Pán Ježiš žiada aby sa svet zasvätil jeho Najsvätejšiemu Srdcu a Panne Márií
Opäť sa Lucii Ježiško pýtal, či už rozšírila úctu a zasvätenie k Najsvätejšej Matke
Dňa 15. februára 1926 sa zjavil sestre Lucii v Pontevedra opäť sa sa jej Ježiško pýtal , či už rozšírila úctu k Najsvätejšej Matke.
Vizionárka sa zmienila o ťažkostiach, o ktorých jej povedal jej spovedník, a vysvetľovala, že matka predstavená je síce ochotná zapojiť sa do tohoto šírenia, ale kňaz jej dal na zváženie, že predstavená sama nič nezmôže. Ježiš odpovedal: „Je pravda, že tvoja predstavená sama nič nezmôže.
Ale s mojou milosťou zmôže všetko ! „Sestra Lucia hovorila o ťažkostiach niektorých ľudí so sobotňajšou svätou spoveďou a prosila, aby platili osemdňové spovede.
Pán Ježiš jej odpovedal: „Áno, môže to byť aj oveľa viacej dní za predpokladu, že tí ktorí ma prijímajú, budú v stave posväcujúcej milosti a budú mať úmysel konať zadosťučinenie moje Matke, Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Svätá Lucia sa zmienila aj o prípade, keby niekto pri svätej spovedi pozabudol formulovať úmysel. Ježiš Kristus na to odpovedal: Úmysel môže potom formulovať v nasledujúcej spovedi, to znamená: pri najbližšej spovednej príležitosti.“
Pri nočnom bdení z 29. na 30. mája 1930 prehovoril Pán v srdci sestry Lucie a riešil ešte ďalší problém: „Adorácia sa môže konať tiež v nedeľu, ktorá nasleduje po prvej sobote, keď toto moji kňazi venujú dušiam z vážnych dôvodov.“ (Porov. Memórias a Cartas da Irmã Lúcia, str. 410) (Porov. Memórias e Cartas da Irmã Lúcia, str. 400; Fazenda, str. XI-XII; Ayres da Fonseca, str. 351; De Marchi, angl. vydanie, str. 153)
Porovnaj:
---- Je Marianska úcta biblicka ?
------ VŠETKO O PANNE MÁRII
Povedz mojím služobníkom, aby bdeli, lebo diabol pripravuje masívný útok na Cirkev. - Ja chcem zasvätenie sveta mojej Nepoškvrnenej Matke:Pán Ježiš Blahoslavenej Alexandrine Márie da Costa. Viac tu: https://jezismaria.weebly.com/jozefina-menendez.html
Zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Márie
Dňa 13. mája 1929 mala sestra Lucia úžasné videnie Najsvätejšej Trojice a Nepoškvrneného Srdca Márie, pri ktorom jej oznámila Panna Mária, že „nastal okamih, kedy sa má podľa môjho želania svätá Cirkev dozvedieť o zasvätení Ruska a o sľube, že sa Rusko obráti“
Sestra Lucia sama píše:
„Prosila som moje predstavené a svojho spovedníka, aby mi dali zvolenie vykonávať vo štvrtok a v piatok Svätú hodinu od jedenástej do polnoci. Keď som jednej noci bola sama, kľakla som si medzi zábradlie uprostred kaplnky, aby som sa pomodlila modlitby anjela. Pretože som sa cítila unavená, vstala som a modlila som sa ďalej s vystretými rukami. Jediné svetlo dávala lampa. Zrazu sa rozžiarila celá kaplnka nadpozemským svetlom a nad oltárom sa objavil svetelný kríž, ktorý siahal až ku plafónu.
V jasnejšom svetle bolo vidieť na hornej časti kríža tvár muža s telom do pása, (Boh Otec), so svetelnou holubicou na prsiach (Duch Svätý) a na kríži pribité telo ďalšieho muža (náš Pán Ježiš Kristus). O niečo nižšie pod pásom bolo vidieť vo vzduchu vznášajúci sa kalich a veľkú hostiu, na ktorú padalo niekoľko kvapiek krvi stekajúcej z tváre Ukrižovaného a z rany z boku. Kvapky tiekli cez hostiu a padali do kalicha.
Pod pravým ramenom kríža stála Panna Mária (bola to Naša milá Pani Fatimská s Nepoškvrneným Srdcom v ľavej ruke, bez meča a ruží, ale s tŕňovou korunou a s plameňmi) ... Pod ľavým ramenom kríža sa tvorili veľké písmená ako z krištáľovo čistej vody, ktorá tiekla na oltár a nasledujúce slová: ‘Milosť a Zmilovanie’.
