
Blahoslavený Antonius Baldinucci
Zázrak pod listnatým stromom
19. júna 1665 vo Florencii t 17. novembra 1717 v Pofi, provincia Frosinone
blahoslavený je najmladším synom Filipa Baldinucciho, slávneho florentského historika umenia. Už ako trinásťročný si vpísal do zápisníka obdivuhodné náboženské zásady: „Nechcem sa nikdy chváliť; nepoviem a nič také, čo by mohlo uraziť iných; radšej chcem zomrieť, ako si pošpiniť jazyk hoci len najmenšou lžou.
V Roku 1681 vstúpil v Ríme do Spoločnosti Ježišovej. Jeho túžbou bola účasť na pohanských misiách, kde by dosiahol milosť mučeníckej koruny. Toto želanie sa mu však pre chatrné zdravie nesplnilo. Predstavení ho určili za ľudového misionára v Itálii. Od roku 1695 až do svojej smrti držal v diecézach Frascati a Viterbo 448 ľudových misií s udivujúcim a trvalým úspechom.

Obraz Matke Božej nosil pri sebe na všetkých misiách
Pritom sa koncentroval na tri procesie pokánia, vzbudenie túžby ľudí po pokání a na mariánske kongregácie. Takto chcel zabezpečiť ovocie misií, pričom veľký dôraz kládol na cvičenia v cnostiach podľa zásad svätého Ignáca. Napriek svojmu chatrnému zdraviu bol príkladom prísneho pokánia a denne si doprial iba tri hodiny spánku.
Jeho prejavom úcty a lásky k Matke Božej bol obraz „ P. Mária útočište hriešnikov", ktorý nosil pri sebe na všetkých misiách.
Sám mu pripisoval nespočetné milosti a zázraky, ktoré sa stali pri jeho hlásateľskej činnosti. Počas misie v Pofi sa vyčerpaný zrútil. Na tvári mu bolo možné čítať túžobné očakávanie nebeskej vlasti. Jeho telo spočíva v kostole San Giovan- nino vo Florencii. Za blahoslaveného bol vyhlásený v roku 1893. „Positio super virtutibus", Romae, s. 476-483.

Svedok:
Spovedal som sa u neho.
Keď som vyznal hriechy, dvakrát sa ma opýtal, či nechcem ešte niečo pripomenúť. Odpovedal som záporne. Nato mi doslovne povedal: „A sliepka, ktorú si ukradol v senníku?" Keď som to počul, zhrozil som sa. Odkiaľ môže služobník Boží vedieť, že som ukradol sliepku v senníku, ktorý bol vlastníctvom môjho strýka Franceschettiho v Sermonete? Stalo sa to asi pred ôsmimi rokmi, čo som už dávno zabudol. Popri ľútosti skrsla vo mne myšlienka, že prirodzenou cestou sa to dozvedieť nemohol.
Predsa nemohol vedieť, čo som urobil pred toľkými rokmi. On mi pripomenul nielen samotný skutok, ale presne povedal i miesto a majiteľa ukradnutej sliepky! Prišiel som k záveru, že len nadprirodzenou milosťou Ducha Svätého mohol túto záležitosť vyčítať z môjho srdca. Otrasený som vyznal aj tento hriech a keď som dostal rozhrešenie, zahanbený, ale s radosťou som opustil spovednicu.

Mal milosť čítať v ľudských srdciach
Služobník Boží mal milosť čítať v ľudských srdciach, čo mi potvrdili aj iní. Pani Lucia di Giorgi, pochádzajúca z Terra di Posi, mi povedala pod prísahou v prítomnosti viacerých osôb, že počas misie služobníka Božieho chcela vykonať generálnu spoveď. Trápilo ju svedomie, lebo vedela, že srdce jej ťaží hriech.
Stále si však nahovárala, že to nie je ťažký zločin, a preto sa z neho spovedať nemusí. Preto sa z neho nikdy nespovedala. Nespomenula ho ani pri tejto generálnej spovedi.
