
Svätý Filip Neri
Svätý Filip Neri varuje, aby sme pri modlitbe nehľadali krásne city
Extázy a sentimentalita pre neho ešte neboli znamením božskej milosti a hovoril, že človek nikdy nelezie diablovi do pasce tak ľahko, ako keď sa snaží o takéto „bláznovstvo".
Hovorieval: „ Zo sto extáz je deväťdesiatdeväť podvod.
Varuje, aby sme pri modlitbe nehľadali krásne city, a je krajne skeptický k ľuďom, ktorí sa vychvaľujú videniami a súkromnými zjaveniami.
Ostro sa púšťal do ľudí, ktorí sa vu všelijakých videniach vyžívali. Hovorieval: „Zo sto extáz je deväťdesiatdeväť podvod !
Keď mu rozprávali, že nejaké dievča navštevujú anjeli a svätí, stroho im doporučil: „Nájdite pre ňu muža."
Hovorieval: „ Zo sto extáz je deväťdesiatdeväť podvod." Prehnanú askézu odmietal; niečo také vraj iba kazí zdravie alebo charakter. Prehnanú askézu väčšinou odmietal u nováčikov, a u ktorých vedel že môžu pod zamienkou zbožnosti upadnúť do diabolskej pýchy. Jeden jeho zvlášť horlivý žiak ho prosil o dovolenie, aby mohol nosiť kajúcu košeľu.
Nakoniec mu to dovolil, ale pod podmienkou, že si ju oblečie na obyčajnú košeľu. Vraj premôcť čo i len najmenšiu zvrátenú vášeň je ďaleko prospešnejšie než všetky pôsty a kajanie.
Dôležitejšie než prijímať nebeské videnia je dostať pod kontrolu vlastné sebectvo a mať trpezlivosť s blížnymi.
„Byť bez milosrdenstva k chybám iných ľudí, je bezpečné znamenie, že človek čoskoro sám upadne." Vraj od hociktorej vášne a neresti vedie k Božej láske kratšia cesta než od lenivej ľahostajnosti, od ktorej sa všetko odrazí ako lopta od steny.
Aj on, vždy veselý, pozná pochybnosti, nesplnené sny, stavy úzkosti a depresie: „Život človeka, ktorý je na ceste k Bohu", podľa neho je "najprv útecha, potom trýzeň, potom opäť útecha a po nej nový otras"
Svätý Filip Neri mal hrozný strach z popularity
Svätý Filip Neri Erby svojich dvoch žiakov, ktorí sa povzniesli až k hodnosti kardinálov, zavesil jeden vľavo a druhý vpravo vedľa svojej postele, ale monogramy z nich odstránil a miesto nich veľavravne nalepil umrlčie lebky. Proti cudzej domýšľavosti postupoval s pozoruhodným pedagogickým talentom.
Raz ho pápež poveril, aby zistil, čo sa skrýva za povesťami o úžasných mystických schopnostiach istej rehoľníčky. Filip sa na somárikovi vydal do jej kláštora v okolí Ríma, a tam preslávenej rehoľníčke bez slova nastavil svoju špinavú jazdeckú čižmu. Tá sa s rozhorčením ohradila, že nebude robiť slúžku každému kňazovi, ktorý sa k nim zatúla. Filip sa vrátil k pápežovi a s úsmevom mu oznámil, že to určite nebude žiadna svätica, pretože jej chýba to hlavné – pokora. Svätý Filip Neri mal hrozný strach z popularity. Z knihy: Nositelia Kristových rán « Johannes Mária Hocht
Sv. Vincent Ferrerský, ktorý je dobre známy tisíckami zázrakov a obrátení, otvorene odsúdil falošnú formu spirituality, keď vyhlásil, že:
„Duša, ktorá sa pripúta k týmto falošným útechám, upadá do veľmi nebezpečných omylov. Lebo Boh správne dovoľuje diablovi mať moc umocňovať tieto druhy duchovných chutí, často ich opakovať, povzbudzovať ich pocitmi, ktoré sú falošné, nebezpečné a plné ilúzií. Ale tieto zvedené duše si predstavujú, že sú pravé. Beda! Koľko duší bolo zvedených touto podvodnou útechou? Väčšina vytŕžení a extáz, alebo aby sme ich nazvali ich pravým menom, besnení týchto predchodcov Antikrista povstáva z tohto dôvodu. Preto jedinou útechou, ktorú máte vpustiť do duše, je tá, ktorú vytvorí povedomie vašej ničoty a biedy. Toto vedomie vás udrží v pokore a povzbudí vás k hlbokej pokore a túžbe, aby On bol uctievaný a chválený. Takýto druh útechy nemôže uviesť do omylu.“ (Andrew Pradel : Život sv. Vincenta Ferrerského. London 1875, s. 183)
PRAKTICKÉ PRAVIDLÁ | K POSUDZOVANIU OSOBNÝCH ZJAVENÍ.
Viac tu: https://jezismaria1.webnode.sk/duchovny-boj-a-rozlisovanie-duchov/
ODKIAL SÚ KLAMY | A AKO ÍCH ODSTRÁNIŤ - Svätá Angela
Ako Svätý Filip Neri odhalil falošne dary
https://gloria.tv/video/XW2MfpttbTGo3Wrvobzt9AubE
Ako rozlíšiť falošné dary a vnuknutia od Božích.
Svätá Terezia z Avily bola presvedčená, že tí čo sa venujú modlitbe, nemali by túžiť ani prosiť o videnia a zjavenia. Svojim sestrám odporúča :Naliehavo vám odporúčam : ak sa dozviete alebo počujete, že Boh udelil tie milosti, nikdy neproste po tom, aby aj vás nimi vyznamenal. I keď sa vám to zdá veľmi dobré a je nevyhnutné vážiť so to, predsa to nieje potrebné z niekoľkých dôvodov.
1. Je nedostatok pokory chcieť, aby ste dostali, čo ste si nezaslúžili a ja si myslím, že naozak má málo pokory ten, kto potom túži. Pán nedáva hneď tieto milosti, ale dáva najprv hlboké sebapoznanie aby duša nespyšnela.
2. Ak má niekto také túžby, je celkom isté že už žije v klame alebo vo veľkom nebespečenstve do neho upadnúť. Diablovi stačí, ak sú pootvorené aj tie najmenšie dvierka.
Svätá Faustína hovorí: Satan chce len to, aby sa duša, túžiaca po svätosti, viedla sama, a vtedy je nemožné aby ju dosiahla ! Duša musí jeho názoru ( spovedníka t.j. duch. vodcu ) dávať prednosť pred mienkou samého Boha, lebo len vtedy bude chránená pred KLAMOM A VYBOČENÍM Z CESTY.
Duša, ktorá by nepodrobila tieto vnuknutia prísnej kontrole Cirkvi, čiže duchovnému vodcovi, dáva tým najavo, že ju vedie nedobrý duch. Svätá Faustína. pokračovanie
Už starodávní cirkevní otcovia a učitelia /napr. Kasián/ učili, že naše duševné stavy môžu pochádzať z 3 prameňov: od Boha, od zlého ducha alebo nás samých.
Teológovia stanovili niekoľko zásad, ktorých sa treba v tejto veci pridŕžať. Netreba sa priveľmi pridŕžať videní, zjavení, vnútorných prihováraní, neslobodno ich vyhľadávať. Niektorí svätí, napr. sv. Ján z Kríža, odporúčajú vidieť v nich nebezpečné pokušenia. Úryvok z knihy o postoji k súkromným zjaveniam - Štefan Senčík SJ )
Sv. Ján z Kríža spomína 6 nevýhod zjavení pre duchovný život: duša sa menej dáva viesť vierou a viac sa spolieha na svoje sily, menej sa pridržiava neviditeľného sveta, nepraktizuje úplné zriekanie, je v nebezpečenstve, že bude lipnúť na Božích daroch, stráca milosti, ktoré by jej Boh dal, keby sa riadila len vierou, vystavuje sa nebezpečenstvu, že ju oklame a zvedie zlý duch.
Svätá Faustína hovorí: Satan chce len to, aby sa duša, túžiaca po svätosti, viedla sama, a vtedy je nemožné aby ju dosiahla ! Duša musí jeho názoru ( spovedníka t.j. duch. vodcu ) dávať prednosť pred mienkou samého Boha, lebo len vtedy bude chránená pred KLAMOM A VYBOČENÍM Z CESTY.
Duša, ktorá by nepodrobila tieto vnuknutia prísnej kontrole Cirkvi, čiže duchovnému vodcovi, dáva tým najavo, že ju vedie nedobrý duch.
Aj keď duša hneď rozlišuje falošné vnuknutia od Božích, nech je vždy opatrná, lebo mnohé veci sú neisté. Ak nemá skúsenosť s tým, čo je čistý a opravdivý duch, nebude vedieť uviesť do neho dušu, keď jej ho Boh dá, ba ani ho nepochopí." lebo môže utrpieť veľmi veľké škody.
Bohu sa páči a teší sa keď duša nedôveruje jemu samému kvôli nemu samému. Pretože ho miluje, je opatrná, pýta sa a sama hľadá pomoc, aby si overila, či je to naozaj on, ktorí v nej pôsobí.
Pomoc si nevyberá ona sama, (lebo duša pyšná, nikdy neprijme kritiku najmä od toho kto je jej nepríjemní )
Podľa rady mystického učiteľa svätého Jána z Kríža " mame pozorne zvažovať, do čích rúk sa duša zveruje, lebo aký je učiteľ, taký bude aj žiak, a aký je otec, taký bude aj syn". A dodáva, že duchovný vodca "má byť nielen učený a rozvážny, ale aj veľmi skúsený.
