
Hojenie zranených vzťahov
Ľudia si často pletú odpustenie so zmierením a vnímajú ich ako rovnoznačné. Ide však o dva odlišné pojmy. Odpustenie predstavu je proces oprosťovania sa. Zmierenie znamená uzdravenie a súčasne vrátenie narušeného vzťahu do pôvodného stavu. Bez odpustenia nikdy nemôže byť pravého zmierenia. ( ani bez úprimnej ľútosti vinníka nemôže byť opravdivé zmierenie
Ľudia si často pletú odpustenie so zmierením a vnímajú ich ako rovnoznačné ...
Ide však o dva odlišné pojmy. Odpustenie predstavu je proces oprosťovania sa. ( Synonymá slova ,,,, ) Zmierenie znamená uzdravenie a súčasne vrátenie narušeného vzťahu do pôvodného stavu. Bez odpustenia nikdy nemôže byť pravého zmierenia. ... ( ani bez úprimnej ľútosti nemôže byť opravdivé zmierenie ) Poznáme tri výsledky, ktoré sa môžu vyskytnúť vo vzťahu potom, čo jedna strana odpustila tej druhej.
Tak ako Boh, aj my môžeme často odpustiť hneď. Ale iba Boh môže hneď zabudnúť.
---- Prosiť o odpustenie / Odpustenie - zamknuté dvere
---- Rady pre spovedníkov a kajúcnikov sv. Alfonz de Liguori
---- Ako sa spovedať
---- Spytovanie-svedomia
Dôvera sa posilňuje aktom odpustenia ... ten kto urazil, musí prevziať iniciatívu a prosiť o úprimné odpustenie a zmierenie
Prvý spočíva v tom, že sa partneri nielen zmieria, ale je tu možnosť, že sa vzťah stane intímnejším, pretože zúčastnené strany sa v procese odpustenia hlboko a citovo zdieľali.
Dospeli k lepšiemu vzájomnému poznaniu a pochopeniu. Odpustenie sa v tomto prípade stalo mocným spojivom. Ten, kto bol urazený, a ten, kto urazil, vyložili svoje rozdiely otvorene a úprimne. Rozriešenie nezhôd sa nedosiahne uhýbaním, ovládaním alebo podriadením sa, ale zlúčením protikladov dovedna kompromisom, spoluprácou a toleranciou. Tento proces sa často volá „zmierovanie protikladov".
Dôvera je základom intímneho, milujúceho vzťahu, avšak dôvera sa posilňuje aktom odpustenia, ktorý povstáva zo zranení a konfliktov v ľudských vzťahoch. Bolestné zdieľanie, ku ktorému dochádza v takomto citlivom čase, vedie ľudí ku vzájomnému poznaniu, takže vzájomné odhalenie sa jedného druhému často ústí do rozriešenia.
Ľudia v úzkych vzťahoch musia byť realisti a uvedomiť si, že občas sa vzájomne zrania a sklamú, no treba dúfať, že si vzájomne odpustia. Iba takýmto vzájomným pôsobením vzťah porastie; inak ustrnie.
...Ak má dôjsť ku zmiereniu, odpustenie ( i ľútosť vinníka ) sa vždy musí vyjadriť úprimnymi ...slovami....Bez toho je pre obe strany príliš hmlisté predpokladať či domýšľať si, že odpustenie ...nastalo, a často to...ponecháva ľudí v pochybnosti, či im bolo odpustené. ( kde niet úprimnej ľutosti a ...zadosťučinenia, niet...odpustenia. sv. J. Vianney )
O ĽÚTOSTI
...Druhým výsledkom odpustenia môže byť, že aj potom, čo jedna strana vzťahu odpustila tej druhej, ...vzťah...nemusí byť taký istý ako predtým. Urazená osoba odpustila tej druhej, no urazená strana ...ostane chladná ...a...vzdialená.
...Čin odpustenia je pravý, avšak dôvera bola narušená. Kvôli povahe urážky - napríklad nevera, ...neustále...luhanie alebo citové zneužívanie - nastane pocit straty a zranenia. Keď sa potom dôvera ...obnoví, vzťah sa ...môže dostať do predchádzajúcej polohy, môže sa zlepšiť, alebo nebude vôbec ...žiadny.
...Treťou možnosťou v oblasti zmierenia je, že aj po prijatí odpustenia zmierenie nenastane. Odpustenie...neznamená vždy zmierenie. Je to smutné, ...no nie všetky vzťahy možno dať do pôvodného stavu.
