Svedomie má aj neveriací človek !
Svedomie sa ozýva pred činom i po čine. O tom že je to pravda svedčí herečka Jennifer Lawrence.
Hoci má 25 ročná Jennifer Lawrence v Hollywoode povesť zlého dievčaťa, jej svedomie jej vyčítalo.
Keď nedávno mala zahrať skutočnú posteľnú hriešnu scénu, spamätávala sa z toho niekoľko dní !
Prvý filmový sex zažila s Chrisom Prattom pri nakrúcaní sci-fi Passengers.
Bolo to veľmi znepokojujúce. Urobili sme všetko, ako sme mali, (Fúúúúúúúj) hovorí Jennifer Lawrence.
Vypadalo to akoby by nikto nespravil nič zlé.... ale ja som aj tak mala vo svojom svedomí veľmi zvláštnu skúsenosť, NEPOKOJ. Zdôverila sa herečka. ( človek s nepokojom na duši nemôže správne milovať a žiť ! )
Po hriechu som sa opila. Aj tak mi to nepomohlo.
Hneď po tomto hriechu sa musela poriadne opiť. No aj tak mi to nepomohlo hovorí.
Bola som ešte viac nervózna a naštvanejšia, mala som nepokoj a svedomie ma strašne hrýzlo !
Pýtala som sa sama seba, čo som to urobila ? Bozkávala som sa so ženatým mužom. Mala som obrovský pocit viny.
( Sex, bozky, objatia, so ženatým a slobodným sú smrteľným hriechom: Viac tu: sex- bozky-objatia-pred-manželstvom
Matka dcéru podporovala v hriechu.
Nakoniec som zavolala svojej mame, a mama ma uisťovala, že som vraj nespravila nič zlé. No ja som sa naďalej cítila strašne. Matka pri hriechu svojej dcéry Jennifer mlčala a uisťovala ju že nespravila nič zlé.
Teraz si povieme aký veľký hriech je pri hriechu iných mlčať, a schvalovať. Koľko jasnosti nám zmizlo, dokonca i z povedomia veriacich?
Kto zapríčiňuje hriechy iných, podporuje ich alebo ich umožňuje, hoci by im vedel, mohol a mal zabrániť, stáva sa prisluhovačom Zlého.
Tí, ktorí patria Kristovi sú povinní spolupracovať na diele Pánovom, spolubudovať kráľovstvo Božie a bojovať proti diablovi.
Kto iného človeka zvádza k hriechu, napodobňuje diabla, lebo diabol je sám zlý a chce aj iných urobiť zlými.
Ľudia, ktorí neprevravia tam, kde majú prehovoriť sú nemé psi, čo nevládzu brechať (Izaiáš 56, 10)
--- O závisti
Kto hriech bráni a zastáva, je spoluvinným z jeho spáchania. Prispieva totiž k popleteniu a prekrúteniu morálnych úsudkov, k „ zdivočeniu mravov“.
Kto pri hriechu iného mlčí, hoci jeho postavenie a jeho zodpovednosť požadujú, aby proti hriechu iného zakročil, má na takomto hriechu spoluvinu.
Kto iného človeka zvádza k hriechu, napodobňuje diabla, lebo diabol je sám zlý a chce aj iných urobiť zlými.
Ľudia, ktorí neprevravia tam, kde majú prehovoriť sú nemé psi, čo nevládzu brechať (Izaiáš 56, 10)
--- O závisti
Kto hriech bráni a zastáva, je spoluvinným z jeho spáchania. Prispieva totiž k popleteniu a prekrúteniu morálnych úsudkov, k „ zdivočeniu mravov“.
Kto pri hriechu iného mlčí, hoci jeho postavenie a jeho zodpovednosť požadujú, aby proti hriechu iného zakročil, má na takomto hriechu spoluvinu.
Kto hriech iného nepotrestá, hoci má na to oprávnenie a dokonca je na to, aby tak učinil, povinný, prenáša ťarchu spoluviny z takého hriechu druhého človeka aj na seba.
Vlastné hriechy sú tie, ktoré človek pácha sám. Cudzie hriechy sú tie, ktoré človek nepácha sám, ale na ktorých je nejakým spôsobom spoluvinný, lebo ich umožnil, pripustil, podporil alebo zapríčinil, im nezabránil.
Kto pácha vlastný hriech, sám sa odovzdáva zlému nepriateľovi našej spásy, zlému duchu. Kto zapríčiňuje hriechy iných, podporuje ich alebo ich umožňuje, hoci by im vedel, mohol a mal zabrániť, stáva sa prisluhovačom Zlého.
Poukázanie naň nepozná často žiadnu inú odpoveď ako mávnutie rukou, ukazujúc tým, že vlastne „nejde o nič“. A práve preto sa človek tak ľahko zapletie do bezpočtu hriechov: do vlastných, ktoré pácha sám i do cudzích, na ktorých je spoluvinný - je to dôležitá kapitola, pri ktorej je nutné oživiť si naše poznatky o viere.
Kto hriech iného nepotrestá, hoci má na to oprávnenie a dokonca je na to, aby tak učinil, povinný, prenáša ťarchu spoluviny z takého hriechu druhého človeka aj na seba.
Vlastné hriechy sú tie, ktoré človek pácha sám. Cudzie hriechy sú tie, ktoré človek nepácha sám, ale na ktorých je nejakým spôsobom spoluvinný, lebo ich umožnil, pripustil, podporil alebo zapríčinil, im nezabránil.
Kto pácha vlastný hriech, sám sa odovzdáva zlému nepriateľovi našej spásy, zlému duchu. Kto zapríčiňuje hriechy iných, podporuje ich alebo ich umožňuje, hoci by im vedel, mohol a mal zabrániť, stáva sa prisluhovačom Zlého.
Poukázanie naň nepozná často žiadnu inú odpoveď ako mávnutie rukou, ukazujúc tým, že vlastne „nejde o nič“. A práve preto sa človek tak ľahko zapletie do bezpočtu hriechov: do vlastných, ktoré pácha sám i do cudzích, na ktorých je spoluvinný - je to dôležitá kapitola, pri ktorej je nutné oživiť si naše poznatky o viere.
Hriechy jazyka sú najohavnejšími hriechmi zo všetkých. Sú to hriechy, ktoré ľuďom spôsobujú strašne veľa utrpenia, lebo útočia na jeho dôstojnosť.
----- Spôsob spoluúčasti na hriechu iného človeka môže byť veľmi rozmanitý. Môžeme niekoho na hriech naviesť, môžeme mu pri hriechu pomáhať a môžeme iného v jeho hriechu podporovať, posilňovať našim súhlasom.
----- Kto je akýmkoľvek z týchto troch spôsobov spoluúčastný konania zlého iným človekom, nesie za spáchané zlo svoj diel spoluzodpovednosti.
----- Kto sa previní takýmto cudzím hriechom, hreší v podielnom rozsahu, ktorý zodpovedá jeho vplyvu na tento, iným človekom spáchaný hriech.
----- K hriechu dáva popud ten, kto na hriech radí, hriech odporúča, na hriech navádza, na hriech obracia pozornosť (dáva ho za príklad) alebo kto o hriechu a hriešnom konaní falošne, teda nesprávne, učí.
----- Spoluvinný je i ten, kto na hriech láka. To lákanie môže byť vykonávané najrozmanitejším možným spôsobom. Na prvom mieste sa tak deje zvádzaním, úmyselným navedením k hriechu.
----- Kto iného človeka zvádza k hriechu, napodobňuje diabla, lebo diabol je sám zlý a chce aj iných urobiť zlými.
----- V druhom rade však láka na hriech aj ten, kto sa správa tak, že v blížnom ten sklon k určitému hriechu vyvolá, či vyprovokuje.
----- Nebezpečnou formou spoluviny na cudzom hriechu je nesprávna ústupčivosť. Je maskovaná ako dobrota, či pokojamilovnosť.
Bilia hovorí že si zasluhujú smrť tý, čo schvaľujú hriech iných. Prorok Izaiáš prirovnal ľudí, ktorí neprevravia tam, kde majú prehovoriť k nemým psom, čo nevládzu brechať (Izaiáš 56, 10).
----- Spoluvinným sa stáva ďalej aj ten, kto inému v jeho hriechu pomáha. Pomáhať inému v hriechu značí iného v páchaní hriechu podporovať, tým sa získava podiel na vykonaní zla.
http://www.biblia.sk
Hriechy jazyka sú najohavnejšími hriechmi zo všetkých. Sú to hriechy, ktoré ľuďom spôsobujú strašne veľa utrpenia, lebo útočia na jeho dôstojnosť.
------------------------------------
POROVNAJ
----- Ako sa vyhnút peklu: Sex, bozky, objatia, držanie sa za ruky pred manželstvom a o tanci. Koľko hriechu pred svadbou, toľko nešťastia po svadbe. Otec Tommy Tyson hovorí prvý o potrebe rozväzovať sexuálne či citové – duchovné putá. Ak mal muž pred manželstvom sexuálny či neviazaní citoví pomer zo šiestymi ženami, tak do manželstva berie nie jednu, ale všetkých šesť.Vytvára sa tým trvalé puto, ktoré nemôžeme zrušiť jednoduchým rozchodom. Viac tu: sex-pred-manželstvom
Láska, ktorá si dovoľuje to, čo si nemožno dovoliť bez začervenania je hriešna ! Viac tu: svedectvo-obrátetenia
----------------------------------------------------------------
----- Svedomie je hlasom Boha v nás. Podľa neho bude aj súdený.
----- Svedectvo obrátenia ženy
----- Ako sa vyhnúť peklu - sex, bozky, pred manželstvom
----- O pravej a falošnej láske - Svätá Angela z Foligna
Ľudia, ktorí neprevravia tam, kde majú prehovoriť sú nemé psi, čo nevládzu brechať (Izaiáš 56, 10)
Sväté Písmo nás varuje pred tým, aby sme sa stali spoluvinnými na cudzích hriechoch. Prorok Ezechiel vyslovil tvrdé varovania proti falošným prorokyniam (Ezechiel 13, 18).
Prorok Izaiáš prirovnal ľudí, ktorí neprevravia tam, kde majú prehovoriť k nemým psom, čo nevládzu brechať (Izaiáš 56, 10).
----- Spoluvinným sa stáva ďalej aj ten, kto inému v jeho hriechu pomáha. Pomáhať inému v hriechu značí iného v páchaní hriechu podporovať, tým sa získava podiel na vykonaní zla.
----- K hriechu napomáha i ten, kto inému zaopatrí príležitosť na hriešne správanie. K hriechu napomáha i ten, kto na spáchanie hriechu poskytne prostriedky.
----- Spoluvinným na cudzom hriechu je napokon aj ten, kto iného v páchaní hriechu podporuje, „posilňuje“. Aj toto sa môže udiať mnohorakým spôsobom.
----- Kto hriech chváli a hriešnikovi vyslovuje pochvalu, je vinným zo vzniku hriechu, z jeho rozsahu a z jeho následkov.
----- Kto hriech bráni a zastáva, je spoluvinným z jeho spáchania. Prispieva totiž k popleteniu a prekrúteniu morálnych úsudkov, k „zdivočeniu mravov“.
----- Kto pri hriechu iného mlčí, hoci jeho postavenie a jeho zodpovednosť požadujú, aby proti hriechu iného zakročil, má na takomto hriechu spoluvinu.
----- Kto hriech iného nepotrestá, hoci má na to oprávnenie a dokonca je na to, aby tak učinil, povinný, prenáša ťarchu spoluviny z takého hriechu druhého človeka aj na seba.
Cudzie hriechy
Prof. Dr. Georg May
----- Kto iného človeka zvádza k hriechu, napodobňuje diabla, lebo diabol je sám zlý a chce aj iných urobiť zlými.
----- Vlastné hriechy sú tie, ktoré človek pácha sám.
----- Cudzie hriechy sú tie, ktoré človek nepácha sám, ale na ktorých je nejakým spôsobom spoluvinný, lebo ich umožnil, pripustil, podporil alebo zapríčinil, prípadne im nezabránil.
----- Kto pácha vlastný hriech, sám sa odovzdáva zlému nepriateľovi našej spásy diablovi.
----- Kto zapríčiňuje hriechy iných, podporuje ich alebo ich umožňuje, hoci by im vedel, mohol a mal zabrániť, stáva sa prisluhovačom diabla.
Cudzie smrteľné hriechy sú:
----- Dávať iným radu na hriech,
----- Povzbudzovať iných na hriech,
----- Iným kázať hrešiť,
----- Súhlasiť s hriechom iných,
----- Pomáhať pri hriechu iných,
----- Mlčať pri hriechu iných,
----- Zastávať hriechy iných,
----- Netrestať hriechy iných,
----- Chváliť hriechy iných.
----- Kto hriech iného nepotrestá, hoci má na to oprávnenie a dokonca je na to, aby tak učinil, povinný, prenáša ťarchu spoluviny z takého hriechu druhého človeka aj na seba.
----- V druhom rade však láka na hriech aj ten, kto sa správa tak, že v blížnom ten sklon k určitému hriechu vyvolá, či vyprovokuje.
----- Nebezpečnou formou spoluviny na cudzom hriechu je nesprávna ústupčivosť. Je maskovaná ako dobrota, či pokojamilovnosť.
----- Bilia hovorí že si zasluhujú smrť tý, čo schvaľujú hriech iných. Prorok Izaiáš prirovnal ľudí, ktorí neprevravia tam, kde majú prehovoriť k nemým psom, čo nevládzu brechať (Izaiáš 56, 10)
----- Pomáhať inému v hriechu značí iného v páchaní hriechu podporovať, tým sa získava podiel na vykonaní zla.
----- Kto zapríčiňuje hriechy iných, podporuje ich alebo ich umožňuje, hoci by im vedel, mohol a mal zabrániť, stáva sa prisluhovačom diabla. Nebezpečnou formou spoluviny na cudzom hriechu je nesprávna ústupčivosť. Je maskovaná ako dobrota, či pokojamilovnosť.
Svedomie je otupené, zlo prevažuje. Kto by to chcel poprieť? O hriechu sa už radšej nehovorí vôbec, celý tento pojem nám zostarel. Koľko jasnosti nám zmizlo, dokonca i z povedomia veriacich? Aká to neschopnosť morálneho posudzovania ľudského konania je tu všade okolo nás ! Čo za obrovské diery tu na nás zízajú v katechéze a kázaniach ! Hriech?
Poukázanie naň nepozná často žiadnu inú odpoveď ako mávnutie rukou, ukazujúc tým, že vlastne „nejde o nič“. A práve preto sa človek tak ľahko zapletie do bezpočtu hriechov: do vlastných, ktoré pácha sám i do cudzích, na ktorých je spoluvinný - je to dôležitá kapitola, pri ktorej je nutné oživiť si naše poznatky o viere, respektíve si ich doplniť. Je to zároveň dôležité upomenutie pre všetkých tých ľudí, ktorí sa domnelo správne prezentujú ako kresťania istou veselou ľahkomyseľnosťou a „nekomplikovanou ľudskosťou“.
Cudzie hriechy ako skutočnosť
Kristus sa zjavil ľuďom, aby zbudoval vládu kráľovstva Božieho. Toto zbudovanie však predpokladá najprv zničenie panstva diablovho. Diablovej vláde sa podriaďuje ten, kto pácha hriechy - hriechy vlastné alebo hriechy cudzie. Vlastné hriechy sú tie, ktoré človek pácha sám. Cudzie hriechy sú tie, ktoré človek nepácha sám, ale na ktorých je nejakým spôsobom spoluvinný, lebo ich umožnil, pripustil, podporil alebo zapríčinil, prípadne im nezabránil. Kto pácha vlastný hriech, sám sa odovzdáva zlému nepriateľovi našej spásy. Kto zapríčiňuje hriechy iných, podporuje ich alebo ich umožňuje, hoci by im vedel, mohol a mal zabrániť, stáva sa prisluhovačom Zlého.
Tí, ktorí patria Kristovi sú vyzývaní a povinní spolupracovať na diele Pánovom, spolubudovať kráľovstvo Božie a bojovať proti diablovi. Každý kresťan sa má zlu vyhýbať, má sa pred ním brániť a hatiť jeho šírenie. Ale práve to šírenie a vôbec, púha existencia zla medzi ľuďmi nie je ničím tak podporovaná, ako cudzími hriechmi. Bez podielu a spoluúčasti druhého by zostalo bezpočet hriechov nedokonaných. Mnohopočetné pochybenia sa dejú jedine preto, že niekto druhý akýmkoľvek spôsobom spoluúčinkoval na ich páchaní. Práve preto sa musí kresťan vyvarovať nielen vlastných hriechov, ale chrániť sa i pred tým, aby sa stal spoluvinným na hriechoch iných ľudí. Tá možnosť spoluúčasti na pochybeniach iných tu existuje v zásade s ohľadom na každého človeka. Je to ohrozenie všeobecné. Vo výnimočnom nebezpečenstve dopustenia sa spoluviny na cudzích hriechoch sú všetci tí, ktorí vykonávajú autoritu nad inými alebo ktorí sa tešia verejnému vplyvu, čiže ide o svet politikov, poslancov parlamentov, odborárskych funkcionárov, či predstaviteľov zamestnávateľských komôr, predstavených v školstve, rodičov, autorov kníh a časopisov, novinárov, vydavateľov, ľudí pôsobiacich v rozhlase a televízii. V cirkvi sú to potom predovšetkým pápež, biskupi, teológovia, kňazi, kto prichádza do úvahy ako niekto, kto sa môže poľahky zapliesť do cudzích hriechov.
Druhy cudzích hriechov
Spôsob spoluúčasti na hriechu iného človeka môže byť veľmi rozmanitý. Môžeme niekoho na hriech naviesť, môžeme mu pri hriechu pomáhať a môžeme iného v jeho hriechu podporovať, „posilňovať“ našim súhlasom. Kto je akýmkoľvek z týchto troch spôsobov spoluúčastný konania zlého iným človekom, nesie za spáchané zlo svoj diel spoluzodpovednosti.
Kto sa previní takýmto cudzím hriechom, hreší v podielnom rozsahu, ktorý zodpovedá jeho vplyvu na tento, iným človekom spáchaný hriech.
K hriechu dáva popud ten, kto na hriech radí, hriech odporúča, na hriech navádza, na hriech obracia pozornosť (dáva ho za príklad) alebo kto o hriechu a hriešnom konaní falošne, teda nesprávne, učí.
----- Spoluvinný je i ten, kto na hriech láka. To lákanie môže byť vykonávané najrozmanitejším možným spôsobom.
----- Na prvom mieste sa tak deje zvádzaním, úmyselným navedením k hriechu.
----- Kto iného človeka zvádza k hriechu, napodobňuje diabla, lebo diabol je sám zlý a chce aj iných urobiť zlými.
----- V druhom rade však láka na hriech aj ten, kto sa správa tak, že v blížnom ten sklon k určitému hriechu vyvolá, či vyprovokuje. Toto vyprovokovanie sa môže udiať skrze posmech, neprístojné správanie a podobne. Cudzieho hriechu sa dopustí aj ten, kto sa svojím správaním, zlým príkladom stane pre iného pohoršením, čím dá „dôvod“ na hriech. Spoluvinným za privolenie k hriechu sa stane ten, kto hriech druhého človeka umožní svojim súhlasom alebo spáchanie takého hriechu uľahčí. Nebezpečnou formou spoluviny na cudzom hriechu je nesprávna ústupčivosť. Je maskovaná ako dobrota, či pokojamilovnosť. Spoluvina na cudzom hriechu sa deje aj skrze príkazy - vinný je, kto mocou svojho autoritatívneho postavenia voči iným spáchanie hriechu druhému ukladá. Veľmi často a radi sa odvolávame na poslušnosť, aby sme presadili hriešne a nemravné príkazy a rozkazy. Poslušnosť však má svoje hranice tam, kde začína hriech. Nikto nesmie napríklad spôsobiť škodu Cirkvi alebo svojej vlasti, hoci by sa aj odvolával na poslušnosť.
Spoluvinným sa stáva ďalej aj ten, kto inému v jeho hriechu pomáha. Pomáhať inému v hriechu značí iného v páchaní hriechu podporovať, tým sa získava podiel na vykonaní zla. Ten podiel môže byť menšieho i väčšieho rozsahu, podľa miery pomoci. Ak by hriech bez onej pomoci nemohol byť spáchaný, je miera viny väčšia, ako v prípade, že pomoc by spáchanie hriechu „iba“ uľahčila, či zväčšila. K hriechu napomáha i ten, kto inému zaopatrí príležitosť na hriešne správanie. K hriechu napomáha i ten, kto na spáchanie hriechu poskytne prostriedky.
Spoluvinným na cudzom hriechu je napokon aj ten, kto iného v páchaní hriechu podporuje, „posilňuje“. Aj toto sa môže udiať mnohorakým spôsobom. Kto hriech chváli a hriešnikovi vyslovuje pochvalu, je vinným zo vzniku hriechu, z jeho rozsahu a z jeho následkov. Kto hriech bráni a zastáva, je spoluvinným z jeho spáchania. Prispieva totiž k popleteniu a prekrúteniu morálnych úsudkov, k „zdivočeniu mravov“. Kto pri hriechu iného mlčí, hoci jeho postavenie a jeho zodpovednosť požadujú, aby proti hriechu iného zakročil, má na takomto hriechu spoluvinu. Kto hriech iného nepotrestá, hoci má na to oprávnenie a dokonca je na to, aby tak učinil, povinný, prenáša ťarchu spoluviny z takého hriechu druhého človeka aj na seba.
Svedectvo Svätého písma
Sväté Písmo nám prináša veľa príkladov na cudzie hriechy a podáva nám o nich svoje posolstvo. Spomeniem aspoň niektoré:
- Kráľ Dávid dal svojmu veliteľovi Joábovi príkaz, aby zradou dopustil smrť Uriáša v boji. Prikázal mu tým vykonanie neprávosti voči človeku, ktorého manželku Dávid zviedol.
- Kráľ Herodes prikázal vraždu malých chlapcov (neviniatok) v Betleheme. Rebeka, manželka Izáka poradila svojmu milovanému synovi Jakubovi, aby oklamal svojho slepého otca.
- Veľkňaz Kajfáš radil Pilátovi zabiť Ježiša.
- Áron sa podvolil modloslužbe Izraelitov na púšti a dal odliať zlaté teľa, ktoré sa stalo prostriedkom modloslužby. Pilát sa podvolil, hoci dobre vedel pravdu o nevine, a dal ukrižovať Ježiša.
- Had v raji zviedol ženu, aby jedla ovocie zo stromu napriek zákazu Božiemu. Eva následne zviedla Adama k tomu istému zločinu. Herodias a jej dcéra Salome zviedli kráľa Herodesa Agrippu, aby dal sťať Jána Krstiteľa. Židia chválili Herodesa, že dal zabiť apoštola Jakuba. Dokonca skrze náš súhlas k zlým skutkom našich predkov sa môžeme podľa slov nášho Pána stať vinnými (Lukáš 11, 47).
- Ženy Jóba a Tobiáša dráždili svojimi pochabými rečami svojich mužov k netrpezlivosti a hnevu.
- Judáš pomáhal ohavnému zločinu Bohovraždy tým, že vydal Ježiša do rúk Židom.
- Šavol podporoval mužov, čo kameňovali Štefana tým, že im strážil šaty.
- Svedkovia kráľa Achaba bránili kráľovu lož voči nevinnému Nabotovi.
- Súhlas s herézami. Pápež Honorius I. keď pri hereze mlčal, nasledujúci pápež ho po smrti práve preto exkomunikoval. Preto že pri heréze mlčal.