Ak nemá skúsenosť s tým, čo je čistý a opravdivý duch, nebude vedieť uviesť do neho dušu, keď jej ho Boh dá , ba ani ho nepochopí. " lebo môže utrpieť veľmi veľké škody. (pozn. Sv. Faustína, našla duch. vodcu až po dlhom čase, nemá ho každá duša,je to milosť o ktorú treba v modlitbe prosiť. Sú duše ktorím nemôžem udeliť milosti kvoli ich pýche. Dcéra moja, vedz o tom že dušiam neudeľujem svoje milosti, a dokonca udelené im odoberám. Dieťa moje, urob si predsavzatie . že sa nikdy nebudeš spoliehať na ľudí. Dokážeš veľa ak sa celkom odovzdáš do mojej vôle. Svätá Faustína :
Z denníčku Božieho milosrdenstva.
Viac tu: https://jezismaria1.webnode.sk/duchovny-boj-a-rozlisovanie-duchov/
PRAKTICKÉ PRAVIDLÁ | K POSUDZOVANIU OSOBNÝCH ZJAVENÍ.
Viac tu: https://jezismaria1.webnode.sk/duchovny-boj-a-rozlisovanie-duchov/
Ako Svätý Filip Neri odhalil falošne dary. https://gloria.tv/video/XW2MfpttbTGo3Wrvobzt9AubE
Biskup Louis LaRavoire Morrow, S.T.D na to poukázal takto: „Katolík hreší proti viere zúčastňovaním sa na nekatolických pobožnostiach, pretože takto vyjadruje vieru v náboženstvo, o ktorom vie, že je falošné“ (Porovnaj Kódex kanonického práva z roku 1917, časti 1258, 1063, 2319, 1325). Napriek tomu podľa priznania priekopníka katolíckych charizmatikov, Kevina Ranaghana, sa toto hnutie začalo tým, že katolíci vykonávali tento groteskný rituál hľadania duchovnej transfúzie z mŕtveho tela protestantizmu a tvrdili, že Boh „ich prekypujúco naplnil duchom“ za to, že tak urobili. Falošné povedomie ekumenickej bohoslužby, aké koná Charizmatické hnutie, už dávno odsúdili pápeži Pius XI. a Pius XII., ktorí (zakladajúc svoje učenie skôr na nemennej tradícii Cirkvi ako na progresívnych novinkách liberálnych teológov) varovali pred nebezpečenstvami medzináboženských aktivít. Pius XI. V encyklike Mortalium Animos učil, že Sv. Ján zaznamenal modlitbu Nášho Pána, „aby všetci boli jedno,“ rovnako ako Kristov príkaz „milovať jeden druhého,“ „ničmenej však on (Sv. Ján) striktne zakázal akékoľvek stýkanie sa s tými, ktorí vyznávali zohavenú a pokrútenú formu Kristovho učenia.
Pápež Pius XI. ďalej kritizoval medzináboženské projekty, keď vyhlásil, „...je jasné, že Apoštolská stolica sa nemôže žiadnym spôsobom zúčastňovať na takýchto zhromaždeniach, rovnako ako nie je dovolené katolíkom povzbudzovať alebo podporovať takého podujatia. Ak by tak robili, dávali by schválenie falošnému kresťanstvu, ktoré je značne odlišné od pravej Kristovej Cirkvi “ (Mortalium Animos, 6. január 1928).
Charizmatické hnutie začalo ako výsledok takýchto zakázaných aktivít, ktoré boli potrebné pre získanie nepravej sviatosti falošného náboženstva, („krst v duchu“) na svoj rozvoj. Konajú tak v povýšeneckom pohŕdaní nariadeniami Pia XI.
Hovorenie v jazykoch?
Pri „hovorení v jazykoch“ môžete Charizmatikov často vidieť ako kričia meno „Ježiš“, alebo sa gúľajú po podlahe, alebo robia extatické odriekania, ktoré sú často pre poslucháčov nezrozumiteľné. V dejinách Cirkvi bolo takéto správanie vždy odsudzované. Dokonca aj vo Svätom Písme sa iba tí, čo sú posadnutí diablom, nemôžu zdržať od správania sa týmto spôsobom. Preto sa väčšina teológov zhoduje, že jeden zo znakov démonického posadnutia je hovorenie čudnými alebo nezrozumiteľnými jazykmi. Budem citovať niekoľkých:
„Podľa rímskeho rituálu ďalšie znaky posadnutia zahŕňajú ‚schopnosť hovoriť s istou znalosťou v čudnom jazyku alebo ho rozumieť, keď ním hovorí niekto iný; schopnosť prezradiť budúce alebo skryté udalosti; a prejavy sily, ktoré sú mimo veku a prirodzených schopností dotyčného.‘“ (Joseph Ecanem, PhD., Demonické posadnutie, s. 23).
„Katolícka cirkev stále definuje skutočné znaky posadnutia ako prejavy nadľudskej sily, často doprevádzané záchvatmi a kŕčmi, zmeny v osobnosti, disponovanie znalosťami budúcnosti alebo iných tajných informácií a schopnosti hovoriť v jazykoch, ktoré osobe predtým neboli známe, ako je fenomén glosolálie. Hodnotenie prvých puritánskych duchovných a neskoršie protestantského kléru sa s týmito istými symptómami zhodovalo v prípadoch, keď mali osobu prehlásiť za posadnutú diablom. V mnohých prípadoch sa tak dialo za kompletnej nevedomosti o zdravotnom stave a prejavoch osoby.“ (Michael Foreman, PhD., Krátke dejiny diabolského posadnutia, s. 59)
Jeden zo znakov posadnutia v rímskom rituáli je nasledovný: „Hovoriť neznámymi jazykmi (xenoglosia) a byť schopní udržovať konverzáciu v takýchto jazykoch, rovnako ako rozumieť jazykom, ktorými sa hovorí“ (Rímsky rituál)
Ďalej sa zdá, že Charizmatici zabudli na slová sv. Pavla o tom, ako sa má osoba v Cirkvi správať. Svätý Pavol nám hovorí: „Aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.“ (1 Tim 3,15). Vlastne, keď sa dotýka otázky „hovorenia v jazykoch“, výslovne udáva: „Ale nech sa všetko deje slušne a po poriadku. “ (1 Cor 14:40). To je niečo, čo Charizmatici úplne ignorujú.
Jedným zo znakov Charizmatikov je, že kladú prehnaný dôraz na detail, ale strácajú väčší obraz Katolíckej a Apoštolskej viery. Charizmatický prístup k Svätému Duchu ho robí podriadeného ich pocitom a osobným podmienkám.
Naviac, nielenže robia Boha podriadeného svojim pocitom, ale používajú svoju „skúsenosť“ s Duchom Svätým ako svoje nové Magistérium. Veď kto by potreboval cirkev, keď má priamu linku na Svätého Ducha, ktorú môže aktivovať podľa toho, ako sa mu páči! Potvrdzuje to fakt, že Charizmatici často odmietajú uznať, že ich „skúsenosť s duchom“ nemôže byť nič iné ako diabolský klam alebo iba jednoducho intenzifikácia ich vlastných emócií. A tak je táto Charizmatická heréza založená na falošnom povedomí, že citový zážitok vždy doprevádza udelenie milosti, pričom Katolícke učenie je, že jediným súdnym znakom udelenia milosti je sám sviatostný znak.
Katolícka cirkev má obdivuhodnú dvetisíc ročnú históriu „rozlišovania duchov,“ na ktoré nám Boh dal prostriedky (duchovné nástroje) na použitie pri rozlišovaní ducha pravdy od ducha omylu. Ale toto hnutie ignoruje katolícke učenie o rozlišovaní duchov. Často vidíme, ako laická osoba kladie ruky na iného laika, ktorý dostáva „vanutie“ a ihneď tvrdí, že je „plný Ducha.“ To je podľa katolíckej Cirkvi šokujúci predpoklad.
Veľký mystický autor a učiteľ Cirkvi, sv. Ján z Kríža, varoval, že duše musia utekať od vyhľadávania takýchto [citových] prejavov: „Veľmi sa bojím toho, čo sa v našich časoch deje: ak ktorákoľvek duša po troche meditácie zažije jedno z týchto duševných hnutí, ihneď ich všetky pokrstí ako prichádzajúce od Boha a v takomto rozpoložení hovorí: ‚Boh mi povedal,‘ ‚Boh mi odpovedal.‘ Pritom to tak nie je, ale, ako sme poukázali, tieto osoby samotné sú zdrojom týchto hnutí.“ (Výstup na horu Karmel. Druhá kniha, kap. 29)
Sv. Vincent Ferrerský, ktorý je dobre známy tisíckami zázrakov a obrátení, otvorene odsúdil falošnú formu spirituality, keď vyhlásil, že:
„Duša, ktorá sa pripúta k týmto falošným útechám, upadá do veľmi nebezpečných omylov. Lebo Boh správne dovoľuje diablovi mať moc umocňovať tieto druhy duchovných chutí, často ich opakovať, povzbudzovať ich pocitmi, ktoré sú falošné, nebezpečné a plné ilúzií. Ale tieto zvedené duše si predstavujú, že sú pravé. Beda! Koľko duší bolo zvedených touto podvodnou útechou? Väčšina vytŕžení a extáz, alebo aby sme ich nazvali ich pravým menom, besnení týchto predchodcov Antikrista povstáva z tohto dôvodu. Preto jedinou útechou, ktorú máte vpustiť do duše, je tá, ktorú vytvorí povedomie vašej ničoty a biedy. Toto vedomie vás udrží v pokore a povzbudí vás k hlbokej pokore a túžbe, aby On bol uctievaný a chválený. Takýto druh útechy nemôže uviesť do omylu.“ (Andrew Pradel : Život sv. Vincenta Ferrerského. London 1875, s. 183)
Katolicke pobožnosti
Keďže vyliatie Ducha Svätého nie je obmedzené iba na samotné sviatosti, Cirkev stále odporúča rôzne prostriedky, ktorými Boh pracuje na posvätení jej členov. Sú to napríklad sväteniny (napr. posvätená voda, škapuliar), rôzne súkromné modlitby, nespomínajúc iné verejné modlitby Cirkvi, ktoré môžeme napríklad nájsť v Rímskom breviári. Z toho dôvodu nás Cirkev povzbudzuje: „Modlite sa bez prestania“ (1 Sol 5,17).