Keď služobník Boží z jej úst počul, že už nemá čo pripomenúť, okamžite zareagoval: „Nehovorili ste mi, čo ste urobili" tu povedal, kedy sa to stalo - „hoci to bol ťažký hriech." Ešte dodal: „Z toho ste sa nikdy nespovedali."
Popísal jej všetky podrobnosti a okolnosti hriechu. Pani Lucia priestupok priznala a zahrnula ho do tejto spovede. Zahanbená žasla, odkiaľ to ctihodný páter môže vedieť. Bolo jej jasné, že služobník Boží mal od Boha milosť čítať v ľudských srdciach. Túto milosť využíval na väčšiu česť a slávu Božiu, pre záchranu duší.
Som si istý, že služobník Boží bol aj vo veci, ktorú leraz spomeniem, osvietený zvláštnou Božou milosťou. Ukradol som mu ruženec. Nie v zlom, ale chcel som mať pamiatku, keďže som si ho veľmi vážil. Ruženec visel na klinci pri jeho posteli. Páter nebol prítomný, lebo ho veľmi zaneprázdňovali prípravy misie. Využil som príležitosť a ruženec strčil do vrecka. Keď som odchádzal, stretli sme sa na chodbe. Povedal mi doslova toto: „Pán kanonik, ste mojím dlžníkom, pretože máte môj ruženec. Zobrali ste ho z izby, v ktorej bývam." Strašne som sa začudoval, lebo sa to mohol dozvedieť iba nadprirodzenou cestou. Priznal som sa mu. Chcel som si však ruženec ponechať na pamiatku.
Povedal mi: „Dobre, ponechajte si ho, ale nezabudnite sa s týmto ružencom pomodliť za moju dušu hneď, keď sa dozviete, že som zomrel." Onedlho páter skutočne skonal.

Svedok don Bonifacius Morsa, kňaz, 50- ročný: Viem, že páter Antonius Baldinucci robil zázraky ešte počas svojho života. Moja matka Mária Morsa, podopieraná mojou sestrou Angelou, prišla do kostola Santa Mária delia Piéta v Cori. Po svätej spovedi sa posťažovala služobníkovi Božiemu, že má syna kňaza, menom don Giovanni Battista Morsa.
Veľmi ho miluje a už dvanásť rokov o ňom nič nevie. Ani len to, či žije. Opustil Rím pred dvanástimi rokmi a odvtedy sa neozval. Túžila ho ešte pred smrťou uvidieť. Tu jej páter
Antonius povedal: „Tešte sa, čoskoro ho uvidíte, už je na ceste!" Túto predpoveď matka rozchýrila po celom dome i okolí. Páter Antonius to povedal v nedeľu. A hneď v utorok sa vrátil môj brat Giovanni domov. Môžete si predstaviť radosť matky. Celá rodina i obyvatelia Cori v predpovedi videli zázrak. Páter Antonius brata nikdy nepoznal, a predsa s takou istotou predpovedal jeho príchod.

Svedok Marius Marzii, stotnik, 52-ročný: Páter bol aj apoštolom zmierenia. Moja žena so švagrinou Domenicou Miconi Berardi raz šli na námestie, aby si vypočuli kázeň pátra Baldinucciho. On ich nepoznal. Manželka so švagrinou nežili v dobrom vzťahu a ani spolu nehovorili.
Páter Baldinucci pred kázňou vyzval moju ženu, aby sa postavila na druhú stranu „k onej panej", teda k pani Berardi, svojej švagrinej. Manželka poslúchla. Takýmto spôsobom ich udobril.
Pripisovali sme tejto udalosti nadprirodzený charakter.Nasledujúci dokument bolo veľmi ťažko vypátrať, jeho hľadanie bolo namáhavé, časovo veľmi náročné.

Páter Yves Beaudouin, archivár S. Congregatio pro Causis Sanctorum mi vyšiel v ústrety a napokon ho našiel. Bol medzi aktami „Zázraky zo života služobníka Božieho Antónia Baldinucci.Urobil mi kópiu, ktorú úradne overil.