Koncil v Elvíre v roku 305 vyhlásil „aby tým, ktorí v dospelom veku po prijatí krstu vstúpia do pohanského chrámu a budú uctievať modly (úcta k iným religiam), je smrteľný hriech a aby im nebolo podané sväté prijímanie ani v hodine smrti.
Sväté Písmo nás varuje pred tým, aby sme sa stali spoluvinnými na cudzích hriechoch. Prorok Ezechiel vyslovil tvrdé varovania proti falošným prorokyniam (Ezechiel 13, 18). Prorok Izaiáš prirovnal ľudí, ktorí neprevravia tam, kde majú prehovoriť k nemým psom, čo nevládzu brechať (Izaiáš 56, 10). Pán prehovoril „Beda!“ na adresu tých, od ktorých prichádza pohoršenie (Matúš 18, 6). Aj apoštol Pavol varuje v liste Timotejovi: „Na nikoho prenáhlene nevkladaj ruky a nemaj účasť na cudzích hriechoch. Zachovaj sa čistý!“ (1 Timotejovi 5,22).
Cudzie hriechy v súčasnosti
Spoluvina za zlyhania iných nie je časovo obmedzená len na skutky, spáchané v minulosti. Nájdeme ju aj v dnešných časoch. Kto si pozorne všíma súčasný svet, naráža znovu a znovu na smutný fenomén účasti na zle páchanom inými. Každý, kto pracuje s mládežou, či ako sudca v trestných veciach vie, akými častými sú cudzie hriechy i dnes a práve dnes. Ale aj v Cirkvi samotnej nie je táto smutná skutočnosť ojedinelou. Na niekoľko prípadov by som chcel v krátkosti upozorniť.
Vodcovia štátov, ktorí energicky nezakročia voči zločincom, ale naopak, jednajú s nimi v rukavičkách, dopúšťajú sa ťažkej viny a robia sa spoluvinnými na ich zločinoch. Poslanci parlamentov, prijímajúci určité zákony s ďalekosiahlym morálnym vplyvom, ktoré vychádzajú v ústrety domnelej alebo skutočnej zmene v ľudskej mentalite súčasných spoločností sa dopúšťajú podielu na vine na spoločenskej amoralite svojím súhlasom s týmto stavom alebo nápomocou k prehlbovaniu takéhoto stavu. Za čias Tretej ríše boli mnohými vysokými hodnostármi dané mnohé hriešne a nemravné príkazy a veľká väčšina z nich bola aj naozaj vykonaná. Ľudia nemali vôľu, postaviť sa týmto príkazom na odpor. „Rozkaz je rozkaz !“, vravelo sa. Aj dnes prikazujú vládni predstavitelia v mnohých krajinách na Zemi hriešne správanie a nachádzajú, žiaľ mnohých, ktorí tieto príkazy aj vykonajú. Je treba sa aj pýtať, či určité spôsoby prevádzania takzvanej sexuálnej náuky v školách nie sú masovým navádzaním na hriech.
Ľudia, ktorí vydávajú, píšu a distribuujú nemravné diela, dráždia iných na rôzne hriechy. V prvom rade ide o autorov a vydavateľov rôznych časopisov a magazínov. To, čo sa tu deje za pokušenia, neradno podceňovať. Dnes máme tak slabých rodičov - skrz ich povoľovanie, „mäkký prístup“ vo výchove sa stávajú spoluvinnými na cudzích hriechoch (svojich detí), najmä vtedy, ak trpia alebo povolia zlé správanie svojich detí. Aj ženy, ktoré svoje telesné vnady neprimerane otŕčajú na obdiv sa môžu stať spoluúčastnými hriechov tých iných, ktorým sa takto ukazujú. Koľkým vnútorným hriechom i hriechom páchaným navonok, až po tie najohavnejšie zločiny by sa dokázalo predísť, keby len ten sexuálny pud nebol stále úplne zbytočne vybičovávaný.
Biskupi, ktorí šíria bludy alebo trpia ich šírenie a nechávajú tak ľud v područí tohto duchovného jedu sa stávajú spoluvinnými svojou apatiou a podvolením sa. Biskupi, ktorí mlčia k bludom teológov, hoci ich úrad ich zaväzuje k tomu, aby prehovorili, sa týmto stávajú spoluvinnými na skaze bezpočtu duší, ktorá je vyvolaná šírením bludov týmito teológmi. Biskupi, ktorí sa prizerajú spľundrovaniu liturgie bez toho, žeby zasiahli, majú na tomto hriechu spoluúčasť. Cirkevná autorita, ktorá v otázke zmiešaných manželstiev nehovorí jasnou rečou a podvoľuje sa trendu týchto manželstiev, nesie spoluvinu na tom, že mnohí od viery odpadnú a početné rodiny prestanú byť katolíckymi, keďže ich viera týmto vyhasína.
Cirkevná vrchnosť, ktorá neustále ignoruje odôvodnené a dôležité potreby svojich podriadených bez akéhokoľvek pochopenia, či uznania ich oprávnenosti, zvádza týchto podriadených k poľutovaniahodnému konaniu a stáva sa tak spoluvinnou na krokoch, ktoré vyplývajú z rozhorčenosti a duševných poranení týchto im zverených veriacich.
Teológovia, ktorí chvália biskupov za ich nečinnosť proti šíreniu bludov a ich podporu ničivému progresivizmu v Cirkvi a porovnávajú ich napríklad s Jánom XXIII (a pri tom toto porovnávanie myslia ako kompliment), majú spoluvinu na hriechu týchto biskupov. Profesori teológie, ktorí z dôvodu falošnej solidarity so svojimi kolegami mlčia k nimi šíreným bludom, majú spoluvinu na nešťastí, ktoré z týchto bludov pochádza. Katolícki teológovia morálky, ktorí tvrdia, že nie v každom prípade ide pri predmanželskom alebo mimomanželskom pohlavnom styku o ťažký hriech, sú vinní na morálnej skaze týchto ľudí, ktorých zle vyučujú. Spoluvinným na cudzom hriechu je i ten, kto odporúča protiprirodzené metódy zabráneniu počatia alebo ich atestuje ako povolené alebo ich jasne neoznačí za nedovolené. Duchovní, kazatelia a katechéti, ktorí ignorujú a zatajujú vážnosť Božích príkazov a posledného súdu, ako aj skutočnosť zatratenia, sú spoluvinnými na náboženskej a morálnej ľahkovážnosti, dodávajúcej typický ráz súčasnej pokoncilnej Cirkvi.
Veriaci, ktorí neoznámia svojim biskupom nevhodné správanie teológov, katechétov a duchovných, ktorého sa títo dopúšťajú počas aj mimo Bohoslužieb, ako aj pohoršenie vyvolávajúcu falošnú náuku, ktorú títo šíria sa dopúšťajú spoluviny na ich zlyhaniach. Veriaci, ktorí spoznajú, že určité liturgické novoty prinášajú viere a zbožnosti veriaceho ľudu škodu a napriek tomu nezasiahnu pred pápežom, či miestnym biskupom, stanú sa spoluzodpovednými za tieto škody. Osoby, ktoré sú členmi rôznych rád a orgánov a ktoré nepozdvihnú svoj hlas proti škodlivým a nespravodlivým rozhodnutiam a uzneseniam týchto rád a orgánov, spoluhrešia. Kto obraňuje odpadnutie kňazov od svojej služby, keď sa títo vzdávajú svojej služby z rýdzo pozemských a telesných dôvodov, zastávajúc toto ich správanie, je spoluvinným týchto hriechov.
Odolávať hriechu, odmietať ho
Je treba mať jemné, vytríbené svedomie, aby človek mohol robiť všetko to, čo je vhodné, aby mohol od hriechu odhovoriť iných ľudí a aby sa dokázal vyhýbať všetkému, čo by mohlo viesť ku vzniku spoluviny na hriechoch iných. Je k tomu treba i odvahu a slobodu od strachu pred ľuďmi. Lebo spoločenské konvencie vyvíjajú na človeka silný tlak, aby určité hriechy bagatelizoval alebo ich úplne vytesnil z povedomia. Pripomínam len to zabraňovanie počatiu. Na druhej strane je nutné a každý by si mal na to dávať pozor, aby sa nenechal inými ľuďmi rôznymi spôsobmi nahovoriť na hriech. Aj tu cítiť spoločenský tlak, nevymaňovať sa, nevylučovať seba samého z toho, čo robia (skoro) všetci. Svedomitý kresťan postaví voči každému zvádzaniu na hriech, a nech je ono akokoľvek lákavé a líškavé, svoje rozhodné „Nie !“. Hoci by to bola aj vrchnosť (či už cirkevná alebo svetská), ktorá by dala hriešny pokyn k niečomu, musí sa jej vzoprieť. Poslúchať treba viac Boha ako ľudí.
zdroj
http://dielnasj.blogspot.sk/2013/04/cudzie-hriechy-prof.html
Cudzie hriechy
Prof. Dr. Georg May
----- Kto iného človeka zvádza k hriechu, napodobňuje diabla, lebo diabol je sám zlý a chce aj iných urobiť zlými.
----- Vlastné hriechy sú tie, ktoré človek pácha sám.
----- Cudzie hriechy sú tie, ktoré človek nepácha sám, ale na ktorých je nejakým spôsobom spoluvinný, lebo ich umožnil, pripustil, podporil alebo zapríčinil, prípadne im nezabránil.
----- Kto pácha vlastný hriech, sám sa odovzdáva zlému nepriateľovi našej spásy diablovi.
----- Kto zapríčiňuje hriechy iných, podporuje ich alebo ich umožňuje, hoci by im vedel, mohol a mal zabrániť, stáva sa prisluhovačom diabla.
Cudzie smrteľné hriechy sú:
----- Dávať iným radu na hriech,
----- Povzbudzovať iných na hriech,
----- Iným kázať hrešiť,
----- Súhlasiť s hriechom iných,
----- Pomáhať pri hriechu iných,
----- Mlčať pri hriechu iných,
----- Zastávať hriechy iných,
----- Netrestať hriechy iných,
----- Chváliť hriechy iných.
----- Kto hriech iného nepotrestá, hoci má na to oprávnenie a dokonca je na to, aby tak učinil, povinný, prenáša ťarchu spoluviny z takého hriechu druhého človeka aj na seba.
----- V druhom rade však láka na hriech aj ten, kto sa správa tak, že v blížnom ten sklon k určitému hriechu vyvolá, či vyprovokuje.
----- Nebezpečnou formou spoluviny na cudzom hriechu je nesprávna ústupčivosť. Je maskovaná ako dobrota, či pokojamilovnosť.
----- Bilia hovorí že si zasluhujú smrť tý, čo schvaľujú hriech iných. Prorok Izaiáš prirovnal ľudí, ktorí neprevravia tam, kde majú prehovoriť k nemým psom, čo nevládzu brechať (Izaiáš 56, 10)
----- Pomáhať inému v hriechu značí iného v páchaní hriechu podporovať, tým sa získava podiel na vykonaní zla.
----- Kto zapríčiňuje hriechy iných, podporuje ich alebo ich umožňuje, hoci by im vedel, mohol a mal zabrániť, stáva sa prisluhovačom diabla. Nebezpečnou formou spoluviny na cudzom hriechu je nesprávna ústupčivosť. Je maskovaná ako dobrota, či pokojamilovnosť.
Svedomie je otupené, zlo prevažuje. Kto by to chcel poprieť? O hriechu sa už radšej nehovorí vôbec, celý tento pojem nám zostarel. Koľko jasnosti nám zmizlo, dokonca i z povedomia veriacich? Aká to neschopnosť morálneho posudzovania ľudského konania je tu všade okolo nás ! Čo za obrovské diery tu na nás zízajú v katechéze a kázaniach ! Hriech?
Poukázanie naň nepozná často žiadnu inú odpoveď ako mávnutie rukou, ukazujúc tým, že vlastne „nejde o nič“. A práve preto sa človek tak ľahko zapletie do bezpočtu hriechov: do vlastných, ktoré pácha sám i do cudzích, na ktorých je spoluvinný - je to dôležitá kapitola, pri ktorej je nutné oživiť si naše poznatky o viere, respektíve si ich doplniť. Je to zároveň dôležité upomenutie pre všetkých tých ľudí, ktorí sa domnelo správne prezentujú ako kresťania istou veselou ľahkomyseľnosťou a „nekomplikovanou ľudskosťou“.
Cudzie hriechy ako skutočnosť
Kristus sa zjavil ľuďom, aby zbudoval vládu kráľovstva Božieho. Toto zbudovanie však predpokladá najprv zničenie panstva diablovho. Diablovej vláde sa podriaďuje ten, kto pácha hriechy - hriechy vlastné alebo hriechy cudzie. Vlastné hriechy sú tie, ktoré človek pácha sám. Cudzie hriechy sú tie, ktoré človek nepácha sám, ale na ktorých je nejakým spôsobom spoluvinný, lebo ich umožnil, pripustil, podporil alebo zapríčinil, prípadne im nezabránil. Kto pácha vlastný hriech, sám sa odovzdáva zlému nepriateľovi našej spásy. Kto zapríčiňuje hriechy iných, podporuje ich alebo ich umožňuje, hoci by im vedel, mohol a mal zabrániť, stáva sa prisluhovačom Zlého.
Tí, ktorí patria Kristovi sú vyzývaní a povinní spolupracovať na diele Pánovom, spolubudovať kráľovstvo Božie a bojovať proti diablovi. Každý kresťan sa má zlu vyhýbať, má sa pred ním brániť a hatiť jeho šírenie. Ale práve to šírenie a vôbec, púha existencia zla medzi ľuďmi nie je ničím tak podporovaná, ako cudzími hriechmi. Bez podielu a spoluúčasti druhého by zostalo bezpočet hriechov nedokonaných. Mnohopočetné pochybenia sa dejú jedine preto, že niekto druhý akýmkoľvek spôsobom spoluúčinkoval na ich páchaní. Práve preto sa musí kresťan vyvarovať nielen vlastných hriechov, ale chrániť sa i pred tým, aby sa stal spoluvinným na hriechoch iných ľudí. Tá možnosť spoluúčasti na pochybeniach iných tu existuje v zásade s ohľadom na každého človeka. Je to ohrozenie všeobecné. Vo výnimočnom nebezpečenstve dopustenia sa spoluviny na cudzích hriechoch sú všetci tí, ktorí vykonávajú autoritu nad inými alebo ktorí sa tešia verejnému vplyvu, čiže ide o svet politikov, poslancov parlamentov, odborárskych funkcionárov, či predstaviteľov zamestnávateľských komôr, predstavených v školstve, rodičov, autorov kníh a časopisov, novinárov, vydavateľov, ľudí pôsobiacich v rozhlase a televízii. V cirkvi sú to potom predovšetkým pápež, biskupi, teológovia, kňazi, kto prichádza do úvahy ako niekto, kto sa môže poľahky zapliesť do cudzích hriechov.
Druhy cudzích hriechov
Spôsob spoluúčasti na hriechu iného človeka môže byť veľmi rozmanitý. Môžeme niekoho na hriech naviesť, môžeme mu pri hriechu pomáhať a môžeme iného v jeho hriechu podporovať, „posilňovať“ našim súhlasom. Kto je akýmkoľvek z týchto troch spôsobov spoluúčastný konania zlého iným človekom, nesie za spáchané zlo svoj diel spoluzodpovednosti.
Kto sa previní takýmto cudzím hriechom, hreší v podielnom rozsahu, ktorý zodpovedá jeho vplyvu na tento, iným človekom spáchaný hriech.
K hriechu dáva popud ten, kto na hriech radí, hriech odporúča, na hriech navádza, na hriech obracia pozornosť (dáva ho za príklad) alebo kto o hriechu a hriešnom konaní falošne, teda nesprávne, učí.
----- Spoluvinný je i ten, kto na hriech láka. To lákanie môže byť vykonávané najrozmanitejším možným spôsobom.
----- Na prvom mieste sa tak deje zvádzaním, úmyselným navedením k hriechu.
----- Kto iného človeka zvádza k hriechu, napodobňuje diabla, lebo diabol je sám zlý a chce aj iných urobiť zlými.
----- V druhom rade však láka na hriech aj ten, kto sa správa tak, že v blížnom ten sklon k určitému hriechu vyvolá, či vyprovokuje. Toto vyprovokovanie sa môže udiať skrze posmech, neprístojné správanie a podobne. Cudzieho hriechu sa dopustí aj ten, kto sa svojím správaním, zlým príkladom stane pre iného pohoršením, čím dá „dôvod“ na hriech. Spoluvinným za privolenie k hriechu sa stane ten, kto hriech druhého človeka umožní svojim súhlasom alebo spáchanie takého hriechu uľahčí. Nebezpečnou formou spoluviny na cudzom hriechu je nesprávna ústupčivosť. Je maskovaná ako dobrota, či pokojamilovnosť. Spoluvina na cudzom hriechu sa deje aj skrze príkazy - vinný je, kto mocou svojho autoritatívneho postavenia voči iným spáchanie hriechu druhému ukladá. Veľmi často a radi sa odvolávame na poslušnosť, aby sme presadili hriešne a nemravné príkazy a rozkazy. Poslušnosť však má svoje hranice tam, kde začína hriech. Nikto nesmie napríklad spôsobiť škodu Cirkvi alebo svojej vlasti, hoci by sa aj odvolával na poslušnosť.
Spoluvinným sa stáva ďalej aj ten, kto inému v jeho hriechu pomáha. Pomáhať inému v hriechu značí iného v páchaní hriechu podporovať, tým sa získava podiel na vykonaní zla. Ten podiel môže byť menšieho i väčšieho rozsahu, podľa miery pomoci. Ak by hriech bez onej pomoci nemohol byť spáchaný, je miera viny väčšia, ako v prípade, že pomoc by spáchanie hriechu „iba“ uľahčila, či zväčšila. K hriechu napomáha i ten, kto inému zaopatrí príležitosť na hriešne správanie. K hriechu napomáha i ten, kto na spáchanie hriechu poskytne prostriedky.
Spoluvinným na cudzom hriechu je napokon aj ten, kto iného v páchaní hriechu podporuje, „posilňuje“. Aj toto sa môže udiať mnohorakým spôsobom. Kto hriech chváli a hriešnikovi vyslovuje pochvalu, je vinným zo vzniku hriechu, z jeho rozsahu a z jeho následkov. Kto hriech bráni a zastáva, je spoluvinným z jeho spáchania. Prispieva totiž k popleteniu a prekrúteniu morálnych úsudkov, k „zdivočeniu mravov“. Kto pri hriechu iného mlčí, hoci jeho postavenie a jeho zodpovednosť požadujú, aby proti hriechu iného zakročil, má na takomto hriechu spoluvinu. Kto hriech iného nepotrestá, hoci má na to oprávnenie a dokonca je na to, aby tak učinil, povinný, prenáša ťarchu spoluviny z takého hriechu druhého človeka aj na seba.
Svedectvo Svätého písma
Sväté Písmo nám prináša veľa príkladov na cudzie hriechy a podáva nám o nich svoje posolstvo. Spomeniem aspoň niektoré:
- Kráľ Dávid dal svojmu veliteľovi Joábovi príkaz, aby zradou dopustil smrť Uriáša v boji. Prikázal mu tým vykonanie neprávosti voči človeku, ktorého manželku Dávid zviedol.
- Kráľ Herodes prikázal vraždu malých chlapcov (neviniatok) v Betleheme. Rebeka, manželka Izáka poradila svojmu milovanému synovi Jakubovi, aby oklamal svojho slepého otca.
- Veľkňaz Kajfáš radil Pilátovi zabiť Ježiša.
- Áron sa podvolil modloslužbe Izraelitov na púšti a dal odliať zlaté teľa, ktoré sa stalo prostriedkom modloslužby. Pilát sa podvolil, hoci dobre vedel pravdu o nevine, a dal ukrižovať Ježiša.
- Had v raji zviedol ženu, aby jedla ovocie zo stromu napriek zákazu Božiemu. Eva následne zviedla Adama k tomu istému zločinu. Herodias a jej dcéra Salome zviedli kráľa Herodesa Agrippu, aby dal sťať Jána Krstiteľa. Židia chválili Herodesa, že dal zabiť apoštola Jakuba. Dokonca skrze náš súhlas k zlým skutkom našich predkov sa môžeme podľa slov nášho Pána stať vinnými (Lukáš 11, 47).
- Ženy Jóba a Tobiáša dráždili svojimi pochabými rečami svojich mužov k netrpezlivosti a hnevu.
- Judáš pomáhal ohavnému zločinu Bohovraždy tým, že vydal Ježiša do rúk Židom.
- Šavol podporoval mužov, čo kameňovali Štefana tým, že im strážil šaty.
- Svedkovia kráľa Achaba bránili kráľovu lož voči nevinnému Nabotovi.
- Súhlas s herézami. Pápež Honorius I. keď pri hereze mlčal, nasledujúci pápež ho po smrti práve preto exkomunikoval. Preto že pri heréze mlčal.
Koncil v Elvíre v roku 305 vyhlásil „aby tým, ktorí v dospelom veku po prijatí krstu vstúpia do pohanského chrámu a budú uctievať modly (úcta k iným religiam), je smrteľný hriech a aby im nebolo podané sväté prijímanie ani v hodine smrti.
Sväté Písmo nás varuje pred tým, aby sme sa stali spoluvinnými na cudzích hriechoch. Prorok Ezechiel vyslovil tvrdé varovania proti falošným prorokyniam (Ezechiel 13, 18). Prorok Izaiáš prirovnal ľudí, ktorí neprevravia tam, kde majú prehovoriť k nemým psom, čo nevládzu brechať (Izaiáš 56, 10). Pán prehovoril „Beda!“ na adresu tých, od ktorých prichádza pohoršenie (Matúš 18, 6). Aj apoštol Pavol varuje v liste Timotejovi: „Na nikoho prenáhlene nevkladaj ruky a nemaj účasť na cudzích hriechoch. Zachovaj sa čistý!“ (1 Timotejovi 5,22).
Cudzie hriechy v súčasnosti
Spoluvina za zlyhania iných nie je časovo obmedzená len na skutky, spáchané v minulosti. Nájdeme ju aj v dnešných časoch. Kto si pozorne všíma súčasný svet, naráža znovu a znovu na smutný fenomén účasti na zle páchanom inými. Každý, kto pracuje s mládežou, či ako sudca v trestných veciach vie, akými častými sú cudzie hriechy i dnes a práve dnes. Ale aj v Cirkvi samotnej nie je táto smutná skutočnosť ojedinelou. Na niekoľko prípadov by som chcel v krátkosti upozorniť.
Vodcovia štátov, ktorí energicky nezakročia voči zločincom, ale naopak, jednajú s nimi v rukavičkách, dopúšťajú sa ťažkej viny a robia sa spoluvinnými na ich zločinoch. Poslanci parlamentov, prijímajúci určité zákony s ďalekosiahlym morálnym vplyvom, ktoré vychádzajú v ústrety domnelej alebo skutočnej zmene v ľudskej mentalite súčasných spoločností sa dopúšťajú podielu na vine na spoločenskej amoralite svojím súhlasom s týmto stavom alebo nápomocou k prehlbovaniu takéhoto stavu. Za čias Tretej ríše boli mnohými vysokými hodnostármi dané mnohé hriešne a nemravné príkazy a veľká väčšina z nich bola aj naozaj vykonaná. Ľudia nemali vôľu, postaviť sa týmto príkazom na odpor. „Rozkaz je rozkaz !“, vravelo sa. Aj dnes prikazujú vládni predstavitelia v mnohých krajinách na Zemi hriešne správanie a nachádzajú, žiaľ mnohých, ktorí tieto príkazy aj vykonajú. Je treba sa aj pýtať, či určité spôsoby prevádzania takzvanej sexuálnej náuky v školách nie sú masovým navádzaním na hriech.