Navyše, medzi týmito pobožnosťami nájdeme aj také, ako je pobožnosť k Božskému Srdcu, ktorú praktizoval a odporúčal veľký počet svätých. Aká istejšia cesta môže viesť bližšie k Srdcu Boha?!
Aj ruženec je nanajvýš prehojným prostriedkom na pritiahnutie Božej milosti a požehnania pre nás a našich blízkych. Svätý pápež Pius X. vyjadril myslenie mnohých pápežov a svätcov v tejto záležitosti, keď vyhlásil: „Ako sa nám zdá, neexistuje nič znamenitejšie ako početné hlasy, ktoré bez prestania a z mnohých častí sveta súbežne dvíhajú prosby k preblahoslavenej Panne Márii, keď rozjímajú o Kristových tajomstvách, takže požehnanie jej materskej dobroty môže bez prestania zostupovať na Cirkev.
Aké sú potom skutočné dôvody katolíkov, ktorí tvrdia, že sa potrebujú zúčastňovať na prácach Charizmatických siekt, aby získali hojné vyliatie Svätého Ducha?
Pápež Pius XI. ďalej kritizoval medzináboženské projekty, keď vyhlásil, „...je jasné, že Apoštolská stolica sa nemôže žiadnym spôsobom zúčastňovať na takýchto zhromaždeniach, rovnako ako nie je dovolené katolíkom povzbudzovať alebo podporovať takého podujatia. Ak by tak robili, dávali by schválenie falošnému kresťanstvu, ktoré je značne odlišné od pravej Kristovej Cirkvi “ (Mortalium Animos, 6. január 1928).
Charizmatické hnutie začalo ako výsledok takýchto zakázaných aktivít, ktoré boli potrebné pre získanie nepravej sviatosti falošného náboženstva, („krst v duchu“) na svoj rozvoj. Konajú tak v povýšeneckom pohŕdaní nariadeniami Pia XI.
Hovorenie v jazykoch?
Pri „hovorení v jazykoch“ môžete Charizmatikov často vidieť ako kričia meno „Ježiš“, alebo sa gúľajú po podlahe, alebo robia extatické odriekania, ktoré sú často pre poslucháčov nezrozumiteľné. V dejinách Cirkvi bolo takéto správanie vždy odsudzované. Dokonca aj vo Svätom Písme sa iba tí, čo sú posadnutí diablom, nemôžu zdržať od správania sa týmto spôsobom. Preto sa väčšina teológov zhoduje, že jeden zo znakov démonického posadnutia je hovorenie čudnými alebo nezrozumiteľnými jazykmi. Budem citovať niekoľkých:
„Podľa rímskeho rituálu ďalšie znaky posadnutia zahŕňajú ‚schopnosť hovoriť s istou znalosťou v čudnom jazyku alebo ho rozumieť, keď ním hovorí niekto iný; schopnosť prezradiť budúce alebo skryté udalosti; a prejavy sily, ktoré sú mimo veku a prirodzených schopností dotyčného.‘“ (Joseph Ecanem, PhD., Demonické posadnutie, s. 23).
„Katolícka cirkev stále definuje skutočné znaky posadnutia ako prejavy nadľudskej sily, často doprevádzané záchvatmi a kŕčmi, zmeny v osobnosti, disponovanie znalosťami budúcnosti alebo iných tajných informácií a schopnosti hovoriť v jazykoch, ktoré osobe predtým neboli známe, ako je fenomén glosolálie. Hodnotenie prvých puritánskych duchovných a neskoršie protestantského kléru sa s týmito istými symptómami zhodovalo v prípadoch, keď mali osobu prehlásiť za posadnutú diablom. V mnohých prípadoch sa tak dialo za kompletnej nevedomosti o zdravotnom stave a prejavoch osoby.“ (Michael Foreman, PhD., Krátke dejiny diabolského posadnutia, s. 59)
Jeden zo znakov posadnutia v rímskom rituáli je nasledovný: „Hovoriť neznámymi jazykmi (xenoglosia) a byť schopní udržovať konverzáciu v takýchto jazykoch, rovnako ako rozumieť jazykom, ktorými sa hovorí“ (Rímsky rituál)
Ďalej sa zdá, že Charizmatici zabudli na slová sv. Pavla o tom, ako sa má osoba v Cirkvi správať. Svätý Pavol nám hovorí: „Aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.“ (1 Tim 3,15). Vlastne, keď sa dotýka otázky „hovorenia v jazykoch“, výslovne udáva: „Ale nech sa všetko deje slušne a po poriadku. “ (1 Cor 14:40). To je niečo, čo Charizmatici úplne ignorujú.
Jedným zo znakov Charizmatikov je, že kladú prehnaný dôraz na detail, ale strácajú väčší obraz Katolíckej a Apoštolskej viery. Charizmatický prístup k Svätému Duchu ho robí podriadeného ich pocitom a osobným podmienkám.
Naviac, nielenže robia Boha podriadeného svojim pocitom, ale používajú svoju „skúsenosť“ s Duchom Svätým ako svoje nové Magistérium. Veď kto by potreboval cirkev, keď má priamu linku na Svätého Ducha, ktorú môže aktivovať podľa toho, ako sa mu páči! Potvrdzuje to fakt, že Charizmatici často odmietajú uznať, že ich „skúsenosť s duchom“ nemôže byť nič iné ako diabolský klam alebo iba jednoducho intenzifikácia ich vlastných emócií. A tak je táto Charizmatická heréza založená na falošnom povedomí, že citový zážitok vždy doprevádza udelenie milosti, pričom Katolícke učenie je, že jediným súdnym znakom udelenia milosti je sám sviatostný znak.
Katolícka cirkev má obdivuhodnú dvetisíc ročnú históriu „rozlišovania duchov,“ na ktoré nám Boh dal prostriedky (duchovné nástroje) na použitie pri rozlišovaní ducha pravdy od ducha omylu. Ale toto hnutie ignoruje katolícke učenie o rozlišovaní duchov. Často vidíme, ako laická osoba kladie ruky na iného laika, ktorý dostáva „vanutie“ a ihneď tvrdí, že je „plný Ducha.“ To je podľa katolíckej Cirkvi šokujúci predpoklad.
Veľký mystický autor a učiteľ Cirkvi, sv. Ján z Kríža, varoval, že duše musia utekať od vyhľadávania takýchto [citových] prejavov: „Veľmi sa bojím toho, čo sa v našich časoch deje: ak ktorákoľvek duša po troche meditácie zažije jedno z týchto duševných hnutí, ihneď ich všetky pokrstí ako prichádzajúce od Boha a v takomto rozpoložení hovorí: ‚Boh mi povedal,‘ ‚Boh mi odpovedal.‘ Pritom to tak nie je, ale, ako sme poukázali, tieto osoby samotné sú zdrojom týchto hnutí.“ (Výstup na horu Karmel. Druhá kniha, kap. 29)
Sv. Vincent Ferrerský, ktorý je dobre známy tisíckami zázrakov a obrátení, otvorene odsúdil falošnú formu spirituality, keď vyhlásil, že:
„Duša, ktorá sa pripúta k týmto falošným útechám, upadá do veľmi nebezpečných omylov. Lebo Boh správne dovoľuje diablovi mať moc umocňovať tieto druhy duchovných chutí, často ich opakovať, povzbudzovať ich pocitmi, ktoré sú falošné, nebezpečné a plné ilúzií. Ale tieto zvedené duše si predstavujú, že sú pravé. Beda! Koľko duší bolo zvedených touto podvodnou útechou? Väčšina vytŕžení a extáz, alebo aby sme ich nazvali ich pravým menom, besnení týchto predchodcov Antikrista povstáva z tohto dôvodu. Preto jedinou útechou, ktorú máte vpustiť do duše, je tá, ktorú vytvorí povedomie vašej ničoty a biedy. Toto vedomie vás udrží v pokore a povzbudí vás k hlbokej pokore a túžbe, aby On bol uctievaný a chválený. Takýto druh útechy nemôže uviesť do omylu.“ (Andrew Pradel : Život sv. Vincenta Ferrerského. London 1875, s. 183)
Katolicke pobožnosti
Keďže vyliatie Ducha Svätého nie je obmedzené iba na samotné sviatosti, Cirkev stále odporúča rôzne prostriedky, ktorými Boh pracuje na posvätení jej členov. Sú to napríklad sväteniny (napr. posvätená voda, škapuliar), rôzne súkromné modlitby, nespomínajúc iné verejné modlitby Cirkvi, ktoré môžeme napríklad nájsť v Rímskom breviári. Z toho dôvodu nás Cirkev povzbudzuje: „Modlite sa bez prestania“ (1 Sol 5,17).