Arch. s. Congr. pro Causis Sanctorum, X. n. 305, pp 163-164.)
Nasledujúca výpoveď bola zaprotokolovaná pred najvyššími predstavenými starého predrímskeho mesta Cori. Mesto malo dva chrámy. V Itálii sa v tom čase počítal deň od večera do večera druhého dňa. Protokol bol napísaný odpoludnia 26. apríla 1730 a večer toho istého dňa, ale už s dátumom 26. Apríla 1730, bol podpísaný.

My, podpísaní, prizvaní k zisteniu pravdivosti, v plnom a neochvejnom presvedčení pod prísahou potvrdzujeme:
Veľadôstojný služobník Boží, páter Antonius Baldinucci zo Spoločnosti Ježišovej, držal ľudové misie v Cori. Odtiaľ sa pobral v máji roku 1705 do mestečka Giuliano, ktoré je od Cori vzdialené 4,5 km. Z veľkej úcty k nemu ho sprevádzali ľudia z Cori, aj my, ktorí spisujeme tento protokol.
Sprievod, do ktorého pribudli aj veriaci z Giuliano, viedol pred mestskú bránu, vzdialenú asi osminu míle od františkánskeho kláštora. Odtiaľ sme kráčali po ceste, ktorá viedla na Monte Fortino. Pred jedným košatým brestom nás zastavil s tým, že bude kázať. Zastavil sa tu zrejme preto, aby ľudia boli chránení pred páľavou slnka a iste aj preto, že podľa Prozreteľnosti Božej sa práve tu mal stať jedinečný zázrak.
Páter stál pred stolíkom, ktorý mu postavili pod listnatý strom. Bol to osamelý strom, iné bresty boli v pomerne väčšej vzdialenosti.
Viete, milí veriaci, ako aj teraz padajú ľudské duše do pekla?
Vo svojej kázni medzi iným povedal slová tohto významu: „Viete, milí veriaci, ako aj teraz padajú ľudské duše do pekla?
Tak, ako padá lístie z tohto stromu." Sotva vyriekol tieto slová, začalo zo stromu letieť lístie v takom množstve, akoby snežilo.
Lístie padalo tak dlho, kým by sme sa pomodlili štyrikrát „Krédo ( verím v Boha ...)
Lístie padalo tak dlho, kým by sme sa pomodlili štyrikrát „Krédo ( verím v Boha ...)
Strom ostal takmer holý, pričom zo susedných stromov neodpadol ani lístoček. Pred kázňou i počas nej, panovalo úplné bezvetrie. Keď národ videl tento zázrak, začal nahlas zúfalo plakať a volať o zmilovanie. Páter dlhú chvíľu nemohol utíšiť ľudí a pokračovať v kázni. Plač a zúfalé volanie trvalo asi pol hodiny.

Účinky zázraku boli okamžité
Účinky zázraku boli okamžité: prítomní, ktorí sa hnevali, prípadne nenávideli, sa na mieste udobrili, mnohí začali nový život a niektorí sa rozhodli vstúpiť do kláštora. To všetko vieme preto, lebo sme tu boli prítomní, aby sme si vypočuli pátrovu kázeň. Vyrieknuté slová sme jasne rozumeli a videli sme lístie padať zo stromu. To je to, čo môžeme dosvedčiť na väčšiu česť a slávu Božiu a k povýšeniu tohto opravdivého služobníka Božieho.
Toto svedčíme dnešného dňa v hore uvedenom roku.
Ja, vlastnoručne podpísaný kanonik Isidor Cerracchi, som bol prítomný pri všetkom, čo je vyššie uvedené.
Ja, kanonik Joseph Caporetto, som bol prítomný pri všetkom, čo je vyššie uvedené.
Ja, kňaz Romuald Sellaroti, som bol prítomný pri všetkom, čo je vyššie uvedené.
Ja, kanonik Silvester Tiraborelli, som bol prítomný pri všetkom, čo je vyššie uvedené. Predstavení starého mesta Cori.