Ľudia, ktorí vydávajú, píšu a distribuujú nemravné diela, dráždia iných na rôzne hriechy. V prvom rade ide o autorov a vydavateľov rôznych časopisov a magazínov. To, čo sa tu deje za pokušenia, neradno podceňovať. Dnes máme tak slabých rodičov - skrz ich povoľovanie, „mäkký prístup“ vo výchove sa stávajú spoluvinnými na cudzích hriechoch (svojich detí), najmä vtedy, ak trpia alebo povolia zlé správanie svojich detí. Aj ženy, ktoré svoje telesné vnady neprimerane otŕčajú na obdiv sa môžu stať spoluúčastnými hriechov tých iných, ktorým sa takto ukazujú. Koľkým vnútorným hriechom i hriechom páchaným navonok, až po tie najohavnejšie zločiny by sa dokázalo predísť, keby len ten sexuálny pud nebol stále úplne zbytočne vybičovávaný.
Biskupi, ktorí šíria bludy alebo trpia ich šírenie a nechávajú tak ľud v područí tohto duchovného jedu sa stávajú spoluvinnými svojou apatiou a podvolením sa. Biskupi, ktorí mlčia k bludom teológov, hoci ich úrad ich zaväzuje k tomu, aby prehovorili, sa týmto stávajú spoluvinnými na skaze bezpočtu duší, ktorá je vyvolaná šírením bludov týmito teológmi. Biskupi, ktorí sa prizerajú spľundrovaniu liturgie bez toho, žeby zasiahli, majú na tomto hriechu spoluúčasť. Cirkevná autorita, ktorá v otázke zmiešaných manželstiev nehovorí jasnou rečou a podvoľuje sa trendu týchto manželstiev, nesie spoluvinu na tom, že mnohí od viery odpadnú a početné rodiny prestanú byť katolíckymi, keďže ich viera týmto vyhasína.
Cirkevná vrchnosť, ktorá neustále ignoruje odôvodnené a dôležité potreby svojich podriadených bez akéhokoľvek pochopenia, či uznania ich oprávnenosti, zvádza týchto podriadených k poľutovaniahodnému konaniu a stáva sa tak spoluvinnou na krokoch, ktoré vyplývajú z rozhorčenosti a duševných poranení týchto im zverených veriacich.
Teológovia, ktorí chvália biskupov za ich nečinnosť proti šíreniu bludov a ich podporu ničivému progresivizmu v Cirkvi a porovnávajú ich napríklad s Jánom XXIII (a pri tom toto porovnávanie myslia ako kompliment), majú spoluvinu na hriechu týchto biskupov. Profesori teológie, ktorí z dôvodu falošnej solidarity so svojimi kolegami mlčia k nimi šíreným bludom, majú spoluvinu na nešťastí, ktoré z týchto bludov pochádza. Katolícki teológovia morálky, ktorí tvrdia, že nie v každom prípade ide pri predmanželskom alebo mimomanželskom pohlavnom styku o ťažký hriech, sú vinní na morálnej skaze týchto ľudí, ktorých zle vyučujú. Spoluvinným na cudzom hriechu je i ten, kto odporúča protiprirodzené metódy zabráneniu počatia alebo ich atestuje ako povolené alebo ich jasne neoznačí za nedovolené. Duchovní, kazatelia a katechéti, ktorí ignorujú a zatajujú vážnosť Božích príkazov a posledného súdu, ako aj skutočnosť zatratenia, sú spoluvinnými na náboženskej a morálnej ľahkovážnosti, dodávajúcej typický ráz súčasnej pokoncilnej Cirkvi.
Veriaci, ktorí neoznámia svojim biskupom nevhodné správanie teológov, katechétov a duchovných, ktorého sa títo dopúšťajú počas aj mimo Bohoslužieb, ako aj pohoršenie vyvolávajúcu falošnú náuku, ktorú títo šíria sa dopúšťajú spoluviny na ich zlyhaniach. Veriaci, ktorí spoznajú, že určité liturgické novoty prinášajú viere a zbožnosti veriaceho ľudu škodu a napriek tomu nezasiahnu pred pápežom, či miestnym biskupom, stanú sa spoluzodpovednými za tieto škody. Osoby, ktoré sú členmi rôznych rád a orgánov a ktoré nepozdvihnú svoj hlas proti škodlivým a nespravodlivým rozhodnutiam a uzneseniam týchto rád a orgánov, spoluhrešia. Kto obraňuje odpadnutie kňazov od svojej služby, keď sa títo vzdávajú svojej služby z rýdzo pozemských a telesných dôvodov, zastávajúc toto ich správanie, je spoluvinným týchto hriechov.
Odolávať hriechu, odmietať ho
Je treba mať jemné, vytríbené svedomie, aby človek mohol robiť všetko to, čo je vhodné, aby mohol od hriechu odhovoriť iných ľudí a aby sa dokázal vyhýbať všetkému, čo by mohlo viesť ku vzniku spoluviny na hriechoch iných. Je k tomu treba i odvahu a slobodu od strachu pred ľuďmi. Lebo spoločenské konvencie vyvíjajú na človeka silný tlak, aby určité hriechy bagatelizoval alebo ich úplne vytesnil z povedomia. Pripomínam len to zabraňovanie počatiu. Na druhej strane je nutné a každý by si mal na to dávať pozor, aby sa nenechal inými ľuďmi rôznymi spôsobmi nahovoriť na hriech. Aj tu cítiť spoločenský tlak, nevymaňovať sa, nevylučovať seba samého z toho, čo robia (skoro) všetci. Svedomitý kresťan postaví voči každému zvádzaniu na hriech, a nech je ono akokoľvek lákavé a líškavé, svoje rozhodné „Nie !“. Hoci by to bola aj vrchnosť (či už cirkevná alebo svetská), ktorá by dala hriešny pokyn k niečomu, musí sa jej vzoprieť. Poslúchať treba viac Boha ako ľudí.
zdroj
http://dielnasj.blogspot.sk/2013/04/cudzie-hriechy-prof.html
Mlčanie
Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž…” (Jak 3,2)
V téme Mlčanie sa budeme zaoberať niekoľkými vecami týkajúcimi sa hovorenia i nehovorenia. Niektorými sme sa už zaoberali, preto sa ich dotkneme len okrajovo, niektoré sme si ešte nespomínali, preto sa pozrieme na ne hlbšie. V prvom bode budeme hovoriť o ohováraní, klebetení, osočovaní, nactiutŕhaní, teda o všetkom tom, čo zahrňujeme pod termín „hriechy jazyka”. Týmto všetkým sme sa už zaoberali, preto si to všimneme viac menej len okrajovo. V ďalšom bode budeme hovoriť o tajomstve a o jeho rôznych dimenziách. A konečne, najvďačnejšou oblasťou je mlčanie ako predpoklad pre to, aby k nám mohol hovoriť Boh, a aby sme sa v jeho prítomnosti čosi viac dozvedeli o sebe samých ba i o druhých.
1. Hriechy jazyka sú najohavnejšími hriechmi zo všetkých. Sú to hriechy, ktoré ľuďom spôsobujú strašne veľa utrpenia, lebo útočia na jeho dôstojnosť. Hriechy jazyka vlastne ľudí potupujú. A čo to je potupa? Je to strata cti.
Je to poníženie, zahanbenie. Je to akoby vyzlečenie človeka donaha uprostred námestia, pred tvárami množstva ľudí, ktorí sa pohľadom na nahotu tohto bezmocného človeka s úškľabkom dívajú, ba mnohoráz i reagujú: pľuvancom, úderom, výsmechom, a človek s tým nemôže nič spraviť. Človek je vo všetkom tom bezmocný. Keď sa pozrieme na príbeh Ježišov, na ktorý sa tak silne sústreďujeme práve počas tohto Veľkého týždňa, to čo je tam najsilnejšie je práve toto: prekrúcanie pravdy, klamanie pri jeho súdnom procese, vymýšľanie si toho, čo povedal, hoci nič takého sa nestalo. Ježiš bol vlastne odsúdený na smrť a ukrižovaný na základe vymyslených faktov.
Toto je to, čo sa dosť často deje i v prípade nás ľudí: jeden o druhom, ak sa chceme navzájom znemožniť, šírime vymyslené fakty, ktoré sa nedajú overiť. A ľudia na základe nich sa potom k dotyčnému postavia. Aj keď tento hriech nie je zriedkavý, predsa všakmyslím, že sa nenachádza medzi nami, ktorí sa zhromažďujeme tu na sv. omši a ktorí sa nazývame veriacimi; a ak sa nachádza, tak iba veľmi zriedkavo. Ten totiž predpokladá pekelnú zlomyseľnosť: totiž, aby človek výslovne a vedome na základe klamstva chcel niekoho zničiť. Také prípady sa stávajú vtedy, keď niekto niekomu stojí v ceste či už tým, čo robí, alebo tým, čo vie, alebo jednoducho už samotná jeho existencia toho druhého rozčuľuje.
No verím, že sa medzi nami nachádzajú takí, ktorí rozširujú fakty o iných bez toho, že by si overili ich pravdivosť. S rečami je to totiž tak, že tu sa niečo povie, a kým to príde tam, cez niekoľko uší a úst, už je z toho úplne niečo iné. Z komára sa stane somár, maličkosť sa nafúkne a vznikne z toho ozruta. A jej dôsledky môžu byť hrozné.
Aký je rozdiel medzi ohováraním, klebetením, osočovaním a nactiutŕhaním?
Klebetenie je rozširovanie prehreškov človeka pred tými, ktorých do toho nie je nič. Je to v podstate nezainteresované rozširovanie informácií o nejakom zlom skutku človeka. w Ohováranie je v podstate to isté, čo klebetenie, no má v sebe už istý stupeň zainteresovanosti. Človek už ním čosi sleduje, robí ho systematicky, rád, a so zameraním na konkrétneho človeka. Je tam istá dávka škodoradosti alebo túžby tomu človeku uškodiť. w Osočovanie je rozširovanie nepravdivých, neoverených, alebo polopravdivých vecí o druhom človeku. Je tam už výslovné zlo, pretože človek je už jasne nasmerovaný na to, aby o človeku vytiahol čo najviac zlých vecí, doslova po nich loví a čím ich má viac, tým je tomu radšej.
Nactiutŕhanie je podobné: zámerom je zničiť česť človeka, dosiahnuť to, aby si ho tí, ktorí si ho vážia nevážili. Toto všetko sú ťažké činy, pretože to, čo má človek najcennejšie je jeho česť a dobré meno. Dobré meno sa ľahko zničí, na ťažko znovanavracia. Mnohí ľudia sa po skúsenostiach s takýmito prehreškami na vlastnej koži utiahli, prípadne na ľudí zanevreli a prestali im dôverovať. Kresťanovi by sa to síce nemalo stať: mal by sa vedieť s tým vyrovnať zrelo s tým, že veď Boh vie ako to je, no i tak, nie je to ľahké.
Je každé spomínanie zlých skutkov iného hriech?
Často sa s touto otázkou stretám pri spovedaní. Nie je. Ak by to tak bolo, potom by sa neriešilo žiadne skutočné zlo a ľudia, ktorí ho konajú by mali voľnú cestu. Ak chceme zlo, ktoré niekto koná riešiť, musíme sa často dať viacerí dohromady, povedať si o tom, zistiť, či to je naozaj pravda a potom sa rozhodnúť pre konkrétne kroky.
No takýto proces má svoje pravidlá a nikdy nie je zameraný na výslovné poškodenie tomu druhému, ale naopak na jeho záchranu a hlavne na záchranu zainteresovaných ľudí, prípadne duchovných a materiálnych hodnôt. Taktiež človek, ktorý sa nachádza pod vplyvom zla druhého potrebuje sa občas o to všetko čo zažíva i s niekým podeliť: či už preto, aby dostal svetlo, alebo aby mu niekto pomohol už tým, že si ho vypočuje niesť tento jeho kríž. Tam vlastne ide o hľadanie opory.
2. Poďme teraz na tajomstvo. Tajomstvo je súčasťou nášho ľudského života. Sú veci, o ktorých sa nehovorí. Tak, ako nechodíme po ulici nahí, tak máme i vo vnútornom živote veci, ktoré nikdy neodhaľujeme. Je síce pravdou, že čím menej tajomstiev máme, tým sme slobodnejší, no nie je možné byť celkom bez tajomstiev, alebo lepšie povedané: sú tajomstvá, ktoré sa odhaľujú v špeciálnych kontextoch.
K tomu prvému treba povedať toľko, že nevyslovené, nevypovedané tajomstvá nás kvária a dosť často – ak nie vždy – oberajú o pocit sebaúcty. Ak ja totiž viem, že v živote mám niečo, čo som nikdy pred nikým neotvoril, nikdy sa ani nedozviem, ako to celé je, čo som za človeka. Stále budem mať o sebe všelijaké podozrenia a ich výsledkom bude, že sa budem vyhýbať istým témam, alebo istým ľuďom, zo strachu, že sa ma opýtajú na niečo, čo si neželám, aby vedeli. Ak sa mi však podarí tajomstvo niekomu odhaliť, pred niekým ho vypovedať, a vypočuť si od neho spätnú väzbu, dosť často zistím, že vlastne to, čo som pokladal za tragédiu, som vlastne dramatizoval, a že v skutočnosti o nič nejde. Alebo dokonca zistím, že to, čo prežívam, možno prežíva každý človek alebo aspoň väčšina ľudí. Preto vyjavovanie tajomstiev, ktoré nás deformujú je vlastne cestou k oslobodeniu.
John Bradshaw napísal knihu Rodinné tajomstvá, ktorá vyšla i v slovenčine[1]. Zaoberá sa v nej mnohými tajomstvami, ktoré panovali a panujú v našich rodinách, a ktoré – ak ich neodhalíme – začnú mať nad nami svoju deštruktívnu moc. Ide o tajomstvá správania sa niektorých predkov, nášho pôvodu, života a praktík v našej rodine: vraždy, podvody, väzenia, potraty, zneužívania, alkoholizmus, adopcia, predmanželské tehotenstvo, nevera rodičov, zamýšľaný potrat alebo nechcené narodenie niektorého člena rodiny, rasový pôvod, neznámi súrodenci, samovražda, traumy (napríklad koncentrák, mučenie niekoho), nezvestný člen rodiny, opustenie niektorého člena rodiny, ktorý potom opustený zomrel, neodpustenie pred smrťou, kult, kliatba a prekliatie, duševné poruchy, dedičné choroby, rôzne problémy súvisiace so sexualitou, sexuálna orientácia, úchylky a pod.
Je preto dôležité, aby sme o svojich tajomstvách hovorili. No nie s každým alebo s kýmkoľvek. Sú tajomstvá, ktoré môžeme povedať každému, no sú i také, ktoré si vyžadujú istý stupeň dôvery medzi mnou a tým, komu to tajomstvo odhaľujem. Nejestvuje totiž nič deštruktívnejšieho, ako prezradenie tajomstva, ktoré jeden človek druhému zveril. Toto dokáže mnohých riadne odrovnať a nehovoriac o tom, že vzťah tých dvoch to definitívne zničí.
Preto máme v katolíckej cirkvi ustanovizeň, ktorá je výslovne zameraná na oblasť tajomstiev: ustanovizeň spovede. Ja dosť často pripomínam tým, ktorí sa ako dospelí idú po prvý raz spovedať: „Nebojte sa spovede. Keď idete na spoveď ste v bezpečných rukách. Kňaz, ktorý tam sedí, už počul príbehy desiatok tisícov ľudí. Pred kňazom, ktorý často spovedá, žiaden človek nevyznie ako čudák. Jednoducho kňaz je postava, ktorá je takmer dokonale zasvätená do tajomstva ľudského hriechu. On vie, ako sa všetci nachádzame na tej istej lodi. Všetci hrešíme takmer rovnako. Je iba veľmi málo ľudí, ktorí hrešia výnimočnými hriechmi. Ale ani v takom prípade nemožno mať obavu. Spovedajúci kňaz je realista.
No aj napriek tomu, cirkev dáva možnosť predsa si úplne uchrániť svoju tvár. Ak máš naozaj obavu sa vyznať známemu kňazovi, alebo i neznámemu avšak s tým, že si ťa môže zapamätať, choď tam, kde to nebude vôbec možné. Napríklad choď na pútnické miesto, ďaleko od svojho domova, vyspovedaj sa tam, uprostred noci, v úplnej tme spovednice, ako sa to robí napríklad na mariánskej púti v Levoči, a tam zhoď zo seba nadobro svoje tajomstvo, aby si mohol cez toto svoje sebaodhalenie a Božie odpustenie a zároveň kňazove povzbudenie kráčať (a možno od ľahkosti i lietať) ďalej, ľahšie svojím životom.”
Spovedné tajomstvo, ktoré je jednou z najposvätnejších vecí v katolíckej tradícii, má cirkev v hlbokej úcte a takmer nepoznať kňaza, ktorý by ho porušil. Kňaza, verného svojmu povolaniu, určite. Ale nepočul som nič takého ani o kňazovi, ktorý by bol z kňazstva odpadol a potom porušil spovedné tajomstvo. Nedávno som počul o jednom sympóziu, ktoré sa konalo na sklonku 80-tych rokov v Nitre, kde vraj komunisti konštatovali, že všeličo pod nátlakom a mučením už ich tajná polícia z kňazov dostala, okrem jedného: prezradenia spovedného tajomstva. To je čosi, čo si každý kňaz pokladá za známku svojej stavovskej cti. A odhliadnuc od toho, je za to i jeden z najvyšších cirkevných trestov.
Aký to má zmysel a akú silu?
Spisovateľ Max Frisch vo svojom románe Moje meno nech je Gantenbein[2] píše o istom mužovi, ktorý sedí vo svojom opustenom byte. Manželka od neho odišla. Zrejme manželstvo stroskotalo. Aby vyjadril svoje zážitky, vymýšľa si mnohé príbehy, v ktorých sa snaží objaviť svoju vlastnú skúsenosť v mnohých rolách. Ale potom to nechá a rozhodne sa pre rolu zdanlivo slepého menom Gantenbein. I keď so svojím „ja” sa nedokáže celkom vžiť do svojej roly, predsa v nej nachádza optimálne vyjadrenie svojej základnej skúsenosti. Z času na čas toho má po krk, chodiť ako zdanlivo slepý a klamať ľudí. Vtedy sa poberie do prírody, prechádza sa so svojím slepeckým psom, hádže do vody borovicové šišky a teší sa, že môže vidieť, ako pes skáče do vody, vyloví ich, vynesie von a strasie zo srsti vodu.
Počas tejto divnej zábavy mu napadne myšlienka: „Katolík má spoveď, kde sa môže zbaviť svojho tajomstva. Je to výborné zariadenie: kľakne si a skoncuje so svojím mlčaním bez toho, aby sa vydal ľuďom napospas. Potom vstane a opäť zaujme svoju rolu medzi ľuďmi, zbavený nešťastnej túžby byť uznávaný. A ja mám len psa, ktorý mlčí ako kňaz, ktorého pohladím, keď prídeme k prvým ľudským obydliam a za ktorým kráčam.”
„Ja mám len psa, ktorý mlčí ako kňaz,” hovorí Gantenbein a z jeho slov cítiť ľútosť, že nemá možnosť spovedať sa. Spoveď je kúsok raja, kde veriaci človek znova nachádza seba samého. Akú možnosť duševného uvoľnenia poskytuje tomu, kto v nej vyslovuje tajomstvo, skrývané pred svojím okolím a ukazuje sa takým, akým je, bez strachu, že jeho tajomstvo zneužijú! Ale tým ešte nie je spomenuté to podstatné v spovedi: ak nás naša rozpoltenosť núti za veľkého duševného napätia k mnohorakým rolám, tak v každej dobrej spovedi uznávame, že príčinou toho sú hriech a vina.
Veriaci človek sa spoveďou vracia k vnútornej jednote, k svojej vlastnej identite. Po úprimnom vyznaní mu Boh odpúšťa celú vinu a dokáže na ňu zabudnúť. Keďže ho prijíma Boh, môže i on prijať seba. Táto z milosti Boha darovaná vnútorná jednota mu otvára novú cestu k blížnym, pretože vzťah jednotlivca k blížnym odzrkadľuje jeho vzťah k sebe samému. A tak, keďže spoveď zjednocuje človeka so sebou samým a s Bohom, zjednotí ho zároveň i s jeho okolím. Takto je spoveď prostriedkom spásy, ktorý podporuje spoločnosť a dáva jej nové podnety. Kto v nej našiel seba, môže sa stretnúť s blížnym otvorenejšie, čestnejšie a bezprostrednejšie.
Z tohto vidíme nielen to, ako dôležité je mať inštitúciu, ktorá je určená na vypovedanie našich ponižujúcich tajomstiev, ale i to, ako nás v nej vypovedané tajomstvo znova navracia k pôvodnej trojitej jednote, ktorá sme stratili hriechom tým, že nám v nej Boh udeľuje svoje odpustenie. No zároveň nám hovorí, ako dôležité je mať také miesto, kde to tajomstvo ostáva.
My kňazi dosť často zažívame výsmech a ponižovanie zo strany profánneho sveta. Snažíme sa to niesť s pokorou.
Často sa nám pripomínajú veci, pri ktorých sa nemôžeme obhajovať, pretože by sme museli otvoriť sféru, ktorá je pre nás zapečatená. Nedávno sa tak stalo, keď v našej tlači vyšiel článok o redaktorovi talianskeho bulvárneho časopisu L’Espresso Rochardovi Bocca, ktorý pochodil množstvo spovedníkov, fingovane sa u nich vyspovedal a potom všetko, čo mu údajne povedali zverejnil. Vatikán proti tomu protestoval. Celá pointa spočívala v tom, že toto je vždy nerovný boj: jeden hovorí a druhý mlčí, lebo mlčať musí. Toto sa nám kňazom občas stáva. Počujeme niekedy odniekiaľ, čo sme komu povedali v spovednici. No my sa k tomu vyjadriť nemôžeme. Preto si radšej zvolíme utrpenie, ako to, aby sme vec jednoducho rozuzlili a povedali, ako to bolo naozaj a ako sa veci naozaj majú. Toto si ale nevolíme, alebo by to bola zrada podstaty.
Spoločnosť si dosť často neuvedomuje, ako veľa my kňazi vieme, dokonca o tých, ktorí nás sami vysmievajú a pritom my mlčíme a mlčať budeme. Kňaz, ani za cenu mučeníctva, nikdy neodhalí tajomstvo, ktoré by mohlo niekoho kompromitovať alebo ho vystaviť.
Spovedné tajomstvo, aj keď je to fenomén veľmi špeciálny, by mal byť vzorom pre mnohých, ktorí sa musia učiť tomu, že jestvujú tajomstvá, ktoré si musíme držať u seba a my nemôžeme o nich povedať nikomu, za žiadnych okolností, lebo by sme vážne zradili človeka. Mnohé vnútorné veci, o ktorých vieme, sú cenným pokladom, s ktorým musíme nakladať s úctou a múdrosťou. Preto mlčanie je čnosť, ktorá svedčí i vnútornej integrite a múdrosti človeka viac, než ktorákoľvek iná.
Na zakončenie tohto bodu by som chcel uviesť ešte jednu formu mlčania: mlčanie ľudí, ktorí sa nachádzajú v pozíciách, kedy nie je možné hovoriť o istých veciach, lebo by ublížili či už zainteresovaným ľuďom alebo inštitúcii ako takej. Sem zapadajú rôzni vedúci pracovníci, predstavení, ale napríklad i rodičia. Niekedy nechápeme, prečo sa človek rozhodol tak, ako sa rozhodol, ale treba jednoducho uznať, že pozná dôvody, ktoré my poznať nemôžeme a že on jednoducho o všetkom hovoriť nemôže.