...Vzťahy, v ktorých sa vyskytovalo vážne telesné, citové alebo pohlavné zneužívanie (pozn : zneužívanie...cit. manipulácia, patologická žiarlivosť, tel. a psych. týranie ), sú spravidla nenapraviteľné a ...ích obete by...kvôli vlastnej bezpečnosti ...nemali o zmierení ani uvažovať.
...Obete zneužívania musia pochopiť, prečo si vybrali takých partnerov a prečo zotrvávali v nezdravom vzťahu. Opustenie partnera v takýchto prípadoch...znamená vonkajšiu zmenu, no ešte potrebnejšia je vnútorná duševná a duchovná zmena, aby sa obeť mohla posunúť do života zdravých vzťahov.
Musíme si uvedomiť rozporné pocity, ktoré sú normálnou súčasťou oddelenia vzťahu s druhým. Ľudia azda prežili spolu dlhý čas, zažívali mnohé roky zdieľania dobrých i zlých chvíľ.
Oddeliť nervové zakončenia bývalého vzťahu si vyžiada svoj čas.
V hlave a v srdci vieme, že druhému človeku už nikdy nedokážeme znovu dôverovať - smutné a skľučujúce uvedomenie. Viac však už nemožno popierať: je po vzťahu, napriek všetkým našim zmiešaným pocitom.
Niektoré vzťahy umierajú, k iným by nikdy nemalo dôjsť. Ukončenie vzťahu môže spôsobiť hlboký pocit straty, dokonca aj keď cítime úľavu a vieme, že tento koniec je to najlepšie. Treba, aby sme si dovolili trúchliť nad stratou vzťahu.
Nádeje a sny, ktoré sme vkladali do nášho vzťahu, sa nikdy neuskutočnia. Následky tejto straty zahrnú ďalšie súvisiace straty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou neúspešného vzťahu. Nemôžeme sa posunúť v živote alebo v inom úzkom vzťahu, kým sme celkom nepreskúmali a nerozriešili neúspešný vzťah, pýtajúc sa, ako sme vzájomne zlyhali.
Hojenie zranených vzťahov
**==***==**
Odpustiť neznamená zabudnúť ...
V niektorých rozpadnutých vzťahoch jeden človek chce, aby vzťah fungoval, a odporuje rozhodnutiu druhého odísť. Toto je krajne bolestné pre osobu, ktorá sa usiluje vzťah uzdraviť, avšak po mnohých neplodných pokusoch o zmierenie musí prijať skutočnosť, že je po vzťahu, a zapodievať sa ňou. Aby nejaký vzťah fungoval, na to treba dvoch ochotných a motivovaných ľudí. Nemožno sfunkčniť vzťah, v ktorom sa jedna osoba rozhodne odísť.
Ľudia v nezmieriteľných vzťahoch niekedy bojujú s otázkou, či by mali svoje odpustenie druhému vyjadriť slovami, v hlave a v srdci a s dôveryhodným priateľom svoje odpustenie druhej osobe verbalizovali.
Avšak nie je nutné povedať to tomu, ktorý urazil, aby sa odpustenie stalo platným. V prípadoch pohlavného alebo telesného zneužívania nás slovne vyjadrené odpustenie môže vystaviť neslušným a svojvoľným poznámkam zo strany druhého alebo sa môže vnímať ako prehliadnutie jeho správania. Môže sa tiež chybne vyložiť ako možnosť zmierenia či uznanie vlastnej chyby.
Ľudia budú potrebovať urobiť si vypočítavý úsudok, či slovami vyjadrené odpustenie bude im a druhej osobe na dobro, alebo na ško du. Odpoveď nebude vždy zrejmá a rozumnejšie je urobiť pochybenie na strane obozretnosti. Môžu byť chvíle, keď druhej osobe musíme priamo povedať, že sme jej odpustili.
Napríklad keď ten, ktorý urazil, zomiera, a potrebuje to počuť. Avšak toto rozhodnutie slovne vyjadriť naše odpustenie sa musí urobiť v príhodnom čase, z platných dôvodov a so zdravými emóciami: bez viny, hanby, nátlaku či rozčúlenia.
Často vyvstáva otázka: Kto by mal prevziať iniciatívu pri odpustení a zmierení ? Odpoveď je: ten kto urazil, musí prevziať iniciatívu a prosiť o odpustenie a zmierenie.
Je treba odpustiť až za hrob - svedectvo duše z očistca !
Pán Ježiš uvádza tento príklad: Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom, až potom príď a obetuj svoj dar." (Mt 5,23-24) Ježiš tiež vyhlasuje, že máme odpustiť „sedemdesiat sedem ráz" čo je šifra pre „ znova a znova".