Všetci potvrdzujeme a dosvedčujeme slovom pravdy: horeuvedené je opísané vlastnými slovami a podpísané vlastnými rukami. Odovzdané vo viere a dôvere v Cori, v našej úradnej budove, dnes, 27. apríla 1730.

Marcus Antonius Prence, notár a tajomník.
Odtlačok pečate
Text sa zhoduje s originálom. P. Yves Beaudouin, archivár. 25. mája 1982.
Pečiatka o tejto udalosti existuje viac svedectiev. Pretože sú v podstate rovnaké, vynechávam ich okrem nasledujúceho súhrnu.
V dekréte procesu o svätorečení (Acta Leonis XIII., 1893, pp 102-110) sa píše: Je isté, že keď Antonius Baldinucci raz prišiel do mestečka Giuliano, požiadali ho ľudia, aby im povedal kázeň. On to ochotne urobil. Pretože priestor v kostole bol pre toľkých ľudí malý, zhromaždil ich pod jedným listnatým brestom. Bolo to v máji.

Ľutovali hriechy
Vo svojej reči sa obrátil proti tým, ktorí sa ľahkomyseľne spoliehali na Božie milosrdenstvo. Zrazu duchom Božím pobádaný povedal: „Čo myslíte, koľko ľudí sa teraz vrhá do pekla?
Bezpochyby mnohí, toľkí, koľko lístia padá z tohto stromu." Hneď nato zo stromu opadala väčšina lístia. Udalosť bola pre poslucháčov jasná. Ostali hlboko dojatí, ich plač a volanie neprestali dovtedy, kým sa zo svojich hriechov nevyspovedali.
Pri tomto najvýraznejšom zázraku v živote blahoslaveného Antónia Baldinucciho je dôležité nielen to, že udalosť bola preukázaná, ale že sa Cirkev pri jeho svätorečení presvedčila o symbolike padania lístia.
Pre katolíckych dogmatikov prijatie tohto faktu Cirkvou musí byť dôkazom toho, že o posmrtnom zatratení zmýšľa tak, ako je uvedené v Novom zákone a v tradícii už po celé stáročia. Aj to je isté, že zatratených nie je málo.
Z knihy perly zo života svätých - Wilhelm Schamoni / Karl Besler
Kto bude spasení?
http://svatyleonardzportomaurzio.blogspot.s

PEKLO EXISTUJE
UZNANIE SVÄTÉHO OTCA PIA IX, AUTOROVI MSGRE DE SÉGUR
Pius IX., pápež,
milovaný synu, pozdrav a apoštolské požehnanie.
Blahoželáme Ti z celého srdca k úspechom pri šírení evanjelia. Všetko, Čo publikuješ, šíri sa medzi ľudom v tisícoch exemplárov. Je zrejmé, že Tvoje spisy sa páčia a majú svoj účinok.
Umožňuj i naďalej pôsobiť milosti, ktorú ti Pán udelil, s nezmenšenou snahou pokračuj v práci pri šírení dobrej zvesti. Z našej strany Ti vyprosujeme pomoc Božiu, s ktorou i nadalej povedieš duše po ceste spásy. Tým získaš prekrásny veniec svojej budúcej odmeny.
Ako syn nebeskej blahovôle smieš očakávať odmenu nášho Pána Ježiša Krista. Prijmi, milovaný synu, apoštolské požehnanie, ktoré udeľujeme s veľkou láskou, aby sm.e tak dokázali našu otcovskú priazeň. Dané v Ríme, u svätého Petra, 2. marca 1876, v tridsiatom roku nášho pontifikátu.Pius , pápež.
Viac tu: http://jezismaria.weebly.com/peklo-existuje.html
Viac tu: http://jezismaria7.webnode.sk/svaty-antonius-baldinucci/?_ga=1.1896945.11569385.1483029459
Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. (D 699) Nech žiadna duša nepochybuje, hoci by bola najbiednejšia. Kým žije, každá môže dosiahnuť veľkú svätosť, lebo sila Božej milosti je veľká. Záleží len na nás, aby sme neodporovali Božiemu pôsobeniu.