3. Treťou oblasťou mlčania je „mlčanie, ako miesto kde sa stretávame s Bohom“. Bez mlčania sa človek nemôže stretnúť ani s Bohom, ani sám so sebou a vlastne ani s blížnym. Je zaujímavé, ako logicky sú tieto veci poprepletané. Žijeme vo svete, ktorý je preplnený hlukom. Zvykli sme si naň až tak, že ticho a mlčanie nás mnohých vyrušuje, ba dokonca privádza do paniky. No mlčanie je najzákladnejším postojom pre to, aby sme mohli počuť.
Pozrime sa na niektoré výhody mlčania, ticha a samoty.
2. Ako vieš mlčať? Rešpektuješ tajomstvo? Vieš u seba udržať tajomstvo? Máš skúsenosti s prezradením tajomstva? Ako to bolo? Čo to s tebou urobilo?
3. Vyhľadávaš samotu, mlčanie, ticho? Snažíš sa hľadať Boha? Kde ho hľadáš? Kde ho nachádzaš? Milan Bubák, SVD
Mlčanie
Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž…” (Jak 3,2)
V téme Mlčanie sa budeme zaoberať niekoľkými vecami týkajúcimi sa hovorenia i nehovorenia. Niektorými sme sa už zaoberali, preto sa ich dotkneme len okrajovo, niektoré sme si ešte nespomínali, preto sa pozrieme na ne hlbšie. V prvom bode budeme hovoriť o ohováraní, klebetení, osočovaní, nactiutŕhaní, teda o všetkom tom, čo zahrňujeme pod termín „hriechy jazyka”. Týmto všetkým sme sa už zaoberali, preto si to všimneme viac menej len okrajovo. V ďalšom bode budeme hovoriť o tajomstve a o jeho rôznych dimenziách. A konečne, najvďačnejšou oblasťou je mlčanie ako predpoklad pre to, aby k nám mohol hovoriť Boh, a aby sme sa v jeho prítomnosti čosi viac dozvedeli o sebe samých ba i o druhých.
1. Hriechy jazyka sú najohavnejšími hriechmi zo všetkých. Sú to hriechy, ktoré ľuďom spôsobujú strašne veľa utrpenia, lebo útočia na jeho dôstojnosť. Hriechy jazyka vlastne ľudí potupujú. A čo to je potupa? Je to strata cti.
Je to poníženie, zahanbenie. Je to akoby vyzlečenie človeka donaha uprostred námestia, pred tvárami množstva ľudí, ktorí sa pohľadom na nahotu tohto bezmocného človeka s úškľabkom dívajú, ba mnohoráz i reagujú: pľuvancom, úderom, výsmechom, a človek s tým nemôže nič spraviť. Človek je vo všetkom tom bezmocný. Keď sa pozrieme na príbeh Ježišov, na ktorý sa tak silne sústreďujeme práve počas tohto Veľkého týždňa, to čo je tam najsilnejšie je práve toto: prekrúcanie pravdy, klamanie pri jeho súdnom procese, vymýšľanie si toho, čo povedal, hoci nič takého sa nestalo. Ježiš bol vlastne odsúdený na smrť a ukrižovaný na základe vymyslených faktov.
Toto je to, čo sa dosť často deje i v prípade nás ľudí: jeden o druhom, ak sa chceme navzájom znemožniť, šírime vymyslené fakty, ktoré sa nedajú overiť. A ľudia na základe nich sa potom k dotyčnému postavia. Aj keď tento hriech nie je zriedkavý, predsa všakmyslím, že sa nenachádza medzi nami, ktorí sa zhromažďujeme tu na sv. omši a ktorí sa nazývame veriacimi; a ak sa nachádza, tak iba veľmi zriedkavo. Ten totiž predpokladá pekelnú zlomyseľnosť: totiž, aby človek výslovne a vedome na základe klamstva chcel niekoho zničiť. Také prípady sa stávajú vtedy, keď niekto niekomu stojí v ceste či už tým, čo robí, alebo tým, čo vie, alebo jednoducho už samotná jeho existencia toho druhého rozčuľuje.
No verím, že sa medzi nami nachádzajú takí, ktorí rozširujú fakty o iných bez toho, že by si overili ich pravdivosť. S rečami je to totiž tak, že tu sa niečo povie, a kým to príde tam, cez niekoľko uší a úst, už je z toho úplne niečo iné. Z komára sa stane somár, maličkosť sa nafúkne a vznikne z toho ozruta. A jej dôsledky môžu byť hrozné.
Aký je rozdiel medzi ohováraním, klebetením, osočovaním a nactiutŕhaním?
Klebetenie je rozširovanie prehreškov človeka pred tými, ktorých do toho nie je nič. Je to v podstate nezainteresované rozširovanie informácií o nejakom zlom skutku človeka. w Ohováranie je v podstate to isté, čo klebetenie, no má v sebe už istý stupeň zainteresovanosti. Človek už ním čosi sleduje, robí ho systematicky, rád, a so zameraním na konkrétneho človeka. Je tam istá dávka škodoradosti alebo túžby tomu človeku uškodiť. w Osočovanie je rozširovanie nepravdivých, neoverených, alebo polopravdivých vecí o druhom človeku. Je tam už výslovné zlo, pretože človek je už jasne nasmerovaný na to, aby o človeku vytiahol čo najviac zlých vecí, doslova po nich loví a čím ich má viac, tým je tomu radšej.
Nactiutŕhanie je podobné: zámerom je zničiť česť človeka, dosiahnuť to, aby si ho tí, ktorí si ho vážia nevážili. Toto všetko sú ťažké činy, pretože to, čo má človek najcennejšie je jeho česť a dobré meno. Dobré meno sa ľahko zničí, na ťažko znovanavracia. Mnohí ľudia sa po skúsenostiach s takýmito prehreškami na vlastnej koži utiahli, prípadne na ľudí zanevreli a prestali im dôverovať. Kresťanovi by sa to síce nemalo stať: mal by sa vedieť s tým vyrovnať zrelo s tým, že veď Boh vie ako to je, no i tak, nie je to ľahké.
Je každé spomínanie zlých skutkov iného hriech?
Často sa s touto otázkou stretám pri spovedaní. Nie je. Ak by to tak bolo, potom by sa neriešilo žiadne skutočné zlo a ľudia, ktorí ho konajú by mali voľnú cestu. Ak chceme zlo, ktoré niekto koná riešiť, musíme sa často dať viacerí dohromady, povedať si o tom, zistiť, či to je naozaj pravda a potom sa rozhodnúť pre konkrétne kroky.
No takýto proces má svoje pravidlá a nikdy nie je zameraný na výslovné poškodenie tomu druhému, ale naopak na jeho záchranu a hlavne na záchranu zainteresovaných ľudí, prípadne duchovných a materiálnych hodnôt. Taktiež človek, ktorý sa nachádza pod vplyvom zla druhého potrebuje sa občas o to všetko čo zažíva i s niekým podeliť: či už preto, aby dostal svetlo, alebo aby mu niekto pomohol už tým, že si ho vypočuje niesť tento jeho kríž. Tam vlastne ide o hľadanie opory.
2. Poďme teraz na tajomstvo. Tajomstvo je súčasťou nášho ľudského života. Sú veci, o ktorých sa nehovorí. Tak, ako nechodíme po ulici nahí, tak máme i vo vnútornom živote veci, ktoré nikdy neodhaľujeme. Je síce pravdou, že čím menej tajomstiev máme, tým sme slobodnejší, no nie je možné byť celkom bez tajomstiev, alebo lepšie povedané: sú tajomstvá, ktoré sa odhaľujú v špeciálnych kontextoch.
K tomu prvému treba povedať toľko, že nevyslovené, nevypovedané tajomstvá nás kvária a dosť často – ak nie vždy – oberajú o pocit sebaúcty. Ak ja totiž viem, že v živote mám niečo, čo som nikdy pred nikým neotvoril, nikdy sa ani nedozviem, ako to celé je, čo som za človeka. Stále budem mať o sebe všelijaké podozrenia a ich výsledkom bude, že sa budem vyhýbať istým témam, alebo istým ľuďom, zo strachu, že sa ma opýtajú na niečo, čo si neželám, aby vedeli. Ak sa mi však podarí tajomstvo niekomu odhaliť, pred niekým ho vypovedať, a vypočuť si od neho spätnú väzbu, dosť často zistím, že vlastne to, čo som pokladal za tragédiu, som vlastne dramatizoval, a že v skutočnosti o nič nejde. Alebo dokonca zistím, že to, čo prežívam, možno prežíva každý človek alebo aspoň väčšina ľudí. Preto vyjavovanie tajomstiev, ktoré nás deformujú je vlastne cestou k oslobodeniu.
John Bradshaw napísal knihu Rodinné tajomstvá, ktorá vyšla i v slovenčine[1]. Zaoberá sa v nej mnohými tajomstvami, ktoré panovali a panujú v našich rodinách, a ktoré – ak ich neodhalíme – začnú mať nad nami svoju deštruktívnu moc. Ide o tajomstvá správania sa niektorých predkov, nášho pôvodu, života a praktík v našej rodine: vraždy, podvody, väzenia, potraty, zneužívania, alkoholizmus, adopcia, predmanželské tehotenstvo, nevera rodičov, zamýšľaný potrat alebo nechcené narodenie niektorého člena rodiny, rasový pôvod, neznámi súrodenci, samovražda, traumy (napríklad koncentrák, mučenie niekoho), nezvestný člen rodiny, opustenie niektorého člena rodiny, ktorý potom opustený zomrel, neodpustenie pred smrťou, kult, kliatba a prekliatie, duševné poruchy, dedičné choroby, rôzne problémy súvisiace so sexualitou, sexuálna orientácia, úchylky a pod.
Je preto dôležité, aby sme o svojich tajomstvách hovorili. No nie s každým alebo s kýmkoľvek. Sú tajomstvá, ktoré môžeme povedať každému, no sú i také, ktoré si vyžadujú istý stupeň dôvery medzi mnou a tým, komu to tajomstvo odhaľujem. Nejestvuje totiž nič deštruktívnejšieho, ako prezradenie tajomstva, ktoré jeden človek druhému zveril. Toto dokáže mnohých riadne odrovnať a nehovoriac o tom, že vzťah tých dvoch to definitívne zničí.
Preto máme v katolíckej cirkvi ustanovizeň, ktorá je výslovne zameraná na oblasť tajomstiev: ustanovizeň spovede. Ja dosť často pripomínam tým, ktorí sa ako dospelí idú po prvý raz spovedať: „Nebojte sa spovede. Keď idete na spoveď ste v bezpečných rukách. Kňaz, ktorý tam sedí, už počul príbehy desiatok tisícov ľudí. Pred kňazom, ktorý často spovedá, žiaden človek nevyznie ako čudák. Jednoducho kňaz je postava, ktorá je takmer dokonale zasvätená do tajomstva ľudského hriechu. On vie, ako sa všetci nachádzame na tej istej lodi. Všetci hrešíme takmer rovnako. Je iba veľmi málo ľudí, ktorí hrešia výnimočnými hriechmi. Ale ani v takom prípade nemožno mať obavu. Spovedajúci kňaz je realista.
No aj napriek tomu, cirkev dáva možnosť predsa si úplne uchrániť svoju tvár. Ak máš naozaj obavu sa vyznať známemu kňazovi, alebo i neznámemu avšak s tým, že si ťa môže zapamätať, choď tam, kde to nebude vôbec možné. Napríklad choď na pútnické miesto, ďaleko od svojho domova, vyspovedaj sa tam, uprostred noci, v úplnej tme spovednice, ako sa to robí napríklad na mariánskej púti v Levoči, a tam zhoď zo seba nadobro svoje tajomstvo, aby si mohol cez toto svoje sebaodhalenie a Božie odpustenie a zároveň kňazove povzbudenie kráčať (a možno od ľahkosti i lietať) ďalej, ľahšie svojím životom.”
Spovedné tajomstvo, ktoré je jednou z najposvätnejších vecí v katolíckej tradícii, má cirkev v hlbokej úcte a takmer nepoznať kňaza, ktorý by ho porušil. Kňaza, verného svojmu povolaniu, určite. Ale nepočul som nič takého ani o kňazovi, ktorý by bol z kňazstva odpadol a potom porušil spovedné tajomstvo. Nedávno som počul o jednom sympóziu, ktoré sa konalo na sklonku 80-tych rokov v Nitre, kde vraj komunisti konštatovali, že všeličo pod nátlakom a mučením už ich tajná polícia z kňazov dostala, okrem jedného: prezradenia spovedného tajomstva. To je čosi, čo si každý kňaz pokladá za známku svojej stavovskej cti. A odhliadnuc od toho, je za to i jeden z najvyšších cirkevných trestov.
Aký to má zmysel a akú silu?
Spisovateľ Max Frisch vo svojom románe Moje meno nech je Gantenbein[2] píše o istom mužovi, ktorý sedí vo svojom opustenom byte. Manželka od neho odišla. Zrejme manželstvo stroskotalo. Aby vyjadril svoje zážitky, vymýšľa si mnohé príbehy, v ktorých sa snaží objaviť svoju vlastnú skúsenosť v mnohých rolách. Ale potom to nechá a rozhodne sa pre rolu zdanlivo slepého menom Gantenbein. I keď so svojím „ja” sa nedokáže celkom vžiť do svojej roly, predsa v nej nachádza optimálne vyjadrenie svojej základnej skúsenosti. Z času na čas toho má po krk, chodiť ako zdanlivo slepý a klamať ľudí. Vtedy sa poberie do prírody, prechádza sa so svojím slepeckým psom, hádže do vody borovicové šišky a teší sa, že môže vidieť, ako pes skáče do vody, vyloví ich, vynesie von a strasie zo srsti vodu.
Počas tejto divnej zábavy mu napadne myšlienka: „Katolík má spoveď, kde sa môže zbaviť svojho tajomstva. Je to výborné zariadenie: kľakne si a skoncuje so svojím mlčaním bez toho, aby sa vydal ľuďom napospas. Potom vstane a opäť zaujme svoju rolu medzi ľuďmi, zbavený nešťastnej túžby byť uznávaný. A ja mám len psa, ktorý mlčí ako kňaz, ktorého pohladím, keď prídeme k prvým ľudským obydliam a za ktorým kráčam.”
„Ja mám len psa, ktorý mlčí ako kňaz,” hovorí Gantenbein a z jeho slov cítiť ľútosť, že nemá možnosť spovedať sa. Spoveď je kúsok raja, kde veriaci človek znova nachádza seba samého. Akú možnosť duševného uvoľnenia poskytuje tomu, kto v nej vyslovuje tajomstvo, skrývané pred svojím okolím a ukazuje sa takým, akým je, bez strachu, že jeho tajomstvo zneužijú! Ale tým ešte nie je spomenuté to podstatné v spovedi: ak nás naša rozpoltenosť núti za veľkého duševného napätia k mnohorakým rolám, tak v každej dobrej spovedi uznávame, že príčinou toho sú hriech a vina.
Veriaci človek sa spoveďou vracia k vnútornej jednote, k svojej vlastnej identite. Po úprimnom vyznaní mu Boh odpúšťa celú vinu a dokáže na ňu zabudnúť. Keďže ho prijíma Boh, môže i on prijať seba. Táto z milosti Boha darovaná vnútorná jednota mu otvára novú cestu k blížnym, pretože vzťah jednotlivca k blížnym odzrkadľuje jeho vzťah k sebe samému. A tak, keďže spoveď zjednocuje človeka so sebou samým a s Bohom, zjednotí ho zároveň i s jeho okolím. Takto je spoveď prostriedkom spásy, ktorý podporuje spoločnosť a dáva jej nové podnety. Kto v nej našiel seba, môže sa stretnúť s blížnym otvorenejšie, čestnejšie a bezprostrednejšie.
Z tohto vidíme nielen to, ako dôležité je mať inštitúciu, ktorá je určená na vypovedanie našich ponižujúcich tajomstiev, ale i to, ako nás v nej vypovedané tajomstvo znova navracia k pôvodnej trojitej jednote, ktorá sme stratili hriechom tým, že nám v nej Boh udeľuje svoje odpustenie. No zároveň nám hovorí, ako dôležité je mať také miesto, kde to tajomstvo ostáva.
My kňazi dosť často zažívame výsmech a ponižovanie zo strany profánneho sveta. Snažíme sa to niesť s pokorou.
Často sa nám pripomínajú veci, pri ktorých sa nemôžeme obhajovať, pretože by sme museli otvoriť sféru, ktorá je pre nás zapečatená. Nedávno sa tak stalo, keď v našej tlači vyšiel článok o redaktorovi talianskeho bulvárneho časopisu L’Espresso Rochardovi Bocca, ktorý pochodil množstvo spovedníkov, fingovane sa u nich vyspovedal a potom všetko, čo mu údajne povedali zverejnil. Vatikán proti tomu protestoval. Celá pointa spočívala v tom, že toto je vždy nerovný boj: jeden hovorí a druhý mlčí, lebo mlčať musí. Toto sa nám kňazom občas stáva. Počujeme niekedy odniekiaľ, čo sme komu povedali v spovednici. No my sa k tomu vyjadriť nemôžeme. Preto si radšej zvolíme utrpenie, ako to, aby sme vec jednoducho rozuzlili a povedali, ako to bolo naozaj a ako sa veci naozaj majú. Toto si ale nevolíme, alebo by to bola zrada podstaty.
Spoločnosť si dosť často neuvedomuje, ako veľa my kňazi vieme, dokonca o tých, ktorí nás sami vysmievajú a pritom my mlčíme a mlčať budeme. Kňaz, ani za cenu mučeníctva, nikdy neodhalí tajomstvo, ktoré by mohlo niekoho kompromitovať alebo ho vystaviť.
Spovedné tajomstvo, aj keď je to fenomén veľmi špeciálny, by mal byť vzorom pre mnohých, ktorí sa musia učiť tomu, že jestvujú tajomstvá, ktoré si musíme držať u seba a my nemôžeme o nich povedať nikomu, za žiadnych okolností, lebo by sme vážne zradili človeka. Mnohé vnútorné veci, o ktorých vieme, sú cenným pokladom, s ktorým musíme nakladať s úctou a múdrosťou. Preto mlčanie je čnosť, ktorá svedčí i vnútornej integrite a múdrosti človeka viac, než ktorákoľvek iná.
Na zakončenie tohto bodu by som chcel uviesť ešte jednu formu mlčania: mlčanie ľudí, ktorí sa nachádzajú v pozíciách, kedy nie je možné hovoriť o istých veciach, lebo by ublížili či už zainteresovaným ľuďom alebo inštitúcii ako takej. Sem zapadajú rôzni vedúci pracovníci, predstavení, ale napríklad i rodičia. Niekedy nechápeme, prečo sa človek rozhodol tak, ako sa rozhodol, ale treba jednoducho uznať, že pozná dôvody, ktoré my poznať nemôžeme a že on jednoducho o všetkom hovoriť nemôže.
3. Treťou oblasťou mlčania je „mlčanie, ako miesto kde sa stretávame s Bohom“. Bez mlčania sa človek nemôže stretnúť ani s Bohom, ani sám so sebou a vlastne ani s blížnym. Je zaujímavé, ako logicky sú tieto veci poprepletané. Žijeme vo svete, ktorý je preplnený hlukom. Zvykli sme si naň až tak, že ticho a mlčanie nás mnohých vyrušuje, ba dokonca privádza do paniky. No mlčanie je najzákladnejším postojom pre to, aby sme mohli počuť.
Pozrime sa na niektoré výhody mlčania, ticha a samoty.
- Mlčanie a samota je spôsob, kedy sme mimo ľudí a vecí a my sa dostávame do prítomnosti Boha. V takomto stave potom strácame pokušenie pretvárať svet a ľudí na svoj obraz. Jednoducho sme pred Bohom a hovoríme mu: „Som tu a som pripravený nechať sa tebou zmeniť na to, na čo si to želáš ty!”
- Mlčanie a samota nás učí, že ľudí a veci nepotrebujeme až tak, ako sme si to mysleli. Ľudí máme milovať, nie ich potrebovať.
- Mlčanie a samota nám ďalej pomáha postaviť sa zoči-voči beznádeji. V mlčaní, samote a tichu objavujeme očarujúcu prítomnosť Boha a táto nám stačí, aby sme získali pokoj, nech sa nachádzame v akomkoľvek stave.
- Mlčanie a samota nám pomáhať upokojovať svoje vnútro a vyrovnávať sa s pokušením stále čosi hovoriť a čosi komentovať. Pustovník Agatho vraj nosil tri roky vo svojich ústach kamienok a tak sa učil mlčať. Bola to vraj pre neho veľká škola.
- Mlčanie a samota nás učí, že nemusíme odpovedať na všetky požiadavky a naliehania nášho okolia. Aj keď treba byť pripravený slúžiť ľuďom, je tu predsa jeden hlas, ktorý je zo všetkých najpodstatnejší a to je hlas Boží. V mlčaní, tichu a samote sa učíme tieto hlasy triediť.
- Mlčanie a samota nás učí niečo o našich sklonoch veci a ľudí riadiť, ovládať, kontrolovať. Oslobodzuje nás od tyranie, ktorú uplatňujeme nad inými svojimi slovami. Thomas Merton sa vyslovil: „Ticho nenarušuje hovorenie; narušuje ho naša úzkosť, aby nás iní počúvali!” Keď sme ticho, je pre nás oveľa ťažšie manipulovať a kontrolovať ľudí a situácie. Slová sú zbrane, ktoré keď sme ticho odkladáme. Vzdávame sa svojej túžby, aby nás ľudia počúvli a poslúchli. Ticho nás núti poddať sa vôli Najvyššieho.
- Mlčanie a samota nás otvárajú pre Božiu milosť. Kladú nás do pozície očakávania na to, čo nám Pán povie. Je to postoj pripravenosti na jeho slovo.
- Mlčanie a samota nás otvárajú pre pohľad Boží: na svoj život, na svoje skutky i na motívy, ktorá za nimi ležia sa začneme pozerať skutočnými – Božími – očami a začneme v nich vidieť to, čo tam naozaj je. To isté bude platiť i o životoch, skutkoch a motívoch iných.
- Mlčanie a samota keď sú skombinované s otvorenosťou nášho ducha v nás dokážu zničiť pocity strachu z osamelosti, pretože začneme cítiť, že v skutočnosti nie sme nikdy sami. Vždy tu je prítomný náš milujúci Boh. Toto nás dá úžasnú slobodu: budeme síce hľadať ľudí, no nebudeme sa cítiť opustenými, keď nás pre tú či onú príčinu vytlačia na okraj. Osamelosť nebude pre nás kliatbou. Boh nás totiž nikdy neopustí.
- Mlčanie a samota nám pomôže zistiť, že náš nekonečne prázdny život dokáže naplniť iba nekonečný Boh. V mlčaní a tichu ho hľadáme a nachádzame.
- Mlčanie, ticho a samota skombinované s otvorenosťou voči Bohu, to je tá najlepšia kombinácia, akú nám náš život môže ponúknuť. Je to postoj, ktorý stojí na začiatku všetkých ostatných užitočných duchovných praktík. Žiadna iná nemá bez nich šance na úspech.
2. Ako vieš mlčať? Rešpektuješ tajomstvo? Vieš u seba udržať tajomstvo? Máš skúsenosti s prezradením tajomstva? Ako to bolo? Čo to s tebou urobilo?