Spoznala som, že sa mi ukázalo tajomstvo Najsvätejšej Trojice a dostalo sa mi poznania v tomto mystériu, ktoré nesmiem zverejniť
Nato mi povedala Panna Mária: nastal okamih, keď Boh vyzýva Svätého Otca k tomu, aby so všetkými biskupmi sveta zasvätili Rusko môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a tak ho zachránili. Tak veľa duší bude Božou spravodlivosťou odsúdených za svoje hriechy, ktoré proti mne páchajú, že prosím o zmier: obetuj sa na tento úmysel a modli sa.’“ (Porov. Memórias e Cartas da IrmãLúcia, str. 462 a 464) 26
Pán Ježiš- nechceli splniť moju prosbu - Budú toho ľutovať ako francúzsky kráľ
Nechceli splniť moju prosbu - Budú toho ľutovať ako francúzsky kráľ. Síce to urobí, ale to už bude potom neskoro.
Prostredníctvom svojich spovedníkov a biskupa z Leirie poslala vizionárka Lucia prosbu Našej Milej Panej ešte toho istého roku pápežovi Piovi XI., ktorý potom sľúbil, že túto prosbu uváži. (Porov. De Marchi, str. 311; Walsh, str. 198)
V liste z 29. mája 1930 oznámila sestra Lucia svojmu spovedníkovi José Bernardovi Gonçalves S.J.
Že náš Pán Ježiš Kristus, keď jej dal pocítiť v jej srdci svoju Božskú prítomnosť, naliehal, aby od Svätého Otca vyžiadala schválenie pre zmiernu pobožnosť päť prvých sobôt Panne Márií.
Tu sú slová vizionárky Lucie: „Pokiaľ sa nemýlim, sľubuje Pán Boh, že urobí koniec prenasledovaniu v Rusku, keď sa Svätý Otec uráči urobiť slávnostný a verejný akt zmieru a zasvätenia Ruska Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Najčistejšiemu Srdcu Márie a keď tiež biskupi celého sveta urobia to isté. Mimo toho má Jeho Svätosť sľúbiť, že po skončenom prenasledovaní schváli a odporučí vykonávanie tejto už zmienenej pobožnosti.“ (Porov. Memórias e Cartas da Irmã Lúcia, str. 404)
Neskôr si náš Pán v dôvernom oznámení sestre Lucii sťažoval, že vraj zasvätenie Ruska nebolo uskutočnené: „Nechceli splniť moju prosbu. Budú toho ľutovať ako francúzsky kráľ.
Síce to urobí, ale to už bude potom neskoro. Rusko bude šíriť svoje bludy po svete a bude vyvolávať vojny a prenasledovanie Cirkvi: Svätý otec bude musieť veľmi trpieť.“ (Porov. Memórias e Cartas da Irmã Lúcia, str. 464)
Pán Ježiš- nechceli splniť moju prosbu - Budú toho ľutovať ako francúzsky kráľ
Nechceli splniť moju prosbu - Budú toho ľutovať ako francúzsky kráľ. Síce to urobí, ale to už bude potom neskoro.
Prostredníctvom svojich spovedníkov a biskupa z Leirie poslala vizionárka Lucia prosbu Našej Milej Panej ešte toho istého roku pápežovi Piovi XI., ktorý potom sľúbil, že túto prosbu uváži. (Porov. De Marchi, str. 311; Walsh, str. 198)
V liste z 29. mája 1930 oznámila sestra Lucia svojmu spovedníkovi José Bernardovi Gonçalves S.J.
Že náš Pán Ježiš Kristus, keď jej dal pocítiť v jej srdci svoju Božskú prítomnosť, naliehal, aby od Svätého Otca vyžiadala schválenie pre zmiernu pobožnosť päť prvých sobôt Panne Márií.
Tu sú slová vizionárky Lucie: „Pokiaľ sa nemýlim, sľubuje Pán Boh, že urobí koniec prenasledovaniu v Rusku, keď sa Svätý Otec uráči urobiť slávnostný a verejný akt zmieru a zasvätenia Ruska Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Najčistejšiemu Srdcu Márie a keď tiež biskupi celého sveta urobia to isté. Mimo toho má Jeho Svätosť sľúbiť, že po skončenom prenasledovaní schváli a odporučí vykonávanie tejto už zmienenej pobožnosti.“ (Porov. Memórias e Cartas da Irmã Lúcia, str. 404)
Neskôr si náš Pán v dôvernom oznámení sestre Lucii sťažoval, že vraj zasvätenie Ruska nebolo uskutočnené: „Nechceli splniť moju prosbu. Budú toho ľutovať ako francúzsky kráľ.