Viac tu: http://jezismaria.weebly.com/bozie-milosrdenstvo.html
FATIMA - Spomínam si, že Hyacinty sa veľmi dotkli veci vyjavené v tajomstve. Videnie pekla v nej prebudilo takú hrôzu, že žiadne pokánie ani umŕtvovanie neboli pre ňu dostatočné, aby mohla zachrániť niekoľko duší. Niektorí zbožní ľudia nechcú svojim deťom rozprávať o pekle, aby ich nevystrašili. Ale Boh neváhal trom deťom, jedno malo len šesť rokov, rozprávať o pekle a vedel, že sa naľakajú. Hyacinta často volala: Peklo! Peklo! Akú veľkú sústrasť mám s dušami, ktoré prichádzajú do pekla!
Trasúc si so zloženými rukami kľakla a modlila sa modlitbu, ktorú nás naučila Panna Mária: Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú Tvoje milosrdenstvo. Dlho zotrvala v modlitbe a pozývala sa modliť aj nás: František, Lucia, nejdete sa so mnou modliť? Treba sa veľa modliť, aby duše neupadli do pekla! Mnohí, mnohí tam idú!
Inokedy sa pýtala: Prečo Panna Mária nenechá, aby sa hriešnici pozreli do pekla? Keby ho videli, nikdy by už viac nehrešili, aby sa do neho nedostali! Musíš tej Pani povedať, aby tu všetkým ľuďom ukázala peklo (vzťahovalo sa to na mnoho ľudí, ktorí boli pri zjavení v Cova d´Iria). Uvidíš, ako sa obrátia! Potom nie celkom spokojná mi vyčítala: Prečo si to Panne Márii nepovedala, aby ukázala týmto ľuďom peklo?
Pri inej príležitosti sa ma spýtala: Aké hriechy robia tí ľudia, keď prichádzajú do pekla? Odpovedala som jej, že možno nechodievajú v nedeľu do kostola, alebo kradnú, páchajú nemravnosti, zlorečia alebo prisahajú. "Akú sústrasť mám s hriešnikmi! Keby som im len mohla ukázať peklo! Počúvaj, povedala, ja idem do neba, ale ty zostaneš tu. Keď ti Panna Mária dovolí, rozprávaj všetkým aké je peklo hrozné, aby už viac nehrešili a nemuseli tam prísť.
Niekto sa ma opýtal, či nám Panna Mária pri niektorom zjavení povedala, ktoré hriechy najviac urážajú Pána. Hyacinta raz spomenula hriechy tela. Som presvedčená, že pre svoj vek ešte plne nepoznala význam tohto hriechu, ale to neznamená, že svojou silnou intuíciou nechápala jeho dôležitosť.
Dňa 13. júna 1917 mi Panna Mária povedala, že jej Nepoškvrnené Srdce bude mojím útočišťom a cestou, ktorá ma privedie k Bohu.
Keď povedala tieto slová, otvorila svoju náruč a svetlo, ktoré z nej vyžarovalo, preniklo našu hruď ale nevyšlo von. Mne sa zdá, že tento lúč mal do nás vliať poznanie a najmä lásku k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie."
Zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
Pozvanie k zasväteniu sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie nie je ľudský výmysel, ale prichádza priamo od Panny Márie. Je to gesto, ktoré nám poskytuje útočište pred úskokmi zlého: Satan je silný, a preto sa, deti moje, spojte vytrvalou modlitbou s mojím materinským Srdcom!
http://www.medzugorie.sk/echo/slovak147-iso.htm
Prečo Boh stvoril dušu, o ktorej vie, že bude zatratená ?
http://ocistec-purgatory.weebly.com/dievca-v-pekle.html
Svätý Ján Vianey
O pekle kresťanov
O osobnom súde
O poslednom súde
http://svatyvianney.weebly.com/o-spovedi.html
http://svatyvianney.weebly.com/o-podmienkach-spovede.html
Kto bude spasení?