Navyše, medzi týmito pobožnosťami nájdeme aj také, ako je pobožnosť k Božskému Srdcu, ktorú praktizoval a odporúčal veľký počet svätých. Aká istejšia cesta môže viesť bližšie k Srdcu Boha?!
Aj ruženec je nanajvýš prehojným prostriedkom na pritiahnutie Božej milosti a požehnania pre nás a našich blízkych. Svätý pápež Pius X. vyjadril myslenie mnohých pápežov a svätcov v tejto záležitosti, keď vyhlásil: „Ako sa nám zdá, neexistuje nič znamenitejšie ako početné hlasy, ktoré bez prestania a z mnohých častí sveta súbežne dvíhajú prosby k preblahoslavenej Panne Márii, keď rozjímajú o Kristových tajomstvách, takže požehnanie jej materskej dobroty môže bez prestania zostupovať na Cirkev.
Aké sú potom skutočné dôvody katolíkov, ktorí tvrdia, že sa potrebujú zúčastňovať na prácach Charizmatických siekt, aby získali hojné vyliatie Svätého Ducha?
Pokračovanie - Svätý Filip Neri
rozlišovanie duchov - svätý a pustovníci
SVATÁ KATARÍNA SIENSKÁ - STIGMATIZÁCIA
SVATÁ_KATARÍNA SIENSKÁ - DUCHOVNÝ RAST ŽIEN
Patnásť neznámych bolestí Pána Ježiša pri jeho umučení
Ako svätý Filip Neri odhalil pokorou satana
Rozlišovanie duchov
rozlišovanie duchov - svätý a pustovníci
rozlišovanie duchov 1 - svätá Faustína
rozlišovanie duchov 2 - svätá Faustína
Svätá Faustína - ako Boh udeľuje vnuknutia
Praktické pravidla k posudzovániu zjavenia
Svätá Faustína - ako Boh udeľuje vnuknutia
Čo sú to škrupule
Prístupové cesty diabla
Hriech a charizmy
Ako diabol útočí na človeka ?
Odhaliť satana hneď na začiatku - Sv. Filip Neri a sv. Ignác z Loyoly
životopis sv. Faustíni
Tri anjelské pozdravenia - kľúč do neba
Svätý Antonius Baldinucci- ak nebudete robiť pokánie všetci zahyniete ...
Proroctvo sv. Níla Myrotočivého - pre našu dobu (zo Svätej Hory Atos, z r. 1651)
Proroctvo Svätého Nila Mirotocévo- pre našu dobu
Proroctvo Stefana Gobbiho - pre našu dobu Svätá Veronika Giuliani - hovorí kňazom a všetkým kresťanom
Svätý Antonius Baldinucci
Svätá Faustína - choď.... ale odnímam ti tvoje srdce *
Svätý Alfonz Mária de' Liguori - ČAS JE VZÁCNY *
Svätý Alfonz - zneužívanie Božie milosrdenstva
Hrad v duši - svätá Terezia z Avily
Ctihodný Pavol Capelloni
Turzovka - miesto milosti
voľba povolania
V tom som počula tieto slová ...
Čím väčšia je núdza, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo !
Väčšia núdza potrebuje väčšiu pomoc. Bezhraničná a detinská dôvera v Boha sa musí spájať s postojom činnej lásky k blížnemu, s pokorou a úprimným pokáním. « Čím viac niekto dôveruje, tým viac dostane.
„ Ako si so mnou zjednotená v živote, tak budeš zjednotená aj vo chvíli smrti." Po týchto slovách sa v mojej duši vzbudila taká veľká dôvera v Božie milosrdenstvo, že aj keby som mala na svedomí hriechy celého sveta a hriechy všetkých zatratených duší, aj tak by som nepochybovala o Božej dobrote, ale bez rozmýšľania by som sa vrhla do priepasti Božieho milosrdenstva, ktorá je pre nás vždy otvorená. So zdrveným srdcom by som sa vrhla k jeho nohám a odovzdala sa úplne do jeho sv.vôle, ktorá je milosrdenstvo samo.
Ó, môj Ježišu, Život mojej duše, Život môj, Spasiteľ môj, môj najsladší Ženích a zároveň môj Sudca, Ty vieš, že v tej poslednej hodine sa nespolieham na nijaké svoje zásluhy, ale jedine na Tvoje milosrdenstvo. Hľa, už dnes sa celá ponáram do priepasti Tvojho milosrdenstva, ktorá je vždy otvorená pre každú dušu.
Ó, môj Ježišu, mám jednu úlohu v živote, smrti a v celej večnosti, a to je zvelebovať Tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo. Žiaden rozum.
pokračovanie
Svätá Katarína zo Sieny a jej stigmatizácia - Kristové rany
1347 -1380 - mystička a učiteľka cirkvi
Z knihy - nositelia Kristových rán : Johannes Mária Höcht
Život svätej Kataríny Sienskej , to je modlitba, umŕtvovanie a vízie v skoro neuveriteľnej miere. Ťažkými chorobami a pokušeniami ju sprevádzal Pán k najvyššiemu cieľu jej života.
Spolupracujúc s milosťou Božou, došla Katarína prísnym umŕtvovaním, čistotou a hrdinskými cnosťami až k neobyčajným výšinám svätosti.
„Sláva Božia a spása duší", to boli hybné sily jej života. Korunou Božích milostí boli Kristove rany, ktorými ju Pán obdaril. Katarína, dcéra váženého farbiara Benincasa, sa narodila 25. marca 1347 v Siene. Spomedzi dvadsiatich piatich súrodencov bola najmladšia. Ako šesťročná vyhľadávala už samotu, kde sa rada modlila.
Pohnutá zvláštnou milosťou Božou, ako sedemročná zložila sľub čistoty
Podľa vtedajších zvyklostí ju ako dvanásťročnú pripravovali k vydajú. Kládla neuveriteľný odpor, ostrihala si vlasy, preto ju potrestali vykonávaním najhrubších prác v dome.
O sľube čistoty - svätá Faustína
Jej túžba po modlitbe, po cvičeniach pokánia bola taká mocná, až nakoniec všetci uznali, že ju vedie Duch Boží.
Odvtedy si smela v dome zriadiť samostatnú izbu na spôsob kláštornej cely. Stupňovala svoje sebaovládanie, umŕtvovanie, žila iba z vody, chleba a zeleniny. Spala na doskách a jej poduškou bol iba miešok raždia. Tri roky žila v tejto samote a vychádzala len do blízkeho kostola dominikánov.
Pán ju začal očividne obdarovávať väčšími a väčšími milosťami. Ako členka tretieho rádu dostala za duchovného vodcu pátra Raymunda z Capuy, kňaza vynikajúceho múdrosťou i svätosťou života. Neskoršie sa stal generálom dominikánov. On to bol, ktorý neskôr opísal život tejto omilostenej duše.
SVATÁ_KATARÍNA SIENSKÁ - DUCHOVNÝ RAST ŽIEN
SVATÁ VERONIKA GIULIANI - STIGMATIZÁCIA
SVATÁ BARBORA
Svätá Brigita švédska - Slová našho Pána Ježiša Krista
Zjavenia Panny Márie vo svete
Slobodomurárská ( Zednářská ) taktika - Pápež - Lev XIII - Humanum Genus ( 1810 - 1903 )
Falošné mýty okolo križiackych výprav
Ako daleko pokročila v duchovnom živote, dokazuje skutočnosť, že ako sedemnásťročná obdržala milosť mystického zjednotenia s Bohom.
V roku 1364, v čase karnevalu, veľkého sviatku svetských radovánok, sa Katarína modlila vo svojej cele. Tu sa jej zjavil Kristus, sprevádzaný svojou Najsvätejšou matkou a povedal jej: „Kvôli mne si pohrdla márnosťami sveta, zriekla si sa radosti zmyslov a túžiš po mojom srdci. Teraz, ked sa tvoja rodina hostí a zabáva, ja si ťa vyberám za snúbenku vo viere."
Najsvätejšia Panna chytila Katarínu za ruku
Najsvätejšia Panna chytila Katarínu za ruku, priviedla ju pred syna a prosila ho, aby sa s ňou mystickým spôsobom zasnúbil.
Pán je podal mystický snubný prsteň a povedal jej: „ Buď smelá, dcéra moja. Bez meškania splň všetky úlohy, ktoré ti moja Prozreteľnosť uloží.
Dá vam ti silu viery a ty šťastne premôžeš svojich nepriateľov." Nato zjavenie pominulo. Katarína mystickým spôsobom, to znamená, viditeľným iba pre ňu, odteraz nosila drahocenný prsteň mystického zjednotenia svojej duše s Bohom.
To viackrát potvrdil aj jej duchovný otec Raymund z Capuy. Po dalších rokoch ťažkých skúšok a svätého života ju Pán Boh obdaril znakmi svojho utrpenia na Golgote.
Tejto udalosti predchádzala dlhá reťaz hrdinských skutkov lásky k Bohu a blížnym, ktoré ju mali pripraviť pre túto velkú milosť.
Bez ohľadu na to, že sama ochorie, ošetrovala spoluobčanov nakazených hroznou epidémiou moru.
Pán Boh dopustil, že Andrea namiesto uznania vo svojom srdci myslela na zlé
Aspoň jednu udalosť, ktorá predchádzala stigmatizácii, treba rozhodne spomenúť. Andrea, vdova, členka tretieho rádu, trpela na hroznú rakovinu. Rana bola taká rozožraná a zapáchajúca, že sa jej každý vyhýbal.
Jedine Katarína ju neopustila. Umývala ju, každé ráno a večer preväzovala jej ranu. Jedného dňa, ked v nej hrozný zápach vyvolal nevoľnosť, Katarína, aby premohla odpor, pobozkala zapáchajúcu ranu.