3. Vyhľadávaš samotu, mlčanie, ticho? Snažíš sa hľadať Boha? Kde ho hľadáš? Kde ho nachádzaš? Milan Bubák, SVD
O NEČISTOTE
.......,,,,
Svätý Ján Vianney - Patrón farárov, spovedníkov a všetkých kňazov
Keď vám chcem správne predstaviť ťažkosť tohto prekliateho hriechu – hriechu, ktorý toľko duší privádza do zatratenia – je potrebné, aby som otvoril pred vašimi očami peklo s celou jeho hrôzou a ukázal vám, ako strašne Božia všemohúcnosť trestá nešťastné obete tohto hriechu.
Ak nás každý smrteľný hriech môže uvrhnúť do pekla, tak čo potom hovoriť o hanebnom hriechu nečistoty? Či už samotný názov tohto hriechu nedesí každého človeka, a tým viac kresťana ?
.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,, †
Ách, keby som vám mohol predstaviť dôkladne, akým čiernym a odporným priestupkom je tento hriech, tak by ste sa mu možno starostlivejšie vyhýbali a cítili by ste voči nemu väčší odpor! Môj Bože! Ako sa môže kresťan oddávať vášni, ktorá tak strašne ponižuje, ktorá ho zahanbuje a uponižuje ako nerozumné zviera! Ako sa môže oddávať tomuto – jednoducho povediac – zločinu, ktorý šíri v ľudskej duši také strašné zničenie? †
Bratia moji, treba tu teraz pred vás postaviť nehanebnú kráľovnú Jezabel, ktorá svojím cudzoložstvom zahubila toľko duší; ona sama vám musí namaľovať strašný, ponurý a zúfalý obraz múk, ktoré teraz znáša v pekle a bude znášať naveky. Počuli by ste, ako uprostred plameňov, ktoré ju pohlcujú, kričí: „Beda mi! Ako strašne trpím! Krásne nebo, nikdy ťa neuvidím – pre mňa sa už všetko skončilo. Prekliaty nečistý hriech, za teba sú odmenou plamene, ktoré ma teraz pália. Ako draho musím platiť za špinavú, chvíľkovú príjemnosť! Keby som sa mohla ešte raz vrátiť na zem, dokázala by som si oceniť čnosť čistoty!
Viac tu: O nečistote † Svätý Ján Mária Vianney
Viac tu: Sex pred manželstvom
J.M.Vianney: O POSLEDNOM SÚDE /kázeň/
Vtedy uvidia Syna Človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. (Lk 21, 27)
Sv.Ján Mária Vianney : o poslednom Súde
Nie Boh obklopený slabosťou, skrytý v chudobnej maštaľke, uložený v jasliach, plný urážok, padajúci pod bremenom kríža – ale Pán v sláve, moci a majestáte prichádza znovu na zem, a Jeho príchod zvestujú desivé znamenia: zatmenie slnka a mesiaca, padanie hviezd a úplné zvrátenie prírody. To nebude sladký Spasiteľ, prirovnaný k jahňaťu, súdený ľuďmi, pre vykúpenie ktorých prišiel na svet! Teraz sa On zjavuje ako prísny a neúprosný Sudca. To nie je ľútostivý Pastier, ktorý hľadá stratené ovečky, aby im odpustil, ale je to Boh pomsty, ktorý už navždy oddeľuje hriešnikov od spravodlivých, v zápale svojho hnevu trestá zvrátených, a spravodlivých ponára do zdrojov večných rozkoší.
Kedy nadídeš, strašná, desivá chvíľa? Nevieme! Mohla by si sa objaviť dokonca o niekoľko dní, pričom by si priviedla hrozných zvestovateľov, ktorí predpovedajú príchod strašného Sudcu pre hriešnikov. Hriešnici, povstaňte z hrobu, postavte sa pred tribunál Boha, aby ste sa presvedčili, ako ste dopadli! Dnes sa bezbožný človek nebojí moci Božej, lebo vidí na svete ťažké pády, ktoré zatiaľ unikajú trestu. Často dokonca hovorí: „Boha niet, pekla niet“ alebo „Boh sa nestará o zem ani o ľudské činy“. Počkajme trochu, a uvidíme, ako v ten veľký deň súdu Boh ukáže svoju moc a ako všetky národy sa presvedčia, že On predsa všetko videl a všetko zrátal.
Aké úplne iné budú tieto znamenia, ktoré Boh urobí pri konci sveta, od znamení, ktoré vykonal pri jeho stvorení! Nech vody zavlažia a zúrodnia zem – hovorí Pán na začiatku. A naraz vody pokryli zem a zúrodnili ju. Ale keď príde svet zničiť, prikáže moru, aby vyšlo zo svojich hraníc, a ono šialenou prudkosťou zatopí svet. Kedysi rozmiestnil hviezdy na nebeskej oblohe; na Jeho hlas slnko ožiarilo deň a mesiac svietil v noci. Naproti tomu v posledný deň slnko sa zatmie, mesiac a hviezdy nevydajú svetlo, a nebeské telesá budú padať s desivým hukotom.
Na stvorenie sveta použil šesť dní – zničiť ho môže za okamih. Pri stvorení sveta i všetkého, čo sa na ňom nachádza, nemal Boh žiadneho svedka. Keď ho bude ničiť, uvidia to všetky národy a budú musieť vyznať, že On je všemohúci. Choďte bezbožní vysmievači, choďte rafinovaní neverci, presvečte sa a uznajte, že je Boh všemohúci, ktorý videl všetky vaše skutky! Ách, Bože, vtedy bude hriešnik ináč hovoriť – bude vzdychať a ľutovať, že stratil drahocenný čas! Pre neho sa všetko už skončilo, zostane mu iba zúfalstvo. Aká strašná bude táto chvíľa! Svätý Lukáš hovorí, že ľudia budú usychať od strachu, keď si pomyslia, aké nešťastia ich čakajú.
Keby v tejto chvíli, keď vám hovorím o Poslednom súde, na ktorom ľudia budú počuť neodvolateľný rozsudok, keby v tejto chvíli zastal uprostred nás anjel Boží a vyhlásil, že za dvadsaťštyri hodín bude svet spálený sírovým ohňom; keby ste už počuli hrmot bleskov a videli strašnú blýskavicu, keby sa vaše domy už začali váľať, keby sa otvorili pekelné čeľuste a na moment by vypustili zatratených, ktorých desivý krik by sa rozliehal do končín zeme – či by ste vtedy nenariekali a neprosili by ste so slzami v očiach o ľútosť? Nezanechali by ste hriechy, nerobili by ste pokánie? Nepadli by ste na kolená pred oltáre a neprosili by ste o milosrdenstvo? Prečo to teda nerobíte teraz, napriek tomu, že vám kňazi tieto posledné pravdy hlásajú? Prečo vaše srdcia nepukajú od žiaľu? Prečo nie ste zaliati slzami? Aká je to veľká slepota, aké strašné nešťastie, že vás nevzruší Boží súd, že ste takí zatvrdnutí, že stále žijete v hriechu a že uznáte svoje šialenstvo až vtedy, keď už nebude žiadnej záchrany! Zakrátko už ten zaslepenec, ktorý si pokojne žil v hriechu, bude počuť výrok zavrhnutia a začne sa pre neho utrpenie naveky, utrpenie bez konca!
Áno, bratia, budeme súdení – to je bez pochýb. Skutočne, príde chvíľa, v ktorej už nebude milosrdenstva a v ktorej začneme naveky zúfať nad tým, že sme zhrešili.
Koľkokrát Boh na ľudí zosielal tresty, vždy obyčajne aj napomínal znameniami, aby naklonil svet k pokániu. Pred potopou Noe sto rokov budoval svoju archu a vyzýval ľudí k pokániu. Židovský historik Jozef Flávius hovorí, že pred zrúcaním Jeruzalema veľmi dlho sa na nebi ukazovala zlovestná kométa vo forme meča, ktorá zasievala zdesenie u obyvateľov zeme. Ľudia, keď ju videli, volali: „Čo to znamená? Určite Boh zošle nejaké strašné nešťastie!“ Osem nocí nesvietil na nebi mesiac. Mnohí si vtedy mysleli, zdesení, že všetko sa už na svete skončilo. Náhle sa objavil akýsi úplne neznámy človek a tri roky, deň a noc, chodil po uliciach svätého mesta, pričom kričal: „Beda Jeruzalem! Beda Jeruzalem!“ Chytili ho, zbili ho palicami, aby prestal vykrikovať, ale nič nepomohlo. Na konci tretieho roku volal: „Beda Jeruzalem! Beda mne samotnému!“ A keď takto kričal, spadol na neho ťažký kameň, vrhnutý zariadením nepriateľa, ktorý obliehal mesto, pričom ho na mieste rozdrtil. Nešťastia, ktoré hlásal tento neznámy človek, dopadli na Jeruzalem. Počas jeho obliehania nastal taký veľký hlad, že matky zabíjali na pokrm svoje vlastné deti. Obyvatelia, naplnení akousi divnou zaťatosťou a ošiaľom, vraždili sa navzájom; ulice boli preplnené mŕtvolami, krv tiekla v prameňoch. Keď bol Jeruzalem dobytý, Rimania sa dopúšťali na Židoch hrozných ukrutností. Kto nezahynul rímskym mečom alebo hladom, bol odvedený do otroctva.
Deň Posledného súdu bude strašný, a budú ho predchádzať také hrozné znamenia, že ľudia, dokonca ukrytý v priepastiach, budú zomierať od zdesenia. Pán hovorí, že v tento nešťastný deň slnko nevydá svetlo, mesiac sa bude podobať obrovskej krvavej mase, a hviezdy budú padať z neba. Oblaky, plné búrok, bleskov, budú vyzerať ako obrovský požiar, pôjde z nich taký obrovský rachot hrmenia, že ľudia budú usychať od strachu. Strhnú sa prudké vetry, ktorým nič neodolá; povyvracajú stromy a domy. More, rozbúrené víchricami, vyjde z brehov, zatopí ľuďmi obývané mestá; jeho vlny sa pozdvihnú a preletia ponad štíty najvyšších hôr, vylejú sa do hlbokých priepastí. Všetky stvorenia, dokonca nerozumné, budú túžiť po zničení, aby týmto spôsobom unikli tvári Stvoriteľa, nahnevaného na ľudí za to, že svojimi zločinmi skazili zem. Vody morí a riek sa budú peniť ako olivový olej v kotle. Stromy a rastliny budú pokryté krvavou matériou. Nastane také veľké zemetrasenie, že sa na zemi všade vytvoria hlboké priepasti. Stromy a zvieratá budú upadať do týchto čeľustí, a ľudia, ktorí zostanú pri živote, budú vyzerať ako posadnutí. Hory a skaly so strašným rachotom sa zrútia do údolí. Po týchto všetkých strašných javoch zo štyroch svetových strán vybuchne oheň; spáli kamene, skaly i zem ako do pece hodenú hrsť slamy. Vesmír sa premení na popol. Zem, skazená zločinmi ľudí, musí byť očistená ohňom, ktorý roznieti spravodlivo nahnevaný Pán. Potom Boh vyšle na všetky strany sveta svojich anjelov s trúbami; tí budú vyzývať zomrelých: Vstaňte, zomrelí, vyjdite z hrobov, dostavte sa pred súd! Vtedy všetci, odpočívajúci v hroboch – dobrí i zlí, spravodliví i hriešnici – odejú sa znovu do svojich dávnych tiel: more vráti všetky mŕtvoly, ktoré dovtedy pohltili jeho priepasti, aj zem vydá telá ľudí, ktorí od vekov spočívajú v jej lone. Duše svätých, žiariace slávou, zostúpia z neba a priblížia sa k svojim telám, budú ich žehnať a povedia: „Poď ku mne, môj spoločník v utrpení! Pracoval si na slávu Boha, toľko si trpel a bojoval.
Teraz pre nás oboch prišiel čas odmeny! Ja – duša – už tisíc rokov som prežívala šťastie! Ako sa teším, že môžem teraz môjmu telu zvestovať nespočetné dobrá, ktoré trvajú celú večnosť! Poďte, požehnané oči, ktoré ste sa toľkokrát zatvárali pri pohľade na nečisté veci, v obave straty Božej milosti; poďte pozerať krásu v nebi, o ktorej sa vám na zemi dokonca ani nesnívalo! Moje uši, ktoré ste sa báli špinavých a osočujúcich rečí, počujte teraz v nebi melódiu tak zázračnú, že zostanete v neustálom údive. Moje ruky a nohy, ktoré ste sa tak často ponáhľali na pomoc nešťastným, poďte so mnou, aby ste naveky prežívali šťastné nebo, poďte zvelebovať najdrahšieho Spasiteľa, ktorý si nás tak veľmi zamiloval“. Ach, predsa tam uvidíme Toho, ktorý toľkokrát spočíval v našom srdci! Predsa tam budeme vidieť klincami prebitú ruku Spasiteľa; ruku, ktorá nám zaslúžila celú plnosť slávy! Teda i telá i duše spravodlivých budú sa navzájom žehnať na nekonečné veky.
Ďalej teraz spravodliví, už v oslávených telách, budú čakať na moment, v ktorom Boh pred celým svetom ukáže ich slzy, ich pokánie, ich dobré skutky, ktoré vykonali za života. Ježiš Kristus im povie: „Teraz ukážem pred všetkými ľuďmi, koľko námah ste pre mňa podstúpili. Zatvrdnutým hriešnikom a nevercom sa zdalo, že všetko, čo ste pre mňa urobili, že mi to bolo ľahostajné. Ale ja dnes dokážem, že slzy, ktoré ste prelievali v neobývaných púšťach – videl som ich a spočítal; dnes dokážem, že keď ste kvôli mne išli na popravisko, aby ste podstúpili mučenícku smrť – stál som tam pri vás. Ukážte sa hriešnikom, ktorí mnou pohŕdali, presvedčte ich, že som dobrý a že som si vás zamiloval nekonečnou láskou.
Ako nádherne vyzerá tento nespočetný zástup spravodlivých, ktorých telá žiaria jasnejšie ako svetlo slnka! Vidíte mučeníkov s víťaznými palmami v rukách? Vidíte tie snehobiele zástupy s vencami panenstva na hlavách? Vidíte tých apoštolov a kňazov? Koľko duší zachránili, toľko lúčov slávy ich teraz ozdobuje. Všetci sa obrátia k Márii, Božej Matke a zvolajú: „Teraz sa spojíme so Stvoriteľom a Tebe pridáme, Kráľovná svätých, nový jas!“
Ešte chvíľu počkajte, požehnaní, trpezlivo! Zakusovali ste poníženia, osočovania a prenasledovania zo strany zlých – je teda potrebné, aby ste skôr, ako vystúpite do neba, videli trest a hanbu, ktoré ich stretnú.
Aký strašný, aký desivý otras! Počujem hlas trúby archanjela, ktorý pozýva z podsvetia odsúdených. Poďte hriešnici, tyrani a kati! – zvolá Boh, ktorý chcel spasiť všetkých. – Poďte, postavte sa pred tribunál Syna Človeka, o ktorom ste hovorili, že vás nevidí ani nepočuje! Všetko, čo ste kedykoľvek urobili, bude teraz vyjavené pred celým svetom. A anjel zvolá: „Pekelné priepasti, otvorte brány! Vydajte všetkých zavrhnutých, lebo Sudca ich pozýva pred seba!“ A vtedy vyjdú nešťastné duše odsúdencov, ohavné ako satani, opustia na moment hlboké priepasti a so zúfalstvom budú hľadať svoje telá. Ach, chvíľa zlovestná! Keď sa duša odsúdenca spojí s telom, vtedy toto telo okamžite pocíti celú pekelnú hrôzu. Telá i duše zavrhnutých sa budú navzájom preklínať. „Ách, prekliate telo – zvolá duša – to pre teba som sa váľala vo výkaloch nečistoty, a teraz už toľko storočí horím a trpím v pekle. Odíďte, prekliate oči, ktoré ste toľkokrát s uspokojením pozerali na nemravné veci – odíďte, sýťte sa teraz pohľadom na odporných netvorov! Prekliate uši, ktoré ste sa tak tešili, keď ste počúvali vulgárne rozhovory – teraz už budete večne počúvať satanský krik a náreky!
Prekliaty jazyk i vy, ústa, ktoré ste sa toľkokrát dopúšťali špinavých bozkov a cítili ste rozkoš pri obžerstve a opilstve – teraz sa budete v pekle sýtiť žlčou škorpiónov a drakov! Ó, prekliate telo, ktoré si neustále hľadalo príjemnosti – teraz budeš ponorené do ohňa a síry, zapáleného všemohúcnosťou nahnevaného Boha. Kto zráta všetky tie prekliatia a zlorečenia, ktorými sa budú po celú večnosť prenasledovať telo a duša?
Už všetci spravodliví i odsúdení, sa spojili so svojimi telami; teraz očakávajú Sudcu, ktorý nepozná súcit ani ľútosť, ktorý trestá a odmeňuje spravodlivo podľa skutkov. A hľa, tu sa blíži – s mocou a majestátom, v slnečnom jase, obklopený všetkými anjelmi, a pred Ním vidno triumfálny kríž. Keď hriešnici uvidia ukrižovaného Spasiteľa, ktorý za nich trpel, a oni pohrdli Jeho milosťou, budú kričať: „Hory, padnite na nás, zničte nás, uchráňte nás pred Sudcom plným hnevu! Padnite na nás ťažké balvany a zvrhnite nás do čeľustí pekiel!“ Pristúp, hriešnik, pred trón Božieho súdu – pred toho Boha, ktorého si toľkokrát znevážil! – „Ó, Sudca môj, Otec a Stvoriteľ, kde sú moji rodičia, kvôli ktorým som odsúdený? Chcem ich vidieť, chcem Ťa poprosiť o nebo pre nich – o nebo, ktoré som sám ich vinou stratil“. – Nie, nie, choď pred Boží tribunál, pre teba sa už všetko skončilo. – „Ách, Sudca môj – zvolá tá dievčina – kde je ten nemravník, ktorý mi zatvoril nebo?“- Nie, nie, choď pred trón Súdu, pre teba niet už žiadnej nádeje, niet záchrany, si stratená a odsúdená! Všetko sa skončilo, stratila si dušu, stratila si Boha.
Kto pochopí nešťastie odsúdeného, ktorý oproti sebe uvidí svätých, svojho otca a matku, určených pre večnú slávu, keď on sám pôjde do pekla! – „Hory! – budú kričať odsúdenci – Zľutujte sa, privaľte nás! Brány pekla, otvorte sa, schovajte nás pred očami ľudí!“ – Hriešnik, stále si porušoval moje prikázania; dnes ti ukážem, že ja som tvojim Pánom. Postav sa predo mňa so svojimi zločinmi, ktoré boli obsahom tvojho života!
A skutočne to tak bude: vtedy otvorí Pán – tak ako to hovorí prorok Ezechiel – tú divnú stránku, na ktorej sú napísané priestupky všetkých ľudí. Vtedy budú odhalené všetky tajné hriechy, o ktorých nikto na svete nevedel. Traste sa od zdesenia, bezbožníci, ktorí ste od pätnástich či dvadsiatich rokov prikladali hriech ku hriechu! Beda vám teraz!
Vtedy Ježiš Kristus otvorí knihu svedomí a pripomenie hriešnikom všetky ich hriechy z celého života a hlasom ako blesk vykríkne: „Čítajte rozkošníci! Toto sú všetky vaše myšlienky, ktorými ste špinili svoje predstavy; to sú ošklivé túžby, ktoré otrávili vaše srdcia. Čítajte a spočítajte svoje cudzoložstvá – tu máte čas a miesto, kedy a kde ste ich spáchali; tu sú ľudia, s ktorými ste žili v neviazanosti. Čítajte tú špinu a nečistotu, zrátajte, koľko ste zatratili duší, ktoré som ja mojou Najdrahšou Krvou vykúpil.
Toľko rokov uplynulo, odkedy vaše telá ležia v hrobe, duša nariekala v pekle, a zlý príklad, ktorý ste dali na svete, neprestal hubiť duše! Pozrite, to je žena, ktorú si naveky zatratil; to je muž, deti susedia! Všetci vás obviňujú a žiadajú pomstu, lebo vašou vinou stratili nebo a pôjdu do večného zatratenia. Žena, zahľadená do sveta, ty nástroj satana! Pozri, koľko času si stratila na obliekanie; porátaj nečisté myšlienky, zlé túžby a pohoršenia, ktorých si bola príčinou. Počuj, ako proti tebe volajú duše, ktoré si uvrhla do pekla!? Poďte, zlostní, falošní udavači, čítajte všetky svoje zlorečenia, klamstvá, výsmechy, ohovárania! Koľko hádok, koľko nepriateľstva, koľko strát a nešťastí ste spôsobili svojim zlostným jazykom! Úbožiaci, ako odmenu za to budete naveky počúvať strašné kliatby a krik satanov. Pozrite sa, lakomci, na tie peniaze a smutné dobrá, v ktorých ste utopili svoje srdcia, kvôli ktorým ste pohrdli Bohom a predali ste svoje duše. Zabudli ste už, akí neľútostní ste boli voči úbožiakom? Tu máte svoje peniaze, zrátajte ich. Nech vám to zlato a striebro príde teraz na pomoc, nech vás vytrhne z mojich rúk! Poďte, pomstitelia – pozrite, koľko krivdy ste spôsobili blížnemu! Zrátajte všetky myšlienky plné nenávisti, ktoré ste uchovávali v srdciach. Na veky je pre vás pripravené peklo! Nechceli ste počúvať, hoci v kázniach vás tisíckrát vyzývali k láske k nepriateľom – teraz už nebude pre vás milosrdenstva! Choďte preč odo mňa, prekliati, pre vás je pripravené peklo – tam budete naveky obeťami môjho hnevu, tam sa presvedčíte, že pomsta patrí samému Bohu. Pozri, opilec, ktorý si takej strašnej núdzi vystavil svoju ženu a deti! Vidíš tie hriechy? Zrátaj tie dni a noci, nedele a sviatky, ktoré si strávil po krčmách! V tejto knihe sú zapísané všetky nehodné slová, ktoré si hovoril, keď si bol opitý. Čítaj tie zlorečenia, tie kliatby, pozri tie pohoršenia, ktoré si dal žene, deťom i susedom! Tu je všetko zapísané a zrátané. Choď preč do pekla! Tam ťa teraz napoja – žlčou môjho hnevu!
A vy, obchodníci a producenti, vypočítajte teraz do haliera všetko, čo ste kúpili a predali, čo ste zarobili. Pozrime sa teraz spolu, či vaše miery, váhy a výpočty súhlasia s mojimi. Pozri, predavač, toto je deň, keď si oklamal to dieťa; toto je deň, keď si si prikázal dvakrát zaplatiť tú istú vec.
Vy, ktorí ste sa dopúšťali svätokrádeží, pozrite, koľkokrát ste sa dopustili zneuctenia svätých sviatostí, koľkokrát ste boli pokryteckí. Otcovia i matky, vydajte účet za duše, ktoré som vám zveril. Koľkokrát vaše deti hrešili vašou vinou, lebo ste im dovolili udržiavať kontakty so zlými kamarátmi?! A tu ešte zlé myšlienky a zlé túžby, ktorých príčinou sa stala vaša dcéra; nemravné objatia a hanebné skutky; tie špinavé slová vyslovené vašim synom. – „Ale, Pane – budú volať otcovia i matky – predsa my sme im to nekázali robiť!“ – To je bezvýznamné – odpovie Sudca – hriechy vašich detí sú vašimi hriechmi. Lebo kde sú tie čnosti, ktoré ste im kázali pestovať? Kde sú dobré príklady, ktoré ste im dávali? – Ach, čo stretne otcov i matky, ktorí pokojne pozerajú na to, ako ich deti idú na nebezpečné tance, na zábavy a do krčiem? Ó, môj Bože, kto pochopí toto zaslepenie! Koľko zločinov uvidia títo ľudia – zločiny, ktoré Boh v tom strašnom momente vlastne im pripíše! Koľko skrytých hriechov sa vtedy odhalí pred očami celého sveta! Otvorte sa, hlboké priepasti pekla a pohltite toto veľké množstvo odsúdených, ktorých život bol neustálym pohŕdaním Boha – prácou na vlastnom zatratení.