Ježiš ide vo svojom učení o krok ďalej, keď nás povzbudzuje, aby sme prevzali iniciatívu pri odpustení a zmierení aj vtedy, keď sme my boli urazení: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata." (Mt 18,15)
Pán Ježiš pokračuje: Keď ten, čo urazil, odmietne naše odpustenie a výzvu na zmierenie, nechaj ho tak. Urobili sme, čo sme mohli, a môžeme mať pokoj v duši. Ježiš nám zanechal výrazný príklad vo svojich slovách odpustenia, keď na kríži zvolal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." (Lk 12,34) Ježiš nás tiež povzbudzuje k modlitbe za svojich nepriateľov, za tých, čo nás prenasledujú a nenávidia, a za všetkých svojhlavých ľudí, ktorí nás nemajú radi alebo ktorých my nemáme radi.
Pán Ježiš nám všetkým kladie otázku, ktorá znie: „Chceš ozdravieť ?
" (Jn 5,6) Ak povieme áno, potom budeme musieť byť ochotní urobiť I iotrebné kroky k uz draveniu. Podstatnou podmienkou pre nájdenie tohto uzdravenia je ochota odpustiť a dať si odpustiť.
Odpustiť neznamená zabudnúť. Potrebujeme odpustiť druhým v prvom rade kvôli sebe a potom kvôli nim. Odpustenie nie vždy znamená, že zmierenie s druhými bude možné. Tieto základ né pravdy o akte odpustenia nás oslobodia, aby me odpustili a stali sa ľuďmi podľa Božieho zámeru.
Hojenie zranených emócií
Odpustiť osobe, ktorá nám ublížila, je niečo celkom iné ako zabudnúť na to, čo nám urobila
Mnohé zo životných situácií a náboženských dimenzií sa často skomplikujú, pretože nesprávne chápeme jeden zo základných princípov žitota: význam odpúšťania. Je to nevyhnutná stránka každého hodnotného vzťahu a pre kresťanský systém viery je podstatná.
Bez odpúšťania niet kresťanského života. Ak to akceptujeme, potom často máme problém, pretože nedokážeme pochopiť, aký rozdiel je medzi tým, čo znamená odpúštať, a tým, čo znamená zabúdať.
Odpustiť osobe, ktorá nám ublížila, je niečo celkom iné ako zabudnúť na to, čo nám urobila. Tieto dve veci pokladáme však často - nesprávne - za jedno a to isté.
Myslíme si, že ak sme naozaj odpustili, bezprostredne po tom by sme mali aj zabudnúť. Stávame sa tak obeťou mnohých zbytočných e-močných a duchovných konfliktov. Takýto konflikt môže spôsobiť nezdravý pocit viny. To potom sťažuje náš aj tak ťažký duševný stav a dostávame sa do konfliktu sami so sebou.
Pretože vieme, že chceme odpustiť, ale pritom máme stále tento negatívny pocit neodpustenia, cítime sa byť pokrytcami. ( niekedy to môže byť aj opačne, vieme, že chceme odpustiť ale zo strany vinníka nie je úprimná ochota ) Kde niet zadosťučinenia, niet odpustenia.
O ľútosti
Tento zmätok a je to problém veľmi smutný - pretrváva takmer ako epidémia medzi veriacimi kresťanmi, tak mladými, ako aj starými, vzdelanými i nevzdelanými, tradicionalistami i progresistami.
O čo tu vlastne ide? Ľudia nie sú schopní postihnúť jednoduchý, ale veľmi dôležitý rozdiel medzi odpustením ako činom a odpustením ako citom. Ak toto nerozlíšime, ocitneme sa v zovretí zrejmej dilemy. Akt odpustenia je presne toto: Je to voľba, rozhodnutie založené na našom kresťanskom presvedčení; je to akt vôle a intelektu, založený na našej rozumovosti.
Je to vystretie ruky k človeku, pozvanie, aby sa vrátil späť do predošlého vzťahu. Môže to byť akt ťažký, ale rozhodný, môže byť chladný a nemusí ho sprevádzať vrúcnosť, pozitívne city, ale musí byť vždy pravý, úprimný a nefalšovaný
Myslím si, že Kristov akt odpustenia na kríži: „Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia," bol asi takejto povahy. Je ťažké predstaviť si, že vo všetkých jeho telesných a emocionálnych mukách mal Ježiš nejaké vrelé pozitívne city !