Pán Boh dopustil, že Andrea namiesto uznania vo svojom srdci myslela na zlé. Nechala sa zviesť vnuknutím zlého k tomu, že Katarínu ohovorila ako nemravnú: Staršie sestry šiju predvolali a vyčítali jej mravný poklesok: (že vraj má nemravné, teda lesbické sklony)
Ked sa večer vrátila do cely, vrhla sa k nohám Ukrižovaného a žalovala sa:
„Všemohúci Majstre, Ty vieš, že otec lží vymyslel toto ohováranie, aby ma oddelil od chorej, ktorú som opatrovala z lásky k Tebe. Pomôž mi, Bože, Pane môj! Ty, ktorý vieš, že som nevinná, nedopusť, aby sa zlý duch, ktorého si svojím utrpením premohol, stal nado mnou pánom." Katarína veľmi plakala.
Zvoľ si ... ktorá sa ti viac páči ?
„A v tom okamihu," pokračuje páter Raymund, ktorému sa Katarína zverila, „zjavil sa jej Pán. V pravej ruke držal zlatú korunu, vyzdobenú perlami a drahocennými kameňmi, v ľavej mal korunu tŕňovú a prehovoril k nej:
Zvoľ si, ktorá sa ti viac páči. Ked si na tomto svete vezmeš tŕňovú, na druhom ti pripravím korunu zlatú; ale ak si teraz vyberieš zlatú korunu, po smrti budeš mať tŕňovú.
Svätá Katarína odpovedala: - Pane, už dávno som sa zriekla svojej vôle len preto, aby som nasledovala Tvoju, preto mi voľba neprislúcha.
Ale pretože mi rozkazuješ hovoriť, chcem v tomto živote napodobňovať Tvoje utrpenie a s láskou ho objímať. Ked to dopovedala, zobrala z ruky Pánovej tŕňovú korunu a vsadila ju na hlavu s takou silou, až sa tŕnie vrylo do hlavy, čím jej spôsobilo hrozné bolesti." Takto sa vyznala svojmu spovedníkovi.
Nasledoval zázrak, ktorým Pán dokázal jej nevinu - Andrea ju videla v podobe anjela ...
Keď svätá Katarína Sienská opäť ošetrovala chorú, náhle ju obklopil nebeský jas. Andrea ju videla v podobe anjela.
Omráčená týmto videním, uznala svoju vinu a horko ju oplakávala. Pán však neprestal účinkovať. Jedného dňa pri umývaní rany od hnisavého zápachu Katarína skoro omdlela. Chcela však premôcť aj toto nové pokušenie.
Zobrala nádobu s vodou, v ktorej vymyla ranu a jedným dúškom ju vypila.
Neskoršie sa svojmu spovedníkovi pátrovi Raymundovi vyznala, že v tom okamžiku sa voda zmenila na taký sladký a príjemný nápoj, aký v živote ešte nepila.
A nikdy vraj nepocítila takú príjemnú vôňu, ako v ten deň, keď svoje pery priložila na hnisavú ranu Andrey.
Za odmenu sa jej Pán zjavil znovu
Ukázal jej svojich päť rán a dal jej mystickým spôsobom piť z presvätej rany svojho boku. Raymund z Capuy prehlásil, že Katarína od toho okamihu prestala prijímať akúkoľvek stravu.
Zázraky, ktoré sa stali pri opatrovaní Andrey, mali byť iba predohrou k veľkému aktu stigmatizovania, ktorý sa čoskoro stal skutočnosťou.
Bola jar roku 1375. Katarína pricestovala do Pisy, aby sa tu trocha zotavila z veľkej námahy, ktorú vynaložila pri ošetrovaní nákazlivo chorých. Chcela sa trocha zotaviť, ale i tu musela často zasahovať do vírov verejného života, len aby zaistila pokoj a mier. Z toho ochorela. Neprešiel deň, aby nepociťovala veľkú slabosť, únavu a bolesti. Jedného dňa sa zdalo, že nadišli jej posledné hodiny. Večer ju považovali už za mŕtvu. V skutočnosti bola v extáze.
Keďprišla k sebe, horko plakala. Na otázku spovedníka, čo je s ňou, sotva mohla vylíčiť šťastie, ktoré prežívala: „V posledných dňoch vo mne zjavenia a útechy vyvolali takú horúcu lásku k Bohu, že som nevládala stáť ani sedieť, musela som byť na lôžku.
Úpenlivo som prosila Vykupiteľa, aby povolal moju dušu, aby som s ním mohla byť už naveky zjednotená. Moja modlitba nebola vypočutá. Spasiteľ však dovolil, aby som na svojom tele pocítila Jeho utrpenie v najvyššej miere. Konečne sa moje srdce rozdvojilo a duša, ktorá sa oddelila od tela, bola účastná nevysloviteľného šťastia.
Aká krátka však bola táto rozlúčka! Prišla som k sebe a plakala som." Pán jej však naznačil, že ju ešte nemieni vziať k sebe, preto sa Katarína modlila o novú milosť. „Pane, prosím Ťa, urob, aby som mohla vo zvyšku svojho života mať účasť na Tvojom utrpení, lebo ak nemôžem byť s Tebou zjednotená v nebi, kiež by som bola s Tebou zjednotená tu na zemi."
Jej prianie sa malo splniť. Začala v sebe pociťovať utrpenie Kristovo. Tieto príbehy vylíčila svojim žiačkam: „Bolesti Syna Božieho, ako som to sama okúsila, boli také trpké a prudké, že bez Božieho zásahu by som ich nevydržala, od bolesti by som musela umrieť. Utrpenie Syna Božieho bolo bez miery tak, ako je bez hraníc i jeho láska. Jeho kríž z dreva nebol taký ťažký, ako hriechy tých ľudí, ktorým preliatie Jeho krvi nič neosoží."
Konečne sa priblížil okamžik stigmatizácie
Nechajme hovoriť pátra Raymunda, ktorý bol i jeho očitým svedkom: „Bolo to v nedeľu. Celebroval som svätú omšu v chráme svätej Kristíny. Keď som podal sväté prijímanie Kataríne, upadla do vytrženia. Ja i jej žiaci sme netrpezlivo čakali, kedy príde k sebe. O chvíľu si kľakla a vystrela ruky k modlitbe. Tvár mala ožiarenú. Takto zotrvala dlhšiu chvíľu so zatvorenými očami. Potom klesla k zemi, sťaby smrteľne zasiahnutá. Napokon prišla k sebe."
Keď sa trocha zotavila, dôverne pátrovi Raymundovi prezradila: „Dôstojný otče, vedzte, že z milosrdenstva Hm žieho nosím na svojom tele rany nášho Pána Ježiša Krisia Odpovedal, že z jej položenia pri extáze to vytušil, poprosil ju, aby mu vyrozprávala celý priebeh zázraku. A Kal.n i na ho opísala do najmenších podrobností:
Videla som, ako mi Ukrižovaný Pán, zostupujúc z kríža prichádza, v ústrety. Bol ožiarený nevysloviteľným jasom a krásou. Z Jeho rán smerovali ostro sa lesknúce lúče k mojim rukám, nohám a boku. Hneď som pochopila la jomstvo a zvolala som: - Môj Pán a Boh, prosím Ťa vrm ne, daj, aby moje rany nebolo vidieť. – Vzápätí sa krvavo červené lúče zmenili na lúče bieleho svetla, ktoré vrazil i do mojich rúk, nôh i srdca.
Cítila si pritom nejaké ho lesti?" opýtal sa páter. „Bolesti v údoch, najmä však v srdci, boli také silné, že ak ma Boh neudrží, zomriem na mieste."
Katarína obdržala stigmy ako dvadsaťosemročná A extázy prežívala už od detstva. Imbert - Gourbeyn o tom píše: „Často, keď odchádzala do svojej izby, aby sa modlila jej matka videla, že sa vznáša vo vzduchu nad schodami . Páter Raymond a páter Stephan zo Sieny tvrdia, že ju videli vo vytržení viac ako tisíckrát.
Mnohí z jej žiakov ju videli vznášať sa nad zemou, najmä ked sa modlila
Vždy, ked si spomenul svojho Spasiteľa," hovorí páter Raymond, „stratila kontolu nad svojimi zmyslami, ruky sa jej automaticky zopli k modlitbe, ramená a šija boli nehybné. Jej matka týmto veciam nerozumela, sa jej občas snažila narovnať ale nešlo to.
Oči mala počas extázy zatvorené, nepočula, ani krik. Raz, na sviatok obrátenia svätého Pavla ostala vo vytržení tri dni a tri noci.
Mysleli si, že ako svätý Pavol, bola vzatá do tretieho neba. Mnohí z jej žiakov ju videli vznášať sa nad zemou, najmä ked sa modlila.
Päť rokov po smrti Kataríny celá Siena slávila prenesenie jej ostatkov. V roku 1461 ju pápež Pius II. Vyhlásil za svätú.
A ked v roku 1855 previezli jej telo do Ríma, pápež Pius IX. ju vyhlásil za druhú patrónku Večného mesta.
Sváta Faustina
Kniha Božského učenia
Katarína zo Sieny napísala vynikajúce dielo „ Kniha Božského učenia." Okrem toho zanechala 375 listov, z ktorých niektoré napísala vo vytržení. Krása reči a štylizácia ju zaradujú vedľa velikánov Danteho a Petrarcu. Čo sa týka teologickej korektnosti a mystickej hĺbky, zaujíma čestné miesto vedľa Terezky Ježiškovej.