A teraz sa spýtate, či vám nič nepomôžu dobré skutky, ktoré ste vykonali. Tie pôsty, pokánia, almužny, spovede a sväté prijímania: to všetko bude bez odmeny? „Áno – odpovie Ježiš Kristus. – Lebo vaše modlitby boli obyčajným návykom; pôsty – klamstvom; almužny – pustým vychvaľovaním sa. Cieľom vašej práce bolo lakomstvo a skúposť; vaše utrpenia sprevádzali sťažnosti a nariekania. Čokoľvek ste robili, nešlo vám o to, aby sa to páčilo Bohu. Okrem toho vaše dobré skutky som odmenil už za života: požehnával som vašu prácu, dával som dobrú úrodu vašim poliam, dal som bohatstvo vašim deťom. Naproti tomu vaše hriechy žijú pred mojimi očami večne. Choďte teda, prekliati do večného ohňa, ktorý je pripravený pre všetkých, ktorí mnou za života pohŕdali“.
Strašný je tento rozsudok, ale je spravodlivý. Boh cez celý život dával hriešnikovi svoje milosti, ale ten ich nevyužil a nechcel opustiť zlo. Či sa bezbožníci nevysmievali zo svojho pastiera a z napomenutí, ktoré počuli v kostole? Či sa nevystatovali svojou neverou? Či sa nepovažovali za lepších od kresťanov, ktorí verili a pristupovali k sviatostiam? Či sa často nevysmievali zo spovede a či sa hanebne nerúhali? Či neverci verejne nehovorili, že smrťou sa všetko končí? Teraz, na Poslednom súde si zúfajú a priznávajú sa k svojej bezbožnosti, pričom žobrú o milosrdenstvo.
Pre vás sa už všetko skončilo, vašim údelom je peklo! Vidíte toho pyšného, ktorý sa tak vysmieval a robil si žarty z každého? Teraz bol odsúdený, aby ho pošliapali diabli. Vidíte neverca, ktorý hovoril, že niet Boha, ani pekla? Teraz pred celým svetom svedčí, že je Najvyšší Sudca a je peklo, z ktorého on nikdy nevyjde. Dokonca, keby Boh dovolil hriešnikom povedať niečo na svoje ospravedlnenie, nič im to nepomôže. Lebo, čo dokáže povedať ten zločinec, ktorý keď pozerá na seba, vidí v sebe iba zlobu a odpornú nevďačnosť? Hoci by tento nešťastník dokonca otvoril ústa, aj tak neunikne trestajúcej ruke Boha: výhovorky a ospravedlnenia ukážu iba jeho bezbožnosť a nevďačnosť ešte v jasnejšom svetle.
Vo chvíli Posledného súdu bude pre nás najdesivejšia spomienka na to všetko, čo Boh urobil pre našu spásu. Nič pre nás neľutoval: smrťou na kríži nám zaslúžil nespočetné poklady milosti, dal nám, že sme sa narodili v lone katolíckej Cirkvi, dal nám duchovných pastierov, ktorí nám ukazovali cestu do večného šťastia, ustanovil sväté sviatosti, aby sme po každom páde mohli získať priateľstvo Boha, toľkokrát nám odpustil, koľkokrát sme ukázali úprimnú ľútosť. Celý rad rokov čakal na našu nápravu, a napriek tomu, my sme Ho bez prestania urážali. Túžil po našej spáse, aj napriek tomu, že my sme boli zaslepení zlom. My sami Ho nútime, aby vyniesol rozsudok večného odsúdenia: „Choďte, prekliati, aby ste sa spojili s tým, ktorého ste nasledovali za života! Ja vás nepoznám; môj hnev vás bude ťažiť večne!“
Ústami jedného z prorokov Pán vyzýva hriešnikov – mužov i ženy, bohatých i chudobných – a chce sa s nimi súdiť, chce odvážiť ich skutky na váhe vo svätyni. Aký je to strašný moment pre hriešnika – nech sa z ktorejkoľvek strany pozrie na svoj život, vidí takmer samé previnenia a žiadne dobré skutky. A čo sa vtedy bude diať? Na svete zvrátený človek vždy čosi nájde na svoju obranu; pýcha ho neopúšťa dokonca pri pokání, kde sa predsa každý musí obviniť a odsúdiť. A tu sa jedni vyhovárajú nevedomosťou, iní prudkými pokušeniami, zasa iní príležitosťami a zlými príkladmi. To je normálna obrana hriešnikov, vlastne takýmto spôsobom zakrývajú svoje temné skutky. Na Poslednom súde uvidíme, keď sa postavíte pred rozhnevaného Stvoriteľa, ktorý všetko videl, všetko zrátal a odvážil – či vtedy dokážete vy, sebaistí hriešnici, povedať čosi na svoju obranu!
Hovoríte, že údajne ste nevedeli, že je to hriech. „Ách, úbožiaci – odpovie Ježiš Kristus. – Keby ste sa narodili medzi modloslužobníkmi, ktorí nikdy nepočuli o opravdivom Bohu, mohli by ste sa zakrývať nevedomosťou. Ale vy ste kresťania, vyrástli ste v lone katolíckej Cirkvi; svetlo vám nechýbalo. Od najmladších rokov vás poučovali o večnom šťastí; o prostriedkoch na jeho dosiahnutie, trestali vaše priestupky a povzbudzovali vás k čnostiam. A teda vaša nevedomosť je zavinená. Nešťastníci! Vaše ospravedlnenia vám prinášajú ešte väčšie prekliatie. Choďte do pekla na spálenie, spolu so svojou nevedomosťou!“
Možno poviete, že ste boli slabí, že vás opanovali prudké vášne. Pán vám vtedy pripomína, že vás povzbudzovali k bdeniu, k umŕtvovaniu, do boja s vášňami. Prečo ste nechceli počúvať tie spásne napomenutia? Prečo ste hoveli telu a hľadali ste príjemnosti? Keď ste vedeli, že máte takú vrodenú slabosť, tak prečo ste sa neusilovali o kresťanskú mužnosť, ktorá by vám dovolila víťazne zápasiť s diablom? Prečo ste podceňovali sviatosti, v ktorých bolo možné obsiahnuť všetky milosti, ktoré boli potrebné, aby ste čnostne žili? Prečo ste podceňovali slovo Božie, ktoré vám ukazovalo cestu do neba? Nevďační a zaslepení ľudia! Prečo ste nechceli využiť tie spásne prostriedky? Vzdiaľte sa odo mňa, úbožiaci! Poznali ste svoju slabosť, a nechceli ste sa obrátiť k Bohu o pomoc.
Niekto iný povie, že mal zvlášť mnoho príležitostí k hriechu. Je pravda, že v každom stave sú nejaké nebezpečenstvá. Treba vedieť, že príležitosti k hriechu sú trojaké. Jedny vyplývajú z povinností nášho stavu. Druhé, to sú príležitosti, ktoré sa naskytnú, hoci ich nehľadáme. A nakoniec príležitosti, ktorým sa bez potreby vystavujeme sami. A tie nebudú pre nás pred Bohom žiadnym ospravedlnením. Neraz hriešnici hovoria, že počuli nemravné piesne, nejaké preklínania či ohovárania. Sami sú vinní, lebo sa zbytočne zdržovali medzi ľuďmi bez viery, lebo chodili do podozrivých domov, alebo dokonca hľadali zlé priateľstvo. Kto sa bez potreby vystavuje nebezpečenstvu, ten v ňom zahynie. A naopak – kto dokonca upadne, pričom sa však vedome nevystavuje nebezpečenstvu, ten rýchlo povstane a v budúcnosti bude konať ostražitejšie a rozvážnejšie. Boh svoju pomoc v pokušeniach prisľúbil tým ľuďom, ktorí nehľadajú pokušenia dobrovoľne. Nie je divné, že na Poslednom súde nič nepomôže takáto výhovorka; že vtedy Boh povie tým, ktorí budú stáť po ľavici: „Odíďte odo mňa, lebo sami ste sa vo svojom zúfalstve vystavovali záhube!“
Možno poviete, že ste mali zlé príklady. Tak prečo ste nenasledovali skôr dobré príklady, ako zvrátené? Videla si predsa, ako to dievča chodilo do kostola, ako pristupovalo k svätému prijímaniu. Tak prečo si sama chcela chodiť na tance a zábavy? Videl si, ako ten mladý chlapec chodil do kostola na adoráciu Najsvätejšej Sviatosti – tak prečo si ty v tom čase chodil do krčmy? Nepáčila sa ti úzka cesta, ktorá viedla do neba, vybral si si širokú, ktorá viedla do záhuby. Príčina tvojich pádov a tvojho zavrhnutia nespočíva teda v zlých príkladoch, ani v zlých príležitostiach, ani v slabosti, ani v nedostatku milosti. Zahubil si sám seba, lebo si išiel za vášňami – zahubil si sa, lebo si to sám chcel. „Hovorili nám, že Boh je dobrý“. Áno, Boh je nekonečne dobrý a toľkokrát ste zakúsili Jeho dobrotu a milosrdenstvo za života. Ale teraz panuje iba Jeho spravodlivosť a pomsta. Ách, keby sa v tejto strašnej chvíli mohol odsúdený spovedať, keby mu bolo dané aspoň päť minút, ako by ich vedel využiť, akú ľútosť by preukázal vo sviatosti pokánia, aj napriek tomu, že predtým cítil k spovedi odpor. Ale na nápravu už nebude času!
Kráľ Bohoris bol od nás múdrejší. Po prijatí kresťanskej viery, nezanechal ešte svoje svetské príjemnosti. Avšak riadením Božej prozreteľnosti istý kresťanský maliar, ktorý zdobil jeho palác, namiesto toho, ako mu prikázali, namaľovať poľovačku na divé zviera, namaľoval tam Posledný súd. Udivený kráľ náhle uzrel namaľovaný svet v ohni, ďalej Ježiša Krista uprostred bleskov a búrky, už napoly otvorené peklo – akési strašné postavy. Vtedy si kráľ spomenul, čo predstavuje táto maľba, v jeho pamäti ožili spomienky na upozornenia misionára o tom, čo treba robiť, aby sme unikli pekelnému ohňu. Okamžite po tejto udalosti zmenil spôsob svojho života, opustil rozkoše a pozemské útechy, oddal sa pokániu a umŕtvovaniu. Keby sa kráľ neobrátil, tieto pozemské útechy by ho aj tak v momente smrti opustili, naproti tomu jeho duša by nariekala v pekle. A tak on je šťastný v nebi a pokojne pozerá na Posledný súd. Boh mu odpustil jeho hriechy a už nikdy mu ich nepripomenie pred ľuďmi.
Aj svätého Hieronyma naklonila k prísnemu pokániu na púšti myšlienka na Posledný súd. Hovorieval, že sa mu zdalo, akoby každú chvíľu počul zvuk trúby archanjela a akoby už mal stáť pred tribunálom Krista. Tá istá myšlienka naplnila bázňou a strachom kráľa Dávida, ona tiež vydesila svätého Augustína, ktorý bol ešte pohrúžený do pozemských príjemností. Svätý Augustín z času na čas hovorieval svojmu priateľovi Alipiovi: „Drahý priateľu, predsa kedysi sa musíme postaviť pred Boží súd a za to, čo robíme, musíme prijať trest alebo odmenu. Zanechajme teda cestu hriechu, a nasledujme príklad spravodlivých a už od dnes sa pripravujme na ten strašný moment“.
Podľa svätého Jána Klimaka, svätí rehoľníci, po živote strávenom v pokání, prežívali v hodine smrti strach. Diabol, aby ich vystrašil a priviedol do zúfalstva, staval im pred oči najrozličnejšie hriechy. A čo bude s nami, keď zlý duch nám začne pripomínať nielen naše hriechy spáchané dobrovoľne, ale aj naše zanedbania dobrých skutkov, ktoré sme mali vykonať a nevykonali sme ich?
A aké poučenie si z toho vezmeme? To, že raz budeme bez milosrdenstva súdení, že naše hriechy budú vyjavené pred celým svetom a že nás za ne čaká večné odsúdenie; že sme nemúdri, ak teraz nechceme využiť čas a robiť pokánie, aby sme obsiahli odpustenie hriechov a zaistili si nebo. Teraz je čas milosrdenstva a odpustenia – na Poslednom súde nebude pre nás žiadnej záchrany. Teraz z hĺbky srdca volajme k Bohu: - „Bože môj, daj, aby som nikdy nestratil z očí túto strašnú chvíľu. Daj, aby som na ňu pamätal zvlášť uprostred pokušení, aby som neupadol a nesúhlasil s hriechom. Kiežby som v deň Posledného súdu mohol počuť tie sladké slová: Poďte požehnaní môjho Otca a zaujmite kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od ustanovenia sveta. Amen.
Viac tu: http://koniecsveta-obnovasveta.webnode.sk/news/sv-jan-maria-vianney-o-poslednom-sude/
.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,, †
I want to be pure until the night of my wedding
Man desires a woman like a rose. As soon as a man embraces a woman he damages her petals. For a man, the greatest and true attraction of a woman is her chastity. A man’s heart is stirred, not his body. Woman, do you want to be desired by a man’s body or his heart? It is chastity
that attracts his heart. If a woman uses her body to attract, she only arouses a man physically. Woman, do you want to enchant a man with your body or your heart? A chaste woman attracts a man with her heart. A restrained woman’s beauty is her charm, wisdom and beauty. A man can really love only a chaste woman. So, woman, if you want to have a serious relationship, you should want to be loved and not used. You need to make chastity your greatest attraction – it is a gift and not a possession. If you have lost your purity, you can regain it like St Mary Magdalene. It is called Magdalene’s virginity. The same principles of purity also apply to men.
.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,, †
You will not find love without carrying a cross, and you will not be able to carry a cross without love. ( Saint John Paul II)
Dear children! Today again I am calling you to complete conversion, which is difficult for those who have not chosen God. God can give you everything that you seek from Him. But you seek God only when sicknesses, problems and difficulties come to you and you think that God is far from you and is not listening and does not hear your prayers. No, dear children, that is not the truth.
.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,, †
The word rosary comes from Latin and means a garland of roses, the rose being one of the flowers used to symbolize the Virgin Mary. If you were to ask what object is most emblematic of Catholics, people would probably say, "The rosary, of course."
The prayer begins, "Hail Mary, full of grace, the Lord is with thee." Since the Hail Mary is a prayer to Mary, many Protestants assume it's unbiblical.
Quite the contrary, actually. Let's look at it. The prayer begins, "Hail Mary, full of grace, the Lord is with thee." This is nothing other than the greeting the angel Gabriel gave Mary in Luke 1:28 ( Confraternity Version ).The next part reads this way: "Blessed art thou among women, and blessed is the fruit of thy womb, Jesus."
This was exactly what Mary's cousin Elizabeth said to her in Luke 1:42. The only thing that has been added to these two verses are the names "Jesus" and "Mary," to make clear who is being referred to. So the first part of the Hail Mary is entirely biblical.
Some Protestants object to the title "Mother of God," but suffice it to say that the title doesn't mean Mary is older than God; it means the person who was born of her was a divine person, not a human person. (Jesus is one person, the divine, but has two natures, the divine and the human; it is incorrect to say he is a human person.) The denial that Mary had God in her womb is a heresy known as Nestorianism (which claims that Jesus was two persons, one divine and one human), which has been condemned since the early 400s and which the Reformers and Protestant Bible scholars have always rejected.
Both Catholics and non-Catholics, as they learn more about the rosary and make more frequent use of it, come to see how its meditations bring to mind the sweet fragrance not only of the Mother of God, but of Christ himself.
continue
http://www.catholic.com/tracts/the-rosary
-----------------------------
Scott Hahn catholic convert: back to the Catholic Church - The Splendor of the Catholic Church
continue
http://www.scotthahn.com/
-------------------------------
Sins of the Flesh †††††
The man who dishonors his marriage bed says to himself, “Who can see me?
Darkness surrounds me, walls hide me, no one sees me. Who can stop me from sinning?” He is not mindful of the Most High, 19 fearing only human eyes. He does not realize that the eyes of the Lord, ten thousand times brighter than the sun,
A drunken wife arouses great anger, for she does not hide her shame. By her haughty stare and her eyelids an unchaste wife can be recognized. 11 Watch out for her impudent eye, and do not be surprised if she betrays you: 11 Watch out for her impudent eye, and do not be surprised if she betrays you: 12 As a thirsty traveler opens his mouth and drinks from any water nearby, and drinks from any water nearby, So she sits down before every tent peg and opens her quiver for every arrow.
A silent wife is a gift from the Lord;
nothing is worth more than her self-discipline.
A modest wife is a supreme blessing;
no scales can weigh the worth of her chastity.
The sun rising in the Lord's heavens--
the beauty of a good wife in her well-ordered home.
The light which shines above the holy lampstand— *
a beautiful face on a stately figure.
Golden columns on silver bases--
so her shapely legs and steady feet. †
continue
http://www.usccb.org/bible/sirach/26
Why Women Cry ?
A little boy asked his mother, "Why are you crying?" "Because I'm a woman," she told him.
I don't understand," he said. His Mom just hugged him and said, "And you never will."
Later the little boy asked his father, "Why does mother seem to cry for no reason?"
All women cry for no reason," was all his dad could say. The little boy grew up and became a man, still wondering why women cry.
continue
http://svedectva.weebly.com/why-women-cry.html
Without love and without cross could not bear the cross not find love.
A man longs for woman as the rose as soon as it embraces its polar petals. The greatest and true feminine appeal to man's chastity. in males is provoked by the desire of the heart, not your body and you want a woman to a man after you Tužil body or heart? Therefore chastity draws its heart.
When a woman is alluring, the man wakes up in the flesh. woman, what do you want to charm a man body or heart? Chaste woman man attracts the heart.
Restrained female beauty is the charm of it is her wisdom and beauty. The man may have actually just like a chaste wife. Therefore, a woman want to have a serious relationship? Do you want to be loved and not of usage of? You need to have her chastity its greatest attraction. That which is not a gift shop. If you lost your purity, you can regain as St. M. Magdalene. It's Magdalene virginity. A purity apply to men.
https://www.youtube.com/watch?v=dzLXM_zo2e8
Quote of the day from a Medjugorje message ( August 28, 2014 )
my children, give in to temptations that want to separate you from God the Father. Pray! Do not try to have a family and society without God.
Pray and believe little children, God gives you graces and you do not see them. Pray and you will see them. May your day be filled with prayer and thanksgiving for everything that God gives you.
Dear children! Pray for my intentions, because Satan wants to destroy my plan which I have here and to steal your peace.
Therefore, little children, pray, pray, pray that God can act through each of you.
Dear children, decide for love so that love prevails in all of you, but not human love, rather God's love.:angel:
May your hearts be open to God’s will. I love you and bless you with my motherly blessing. Thank you for having responded to my call
Our Lady of Medjugorje - messageTherefore, my children, give in to temptations that want to separate you from God the Father. Pray! Do not try to have a family and society without Him. :stop:
Pray! Pray that your hearts flooded the goodness which comes only from my Son, who is the real goodness. Only hearts filled with goodness can comprehend and accept God the Father.
The Bible - Song of Songs - Chapter 8. 4 I charge you, O daughters of Jerusalem, Do not stir up nor awaken love Until it pleases. :angel:
Mirijanin quote: "I had never said nothing. Well, if you are aware, brothers and sisters, that with us the Mother of God? We worthy? Let each of us asks. I say this because it is hard for me to watch the suffering Virgin Mary, because each of us is looking for a miracle. And does not want to do a miracle in itself. "
I was in Medjugorje, recommends going. See link
https://www.youtube.com/watch?v=FJn7aDtNgtA
https://www.youtube.com/watch?v=xteG66nXBUs
https://www.youtube.com/watch?v=p5TGfisOKMM
http://www.medjugorje.ws/
:rolleyes:
First Date
I go to church every week and my faith is very important to me.
I want to be pure** until the night of my wedding !
I want to be pure** until the night of my wedding !
I want to be pure** until the night of my wedding !
:angel:
DRAMATIC MESSAGE AND SIGNS IN SKY REPORTED AROUND CHURCH-APPROVED VISIONARY IN AFRICA AND OTHERS WHO WARNED OF COMING 'EVENTS'
Suggested Reading - Marie Claire Mukangango presents the Rosary of Seven Sorrows. She was killed during the war in 1994. Alphonsine said that during one apparition, Mary said: "Few understand the mysteries of God's love. Let me, as your mother, embrace all my children with love, so you can confide your deepest longings to me. Know that I give all your prayers to my son Jesus, your brother."
Good Overcoming Evil - Despite the sin and evil in the world, Mary said through the apparitions, people can always confidently look to God as their source of hope. She said through Alphonsine: "Follow the Gospel of my son. Don't forget that God is more powerful than all the evil in the world."
To avoid a horrible war. Conversion, prayer, penance, fasting
Suggested Reading - http://www.michaeljournal.org/kibeho.htm
Suggested Reading - http://www.spiritdaily.net/kibehoanatalie.htm
:rolleyes:
Without love and without cross could not bear the cross not find love.
A man longs for woman as the rose as soon as it embraces its polar lupene.Najväčšiia and true feminine appeal to man's chastity. in males is provoked by the desire of the heart, not your body and you want a woman to a man after you Tužil body or heart? Therefore chastity draws its heart.
When a woman is alluring, the man wakes up in the flesh. woman, what do you want to charm a man body or heart? Chaste woman man attracts the heart.
Restrained female beauty is the charm of it is her wisdom and beauty. The man may have actually just like a chaste wife. Therefore, a woman want to have a serious relationship? Do you want to be loved and not of usage of? You need to have her chastity its greatest attraction. That which is not a gift shop. If you lost your purity, you can regain as St. M. Magdalene. It's Magdalene virginity. A purity apply to men.
Súhlas s herézami. Pápež Honorius I. keď pri hereze mlčal, nasledujúci pápež ho po smrti práve preto exkomunikoval. Preto že pri heréze mlčal.
Koncil v Elvíre v roku 305 vyhlásil „aby tým, ktorí v dospelom veku po prijatí krstu vstúpia do pohanského chrámu a budú uctievať modly (úcta k iným religiam), je smrteľný hriech a aby im nebolo podané sväté prijímanie ani v hodine smrti. Čítaj viac:
.Совість - найкращий порадник - муки совісті, які жорстоко розривають серце й душу, коли щось не так, коли відчуваєш:
If you have not yet chosen a state of life, make choice of
that state of life which at death you will wish to have
selected, and which will make you die with greater
peace.
If you have already made choice of a state of life,
do now what at death you will wish to have done in that
state. Spend every day as if it were the last of your life;
and perform every action, every exercise of prayer, make
every confession and Communion, as if they were the last
of your life. Imagine yourself every hour at the point of
death, stretched on a bed, and that you hear that
Proficiscere de hoc mundo which announces your
departure from this world. Oh ! how powerfully will this
thought assist you to walk in the way of God, and to
detach your heart from this earth ! Blessed is that servant
whom, when his Lord shall come, he shall find him so
doing (Matt. xxiv, 46). He who expects death every hour
will die well, though death should come suddenly upon
him.