Akt odpustenia môže už byť faktom, ale cítenie odpustenia sa môže dostaviť až po čase.
Keď sa k tomuto „neodpúšťajúcemu cíteniu" postavíme priamo, vyrovnávame sa s ním poctivo a prehrýzame sa ním, postupne sa rozplynie. Potom sa začína proces zabúdania. Proces zabúdania je práve proces, čo zahŕňa naše city, ktoré musíme brať do úvahy a rozumieť im.
Nemáme možnosť kontroly toho, ako cítime, ale iba kontroly toho, ako konáme a ako so svojimi citmi narábame. Dovoľujeme citom, aby ovládali nás alebo ich ovládame my? Ovládajú nás ony, keď sa napríklad správame k inej osobe podlo, odmerane alebo nepriateľsky.
Pokiaľ ide o city, ľudia často nemajú jasno v tom, čo je hriešne. Hriech nie je v našom cítení, ale v našom správaní. Keď manžel odpustí partnerovi, musí svojím negatívnym citom dovoliť, aby ustúpili a vrátili sa city vrúcne.
Pretože aj keď odpustíme, city odporu často ešte zostávajú a to je normálne. Ale ak sa odporne správame, to je hriešne.
Zbaviť sa negatívnych citov vyžaduje čas a námahu. Koľko času a námahy treba vynaložiť, to je rozdielne. Závisí to od našej osobnosti, temperamentu a od toho, ako veľmi sa nám ublížilo. Keď sme si však uvedomili, že city odpustenia nemusia sprevádzať každý akt odpustenia, zbavili sme sa protirečivých citov: sebaodsudzovania a mnohých vnútorných zmätkov. Takto sa môžeme vyhnúť zbytočnému pocitu viny a začať sa zaoberať skutočným previnením.
Negatívne city hnevu a odporu,ktoré vyplývajú z toho, že nám niekto ublížil, sú nielen normálne, ale neboli by sme ľudia, keby sme ich nepociťovali. Ľudia niekedy takéto city popierajú, pretože sa s nimi nechcú zaoberať.
Cítia pri nich rozpaky, nespokojnosť a vinu. Tieto city sú však skutočné, hoci nie sú vždy odôvodnené. Musíme sa na ne pozrieť priamo a musíme ich prijať. Treba, aby sme konfrontovali nerozumné city viny, ktoré sú dôsledkom našej dočasnej neschopnosti zabudnúť, aby našu situáciu nezaťažovali a nespôsobili, že sa budeme cítiť menej hodnotní.
Ľudia sa často cítia ako pokrytci a vinníci, pretože na jednej strane vyznávajú, že sú kresťania a chcú odpúšťať, avšak na druhej strane sa nemôžu svojich negatívnych citov zbaviť. Taký človek uvažuje: „Ak som tej osobe odpustil, prečo ma ťažia tie strašné city nenávisti a odporu? Asi som jej neodpustil naozaj!"
Pravda je však taká, že môžeme skutočne odpustiť, aj keď na to, aby sme zabudli a aby sa zhojili naše negatívne city, potrebujeme čas. Musíme s týmito citmi najaký čas žiť.
Rozvedení, obete zločinu, nespravodlivosti, terorizmu a vojny, rodičia, ktorým ich deti ublížili a ktorých odvrhli, deti zanedbávané a zneužívané rodičmi, nepovšimnutí starí a mladí, ktorých starí nepočúvajú - všetci, ktorým sa ubližuje, ktorí trpia nepochopením a necitlivosťou každodenného života, môžu odpustiť. Musíme si však uvedomiť, že je potrebný čas, kým na to zabudnú
Nemôžeme si naprogramovať nejaký vopred stanovený časový rámec zabúdania. Každý z nás má inú, jedinečnú schopnosť uzdravovať sa. Treba použiť všetky mentálne, emocionálne a du- chovno-náboženské prostriedky, aby sme pomohli sami seba uzdraviť a zabudnúť.
Keď sa niekedy ľuďom zdá, že strácajú kontrolu nad životom, vyhľadávajú špeciálnu poradenskú službu, aby im pomohla city ovládnuť, porozumieť a zhojiť ich. Na niektoré ublíženia možno nikdy nezabudneme; aj keď sa rany zahoja, jazvy často zostanú. Ale tieto jazvy, ako jazvy Kristove, môžu byť znakmi toho, že sme s jeho pomocou schopní odpustiť tak, ako odpúšťal on.