Síce to urobí, ale to už bude potom neskoro. Rusko bude šíriť svoje bludy po svete a bude vyvolávať vojny a prenasledovanie Cirkvi: Svätý otec bude musieť veľmi trpieť.“ (Porov. Memórias e Cartas da Irmã Lúcia, str. 464)
Žiadal Pán Ježiš kráľa Ľudovíta XIV, aby zasvätil Francúzsko jeho Najsvätejšiemu Srdcu !
Jeden príklad: v Para le Monial, cez svätú Margitu Máriu Alacocq, žiadal Ježiš kráľa Ľudovíta XIV, aby zasvätil Francúzsko jeho Najsvätejšiemu Srdcu.
Kráľ na to nedbal a naša zem, namiesto aby sa tešila prisľúbenému mieru a víťazstvu nad svojimi nepriateľmi, musela pretrpieť ukrutnosti revolúcií 1779, 1830 a 1848. Keď sa o to pokúsil kráľ Ľudovít XVI., bolo už neskoro, krajina už bola podmínovaná a on zomrel pod gilotínou.
V zjaveniach Pána sv. Margity Alacoque (1647-1690), existujú jasné požiadavky, od Pána Ježiša a že oddanosťa zasvätenie sa jeho Najsvätejšiemu Božskému Srdcu sa mala začať od kráľa Ľudovíta XIV francúzskeho dvora a kráľovstva, a odtiaľ sa mala rozšíriť do celého kresťanského sveta na na celom svete.
Francúzsko padne tak hlboko, hlbšie ako ostatné národy kvôli svojej pýche a kvôli zlým vládcom, ktorých si zvolí. Bude mať nos v prachu. Vtedy bude kričať k Bohu a je to Svätá Panna, ktorá ho príde zachrániť. Znovu nájde svoje poslanie „najstaršej dcéry Cirkvi“ a opäť pošle svojich misionárov do celého sveta.
Pán je dosť nespokojný, pretože jeho prosba nebola splnená.
Dňa 21. januára 1935 prehlásila sestra Lucia v liste P. José Bernardovi Conçalves S.J., „že náš Pán je dosť nespokojný, pretože jeho prosba nebola splnená“. (Porov. Memórias e Cartas da Irmã Lúcia, str. 412)
Medzugorie - Ako každý mesiac, dňa 2. novembra 2005 obdržala Mirjana Dragičevič - Soldová zjavenie Panny Márie (v Cenacole) Po ukončení zjavenia odovzdala Mirjana prítomným to, čo sa jej javilo ako dôležité pre nás. Povedala: Panna Mária nedala posolstvo.
Bola smutná a bolestná. Povedala mi veci, ktoré nemôžem odovzdať. Prosila som Ju, aby vošla do našich sŕdc. Pýtala som sa Jej:„Ako Ti môžeme pomôcť?“ Gospa neodpovedala. Po tomto zjavení sme mali ťažké srdce! Tá odpoveď - Panna Mária nám ju dáva už vyše 24 rokov všetkými možnými spôsobmi. A práve v týchto dňoch vidí, ako zúri nenávisť, zvlášť v mojej zemi, vo Francúzsku, akoby nám neukázala cestu k pokoju.
Dejiny nám toľkokrát ukázali, že nemožno len tak ignorovať intervenciu Neba. Ak sa pozrieme na Francúzsko, tak často navštevované Ježišom a jeho Matkou, vidíme, ako draho na to naša zem doplatila, keď odmietla urobiť, o čo bola požiadaná.
Žiadal Pán Ježiš kráľa Ľudovíta XIV, aby zasvätil Francúzsko jeho Najsvätejšiemu Srdcu a Panny Márie!
V zjaveniach Pána sv. Margity Alacoque (1647-1690), existujú jasné požiadavky, od Pána Ježiša a že oddanosťa zasvätenie sa jeho Najsvätejšiemu Božskému Srdcu sa mala začať od kráľa Ľudovíta XIV francúzskeho dvora a kráľovstva, a odtiaľ sa mala rozšíriť do celého kresťanského sveta na na celom svete.