Katarína občas riešila i vážne úlohy vo verejnom živote. v roku 1376 ju Florentská republika vyslala do Avignonu, kde už roky sídlili pápeži. Jej úlohou bolo uzavrieť mier so Svätým otcom.
Väčšou a dôležitejšou bola jej misia, o ktorej bola presvedčená, že je uložená Bohom. Pôsobila na pápeža Gregora XI., aby sa vrátil do Ríma. Ešte 13. septembra roku 1376 sa to stalo skutočnosťou, čo bolo najväčším svetským úspechom a triumfom Kataríny.
Pápež Urban VI. jej uložil prísť do Ríma, aby zamedzila schizme s východom. Vplývala i na Raymunda z Capuy, ktorý s jej pomocou uskutočnil reformu dominikánskeho radu. Tieto úlohy však Katarínu veľmi večerpali. Vychudnutá, ostáva na lôžku, pozostávajúceho z niekoľkých dosák.
Priblížil sa posledný deň jej života. Na smrteľnej posteli ešte poprosila svoju matku, aby jej dala posledné požehnanie. Pre matku to bolo ako úder. Stará žena sa vrhla po lôžku svojej dcéry a sama ju prosila o požehnanie. Svätá Katarína zomrela 29. apríla roku 1380.
Mala tridsaťtri rokov. V živote plnom utrpeniav, zázrakov, ťažkostí i úspechov dosiahla obdivuhodných výšin svätosti. Veľká svätá zo Sieny, jedna z najväčších postáv katolíckej cirkvi, je uctievaná niekoľko storočí a zostane ešte dlho jasne svietiacou hviezdou medzi svätými. Pán ju urobil dôstojnou prijať Jeho sväté jazvy, je to vyznamenanie, ktoré jej ostane pečaťou svätosti po všetky časy.
Mocné orodovanie svätých
Páter Amorth: Do hry vstupuje tiež svätoť samotného exorcistu. Veľa svätých dokázalo i bez exorcismú oslobodzoivať druhých z moci zlých duchov. Medzi takých svätých počítám tiež sestru Hermínu.
Keď sa nejaká osoba obrátila so svojími potiažami na biskupa v Rimini, poslal ju za sestrou Hermínou.
Nebola exorcistou ani svätá Katarína Sienská, ale jej moc modlitby pre jej pokoru bola tak mocná a účinná že raz asi 4 kňazi nedokázali oslobodiť z moci diabla istého človeka . Ale na jej krátku modlitbu príhovoru ju Pán Boh vyslišal, a duša bola v tek chvíli oslobodená, tak pomáhala tým, ktorý boli v službe exorcismu.
( Moc pokornej modlitby veriacého má veľku silu, duša plná lásky k Bohu a blížnemu je zjednotená s Bohom dokáže robiť divi, také duše vyháňajú démonov skryto i vidiľne. Mnohí svätý neboli zvolení biskupom exorcistami, ani svätá Katarína Sienská, ani svätý Páter Pio, ale ích živá viera a láska k Bohu a blížnemu mala silu vyháňať i zlých duchov. ) Najmocné nástroje vyháňania sú Eucharistia a sviatosť zmierenia t.j. úprimná svätá spoveď. svätá spoveď je exorcizmus exorcizmou.
pokračovanie ...
Zanedbaný exorcizmus
SVATÁ_KATARÍNA SIENSKÁ - DUCHOVNÝ RAST ŽIEN
SVATÁ VERONIKA GIULIANI - STIGMATIZÁCIA
SVATÁ_VERONIKA_GIULIANI
SVATÁ BARBORA
Svätá Alžbeta Uhorská
Víťaziť Božou mocou
Falošné mýty okolo križiackych výprav
Papežská bula Bonifáca VIII
18. november 1302
Biografia Dr. Jozefa Tisa
Duchovné rozlišovanie podľa svätých
Svätý Augustín : „ Ak vidíš zázrak, najprv zisti, či pochádza od diabla, alebo od Boha. Poulain, ktorí veľa rokov venoval štúdiu modlitby a jej prejavov v živote svätých, udáva päť príčin absolutne falošních zjavení.
O týchto a podobných pozorovaniach veľmi dobre písal Benedikt XIV., keď ešte nebol pápežom. Zdalo sa mu nemožné, aby sa Panna Mária zjavila hriešnikovi a súčasne nezmenila jeho život.
Rozličné ľudské slabosti ako netrpezlivosť, pýcha, zaťatosť, ctižiadostivosť, neposlušnosť voči cirkevnej vrchnosti, nijaký sklon k umŕtvovaniu a obetiam, pohodlný život, hmotné výhody, to všetko sú vážne dôvody k pochybovaniu o pravosti videní a zjavení.
Sv. Pavol z Kríža (1694-1775 - V liste istej nábožnej duši napísal:
„Nedajte si ľahko nahovoriť, že všetko, čo sa vám v živote prihodí je nadprirodzené.
Aj so svätými sa zavše stalo, že klamy zlého ducha alebo vlastnej obrazotvornosti pokladali za božské dielo, ale nebolo na tom nič pravdy.
SV. KATARÍNA Z BOLOGNE
Napríklad Katarína z Bologne bola päť rokov akousi hračkou v rukách zlého ducha.
Keby jej Pán Boh nebol poslal svoju pomoc, kto vie, či by ju zlý duch nebol zviedol svojimi klamstvami. (Listy, 1. 819
............................... pokračovanie
Patnásť neznámych bolestí Pána Ježiša pri jeho umučení
Pán Ježiš ích zjavil nábožnej b. Márii Magdaléne z rádu sv. Kláry y Ríme.
Prosila Ho, aby jej ráčil oznámiť, ak On chce, aké iné skryté bolesti prežíval. Pán Ježiš jej túžbu splnil.
Povedal jej že pretrpel 15 strašných bolestí v noci pred svojou smrťou ma kríži.
Povedal jej: " Židia ma považovali za najhoršieho človeka na svete, ktorý kedy žil.
Preto:
1. Pán Ježiš ma po odsúdení vo veľrade neurážali, zviazali mi hohy povrazom a strhli ma po schodoch do pivnice, ktorá bola strašne Špinavá a smradľavá*
2. Vyzliekli ma a pichali ma ostrými špicami po celom tele.
3. Uviazali mi povraz okolo tela a nemilosrdne ma vláčili po dlážke pivnice po vňetkých ostrých predmetoch.
4. Pripevnili ma na akési drevo a nechali ma na ňom visieť až som' sa vyšmykol a padol na dlážku. Pri tejjjto bolesti som plakal krvavé slzy.
5. Pripevnili ma na kôl a prepichovalí mi telo rôznymi zbraňami, hádzali na mňa kamene a pripaľovali ma rozpálenými predmetmi a fakľami.
6. Pichali ma šídlami a špicami a strhávali mi miestami kožu a kúsky tela tak, že miestami mi obnažili aj žili.
7. Priviazali ma na akýsi stĺp a hodili ma na rozpálený rošt
8. Vtláčali mi na hlavu akýsi želesný kruh a zaväzovali mi oči strašne špinavými handrami.
9. Posadili ma na stoličku, v ktorej bolo'mnoho navbíjaných klinov. Tie mi narobili mnoho dier do tela
10. Polievali moje rany tečúcim rozpáleným /olejom/ olovom a smolou. Potom buchli do stoličky, takže, som spadol na zemi
11. Zapichovali mi ihly do dierok po vytrhnutych chlpoch na brade, čo strašne bolelo.
12. Hodili ma na akýsi kríž, na ktorý ina tak silne priviazali, že som nemol som vydýchnut
13. Sliapali mi po hlave. Jeden si stúpol nohou na moje prsia a prepichol mi veľkým tŕňom jazyk
14. Mali mi do úst najodpornejšie splašky
15* Častovali ma strašne škaredými slovami a veľmi ponižujúco ma urážali, Zviazali mi ruky za chrbát a vyvádzali na z tohoto špinavého väzenia, pritom ma bili a nemilosrdne Šľahali prútmi.
Potom je SPASITEĽ povedal toto
"Moja milá dcéra. Veľmi sl prajem, aby si tieto moje neznáme bolesti a utrpenia predložila ľuďom a zoznámila ich s nimi. Chcem, aby ích ľudia uctievali a o ních uvažovali.
Kto mi denne niektorú z, týchto neznámych bolestí s láskou obetuje a pomodlí sa nasledujúcu modlitbu úprimnej zbožnosti, toho v deň oúdu obdarujem večnou blaženosťou.
MODLITBA:
Je mojou nezlomnou túžbou klaniať sa Ti, uctievať ťa a chváliť na základe pätnáctich neznámych bolestí a krvvavých utrpení.
Koľko je zŕn piesku na morskom brehu, zŕn v pôde, tráv na zemi, koľko je plodov na stromoch, lístkov na konároch, kvetov na lúkach, hviezd na oblohe, koľko je anjelov v nebi a stvorení nu zemi, tisíckrát toľko nech je oslávený, chválený a uctený najdrahší Pán Ježiš, Jeho najsvätejšie Srdce, Jeho predrahá krv, Božská obeta svätej omše, najvznešenejšia Sviatosť' Oltárna, Najsvätejšia Panna Mária, deväť slávnych zborov anjelov a vznešený zástup svätých odo mňa a od všetkých ľudí od teraz až na veky.
Toľkokrát Ti túžim, najdrahší Ježišu ďakovať, slúžiť Ti a zadosťučiňovať. Chcem Ti takto zadosťučiňovať za všetku potupu a úplne Ti patriť telom a dušou.