Tak ako si my doprajeme čas; na odpustenie, márno byl ochotní dať čas aj tým, ktorí urazili nás. Aj keď nám odpustili, mu sírne im na to, aby nás mali znovu raidi a aby nám zase dôverov.ili. poskytnúť priestor a čas. Toto sa dosť často nechápe v manželskom a rodinnom živote.
Stávame sa netrpezlivými, očakávame, že pretrhutý vzťah hneď navráti do normálneho stavu. Často môže byť ublíženie a následné odpustenie základom upevnenia vzťahu . Avšak, bohužiaľ, niektoré vzťahy nebudú už nikdy také, ako boli.
Iným dôležitým aspektom vzhľadom na túto tému je, že za budnutie nemusí nevyhnutne znamienať odpustenie. Bez skúse nostného zážitku odpustenia môže b.yť zabudnutie spôsobom, ako sa vyhnúť zvládnutiu bolesti a zraneniu z urážky. Tým, že svoje zranené city skrývame, bránime samú sebe v tom, aby sme mohli skutočne odpustiť.
Nikdy nebudem môcť zabudnúť, ak si prv nepriznáme, že nám ublížili, a potoim neprejdeme zápasom a sa tisfakciou z odpustenia. Pozor na ľudí, ktorí veľmi skoro hovoria: „Zabudni na to!" Nechávajú nás visiieť v neistote o tom, čo v skutočnosti cítia. Nevieme, či nám odpustili.
Keď ľudia len zabudnú, negatívne city obyčajne iba zmetú pod koberec a to môže byť veľmi nebezpečné. Skryté negatívne ciíty sa po čase môžu prejaviť' v nejakej negatívnej forme.
Akt odpustenia je jedna vec, ale umenie zabudnúť je vec iná. To vyžaduje čas. Je to ľudský proces,, ktorý môže uľahčiť modlitba a uvažovanie a možno odborná porada. Tak ako Boh, aj my môžeme často odpustiť hneď. Ale iba Boh môže hneď zabudnúť.
Z knihy : HOJENIE ZRANENÝCH VZŤAHOV – vdp. Martin H. Padováni
HNEV - KEDY JE HRIEŠNY ?
Tragédia - falošná tvár lásky - Otec Pavol Hudák
Je homosexualita hriech ?
..................................................................................................................
Ako satan útočí na človeka ?
Diabli označujú cieľ, ktorý si kladú: , Skaza,zatratenie,Zničenie (vzťahy) ... či formy zla: Nespavosť,Des,zdravie, Nesvornosť medzi ľudmi , Závisť,
chorobná žiarlivosť napr. prehnané domýšlanie si, privlastovanie si niečo čo niekoho, závidieť milosť Božiu, vec alebo osobu
( škodoradosť )= zámerne kazenie Božích plánov. ,
česť a dobré meno blížneho
Ak máme pomstu, nenávisť, alebo ak reagujeme na zranenia trpkosťou a nenavisťou či neodpustením – otvárame dvere diablovi. Satan je zosobnená nenávisť. Ak nájde v človeku atmosféru nenávisti a trpkosti – je tam doma.
Pre túto ranu sa môže stať človek agresívnim alebo sa naopak dostane do depresie, bude plní strachu. potrebuje vnútorné uzdravenie, uzdravenie tejto rany v srdci. Inak sa táto rana stane dverami, kadiaľ vchádza diabol.
Kým nedôjde k uzdraveniu, nemôže dôjsť ani k oslobodeniu. Niekedy môže krvácať celé roky. Preto Pán Ježiš hovorí budte milosrdní a majte súcit z tými čo trpia.. Pán Ježiš hovorí o ľuďoch, ktorí ho prijímajú celkom bez ovocia. Prijímajú každý deň. Trávia niekoľko hodín v modlitbách, ale v ich živote sa neuskutočňuje žiadna premena, náprava... sú celkom nečinní...

Sv. Serafín Sarovský Sv. Silván z Athosu a sv. Sofronio hovoria : V každej zlej myšlienke je prítomná sila jedného alebo viacerých zlých duchov.
Avšak títo „duchovia sú pocetní a mnohí z nich sú velmi silní“. A preto starci Silván a Sofronio ponúkajú niekolko rád. Prvá z nich je najjednoduchšia, ale súcasne najtažšia: neprijímať myšlienky, ktoré sú zlé.
Podľa sv. Silvána z Athosu a sv. Sofronia boli presvedčení o tom, že prostredníctvom zlých myšlienok vchádza do nás nenápadným spôsobom sila zlého. A tak, ak zlé myšlienky a vášne nad tebou víťazia, staneš sa nádobou zlých duchov.