O NEČISTOTE
.......,,,,
Svätý Ján Vianney - Patrón farárov, spovedníkov a všetkých kňazov
Keď vám chcem správne predstaviť ťažkosť tohto prekliateho hriechu – hriechu, ktorý toľko duší privádza do zatratenia – je potrebné, aby som otvoril pred vašimi očami peklo s celou jeho hrôzou a ukázal vám, ako strašne Božia všemohúcnosť trestá nešťastné obete tohto hriechu.
Ak nás každý smrteľný hriech môže uvrhnúť do pekla, tak čo potom hovoriť o hanebnom hriechu nečistoty? Či už samotný názov tohto hriechu nedesí každého človeka, a tým viac kresťana ?
.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,, †
Ách, keby som vám mohol predstaviť dôkladne, akým čiernym a odporným priestupkom je tento hriech, tak by ste sa mu možno starostlivejšie vyhýbali a cítili by ste voči nemu väčší odpor! Môj Bože! Ako sa môže kresťan oddávať vášni, ktorá tak strašne ponižuje, ktorá ho zahanbuje a uponižuje ako nerozumné zviera! Ako sa môže oddávať tomuto – jednoducho povediac – zločinu, ktorý šíri v ľudskej duši také strašné zničenie? †
Bratia moji, treba tu teraz pred vás postaviť nehanebnú kráľovnú Jezabel, ktorá svojím cudzoložstvom zahubila toľko duší; ona sama vám musí namaľovať strašný, ponurý a zúfalý obraz múk, ktoré teraz znáša v pekle a bude znášať naveky. Počuli by ste, ako uprostred plameňov, ktoré ju pohlcujú, kričí: „Beda mi! Ako strašne trpím! Krásne nebo, nikdy ťa neuvidím – pre mňa sa už všetko skončilo. Prekliaty nečistý hriech, za teba sú odmenou plamene, ktoré ma teraz pália. Ako draho musím platiť za špinavú, chvíľkovú príjemnosť! Keby som sa mohla ešte raz vrátiť na zem, dokázala by som si oceniť čnosť čistoty!
Viac tu: O nečistote † Svätý Ján Mária Vianney
Viac tu: Sex pred manželstvom
J.M.Vianney: O POSLEDNOM SÚDE /kázeň/
Vtedy uvidia Syna Človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. (Lk 21, 27)
Sv.Ján Mária Vianney : o poslednom Súde
Nie Boh obklopený slabosťou, skrytý v chudobnej maštaľke, uložený v jasliach, plný urážok, padajúci pod bremenom kríža – ale Pán v sláve, moci a majestáte prichádza znovu na zem, a Jeho príchod zvestujú desivé znamenia: zatmenie slnka a mesiaca, padanie hviezd a úplné zvrátenie prírody. To nebude sladký Spasiteľ, prirovnaný k jahňaťu, súdený ľuďmi, pre vykúpenie ktorých prišiel na svet! Teraz sa On zjavuje ako prísny a neúprosný Sudca. To nie je ľútostivý Pastier, ktorý hľadá stratené ovečky, aby im odpustil, ale je to Boh pomsty, ktorý už navždy oddeľuje hriešnikov od spravodlivých, v zápale svojho hnevu trestá zvrátených, a spravodlivých ponára do zdrojov večných rozkoší.
Kedy nadídeš, strašná, desivá chvíľa? Nevieme! Mohla by si sa objaviť dokonca o niekoľko dní, pričom by si priviedla hrozných zvestovateľov, ktorí predpovedajú príchod strašného Sudcu pre hriešnikov. Hriešnici, povstaňte z hrobu, postavte sa pred tribunál Boha, aby ste sa presvedčili, ako ste dopadli! Dnes sa bezbožný človek nebojí moci Božej, lebo vidí na svete ťažké pády, ktoré zatiaľ unikajú trestu. Často dokonca hovorí: „Boha niet, pekla niet“ alebo „Boh sa nestará o zem ani o ľudské činy“. Počkajme trochu, a uvidíme, ako v ten veľký deň súdu Boh ukáže svoju moc a ako všetky národy sa presvedčia, že On predsa všetko videl a všetko zrátal.
Aké úplne iné budú tieto znamenia, ktoré Boh urobí pri konci sveta, od znamení, ktoré vykonal pri jeho stvorení! Nech vody zavlažia a zúrodnia zem – hovorí Pán na začiatku. A naraz vody pokryli zem a zúrodnili ju. Ale keď príde svet zničiť, prikáže moru, aby vyšlo zo svojich hraníc, a ono šialenou prudkosťou zatopí svet. Kedysi rozmiestnil hviezdy na nebeskej oblohe; na Jeho hlas slnko ožiarilo deň a mesiac svietil v noci. Naproti tomu v posledný deň slnko sa zatmie, mesiac a hviezdy nevydajú svetlo, a nebeské telesá budú padať s desivým hukotom.
Na stvorenie sveta použil šesť dní – zničiť ho môže za okamih. Pri stvorení sveta i všetkého, čo sa na ňom nachádza, nemal Boh žiadneho svedka. Keď ho bude ničiť, uvidia to všetky národy a budú musieť vyznať, že On je všemohúci. Choďte bezbožní vysmievači, choďte rafinovaní neverci, presvečte sa a uznajte, že je Boh všemohúci, ktorý videl všetky vaše skutky! Ách, Bože, vtedy bude hriešnik ináč hovoriť – bude vzdychať a ľutovať, že stratil drahocenný čas! Pre neho sa všetko už skončilo, zostane mu iba zúfalstvo. Aká strašná bude táto chvíľa! Svätý Lukáš hovorí, že ľudia budú usychať od strachu, keď si pomyslia, aké nešťastia ich čakajú.
Keby v tejto chvíli, keď vám hovorím o Poslednom súde, na ktorom ľudia budú počuť neodvolateľný rozsudok, keby v tejto chvíli zastal uprostred nás anjel Boží a vyhlásil, že za dvadsaťštyri hodín bude svet spálený sírovým ohňom; keby ste už počuli hrmot bleskov a videli strašnú blýskavicu, keby sa vaše domy už začali váľať, keby sa otvorili pekelné čeľuste a na moment by vypustili zatratených, ktorých desivý krik by sa rozliehal do končín zeme – či by ste vtedy nenariekali a neprosili by ste so slzami v očiach o ľútosť? Nezanechali by ste hriechy, nerobili by ste pokánie? Nepadli by ste na kolená pred oltáre a neprosili by ste o milosrdenstvo? Prečo to teda nerobíte teraz, napriek tomu, že vám kňazi tieto posledné pravdy hlásajú? Prečo vaše srdcia nepukajú od žiaľu? Prečo nie ste zaliati slzami? Aká je to veľká slepota, aké strašné nešťastie, že vás nevzruší Boží súd, že ste takí zatvrdnutí, že stále žijete v hriechu a že uznáte svoje šialenstvo až vtedy, keď už nebude žiadnej záchrany! Zakrátko už ten zaslepenec, ktorý si pokojne žil v hriechu, bude počuť výrok zavrhnutia a začne sa pre neho utrpenie naveky, utrpenie bez konca!
Áno, bratia, budeme súdení – to je bez pochýb. Skutočne, príde chvíľa, v ktorej už nebude milosrdenstva a v ktorej začneme naveky zúfať nad tým, že sme zhrešili.
Koľkokrát Boh na ľudí zosielal tresty, vždy obyčajne aj napomínal znameniami, aby naklonil svet k pokániu. Pred potopou Noe sto rokov budoval svoju archu a vyzýval ľudí k pokániu. Židovský historik Jozef Flávius hovorí, že pred zrúcaním Jeruzalema veľmi dlho sa na nebi ukazovala zlovestná kométa vo forme meča, ktorá zasievala zdesenie u obyvateľov zeme. Ľudia, keď ju videli, volali: „Čo to znamená? Určite Boh zošle nejaké strašné nešťastie!“ Osem nocí nesvietil na nebi mesiac. Mnohí si vtedy mysleli, zdesení, že všetko sa už na svete skončilo. Náhle sa objavil akýsi úplne neznámy človek a tri roky, deň a noc, chodil po uliciach svätého mesta, pričom kričal: „Beda Jeruzalem! Beda Jeruzalem!“ Chytili ho, zbili ho palicami, aby prestal vykrikovať, ale nič nepomohlo. Na konci tretieho roku volal: „Beda Jeruzalem! Beda mne samotnému!“ A keď takto kričal, spadol na neho ťažký kameň, vrhnutý zariadením nepriateľa, ktorý obliehal mesto, pričom ho na mieste rozdrtil. Nešťastia, ktoré hlásal tento neznámy človek, dopadli na Jeruzalem. Počas jeho obliehania nastal taký veľký hlad, že matky zabíjali na pokrm svoje vlastné deti. Obyvatelia, naplnení akousi divnou zaťatosťou a ošiaľom, vraždili sa navzájom; ulice boli preplnené mŕtvolami, krv tiekla v prameňoch. Keď bol Jeruzalem dobytý, Rimania sa dopúšťali na Židoch hrozných ukrutností. Kto nezahynul rímskym mečom alebo hladom, bol odvedený do otroctva.
Deň Posledného súdu bude strašný, a budú ho predchádzať také hrozné znamenia, že ľudia, dokonca ukrytý v priepastiach, budú zomierať od zdesenia. Pán hovorí, že v tento nešťastný deň slnko nevydá svetlo, mesiac sa bude podobať obrovskej krvavej mase, a hviezdy budú padať z neba. Oblaky, plné búrok, bleskov, budú vyzerať ako obrovský požiar, pôjde z nich taký obrovský rachot hrmenia, že ľudia budú usychať od strachu. Strhnú sa prudké vetry, ktorým nič neodolá; povyvracajú stromy a domy. More, rozbúrené víchricami, vyjde z brehov, zatopí ľuďmi obývané mestá; jeho vlny sa pozdvihnú a preletia ponad štíty najvyšších hôr, vylejú sa do hlbokých priepastí. Všetky stvorenia, dokonca nerozumné, budú túžiť po zničení, aby týmto spôsobom unikli tvári Stvoriteľa, nahnevaného na ľudí za to, že svojimi zločinmi skazili zem. Vody morí a riek sa budú peniť ako olivový olej v kotle. Stromy a rastliny budú pokryté krvavou matériou. Nastane také veľké zemetrasenie, že sa na zemi všade vytvoria hlboké priepasti. Stromy a zvieratá budú upadať do týchto čeľustí, a ľudia, ktorí zostanú pri živote, budú vyzerať ako posadnutí. Hory a skaly so strašným rachotom sa zrútia do údolí. Po týchto všetkých strašných javoch zo štyroch svetových strán vybuchne oheň; spáli kamene, skaly i zem ako do pece hodenú hrsť slamy. Vesmír sa premení na popol. Zem, skazená zločinmi ľudí, musí byť očistená ohňom, ktorý roznieti spravodlivo nahnevaný Pán. Potom Boh vyšle na všetky strany sveta svojich anjelov s trúbami; tí budú vyzývať zomrelých: Vstaňte, zomrelí, vyjdite z hrobov, dostavte sa pred súd! Vtedy všetci, odpočívajúci v hroboch – dobrí i zlí, spravodliví i hriešnici – odejú sa znovu do svojich dávnych tiel: more vráti všetky mŕtvoly, ktoré dovtedy pohltili jeho priepasti, aj zem vydá telá ľudí, ktorí od vekov spočívajú v jej lone. Duše svätých, žiariace slávou, zostúpia z neba a priblížia sa k svojim telám, budú ich žehnať a povedia: „Poď ku mne, môj spoločník v utrpení! Pracoval si na slávu Boha, toľko si trpel a bojoval.
Teraz pre nás oboch prišiel čas odmeny! Ja – duša – už tisíc rokov som prežívala šťastie! Ako sa teším, že môžem teraz môjmu telu zvestovať nespočetné dobrá, ktoré trvajú celú večnosť! Poďte, požehnané oči, ktoré ste sa toľkokrát zatvárali pri pohľade na nečisté veci, v obave straty Božej milosti; poďte pozerať krásu v nebi, o ktorej sa vám na zemi dokonca ani nesnívalo! Moje uši, ktoré ste sa báli špinavých a osočujúcich rečí, počujte teraz v nebi melódiu tak zázračnú, že zostanete v neustálom údive. Moje ruky a nohy, ktoré ste sa tak často ponáhľali na pomoc nešťastným, poďte so mnou, aby ste naveky prežívali šťastné nebo, poďte zvelebovať najdrahšieho Spasiteľa, ktorý si nás tak veľmi zamiloval“. Ach, predsa tam uvidíme Toho, ktorý toľkokrát spočíval v našom srdci! Predsa tam budeme vidieť klincami prebitú ruku Spasiteľa; ruku, ktorá nám zaslúžila celú plnosť slávy! Teda i telá i duše spravodlivých budú sa navzájom žehnať na nekonečné veky.
Ďalej teraz spravodliví, už v oslávených telách, budú čakať na moment, v ktorom Boh pred celým svetom ukáže ich slzy, ich pokánie, ich dobré skutky, ktoré vykonali za života. Ježiš Kristus im povie: „Teraz ukážem pred všetkými ľuďmi, koľko námah ste pre mňa podstúpili. Zatvrdnutým hriešnikom a nevercom sa zdalo, že všetko, čo ste pre mňa urobili, že mi to bolo ľahostajné. Ale ja dnes dokážem, že slzy, ktoré ste prelievali v neobývaných púšťach – videl som ich a spočítal; dnes dokážem, že keď ste kvôli mne išli na popravisko, aby ste podstúpili mučenícku smrť – stál som tam pri vás. Ukážte sa hriešnikom, ktorí mnou pohŕdali, presvedčte ich, že som dobrý a že som si vás zamiloval nekonečnou láskou.
Ako nádherne vyzerá tento nespočetný zástup spravodlivých, ktorých telá žiaria jasnejšie ako svetlo slnka! Vidíte mučeníkov s víťaznými palmami v rukách? Vidíte tie snehobiele zástupy s vencami panenstva na hlavách? Vidíte tých apoštolov a kňazov? Koľko duší zachránili, toľko lúčov slávy ich teraz ozdobuje. Všetci sa obrátia k Márii, Božej Matke a zvolajú: „Teraz sa spojíme so Stvoriteľom a Tebe pridáme, Kráľovná svätých, nový jas!“
Ešte chvíľu počkajte, požehnaní, trpezlivo! Zakusovali ste poníženia, osočovania a prenasledovania zo strany zlých – je teda potrebné, aby ste skôr, ako vystúpite do neba, videli trest a hanbu, ktoré ich stretnú.
Aký strašný, aký desivý otras! Počujem hlas trúby archanjela, ktorý pozýva z podsvetia odsúdených. Poďte hriešnici, tyrani a kati! – zvolá Boh, ktorý chcel spasiť všetkých. – Poďte, postavte sa pred tribunál Syna Človeka, o ktorom ste hovorili, že vás nevidí ani nepočuje! Všetko, čo ste kedykoľvek urobili, bude teraz vyjavené pred celým svetom. A anjel zvolá: „Pekelné priepasti, otvorte brány! Vydajte všetkých zavrhnutých, lebo Sudca ich pozýva pred seba!“ A vtedy vyjdú nešťastné duše odsúdencov, ohavné ako satani, opustia na moment hlboké priepasti a so zúfalstvom budú hľadať svoje telá. Ach, chvíľa zlovestná! Keď sa duša odsúdenca spojí s telom, vtedy toto telo okamžite pocíti celú pekelnú hrôzu. Telá i duše zavrhnutých sa budú navzájom preklínať. „Ách, prekliate telo – zvolá duša – to pre teba som sa váľala vo výkaloch nečistoty, a teraz už toľko storočí horím a trpím v pekle. Odíďte, prekliate oči, ktoré ste toľkokrát s uspokojením pozerali na nemravné veci – odíďte, sýťte sa teraz pohľadom na odporných netvorov! Prekliate uši, ktoré ste sa tak tešili, keď ste počúvali vulgárne rozhovory – teraz už budete večne počúvať satanský krik a náreky!
Prekliaty jazyk i vy, ústa, ktoré ste sa toľkokrát dopúšťali špinavých bozkov a cítili ste rozkoš pri obžerstve a opilstve – teraz sa budete v pekle sýtiť žlčou škorpiónov a drakov! Ó, prekliate telo, ktoré si neustále hľadalo príjemnosti – teraz budeš ponorené do ohňa a síry, zapáleného všemohúcnosťou nahnevaného Boha. Kto zráta všetky tie prekliatia a zlorečenia, ktorými sa budú po celú večnosť prenasledovať telo a duša?
Už všetci spravodliví i odsúdení, sa spojili so svojimi telami; teraz očakávajú Sudcu, ktorý nepozná súcit ani ľútosť, ktorý trestá a odmeňuje spravodlivo podľa skutkov. A hľa, tu sa blíži – s mocou a majestátom, v slnečnom jase, obklopený všetkými anjelmi, a pred Ním vidno triumfálny kríž. Keď hriešnici uvidia ukrižovaného Spasiteľa, ktorý za nich trpel, a oni pohrdli Jeho milosťou, budú kričať: „Hory, padnite na nás, zničte nás, uchráňte nás pred Sudcom plným hnevu! Padnite na nás ťažké balvany a zvrhnite nás do čeľustí pekiel!“ Pristúp, hriešnik, pred trón Božieho súdu – pred toho Boha, ktorého si toľkokrát znevážil! – „Ó, Sudca môj, Otec a Stvoriteľ, kde sú moji rodičia, kvôli ktorým som odsúdený? Chcem ich vidieť, chcem Ťa poprosiť o nebo pre nich – o nebo, ktoré som sám ich vinou stratil“. – Nie, nie, choď pred Boží tribunál, pre teba sa už všetko skončilo. – „Ách, Sudca môj – zvolá tá dievčina – kde je ten nemravník, ktorý mi zatvoril nebo?“- Nie, nie, choď pred trón Súdu, pre teba niet už žiadnej nádeje, niet záchrany, si stratená a odsúdená! Všetko sa skončilo, stratila si dušu, stratila si Boha.
Kto pochopí nešťastie odsúdeného, ktorý oproti sebe uvidí svätých, svojho otca a matku, určených pre večnú slávu, keď on sám pôjde do pekla! – „Hory! – budú kričať odsúdenci – Zľutujte sa, privaľte nás! Brány pekla, otvorte sa, schovajte nás pred očami ľudí!“ – Hriešnik, stále si porušoval moje prikázania; dnes ti ukážem, že ja som tvojim Pánom. Postav sa predo mňa so svojimi zločinmi, ktoré boli obsahom tvojho života!
A skutočne to tak bude: vtedy otvorí Pán – tak ako to hovorí prorok Ezechiel – tú divnú stránku, na ktorej sú napísané priestupky všetkých ľudí. Vtedy budú odhalené všetky tajné hriechy, o ktorých nikto na svete nevedel. Traste sa od zdesenia, bezbožníci, ktorí ste od pätnástich či dvadsiatich rokov prikladali hriech ku hriechu! Beda vám teraz!
Vtedy Ježiš Kristus otvorí knihu svedomí a pripomenie hriešnikom všetky ich hriechy z celého života a hlasom ako blesk vykríkne: „Čítajte rozkošníci! Toto sú všetky vaše myšlienky, ktorými ste špinili svoje predstavy; to sú ošklivé túžby, ktoré otrávili vaše srdcia. Čítajte a spočítajte svoje cudzoložstvá – tu máte čas a miesto, kedy a kde ste ich spáchali; tu sú ľudia, s ktorými ste žili v neviazanosti. Čítajte tú špinu a nečistotu, zrátajte, koľko ste zatratili duší, ktoré som ja mojou Najdrahšou Krvou vykúpil.
Toľko rokov uplynulo, odkedy vaše telá ležia v hrobe, duša nariekala v pekle, a zlý príklad, ktorý ste dali na svete, neprestal hubiť duše! Pozrite, to je žena, ktorú si naveky zatratil; to je muž, deti susedia! Všetci vás obviňujú a žiadajú pomstu, lebo vašou vinou stratili nebo a pôjdu do večného zatratenia. Žena, zahľadená do sveta, ty nástroj satana! Pozri, koľko času si stratila na obliekanie; porátaj nečisté myšlienky, zlé túžby a pohoršenia, ktorých si bola príčinou. Počuj, ako proti tebe volajú duše, ktoré si uvrhla do pekla!? Poďte, zlostní, falošní udavači, čítajte všetky svoje zlorečenia, klamstvá, výsmechy, ohovárania! Koľko hádok, koľko nepriateľstva, koľko strát a nešťastí ste spôsobili svojim zlostným jazykom! Úbožiaci, ako odmenu za to budete naveky počúvať strašné kliatby a krik satanov. Pozrite sa, lakomci, na tie peniaze a smutné dobrá, v ktorých ste utopili svoje srdcia, kvôli ktorým ste pohrdli Bohom a predali ste svoje duše. Zabudli ste už, akí neľútostní ste boli voči úbožiakom? Tu máte svoje peniaze, zrátajte ich. Nech vám to zlato a striebro príde teraz na pomoc, nech vás vytrhne z mojich rúk! Poďte, pomstitelia – pozrite, koľko krivdy ste spôsobili blížnemu! Zrátajte všetky myšlienky plné nenávisti, ktoré ste uchovávali v srdciach. Na veky je pre vás pripravené peklo! Nechceli ste počúvať, hoci v kázniach vás tisíckrát vyzývali k láske k nepriateľom – teraz už nebude pre vás milosrdenstva! Choďte preč odo mňa, prekliati, pre vás je pripravené peklo – tam budete naveky obeťami môjho hnevu, tam sa presvedčíte, že pomsta patrí samému Bohu. Pozri, opilec, ktorý si takej strašnej núdzi vystavil svoju ženu a deti! Vidíš tie hriechy? Zrátaj tie dni a noci, nedele a sviatky, ktoré si strávil po krčmách! V tejto knihe sú zapísané všetky nehodné slová, ktoré si hovoril, keď si bol opitý. Čítaj tie zlorečenia, tie kliatby, pozri tie pohoršenia, ktoré si dal žene, deťom i susedom! Tu je všetko zapísané a zrátané. Choď preč do pekla! Tam ťa teraz napoja – žlčou môjho hnevu!
A vy, obchodníci a producenti, vypočítajte teraz do haliera všetko, čo ste kúpili a predali, čo ste zarobili. Pozrime sa teraz spolu, či vaše miery, váhy a výpočty súhlasia s mojimi. Pozri, predavač, toto je deň, keď si oklamal to dieťa; toto je deň, keď si si prikázal dvakrát zaplatiť tú istú vec.
Vy, ktorí ste sa dopúšťali svätokrádeží, pozrite, koľkokrát ste sa dopustili zneuctenia svätých sviatostí, koľkokrát ste boli pokryteckí. Otcovia i matky, vydajte účet za duše, ktoré som vám zveril. Koľkokrát vaše deti hrešili vašou vinou, lebo ste im dovolili udržiavať kontakty so zlými kamarátmi?! A tu ešte zlé myšlienky a zlé túžby, ktorých príčinou sa stala vaša dcéra; nemravné objatia a hanebné skutky; tie špinavé slová vyslovené vašim synom. – „Ale, Pane – budú volať otcovia i matky – predsa my sme im to nekázali robiť!“ – To je bezvýznamné – odpovie Sudca – hriechy vašich detí sú vašimi hriechmi. Lebo kde sú tie čnosti, ktoré ste im kázali pestovať? Kde sú dobré príklady, ktoré ste im dávali? – Ach, čo stretne otcov i matky, ktorí pokojne pozerajú na to, ako ich deti idú na nebezpečné tance, na zábavy a do krčiem? Ó, môj Bože, kto pochopí toto zaslepenie! Koľko zločinov uvidia títo ľudia – zločiny, ktoré Boh v tom strašnom momente vlastne im pripíše! Koľko skrytých hriechov sa vtedy odhalí pred očami celého sveta! Otvorte sa, hlboké priepasti pekla a pohltite toto veľké množstvo odsúdených, ktorých život bol neustálym pohŕdaním Boha – prácou na vlastnom zatratení.