Toľkokrát ľutujem i svoje hriechy a prosím ťa, Pán môj a Boh môj, o odpustenia. Obetujem nebeskému Otcovi všetky Tvoje zásluhy na odpustenia mojich hriechov, chýb a trestov.
Robím si pevné predzavzatie polepšiť sa vo svojom živote. Prosím o Šťastnú hodinku smrti-Zároveň vrúcne prosím o vyslobodenie úbohých dusí z očistca.
Túto pobožnosť chcem obetovať každý deň / každú hodinu / a v tom vytrvať až do smrti. Prosím Ťa, Ó dobrý a najmiloativejší Ježišu, aby si túto moju úprimnú túžbu z neba posilnil a nedopusť, aby mi ju ktokoľvek z ľudí oslabil a zničil a tým menej môj odveký nepriateľ. AMEN
Táto pobožnosť bola potvrdená a doporučovaná Kongregáciou * Šírenia viery i samým pápežom, Jeho svätosťou, Klementom XII. / Pontifikát v r. 1730-1740 /
Spať hore
Čo osoží získať celý aj svet, ale stratiť dušu ?
Každá vec sa raz skončí, ale večnosť sa neskončí nikdy !
Nech stratím všetko, ale nech nestratím Boha !
Aj najmenší hriech je veľké zlo !
Ak sa chceme páčiť Bohu, musíme sa zapierať.
Všetko je stratené, čo konáme pre vlastné zaľubenie.
Aby sme sa spasili musíme sa stále obávať pádu.
Radšej nech zomriem, ale nech vyplním Božiu vôľu
Jediné zlo, ktorého sa máme bať, je hriech.
Všetko je dobré, čo chce Boh, a to máme chcieť aj my.
Kto chce iba Boha, je vždy spokojný, nech sa stane čokoľvek.
Mal by som si predstaviť, že na svete je len Boh a ja.
....................... Svätý Alfonz Mária de Liguori
Svätý Ján z Boha
Umučenie Ježiša Krista - Emmerichova
Blahoslavená Emmerichová - ŽIVOTOPIS
Umučenie Ježiša Krista - Emmerichova - PDF
Umučenie Ježiša Krista - Emmerichova - DOC
Mysticke mesto-Božie - počatie- životopis-Panny- Márie - sv-Mária-od-Ježiša-z-Agredy
Kontakt na Ježiša
Mária Valtorta - ŽIVOTOPIS
Svätá Brigita - ŽIVOTOPIS
Svätá Faustína
Mária Valtorta
O pravde
Ako sa spovedať
O zlej spovedi
Rozhodnutie mať dieťa
Pápež FrantišekPán Ježiš má osobitnú schopnosť zabúdať na naše hriechy
Svätý Otec dnes ráno o 9.30 slávil svätú omšu vo farskom kostole sv. Anny vo Vatikáne. Aj svätá omša, po ktorej František pozdravil každého farníka osobne pred vchodom do kostola, bola jednou rodinnou a farskou slávnosťou. Vo svojej homílii vychádzal z dnešného Jánovho evanjelia o cudzoložnej žene.
Toto je význačné ako prvé: Ježiš, sám na vrchu v modlitbe. Modlil sa sám. Potom sa znova vrátil do chrámu a všetok ľud šiel za ním. Ježiš je uprostred ľudu. A nakoniec ho nechajú samého so ženou. Ježiš je sám, ale je to plodná samota: samota modlitby s Otcom a tá druhá, taká nádherná, ktorá je dnešným poslaním Cirkvi, spočívajúca v milosrdenstve voči tejto žene. I v zástupe, ktorý ho nasledoval sú rozdielnosti: „Všetok ľud išiel za ním; on si sadol a učil ich“. Títo ľudia chceli počuť Ježišove slová. Mali otvorené srdcia, potrebovali počuť Božie slovo. Boli medzi nimi však aj takí, čo nič nepočuli: nemohli počuť. Boli to tí, čo priviedli tú ženu. „Počuj, Učiteľ, ona je taká a onaká... Musíme urobiť to, čo nám prikázal Mojžiš s takýmito ženami“.
Aj my sa, myslím, podobáme tomuto ľudu. Na jednej strane chceme počúvať Ježiša a na strane druhej by sa nám veľakrát páčilo zbiť tých druhých, však?, odsúdiť ich. Ježišovým posolstvom je však milosrdenstvo.
Veď on sám povedal: „Neprišiel som pre spravodlivých. Oni sa ospravedlnia sami; choď teda drahý Pane, ak to môžeš urobiť ty, tak ja to už nemôžem urobiť. Oni však veria, že sú schopní urobiť to sami. Ja som prišiel kvôli hriešnikom“. Spomeňme si na šomranie po povolaní Matúša: „Tento chodí s hriešnikmi!“
Ale ak sme ako farizej pred oltárom: „Ďakujem ti, Pane, že nie som ako ostatní ľudia, a dokonca ako ten pri dverách, ako ten hriešnik...“, nepoznáme Pánovo srdce a nikdy nebudeme schopní s radosťou prežiť skutočnosť milosrdenstva! Nie je jednoduché zveriť sa Božiemu milosrdenstvu, pretože je nepochopiteľnou hĺbkou. Ale musíme to urobiť! „Ach, otče, keby ste poznali môj život, nehovorili by ste takto!“ „Prečo? Čo si urobil?“
„Veľmi zlé veci!“ „Tým ešte lepšie! Choď k Ježišovi: bude rád, ak mu to vyrozprávaš! On na to zabudne. Má osobitnú schopnosť zabúdať. Už si nespomenie, pobozká ťa, objíme a povie ti iba: ‚Ani ja ťa neodsudzujem.
Choď a odteraz už nehreš‘. Iba toto ti poradí“. A po mesiaci sme znova v tom istom..., vráťme sa teda k Pánovi. Pán sa nikdy neunaví v odpúšťaní: nikdy! Sme to my, čo sme často unavení, keď ho máme prosiť o odpustenie. Prosme si milosť, aby sme neboli mdlí pýtať si odpustenie, pretože on sa nikdy v odpúšťaní neunaví. Prosme si túto milosť.
16 najväčších eucharistických zázrakov
Jestvuje presne 132 miest, kde sa v dejinách uskutočnili eucharistické zázraky, zatiaľ v Číne sa udial posledný.
V Taliansku sa ich odohralo 69, mimoriadnych je 16.
LANCIAN
r. 750
Istý baziliánsky mních, vzdelaný, no maloverný, mal pochybnosti, či v premenenej hostii je skutočne Božie telo. Prosil Pána, aby mu dal pevnú vieru.
Pri svätej liturgii, po premenení, sa hostia pred zrakmi veriacich premenila na kúsok Božieho Tela a víno na päť hrudiek krvi. Kúsok Tela má vnútri otvor, čo je následkom konania mníchov, ktorí Telo pribili 14 klinčekmi, aby sa nezatvorilo v procese posmrtných kŕčov.
500 rokov po zázraku bol na tomto mieste postavený nový kostol. Päť storočí sa skúmal profesionálnym výskumom tento zázrak. V rokoch 1971 – 1981 sa pri výskume zistilo, že Telo pochádza zo srdca, presnejšie z ľavej komory, obsahuje žily, cievy i rozvetvený bludný nerv. V Krvi sú prítomné všetky séra, ako v krvi človeka. Každá z piatich hrudiek osamotene váži presne 15,85 g ako aj všetky spolu. Kristus je prítomný celý v každej kvapke či omrvinke. Krvná skupina sa zhoduje s tou na Turínskom plátne – AB.
TRANI
r. 1000
Zelený Štvrtok
Kostol sv. Ondreja
Istá židovka fingovala sväté prijímanie. Premenené Božie telo si priniesla domov a chystala sa Ho upražiť na panvici. Keď začala, z panvice sa obrovským prúdom valila krv, zaliala pivnicu a vyšla na ulicu. Zhrození ľudia utekali po kňaza, ten premenenú hostiu preniesol v procesii do kostola, odkiaľ bola ukradnutá.
Na mieste židovkinho domu dnes stojí kaplnka so zachovanou panvicou a stojanom, ktoré boli použité na znesvätenie.
Židovka bola za svätokrádež upálená na hranici.
Dnes sa relikvia Božieho Tela – dva kúsky, uchováva v relikviári uloženom v kostole sv. Ondreja. V r. 1974 sa uskutočnil posledný výskum, lebo hrozilo, že sa Hostia zničí.
FERRARA
Santa Maria in Vado
28. 3. 1171
Veľká noc. Kňazi slúžia svätú omšu. V momente lámania chleba vystrekujú tisícky kvapiek krvi na klenbu nad oltárom. Videli to kňazi, videl to Boží ľud.
Zázrak sa udial v malom kostolíku, dnes je na tom mieste veľký chrám toho istého mena, s majestátnym oltárom. Na klenbe dodnes vidieť kvapky krvi, aj keď nikdy na nich nebol vykonaný žiaden výskum.
ALATRI
r. 1228
Kostol sv. Pavla
Istá dievčina, sklamaná v láske, si zašla po radu k čarodejnici. Tá jej poradila ukradnúť Božie Telo a prísť s ním k nej. Dievčina tak urobila, schovala Ho do kôrky chleba. Po troch dňoch, keď sa zberala k čarodejnici, zistila, že hostia sa premenila na ozajstný kúsok tela. Vystrašená sa šla vyspovedať. Ľudia prinášajú premenenú hostiu, ale biskup nevie, aký postoj má zaujať. Pápež mu radí miernosť v treste pre dievča i pre čarodejnicu.
Hlavné svedectvo sa dozvedáme z korešpondencie medzi biskupom a pápežom.