Zlé myšlienky proti blížnemu sa stávajú akoby bombou, ktorá vyhodí do vzduchu ľudské vzťahy. „Každá zlá myšlienka, ktorá nám zíde na um, má negatívny odraz i na naše osobné vztahy....... Srdce blížneho ... vníma túto moc zla, ktorej sme podriadení.
pokračovanie

Zloba sama o sebe je zbabelá. Dokazuje to tým, že sama sa odsúdi. Vždy si domýšľa to najhoršie, pod nátlakom zlého svedomia - Kniha múdrosti - kapitola 17 - 8
→ 2. Práca: zívajú prázdnotou predtým plné obchody, nik tam nechce vkročiť, neschopnosť nájsť si prácu, často z ľudsky nezmyselných dôvodov, zámožní upadli do biedy, bankrot firiem.
→ 3. Prežívanie života: fyzické bolesti, citová izolácia, ekonomický krach vedú k pesimizmu, beznádej, vnímajú sa iba negatívne skutočnosti, život sa javí čierne, bezvýchodiskovo, neznesiteľne.
→ 4. Zúfalstvo: doviesť k zúfalstvu a samovražde je cieľ diabla. Jediným exorcizmom tento jav zmizne. Je sebevražda hriech ?
→ 5. Účel exorcizmu je dvojaký: určiť diagnózu a oslobodiť zviazaných. Exorcista sa pýta zviazaného, prípadne jeho rodiny, aby rozpoznal, či existujú dôvody k udeleniu exorcizmu. Avšak iba exorcizmom sa možno presvedčiť, či ide o vplyv diabla. Všetky javy, akokoľvek divné a zdanlivo nevysvetliteľné, môžu mať prirodzené vysvetlenie. Evanjelium presne rozlišuje chorých od zviazaných, i keď určité príznaky sú totožné. Často krát choroba nôže pomôcť zlému duchu k prístupu.
Najhorší je ten, ktorý si nechce uvedomit svoj hriech. Len ten, kto uzna, že je chory, môze sa liečit, Ak si neuznáme, že sme duchovne mŕtvi, nemôžeme byť vzkrieseni.
Podmienkou dobrej modlitby je: postaviť sa do prítomnosti Božej - uvedomiť si, že sa s niekým rozprávame - Bratská láska nech trvá. Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli.
Najčastejší dôvod neodpustenia je v neprijatí svojho odpustenia, v neprežití ho. Ježiš nám odpustil, oslobodil nás, a mnohí žijeme v sebaklame svojej spravodlivosti.
Odpustenie znamená budovanie pokoja. Opakované odpustenie premení človeka. Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú." Lk.6,27- 28
→ Falošné dary
→ Falošné dary
→ Falošné dary
Diabli označujú cieľ, ktorý si démoni kladú: , Skaza, Zatratenie, Zničenie... či formy zla: Nespavosť, Des,zdravie Nesvornosť medzi ľudmi , Závisť,.... Zlá žiarlivosť napr. závidieť milosť Božiu, vec alebo osobu ,
Kto žije životom modlitby lásky k blížnemu v spojení s Bohom...... je viac chránený.
Prvým je pokušenie proti láske (rozdelenie). Diabol sa nás bude snažiť rozdeliť. Pretože, ak sme medzi sebou rozdelení, nemôžeme vydávať svedectvo lásky, že Ježiš je nami a je Mesiáš.
Preto sa tak často v modlitbových skupinách stretávame s ľuďmi, ktorí medzi sebou bojujú. Stretávame sa s tým, že jedna modlitbová skupina je proti druhej. Za tým je skutočne diabolská taktika. Pretože modlitbové skupiny tu mali byť ako bunky lásky, ktoré svedčia o tom, že Boh je medzi nami.
Druhým pokušením, ktoré prežívali ľudia v obnove, je túžba po moci. Preto v modlitbových skupinách veľmi často zisťujeme, že sú takto pokúšaní vedúci. Niekedy aj túžba po mimoriadnych daroch, zbudzovať dojem byť obdivovaní aby si ľudia o nás mysleli že sme neomylní, toto všetko môže mať tento motív. Podľa ovocia možno poznať Kristovho ducha. Pretože modlitbové skupiny by mali byť ako bunky lásky, ktoré svedčia o tom, že Boh je medzi nami. Boh nerozdeluje ale spája. ( Tam kde je neodpustenie, závisť, osočovanie, pomsta neochota človeka vypočuť, alebo akýkoľvek odmietnutí prejav lásky k blížnemu. Nemôže byť Kristov duch ale satanov. )
→ KOMU SA BOH PRIHOVARA
→ Prejavi zviazanosťi a posadnutosťi
→ Sú bozky hriechom ? ,
→ SMRŤ DUŠE
→ prekliatie vlastnou vlastnou vinou
→ Závisť je od diabla !