A teraz sa spýtate, či vám nič nepomôžu dobré skutky, ktoré ste vykonali. Tie pôsty, pokánia, almužny, spovede a sväté prijímania: to všetko bude bez odmeny? „Áno – odpovie Ježiš Kristus. – Lebo vaše modlitby boli obyčajným návykom; pôsty – klamstvom; almužny – pustým vychvaľovaním sa. Cieľom vašej práce bolo lakomstvo a skúposť; vaše utrpenia sprevádzali sťažnosti a nariekania. Čokoľvek ste robili, nešlo vám o to, aby sa to páčilo Bohu. Okrem toho vaše dobré skutky som odmenil už za života: požehnával som vašu prácu, dával som dobrú úrodu vašim poliam, dal som bohatstvo vašim deťom. Naproti tomu vaše hriechy žijú pred mojimi očami večne. Choďte teda, prekliati do večného ohňa, ktorý je pripravený pre všetkých, ktorí mnou za života pohŕdali“.
Strašný je tento rozsudok, ale je spravodlivý. Boh cez celý život dával hriešnikovi svoje milosti, ale ten ich nevyužil a nechcel opustiť zlo. Či sa bezbožníci nevysmievali zo svojho pastiera a z napomenutí, ktoré počuli v kostole? Či sa nevystatovali svojou neverou? Či sa nepovažovali za lepších od kresťanov, ktorí verili a pristupovali k sviatostiam? Či sa často nevysmievali zo spovede a či sa hanebne nerúhali? Či neverci verejne nehovorili, že smrťou sa všetko končí? Teraz, na Poslednom súde si zúfajú a priznávajú sa k svojej bezbožnosti, pričom žobrú o milosrdenstvo.
Pre vás sa už všetko skončilo, vašim údelom je peklo! Vidíte toho pyšného, ktorý sa tak vysmieval a robil si žarty z každého? Teraz bol odsúdený, aby ho pošliapali diabli. Vidíte neverca, ktorý hovoril, že niet Boha, ani pekla? Teraz pred celým svetom svedčí, že je Najvyšší Sudca a je peklo, z ktorého on nikdy nevyjde. Dokonca, keby Boh dovolil hriešnikom povedať niečo na svoje ospravedlnenie, nič im to nepomôže. Lebo, čo dokáže povedať ten zločinec, ktorý keď pozerá na seba, vidí v sebe iba zlobu a odpornú nevďačnosť? Hoci by tento nešťastník dokonca otvoril ústa, aj tak neunikne trestajúcej ruke Boha: výhovorky a ospravedlnenia ukážu iba jeho bezbožnosť a nevďačnosť ešte v jasnejšom svetle.
Vo chvíli Posledného súdu bude pre nás najdesivejšia spomienka na to všetko, čo Boh urobil pre našu spásu. Nič pre nás neľutoval: smrťou na kríži nám zaslúžil nespočetné poklady milosti, dal nám, že sme sa narodili v lone katolíckej Cirkvi, dal nám duchovných pastierov, ktorí nám ukazovali cestu do večného šťastia, ustanovil sväté sviatosti, aby sme po každom páde mohli získať priateľstvo Boha, toľkokrát nám odpustil, koľkokrát sme ukázali úprimnú ľútosť. Celý rad rokov čakal na našu nápravu, a napriek tomu, my sme Ho bez prestania urážali. Túžil po našej spáse, aj napriek tomu, že my sme boli zaslepení zlom. My sami Ho nútime, aby vyniesol rozsudok večného odsúdenia: „Choďte, prekliati, aby ste sa spojili s tým, ktorého ste nasledovali za života! Ja vás nepoznám; môj hnev vás bude ťažiť večne!“
Ústami jedného z prorokov Pán vyzýva hriešnikov – mužov i ženy, bohatých i chudobných – a chce sa s nimi súdiť, chce odvážiť ich skutky na váhe vo svätyni. Aký je to strašný moment pre hriešnika – nech sa z ktorejkoľvek strany pozrie na svoj život, vidí takmer samé previnenia a žiadne dobré skutky. A čo sa vtedy bude diať? Na svete zvrátený človek vždy čosi nájde na svoju obranu; pýcha ho neopúšťa dokonca pri pokání, kde sa predsa každý musí obviniť a odsúdiť. A tu sa jedni vyhovárajú nevedomosťou, iní prudkými pokušeniami, zasa iní príležitosťami a zlými príkladmi. To je normálna obrana hriešnikov, vlastne takýmto spôsobom zakrývajú svoje temné skutky. Na Poslednom súde uvidíme, keď sa postavíte pred rozhnevaného Stvoriteľa, ktorý všetko videl, všetko zrátal a odvážil – či vtedy dokážete vy, sebaistí hriešnici, povedať čosi na svoju obranu!
Hovoríte, že údajne ste nevedeli, že je to hriech. „Ách, úbožiaci – odpovie Ježiš Kristus. – Keby ste sa narodili medzi modloslužobníkmi, ktorí nikdy nepočuli o opravdivom Bohu, mohli by ste sa zakrývať nevedomosťou. Ale vy ste kresťania, vyrástli ste v lone katolíckej Cirkvi; svetlo vám nechýbalo. Od najmladších rokov vás poučovali o večnom šťastí; o prostriedkoch na jeho dosiahnutie, trestali vaše priestupky a povzbudzovali vás k čnostiam. A teda vaša nevedomosť je zavinená. Nešťastníci! Vaše ospravedlnenia vám prinášajú ešte väčšie prekliatie. Choďte do pekla na spálenie, spolu so svojou nevedomosťou!“
Možno poviete, že ste boli slabí, že vás opanovali prudké vášne. Pán vám vtedy pripomína, že vás povzbudzovali k bdeniu, k umŕtvovaniu, do boja s vášňami. Prečo ste nechceli počúvať tie spásne napomenutia? Prečo ste hoveli telu a hľadali ste príjemnosti? Keď ste vedeli, že máte takú vrodenú slabosť, tak prečo ste sa neusilovali o kresťanskú mužnosť, ktorá by vám dovolila víťazne zápasiť s diablom? Prečo ste podceňovali sviatosti, v ktorých bolo možné obsiahnuť všetky milosti, ktoré boli potrebné, aby ste čnostne žili? Prečo ste podceňovali slovo Božie, ktoré vám ukazovalo cestu do neba? Nevďační a zaslepení ľudia! Prečo ste nechceli využiť tie spásne prostriedky? Vzdiaľte sa odo mňa, úbožiaci! Poznali ste svoju slabosť, a nechceli ste sa obrátiť k Bohu o pomoc.
Niekto iný povie, že mal zvlášť mnoho príležitostí k hriechu. Je pravda, že v každom stave sú nejaké nebezpečenstvá. Treba vedieť, že príležitosti k hriechu sú trojaké. Jedny vyplývajú z povinností nášho stavu. Druhé, to sú príležitosti, ktoré sa naskytnú, hoci ich nehľadáme. A nakoniec príležitosti, ktorým sa bez potreby vystavujeme sami. A tie nebudú pre nás pred Bohom žiadnym ospravedlnením. Neraz hriešnici hovoria, že počuli nemravné piesne, nejaké preklínania či ohovárania. Sami sú vinní, lebo sa zbytočne zdržovali medzi ľuďmi bez viery, lebo chodili do podozrivých domov, alebo dokonca hľadali zlé priateľstvo. Kto sa bez potreby vystavuje nebezpečenstvu, ten v ňom zahynie. A naopak – kto dokonca upadne, pričom sa však vedome nevystavuje nebezpečenstvu, ten rýchlo povstane a v budúcnosti bude konať ostražitejšie a rozvážnejšie. Boh svoju pomoc v pokušeniach prisľúbil tým ľuďom, ktorí nehľadajú pokušenia dobrovoľne. Nie je divné, že na Poslednom súde nič nepomôže takáto výhovorka; že vtedy Boh povie tým, ktorí budú stáť po ľavici: „Odíďte odo mňa, lebo sami ste sa vo svojom zúfalstve vystavovali záhube!“
Možno poviete, že ste mali zlé príklady. Tak prečo ste nenasledovali skôr dobré príklady, ako zvrátené? Videla si predsa, ako to dievča chodilo do kostola, ako pristupovalo k svätému prijímaniu. Tak prečo si sama chcela chodiť na tance a zábavy? Videl si, ako ten mladý chlapec chodil do kostola na adoráciu Najsvätejšej Sviatosti – tak prečo si ty v tom čase chodil do krčmy? Nepáčila sa ti úzka cesta, ktorá viedla do neba, vybral si si širokú, ktorá viedla do záhuby. Príčina tvojich pádov a tvojho zavrhnutia nespočíva teda v zlých príkladoch, ani v zlých príležitostiach, ani v slabosti, ani v nedostatku milosti. Zahubil si sám seba, lebo si išiel za vášňami – zahubil si sa, lebo si to sám chcel. „Hovorili nám, že Boh je dobrý“. Áno, Boh je nekonečne dobrý a toľkokrát ste zakúsili Jeho dobrotu a milosrdenstvo za života. Ale teraz panuje iba Jeho spravodlivosť a pomsta. Ách, keby sa v tejto strašnej chvíli mohol odsúdený spovedať, keby mu bolo dané aspoň päť minút, ako by ich vedel využiť, akú ľútosť by preukázal vo sviatosti pokánia, aj napriek tomu, že predtým cítil k spovedi odpor. Ale na nápravu už nebude času!
Kráľ Bohoris bol od nás múdrejší. Po prijatí kresťanskej viery, nezanechal ešte svoje svetské príjemnosti. Avšak riadením Božej prozreteľnosti istý kresťanský maliar, ktorý zdobil jeho palác, namiesto toho, ako mu prikázali, namaľovať poľovačku na divé zviera, namaľoval tam Posledný súd. Udivený kráľ náhle uzrel namaľovaný svet v ohni, ďalej Ježiša Krista uprostred bleskov a búrky, už napoly otvorené peklo – akési strašné postavy. Vtedy si kráľ spomenul, čo predstavuje táto maľba, v jeho pamäti ožili spomienky na upozornenia misionára o tom, čo treba robiť, aby sme unikli pekelnému ohňu. Okamžite po tejto udalosti zmenil spôsob svojho života, opustil rozkoše a pozemské útechy, oddal sa pokániu a umŕtvovaniu. Keby sa kráľ neobrátil, tieto pozemské útechy by ho aj tak v momente smrti opustili, naproti tomu jeho duša by nariekala v pekle. A tak on je šťastný v nebi a pokojne pozerá na Posledný súd. Boh mu odpustil jeho hriechy a už nikdy mu ich nepripomenie pred ľuďmi.
Aj svätého Hieronyma naklonila k prísnemu pokániu na púšti myšlienka na Posledný súd. Hovorieval, že sa mu zdalo, akoby každú chvíľu počul zvuk trúby archanjela a akoby už mal stáť pred tribunálom Krista. Tá istá myšlienka naplnila bázňou a strachom kráľa Dávida, ona tiež vydesila svätého Augustína, ktorý bol ešte pohrúžený do pozemských príjemností. Svätý Augustín z času na čas hovorieval svojmu priateľovi Alipiovi: „Drahý priateľu, predsa kedysi sa musíme postaviť pred Boží súd a za to, čo robíme, musíme prijať trest alebo odmenu. Zanechajme teda cestu hriechu, a nasledujme príklad spravodlivých a už od dnes sa pripravujme na ten strašný moment“.
Podľa svätého Jána Klimaka, svätí rehoľníci, po živote strávenom v pokání, prežívali v hodine smrti strach. Diabol, aby ich vystrašil a priviedol do zúfalstva, staval im pred oči najrozličnejšie hriechy. A čo bude s nami, keď zlý duch nám začne pripomínať nielen naše hriechy spáchané dobrovoľne, ale aj naše zanedbania dobrých skutkov, ktoré sme mali vykonať a nevykonali sme ich?
A aké poučenie si z toho vezmeme? To, že raz budeme bez milosrdenstva súdení, že naše hriechy budú vyjavené pred celým svetom a že nás za ne čaká večné odsúdenie; že sme nemúdri, ak teraz nechceme využiť čas a robiť pokánie, aby sme obsiahli odpustenie hriechov a zaistili si nebo. Teraz je čas milosrdenstva a odpustenia – na Poslednom súde nebude pre nás žiadnej záchrany. Teraz z hĺbky srdca volajme k Bohu: - „Bože môj, daj, aby som nikdy nestratil z očí túto strašnú chvíľu. Daj, aby som na ňu pamätal zvlášť uprostred pokušení, aby som neupadol a nesúhlasil s hriechom. Kiežby som v deň Posledného súdu mohol počuť tie sladké slová: Poďte požehnaní môjho Otca a zaujmite kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od ustanovenia sveta. Amen.
Viac tu: http://koniecsveta-obnovasveta.webnode.sk/news/sv-jan-maria-vianney-o-poslednom-sude/
.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,, †
I want to be pure until the night of my wedding
Man desires a woman like a rose. As soon as a man embraces a woman he damages her petals. For a man, the greatest and true attraction of a woman is her chastity. A man’s heart is stirred, not his body. Woman, do you want to be desired by a man’s body or his heart? It is chastity
that attracts his heart. If a woman uses her body to attract, she only arouses a man physically. Woman, do you want to enchant a man with your body or your heart? A chaste woman attracts a man with her heart. A restrained woman’s beauty is her charm, wisdom and beauty. A man can really love only a chaste woman. So, woman, if you want to have a serious relationship, you should want to be loved and not used. You need to make chastity your greatest attraction – it is a gift and not a possession. If you have lost your purity, you can regain it like St Mary Magdalene. It is called Magdalene’s virginity. The same principles of purity also apply to men.
.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,, †
You will not find love without carrying a cross, and you will not be able to carry a cross without love. ( Saint John Paul II)
Dear children! Today again I am calling you to complete conversion, which is difficult for those who have not chosen God. God can give you everything that you seek from Him. But you seek God only when sicknesses, problems and difficulties come to you and you think that God is far from you and is not listening and does not hear your prayers. No, dear children, that is not the truth.
.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,,.......,,,, †
The word rosary comes from Latin and means a garland of roses, the rose being one of the flowers used to symbolize the Virgin Mary. If you were to ask what object is most emblematic of Catholics, people would probably say, "The rosary, of course."
The prayer begins, "Hail Mary, full of grace, the Lord is with thee." Since the Hail Mary is a prayer to Mary, many Protestants assume it's unbiblical.
Quite the contrary, actually. Let's look at it. The prayer begins, "Hail Mary, full of grace, the Lord is with thee." This is nothing other than the greeting the angel Gabriel gave Mary in Luke 1:28 ( Confraternity Version ).The next part reads this way: "Blessed art thou among women, and blessed is the fruit of thy womb, Jesus."
This was exactly what Mary's cousin Elizabeth said to her in Luke 1:42. The only thing that has been added to these two verses are the names "Jesus" and "Mary," to make clear who is being referred to. So the first part of the Hail Mary is entirely biblical.
Some Protestants object to the title "Mother of God," but suffice it to say that the title doesn't mean Mary is older than God; it means the person who was born of her was a divine person, not a human person. (Jesus is one person, the divine, but has two natures, the divine and the human; it is incorrect to say he is a human person.) The denial that Mary had God in her womb is a heresy known as Nestorianism (which claims that Jesus was two persons, one divine and one human), which has been condemned since the early 400s and which the Reformers and Protestant Bible scholars have always rejected.
Both Catholics and non-Catholics, as they learn more about the rosary and make more frequent use of it, come to see how its meditations bring to mind the sweet fragrance not only of the Mother of God, but of Christ himself.
continue
http://www.catholic.com/tracts/the-rosary
-----------------------------
Scott Hahn catholic convert: back to the Catholic Church - The Splendor of the Catholic Church
continue
http://www.scotthahn.com/
-------------------------------
Sins of the Flesh †††††
The man who dishonors his marriage bed says to himself, “Who can see me?
Darkness surrounds me, walls hide me, no one sees me. Who can stop me from sinning?” He is not mindful of the Most High, 19 fearing only human eyes. He does not realize that the eyes of the Lord, ten thousand times brighter than the sun,
A drunken wife arouses great anger, for she does not hide her shame. By her haughty stare and her eyelids an unchaste wife can be recognized. 11 Watch out for her impudent eye, and do not be surprised if she betrays you: 11 Watch out for her impudent eye, and do not be surprised if she betrays you: 12 As a thirsty traveler opens his mouth and drinks from any water nearby, and drinks from any water nearby, So she sits down before every tent peg and opens her quiver for every arrow.
A silent wife is a gift from the Lord;
nothing is worth more than her self-discipline.
A modest wife is a supreme blessing;
no scales can weigh the worth of her chastity.
The sun rising in the Lord's heavens--
the beauty of a good wife in her well-ordered home.
The light which shines above the holy lampstand— *
a beautiful face on a stately figure.
Golden columns on silver bases--
so her shapely legs and steady feet. †
continue
http://www.usccb.org/bible/sirach/26
Why Women Cry ?
A little boy asked his mother, "Why are you crying?" "Because I'm a woman," she told him.
I don't understand," he said. His Mom just hugged him and said, "And you never will."
Later the little boy asked his father, "Why does mother seem to cry for no reason?"
All women cry for no reason," was all his dad could say. The little boy grew up and became a man, still wondering why women cry.
continue
http://svedectva.weebly.com/why-women-cry.html
Without love and without cross could not bear the cross not find love.
A man longs for woman as the rose as soon as it embraces its polar petals. The greatest and true feminine appeal to man's chastity. in males is provoked by the desire of the heart, not your body and you want a woman to a man after you Tužil body or heart? Therefore chastity draws its heart.
When a woman is alluring, the man wakes up in the flesh. woman, what do you want to charm a man body or heart? Chaste woman man attracts the heart.
Restrained female beauty is the charm of it is her wisdom and beauty. The man may have actually just like a chaste wife. Therefore, a woman want to have a serious relationship? Do you want to be loved and not of usage of? You need to have her chastity its greatest attraction. That which is not a gift shop. If you lost your purity, you can regain as St. M. Magdalene. It's Magdalene virginity. A purity apply to men.
https://www.youtube.com/watch?v=dzLXM_zo2e8
Quote of the day from a Medjugorje message ( August 28, 2014 )
my children, give in to temptations that want to separate you from God the Father. Pray! Do not try to have a family and society without God.
Pray and believe little children, God gives you graces and you do not see them. Pray and you will see them. May your day be filled with prayer and thanksgiving for everything that God gives you.
Dear children! Pray for my intentions, because Satan wants to destroy my plan which I have here and to steal your peace.
Therefore, little children, pray, pray, pray that God can act through each of you.
Dear children, decide for love so that love prevails in all of you, but not human love, rather God's love.:angel:
May your hearts be open to God’s will. I love you and bless you with my motherly blessing. Thank you for having responded to my call
Our Lady of Medjugorje - messageTherefore, my children, give in to temptations that want to separate you from God the Father. Pray! Do not try to have a family and society without Him. :stop:
Pray! Pray that your hearts flooded the goodness which comes only from my Son, who is the real goodness. Only hearts filled with goodness can comprehend and accept God the Father.
The Bible - Song of Songs - Chapter 8. 4 I charge you, O daughters of Jerusalem, Do not stir up nor awaken love Until it pleases. :angel:
Mirijanin quote: "I had never said nothing. Well, if you are aware, brothers and sisters, that with us the Mother of God? We worthy? Let each of us asks. I say this because it is hard for me to watch the suffering Virgin Mary, because each of us is looking for a miracle. And does not want to do a miracle in itself. "
I was in Medjugorje, recommends going. See link
https://www.youtube.com/watch?v=FJn7aDtNgtA
https://www.youtube.com/watch?v=xteG66nXBUs
https://www.youtube.com/watch?v=p5TGfisOKMM
http://www.medjugorje.ws/
:rolleyes:
First Date
I go to church every week and my faith is very important to me.
I want to be pure** until the night of my wedding !
I want to be pure** until the night of my wedding !
I want to be pure** until the night of my wedding !
:angel:
DRAMATIC MESSAGE AND SIGNS IN SKY REPORTED AROUND CHURCH-APPROVED VISIONARY IN AFRICA AND OTHERS WHO WARNED OF COMING 'EVENTS'
Suggested Reading - Marie Claire Mukangango presents the Rosary of Seven Sorrows. She was killed during the war in 1994. Alphonsine said that during one apparition, Mary said: "Few understand the mysteries of God's love. Let me, as your mother, embrace all my children with love, so you can confide your deepest longings to me. Know that I give all your prayers to my son Jesus, your brother."
Good Overcoming Evil - Despite the sin and evil in the world, Mary said through the apparitions, people can always confidently look to God as their source of hope. She said through Alphonsine: "Follow the Gospel of my son. Don't forget that God is more powerful than all the evil in the world."
To avoid a horrible war. Conversion, prayer, penance, fasting
Suggested Reading - http://www.michaeljournal.org/kibeho.htm
Suggested Reading - http://www.spiritdaily.net/kibehoanatalie.htm
:rolleyes:
Without love and without cross could not bear the cross not find love.
A man longs for woman as the rose as soon as it embraces its polar lupene.Najväčšiia and true feminine appeal to man's chastity. in males is provoked by the desire of the heart, not your body and you want a woman to a man after you Tužil body or heart? Therefore chastity draws its heart.
When a woman is alluring, the man wakes up in the flesh. woman, what do you want to charm a man body or heart? Chaste woman man attracts the heart.
Restrained female beauty is the charm of it is her wisdom and beauty. The man may have actually just like a chaste wife. Therefore, a woman want to have a serious relationship? Do you want to be loved and not of usage of? You need to have her chastity its greatest attraction. That which is not a gift shop. If you lost your purity, you can regain as St. M. Magdalene. It's Magdalene virginity. A purity apply to men.
Súhlas s herézami. Pápež Honorius I. keď pri hereze mlčal, nasledujúci pápež ho po smrti práve preto exkomunikoval. Preto že pri heréze mlčal.
Koncil v Elvíre v roku 305 vyhlásil „aby tým, ktorí v dospelom veku po prijatí krstu vstúpia do pohanského chrámu a budú uctievať modly (úcta k iným religiam), je smrteľný hriech a aby im nebolo podané sväté prijímanie ani v hodine smrti. Čítaj viac:
.Совість - найкращий порадник - муки совісті, які жорстоко розривають серце й душу, коли щось не так, коли відчуваєш:
If you have not yet chosen a state of life, make choice of
that state of life which at death you will wish to have
selected, and which will make you die with greater
peace.
If you have already made choice of a state of life,
do now what at death you will wish to have done in that
state. Spend every day as if it were the last of your life;
and perform every action, every exercise of prayer, make
every confession and Communion, as if they were the last
of your life. Imagine yourself every hour at the point of
death, stretched on a bed, and that you hear that
Proficiscere de hoc mundo which announces your
departure from this world. Oh ! how powerfully will this
thought assist you to walk in the way of God, and to
detach your heart from this earth ! Blessed is that servant
whom, when his Lord shall come, he shall find him so
doing (Matt. xxiv, 46). He who expects death every hour
will die well, though death should come suddenly upon
him.