http://svatyleonardzportomaurzio.blogspot.sk
Mariana Torrés V roku 1582, keď sa matka Mariana modlila pred Najsvätejšou Sviatosťou, bolo jej dané videnie bludov, rúhania a nečistoty, ktoré zaplavia svet v 20. storočí. Panna Mária ju žiadala: „ Moja dcéra, obetuješ sa za ľudí tej doby ? Viac tu: http://jezismaria1.webnode.sk/obeta-mariany-torres/
Svätá Mária Gorettihttp://zivotysvatych.weebly.com/svaumltaacute-maacuteria-goretti.html

Blessed Antonius Baldinucci
Antonius Baldinucciitalienischer Name: Antonio Gedenktag katholisch: 7. November
gebotener Gedenktag im Jesuitenorden: 2. Juli
Name bedeutet: der vorne Stehende (latein.: aus dem Geschlecht der Antonier)
Ordensmann
* 19. (?) Juni 1665 in Florenz in Italien
† 7. November 1717 in Pofi bei Frosinone in Italien
Baldassarre Franceschini (Il Volterrano, 1611 - 1690): Antonio Baldinucci, in den Uffizien in Florenz Antonio, Sohn des Kunsthistorikers Filippo Baldinucci, wollte zunächst Dominikaner werden, trat aber nach Erfahrungen mit den Exerzitien des Ignatius im Alter von 16 Jahren in den Jesuitenorden ein. Weil er immer wieder kränklich war musste er seine Studien öfters unterbrechen. Nach deren Abschluss lehrte er Grammatik in Terni und in Rom. Er wollte in der Mission tätig werden, was der Ordensgeneral aber mehrfach wegen seines schwächlichen Gesundheitszustandes ablehnte. Ab 1695 war er in Mittelitalien als Volksmissionar tätig, vor allem in der Gegend um Frascati und Viterbo. Er starb bei einem Missionseinsatz.
Antonio Baldinucci wurde in S. Giovannino in Florenz bestattet. Erhalten sind sein umfangreicher Briefwechsel sowie Missions- und Fastenpredigten.
Kanonisation: Antonio Baldinucci wurde am 16. April 1893 von Leo XIII.
Blessed Anthony Baldinucci
Memorial Profile
Joined the Jesuits on 21 April 1681. He taught in Rome and Terni, Italy. Ordained on 28 October 1695. Parish missioner in the area of Colli Albani, Frascati and Viterbo, Italy, preaching 448 missions. Noted for organizing processions during which Anthony and many of his flock wore crowns of thorns, and scourged themselves. His missions were popular, drawing crowds so large that they had to be conducted outdoors; Anthony employed a crowd control gang of thugs – and then converted them all to the faith. Also noted for his spread of devotion to the Blessed Virgin Mary whose image was always carried on his missions.
Born
Blessed Antonius Baldinucci
Marvel under a deciduous tree
June 19, 1665 in Florence t November 17, 1717 in Pofi, province of Frosinone
Blessed is the youngest son of Philip Baldinucciho famous Florentine art historian. Already as a thirteen-year entry in the notepad admirable religious principles: "Do not never praise; and not say anything which might offend others; I'd rather die like a dirty language even the slightest lie.
In 1681 he entered the Society of Jesus in Rome. His desire has been engaging in pagan missions, where they reached the grace of martyrdom crown. This hope, however, it has failed to poor health. Performances have designated for the popular missionary in Italy. From 1695 until his death held in Frascati dioceses and Viterbo 448 popular missions in astonishing and enduring success.
The image of the Mother of God to carry the all missions
In doing so, he concentrated on three repentance process, arousing people's desire for repentance and the Marian Congregation. Thus wanted to ensure fruit missions, with great emphasis on the virtues of exercise in accordance with the principles of St. Ignatius. Despite his poor health was an example of severe penances and day you set foot only three hours of sleep.
His expressions of respect and love for the Mother of God was painting "Virgin Mary refuge of sinners" who wore together on all missions.