→ Ako napomínať
→ Je hlúposť hriech ?
Niekedy takíto ľudia nábožné predstierajú priateľstvo – ale v skutočnosti by najradšej nikdy nevideli svojho protivníka. každý hriech zaslepuje človeka. Nič tak neobklopuje sa takou hustou hmlou a prepúšťa do duše tak málo svetla, ako to robí závisť. viac..
→ 2. Práca: zívajú prázdnotou predtým plné obchody, nik tam nechce vkročiť, neschopnosť nájsť si prácu, často z ľudsky nezmyselných dôvodov, zámožní upadli do biedy, bankrot firiem.
→ 3. Prežívanie života: fyzické bolesti, citová izolácia, ekonomický krach vedú k pesimizmu, beznádej, vnímajú sa iba negatívne skutočnosti, život sa javí čierne, bezvýchodiskovo, neznesiteľne.
→ 4. Zúfalstvo: doviesť k zúfalstvu a samovražde je cieľ diabla. Jediným exorcizmom tento jav zmizne. Je sebevražda hriech ?
→ 5. Účel exorcizmu je dvojaký: určiť diagnózu a oslobodiť zviazaných. Exorcista sa pýta zviazaného, prípadne jeho rodiny, aby rozpoznal, či existujú dôvody k udeleniu exorcizmu. Avšak iba exorcizmom sa možno presvedčiť, či ide o vplyv diabla. Všetky javy, akokoľvek divné a zdanlivo nevysvetliteľné, môžu mať prirodzené vysvetlenie. Evanjelium presne rozlišuje chorých od zviazaných, i keď určité príznaky sú totožné. Často krát choroba nôže pomôcť zlému duchu k prístupu.
Najhorší je ten, ktorý si nechce uvedomit svoj hriech. Len ten, kto uzna, že je chory, môze sa liečit, Ak si neuznáme, že sme duchovne mŕtvi, nemôžeme byť vzkrieseni.
Podmienkou dobrej modlitby je: postaviť sa do prítomnosti Božej - uvedomiť si, že sa s niekým rozprávame - Bratská láska nech trvá. Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli.
Najčastejší dôvod neodpustenia je v neprijatí svojho odpustenia, v neprežití ho. Ježiš nám odpustil, oslobodil nás, a mnohí žijeme v sebaklame svojej spravodlivosti.
Odpustenie znamená budovanie pokoja. Opakované odpustenie premení človeka. Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú." Lk.6,27- 28
→ Falošné dary
→ Falošné dary
→ Falošné dary
Diabli označujú cieľ, ktorý si démoni kladú: , Skaza, Zatratenie, Zničenie... či formy zla: Nespavosť, Des,zdravie Nesvornosť medzi ľudmi , Závisť,.... Zlá žiarlivosť napr. závidieť milosť Božiu, vec alebo osobu ,
Kto žije životom modlitby lásky k blížnemu v spojení s Bohom...... je viac chránený.
Prvým je pokušenie proti láske (rozdelenie). Diabol sa nás bude snažiť rozdeliť. Pretože, ak sme medzi sebou rozdelení, nemôžeme vydávať svedectvo lásky, že Ježiš je nami a je Mesiáš.
Preto sa tak často v modlitbových skupinách stretávame s ľuďmi, ktorí medzi sebou bojujú. Stretávame sa s tým, že jedna modlitbová skupina je proti druhej. Za tým je skutočne diabolská taktika. Pretože modlitbové skupiny tu mali byť ako bunky lásky, ktoré svedčia o tom, že Boh je medzi nami.
Druhým pokušením, ktoré prežívali ľudia v obnove, je túžba po moci. Preto v modlitbových skupinách veľmi často zisťujeme, že sú takto pokúšaní vedúci. Niekedy aj túžba po mimoriadnych daroch, zbudzovať dojem byť obdivovaní aby si ľudia o nás mysleli že sme neomylní, toto všetko môže mať tento motív. Podľa ovocia možno poznať Kristovho ducha. Pretože modlitbové skupiny by mali byť ako bunky lásky, ktoré svedčia o tom, že Boh je medzi nami. Boh nerozdeluje ale spája. ( Tam kde je neodpustenie, závisť, osočovanie, pomsta neochota človeka vypočuť, alebo akýkoľvek odmietnutí prejav lásky k blížnemu. Nemôže byť Kristov duch ale satanov. )
→ KOMU SA BOH PRIHOVARA
→ Prejavi zviazanosťi a posadnutosťi
→ Sú bozky hriechom ? ,
→ SMRŤ DUŠE
→ prekliatie vlastnou vlastnou vinou
→ Závisť je od diabla !