Biskup kúsok Božieho Tela daroval, ten sa už nenašiel. Relikvia má podobu spáleného Tela.
FLORENCIA
1. zázrak: r. 1230
2. zázrak: r. 1595
Kostol sv. Ambróza
Pri rannej svätej omši dňa 30. 12. 1230 nechal kaplán v kalichu po prijímaní pár kvapiek premeneného vína. Na druhý deň v ňom našiel krv. Ukázal ho biskupovi, kléru i celej Florencii.
Dnes sa relikvie uchovávajú v tomto kostole. Spolu s nimi sú tam uložené i premenené hostie, ktoré nespálil požiar – druhý zázrak.
Každý rok sa na oltár vykladá relikviár k poklone po dobu 40 hodín. Z kostola sv. Ambróza sa stáva bazilika. Pri procesii s relikviami v r. 1340, sa Florenčanom podarilo odvrátiť hroziaci mor.
Bolsena
r.1263
Kostol sv. Kristíny
Veľmi zbožný český kňaz putuje k pápežovi, aby mu pomohol s pochybnosťami, či v malom kúsku chleba je skutočne prítomný celý Kristus. Cestou slúži svätú omšu v Bolsene. Tam po premenení sa z hostie valí krv, kvapky dopadajú na korporál, na štyri kamene. Český kňaz odchádza za pápežom, ten mu dáva rozhrešenie a posiela biskupa preskúmať danú záležitosť. Biskup v pokore berie krvou postriekaný korporál a cestou naspäť už stretáva pápeža s ľudom.
Od budúceho roka sa v tomto období na pamiatku slávi sviatok Božieho Tela.
Z pôvodného oltára, na ktorom sa stal zázrak, ostala iba menza. Jeden postriekaný kameň sa nosí v relikviári pri procesiách, ostatné sú starostlivo uschované v chráme.
Izby Vatikánu zdobia fresky vyobrazujúce tento zázrak.
OFFIDA
r. 1280
„Zázrak upraženej hostie“
Ricarele čarodejnica radí, že svoje problémy s manželom –tyranom, môže vyriešiť tým, že ukradne premenenú hostiu a spáli ju. Ricarela na svätej omši predstiera sv.prijímanie, Telo zabalí do šatky a skryje ho na hrudi. Doma Ho vloží do ohniska, no badá na Ňom krv. Zľakne sa, zabalí Telo do šatky a zakope v maštali. Dobytok 7 dní nechce vojsť dnu a keď napokon vojde, zaujme nezvyčajný postoj okolo miesta, kde je Božie Telo zakopané. Ricarela pristupuje k sv. spovedi so slovami – Zabila som Boha. Kňaz vykope tento poklad a prenáša ho do kostola sv. Augustína. Zlatník poverený výrobou relikviára dostáva vysoké horúčky. Nachádza sa v stave smrteľného hriechu. Vyspovedá sa a až vtedy sa smie dotknúť Božieho tela.
K otvoreniu vchodov k relikviáru je potrebných asi osem kľúčov. Je strážený za mohutnou mrežou.
3. mája sa každoročne koná sprievod s relikviárom, žehnajú sa chorí v nemocnici i celé mesto.
VALVASONE
r. 1294
Pri praní oltárnych plachiet v jazere, videla práčka na vode krvavé škvrny. V záhybe plachty nachádza úlomky premenenej hostie. Prichádza za farárom a do kostola už vchádza spolu s procesiou. Keďže si však na uchovanie relikvií robili nárok viaceré strany, začína sa zdĺhavý proces na cirkevnom súde. Pápež Mikuláš V. nakoniec vydáva bulu, v ktorej nariaďuje uchovať Telo vo Valvasone pod podmienkou vybudovania chrámu Najsv. Kristovho Tela.
V r. 1755 je vyrobený relikviár, plachta v ňom poskladaná na tri časti, zvinutá a pospájaná dvomi zlatými sponami. Hostia sa premenila na prach už v minulom storočí.
CASCIA
r. 1330
Chorý prosí o viatikum, kňaz v náhlivosti, akoby bez úcty vkladá Božie Telo medzi stránky Breviára a ide za chorým. Tam otvára breviár a vidí stopy krvi. Ospravedlní sa chorému a náhli sa do kláštora sv. Augustína, kde kázal blahoslavený Šimon. Dáva mu rozhrešenie, ale ponecháva si oba listy Breviáru. Jeden list sa stráca a druhý je prenesený do Baziliky sv. Rity – svätice nemožných vecí.
BAGUO DI
ROMANGA
r. 1412
Počas svätej omše kňaz pochybuje, či ozaj dochádza k premene chleba na Telo a vína na Krv. Po premenení vidí, ako sa Krv vylieva z kalicha na korporál.
Na sviatok Božieho Tela sa relikvie vykladajú na oltár.
Obyvatelia mesta tvoria nádherné obrazce z lupienkov kvetov po celom námestí, kadiaľ prechádza procesia.
TURÍN
r. 1453
4. 6. 1453 jeden z vojakov ukradol monštranciu s Božím Telom. Ukryl ju do vreca a položil na osla. 5. 6. traja vojaci zbadajú vo vreci monštranciu. 6. 6. osol spadne na námestí, vrece sa roztrhne, monštrancia sa vznáša k nebu. Hostia sa vymaní z monštrancie a kým monštrancia pomaly padá na zem, Hostia je zavesená vo vzduchu. Prichádza biskup s kalichom a v modlitbe prosí, aby doň Božie Telo zostúpilo. Keď sa tak stalo, uložili Ho v katedrále.
Relikvia v podobe kalicha sa stratila. Hostia bola po dvoch storočiach skonzumovaná. Nariadila to sv. stolica s odôvodnením, aby Boh nebol nútený robiť večný zázrak.
ASTI
r. 1535
Istý zbožný kanonik pri slúžení svätej omše, presnejšie pri premenení, pozoroval kvapky Krvi vytekajúce z kalicha na paténu a prsty.
Ukázal to aj prítomnému ľudu.
O niekoľko minút sa však všetko vrátilo do pôvodného stavu.
Hovorí sa, že vojaci Karola V., prítomní na tomto zázraku, sa obrátili.
Dokonca rok po tejto udalosti sám Karol V. niesol baldachýn pri procesii, ktorá sa pravidelne v júli vykonáva podnes.
MORROVALLE
r. 1560
Nad vstupnou bránou tohto mesta v r. 1960 pribili platňu s nápisom :“Mesto Eucharistie.“ Zázrak sa stal v kostole sv. Františka, ktorý sa dnes využíva na profánne účely. V noci zo 16. na 17. apríla r. 1560 zachvátil chrám veľký požiar. Hasili ho 7 hodín, ale aj tak z neho ostali iba dymiace ruiny. Po desiatich dňoch pri upratovaní zvyškov, sa pod kusom mramorového oltára našla nedotknutá premenená Hostia. Tá sa neskôr stratila, ale dodnes sa zachoval vrchnák cibória, ktorý bol rovnako neporušený.
Pápež Pius IV. Po prísnych skúmaniach zázraku vydáva bulu, na základe ktorej sa v meste každoročne od 17. – 27. apríla konajú slávnosti, spojené s možnosťou úplných odpustkov.
VEROLI
26. 3. 1570
Veľkonočná nedeľa, kostol sv. Erasma. Premenená hostia sa na noc necháva na oltári k adorácii. V kalichu, prikrytá paténou. O druhej hodine v noci z kalicha prúdi silné svetlo a nad ním žiari jasná hviezda. Asi pol hodiny mal každý z prítomných odlišné vízie. To isté sa udialo aj na druhý deň. Od prítomných sa zachovali písomné svedectvá pod prísahou.
Po 112 rokoch bola Hostia skonzumovaná. Kalich aj paténa sú zachované. Procesia sa každoročne koná v ten deň, pokračuje za súmraku a končí v noci.
SIENNA
r. 1730
Mesto zasvätené Panne Márii.
14. augusta, na vigíliu Nanebovzatia, začala v bazilike sv. Františka udalosť, ktorá neskôr prerástla do zázraku. Z baziliky bolo odcudzených 351 premenených hostií v cibóriu. Procesia bola zrušená.
O tri dni našiel kostolník všetko neporušené v starej pokladničke. Hostie boli vrátené, neskonzumované, aby sa posilnila viera veriacich.
V r. 1914 prebehol najodbornejší výskum. V správe sa píše, že vnútorná časť cibória obsahovala pleseň, zatiaľ čo Hostie nie. A to odporuje prirodzeným zákonom. Kryštál bol menej odolnejší voči plesni ako chlieb...
PATIERNO
1772
Sám sv. Alfonz, biskup v kostole sv. Agáty, potvrdzuje tento zázrak.
V jednu januárovú noc bolo z Bohostánku ukradnutých asi 100 hostií. Ľudia sa nazdávali, že zlodeji sa ich na blízku zbavili. A mali pravdu. Nezávislé osoby mali rôzne od seba nezávislé videnia. Zvlášť pozoruhodné bolo svedectvo malého Jozefa, ktorý tvrdil, že videl mnoho lúčov vyvierať z jedného miesta. A skutočne, na hnojisku, po 31 dňoch, boli na základe vízií ľudí objavené Hostie. Na pamiatku tejto udalosti sa o pár rokov neskôr postavil nový kostol. Žiaľ, v noci z 23. na 24. októbra 1978 bol relikviár ukradnutý a nik o ňom už nič nepočul.
Stránka, odkiaľ bol text 16 najväčších eucharistických zázrakov prevzatý.
Jezis MariaJežiš Mária