He himself attributed countless graces and miracles that happened in his recording studio business. During the mission in Pofi is exhausted collapsed. On the face of it to be able to read wishful expectation heavenly homeland. His body rests in the church of San Giovan- Nino in Florence. Blessed was declared in 1893. "Positio super virtutibus", Roma, pp. 476-483.
witness:
Confession I was with him.
When I confessed sins twice asked me if I do not want anything else to recall. I replied in the negative. Afterwards I literally said, "A chicken that you stole the loft?" When I heard it, afraid I was. Where can a servant of God know that I stole a hen in the loft, which was owned by my uncle Franceschettiho the Sermon? It happened about eight years ago that I had long forgotten. Besides SKRS remorse in me the idea that the natural way to learn it could.
Yet I could not know what I did so many years ago. He reminded me not just the act, but just said, and the place and the owner of the stolen hens! I came to the conclusion that only a supernatural grace of the Holy Spirit might matter read from my heart. Shaken, I confessed this sin and even when I got absolution, ashamed, but I gladly left the confessional.
Picture
He had read grace in human hearts
A servant of God had mercy read in human hearts, which confirmed to me by others. Ms Lucia di Giorgi, originating from Terra di sends told me under oath in the presence of several persons, the servant of God during a mission wishes to make a General Confession. It bothered her conscience because she knew that her heart benefits sin.
Still nahovárala However, it's not a felony, and is therefore not of him confess. Therefore it from ever nespovedala. He did not mention him even in this general confession.
When a servant of God heard from her mouth that she has nothing to recall immediately he responded: "I did not you say what you have done" said here when it happened - "Although it was a grave sin." Yet he added: "That you never nespovedali."
He is describing him all the details and circumstances of sin. Ms Lucia violation and confessed included on this confession. Ashamed marveled, where the Reverend Father may know. It was clear that the servant of God had mercy from God to read the human heart. This grace used to the honor and glory of God for the salvation of souls.
I'm sure that was a servant of God and the things you mention leraz, enlightened by the special grace of God. I stole his rosary. No offense, but I wanted to be dead, because I respected him greatly. Rosary hung on a nail in his bed. Father was not present, because it is very zaneprázdňovali mission preparation. I seized the opportunity and pocketed the rosary. When I left, we met in the hallway. He literally said this: "Lord canon, you owe me because you have my rosary. You took him out of the room in which I live. "Awfully I exclaimed, because it could only learn a supernatural way. I confessed to him. I wanted to leave but the rosary in memory of.
He told me: "Well, leave it, but be sure with this rosary to pray for my soul as soon as you learn that I died." Before long, Father actually passed away.
---
Witness Don Bonifacius Middletown, priest, 50-year old, I know that Father Antonius Baldinucci doing miracles even during his lifetime. My mother Mary Morse, propping my sister, Angela, came to the church of Santa Maria Delia's Pieta in Cori. After Confession complained the servant of God had a son a priest named Don Giovanni Battista Morse.
Really she loves him and has twelve years of it knows nothing
Not even whether alive. He left Rome twelve years ago and has since been heard from. He longed to see before death. Here the Father
Antonius said: "Look forward to soon see him, he's on the way!" This prediction mother rozchýrila around the house and its surroundings. Father Antonius said Sunday. And immediately on Tuesday returned my brother Giovanni home. You can imagine the joy of mother . the whole family and the people of Cori in the forecast to see a miracle. Father Antonius brother never knew, and yet as sure foretold his coming.
Witness Marius Marzio, the centurion, 52-year-old: Father was also an apostle of reconciliation. My sister-wife of Domenico Berardi Miconi once went to the square to hear the sermon of Father Baldinucciho. He did not know them. The sister-wife lived on good terms and have not spoken either.
Father Baldinucci before sermon called my wife that stood on the other side "to ONEJ lady", ie to Ms Berardi, his sister in law. The wife obeyed. In this way they make amends.
We attributed this event supernatural charakter.Nasledujúci document was very difficult to track down his search was arduous, time-consuming.
Father Yves Beaudouin, archivist S. Congregation for Causis Sanctorum came to meet me and finally found it. Was among the acts "miracle of life of the servant of God Antonia Baldinucci.Urobil me a copy, which officially verified.