→ Ako napomínať
→ Je hlúposť hriech ?
Niekedy takíto ľudia nábožné predstierajú priateľstvo – ale v skutočnosti by najradšej nikdy nevideli svojho protivníka. každý hriech zaslepuje človeka. Nič tak neobklopuje sa takou hustou hmlou a prepúšťa do duše tak málo svetla, ako to robí závisť. viac..

Pôsobenie zlých duchovBoh ako najvyššie dobro nemôže chcieť žiadne mravné zlo a preto akékoľvek nabádania k zlému nemôžu pochádzať od najvyššej normy mravnosti, ani nie sú prikázané a chcené. Boh len dovoľuje, aby existovalo zlo z dôvodov, ktoré sa vymykajú našej rozumovej analýze. Vieme len to, že Boh by nedopustil hriech, keby z neho nemohol vyviesť nejaké dobro. Boh nezabránil, aby sa časť anjelov s ním nerozišla. Práve tak sa nepostavil na odpor, aby mohli zvádzať k zlému (nie však nútiť); ani nemôžu ovládnuť vnútro ľudskej duše, lebo tam pôsobí len Boh. Vplyv zlých duchov na ľudí sa prejavuje v rôznej forme, nepriamej (prostredníctvom iných ľudí) alebo priamej (pôsobením na obrazotvornosť a na zmyslovú psychiku); môže sa prejaviť aj ostrejšia forma vplyvu zlého ducha, ktorú bližšie nepoznáme. Teológovia ju definujú ako útoky a posadnutosť, ktoré máme odlišovať od duševných chorôb, ktoré sa niekedy prejavujú podobne.
v boji proti Kristovi a na konci času. Medzitým prebieha „normálna“ diabolská činnosť, aby čo najviac ľudí naveky zahubil: pokušenia prostredníctvom fantázie, pudovosti; príležitosti, démonickí ľudia, mimoriadne prostredníctvom posadnutosti, démonický špiritizmus, mágia, satanizmus – proti tomu vyháňanie diabla v priebehu tohto svetového času slúžiť oslave Božej a k pokoreniu zlých duchov na konci času. Veriaci kresťan už nie je pod vládou diabla , no jednako potrebuje úzke spojenie s Kristom a stálu bdelosť .
Je hlúposť hriech?Svätý Augustín - spreneverili sa Duchu Svätému, ( konať proti svedomiu, napr. závisť, hnev, pomsta, lichotenie sa osobe pre nejakú výhodu, atď. ) preto nevidia, to znamená: preto nechápu,sú pomýlený - hlúpy. pokračovanie pokračovanie
Ako sa vyhnút pekluMnohé bozky alebo dlhy bozk je smrtelnym hriechom, lebo môze lahko vzbudit pohlavnú rozkos a sexuálnu vásen, ktoré môzu priviest osobu k spáchaniu smilstva alebo cudzolozstva. pokračovanie
v boji proti Kristovi a na konci času. Medzitým prebieha „normálna“ diabolská činnosť, aby čo najviac ľudí naveky zahubil: pokušenia prostredníctvom fantázie, pudovosti; príležitosti, démonickí ľudia, mimoriadne prostredníctvom posadnutosti, démonický špiritizmus, mágia, satanizmus – proti tomu vyháňanie diabla v priebehu tohto svetového času slúžiť oslave Božej a k pokoreniu zlých duchov na konci času. Veriaci kresťan už nie je pod vládou diabla , no jednako potrebuje úzke spojenie s Kristom a stálu bdelosť .
Je hlúposť hriech?Svätý Augustín - spreneverili sa Duchu Svätému, ( konať proti svedomiu, napr. závisť, hnev, pomsta, lichotenie sa osobe pre nejakú výhodu, atď. ) preto nevidia, to znamená: preto nechápu,sú pomýlený - hlúpy. pokračovanie pokračovanie
Ako sa vyhnút pekluMnohé bozky alebo dlhy bozk je smrtelnym hriechom, lebo môze lahko vzbudit pohlavnú rozkos a sexuálnu vásen, ktoré môzu priviest osobu k spáchaniu smilstva alebo cudzolozstva. pokračovanie