Arch. with. Congr. Causis for Sanctorum, X n. 305, pp 163-164.)
The following statement was logged, before the highest superiors ancient pre-Roman city of Cori. The city had two temples. In Italy at that time he counted the day from evening to evening of the next day. The protocol was written April 26, 1730 in the afternoon and evening of the same day, but with the date April 26, 1730, was signed.
We, the undersigned, being invited to a finding of truthfulness, full and unwavering belief certify under oath:
Veľadôstojný servant of God, Father Antonius Baldinucci of the Society of Jesus, held a popular mission in Cori. From there he took in May 1705 in the town of Giuliano, who is from Cori 4.5 km distance. Out of great respect for him, accompanied by the people of Cori, we too, has drawn up this report.
Procession in which the believers were added Giuliano led before the town gate, located about an eighth of a mile from the Franciscan Monastery. From there we walked down the road that led to Monte Fortino. Before the spreading elm one stopped us with the fact that he will preach. He stopped there probably because the people were protected from the hot summer sunshine sun and certainly also because, according to the Providence of God right here should become a unique miracle.
Father stood before the table, which he put under a deciduous tree. It was a lonely tree, other elms were quite a distance.
You know, dear faithful, and now human souls fall into hell?
In his homily, among other things said the words of this meaning: "You know, dear faithful, and now human souls fall into hell?
As falling leaves of this tree. "No sooner uttered these words began to fly from tree leaves in such amount as it snowed.
Leaves were falling as long as we prayed four times "Credo (I believe in God ...)
The tree remained almost plain, and from neighboring trees do not fall away leaflet. Before the sermon and during it, there was complete calm. When people saw this miracle, he desperately loud cry and cry for mercy. Father a long while he could not appease people and continue to discipline. Crying and desperate cry lasted about half an hour.
The effects were immediate miracle
Miracle effects were immediate: present, who were angry or hated the place udobrili, many have begun a new life, and some have decided to enter a monastery. All this we know because we were here present, that we have heard Patrové discipline. Uttered words we clearly understand and we saw the leaves fall from the tree. This is what we can testify to the honor and glory of God and to promotion of a true servant of God.
This witness today in the aforementioned year.
I, personally signed canon Isidor Cerracchi, I was present at all the things mentioned above.
I, canon Joseph Caporetto, I was present at all the things mentioned above.
I, priest Romuald Sellaroti, I was present at all the things mentioned above.
I, canon Tiraborelli New Year's Eve, I was present at all the things mentioned above. Introducing the old town of Cori.
All we confirm and corroborate the word of truth: the above is described in their own words, and signed with his own hands. Submitted by faith and trust in Cori, in our office buildings, today, April 27, 1730.
Antony Prencov, notary and secretary.
The imprint of the seal
The text is identical to the original. P. Yves Beaudouin, archivist. May 25, 1982.
Stamp of the event there are more testimonies. Because they are basically the same, omitting the addition of the following summary.
The process of canonization decree (Acta Leonis XIII., 1893, pp 102-110) writes: It is certain that when Antonius Baldinucci once came to the town of Giuliano, people asked him to tell them discipline. He's willing to do. Because space in the church was small for so many people, he gathered them together under one broad-leaved elms. It was in May.
repented sins
In his speech he turned against those who recklessly relied on God's mercy. Suddenly the spirit of God compelled said, "What do you think how many people are now thrown into hell?
No doubt many, as much as a leaf falls from this tree. "Just then, the tree shrank most leaves. The event was clear the audience. They stayed pricked their crying and did not stop calling until the nevyspovedali of his sins.
Most pronounced at this miracle in the life of Blessed Antonia Baldinucciho is important not only that the event has been established, but that the Church in his canonization was convinced about the symbolism of leaf fall.
For dogmatists Catholic Church adopting this fact must be proof that the post-mortem condemned thinks in such a way as described in the New Testament and the tradition has for centuries. And it is certain that the damned is not enough.
From the book of life of the saints pearls - Wilhelm Schamoni / Karl Besler