.
Ekvádor - prvý štát na svete zasvätený Božskému Srdcu
Pán Ježiš svoje slovo dodrží - prezident, Gustáv Husák - tvrdý,ateista prosil pred svojou smrťou o sviatosti - Moje Božské Srdce bude v tomto poslednom okamihu ich istá záchrana a útočisko.
Rok 1917 sa Mária zjavila trom malým pastierikom vo Fatime, aby zastavila 3. svetovú vojnu a dala nám svoj program o
brátenia. Mimo inéprosila, aby každý národ sa zasvätil Jej nepoškvrnenému Srdcu a Srdcu jej Syna Ježiša, ale odpovedalo iba Portugalsko - a od vojny 1939 - 1945 bolo ušetrené.
Ostatné národy ignorovali jej hlas a my dobre poznáme dôsledky tejto ľahkovážnosti. Druhá svetová vojna, milióny mŕtvych pod hororom komunizmu, atď.
http://www.traditioninaction.org/religious/a001rp.htm
Porovnaj - Pán Ježiš říkal Alexandrině: Já chci zasvěcení světa mé Neposkvrněné Matce.
Panna Mária v Medzugorii - Nebudete to ľutovať, ani vy, ani vaše deti, ani deti vašich detí, že ste si vybrali toto zasvätenie
Panna Mária vo Fatime - Dňa 15. februára 1926 sa zjavil sestre Lucii v Pontevedra opäť Ježiško a pýtal sa jej, či už rozšírila úctu k Najsvätejšej Matke.
------------------------------------------------
Sestra Lucia z Fatimy napísala: náš Pán mi povedal a sťažoval si: Nechceli počuť moju prosbu! Ako francúzsky kráľ, budú to ľutovať. Urobia to, ale bude veľmi neskoro. Rusko už rozšírilo svoje bludy po svete, provokujúc vojny a prenasledovanie Cirkvi. Svätý Otec bude veľmi trpieť.
Marta Robinová (1902 – 1981) veľká mystička, ktorú Boh tak veľkoryso daroval Francúzsku, hovorila otcovi Finetovi (spoluzakladateľ Ohnisiek Božej Lásky):
Francúzsko padne tak hlboko, hlbšie ako ostatné národy kvôli svojej pýche a kvôli zlým vládcom, ktorých si zvolí. Bude mať nos v prachu. Vtedy bude kričať k Bohu a je to Svätá Panna, ktorá ho príde zachrániť. Znovu nájde svoje poslanie „najstaršej dcéry Cirkvi“ a opäť pošle svojich misionárov do celého sveta.
Ak Gospa bola pred niekoľkými dňami „smutná a bolestná“ a ak zverila Mirjane slová, ktoré Mirjana nemôže opakovať, je na nás, aby sme vzali skutočne vážne Jej výzvy a žili ich !
Nie je hodina márnych slov, je hodina činov, poslušnosti. „Verte, modlite sa a milujte“! (25. októbra 2005)
Drahá Gospa v Medjugori, nenechaj triumfovať Zlo, pomôž nám chopiť sa tohto „času milosti“, ktorý nám Nebo dáva! Nepoľavuj v prihováraní sa za nás hriešnikov!
http://www.magnificat.sk/medzugorie
V liste z 18. mája 1936 tomu istému P. Conçalves vysvetľuje sestra Lucia: „Čo sa týka otázky, či je treba trvať na zasvätení Ruska, odpovedám rovnako ako predtým. Je mi ľúto, že sa to ešte nestalo. Ale Boh, ktorý o to žiadal, dopustil i toto. […]
Či je treba na tom trvať? Neviem. Mne sa zdá, že Pán Ježiš by zasvätenie prijal a splnil by svoj sľub, keby to Svätý Otec ešte teraz urobil. Iste by sa to páčilo nášmu Pánovi a Nepoškvrnenému Srdcu Márie.
Vo svojom vnútri som o tom hovorila s naším Pánom, a ešte pred krátkou dobou som sa ho spýtala, prečo On neobráti Rusko i bez aktu zasvätenia skrze jeho Svätosť: ‘Pretože chcem, aby celá moja Cirkev uznala toto zasvätenie ako triumf Nepoškvrneného Srdca Márie, aby sa potom jej úcta rozšírila a aby vedľa úcty k môjmu Božskému Srdcu bola i úcta k tomuto Nepoškvrnenému Srdcu.‘
Ale, milý Bože, Svätý Otec mi nebude veriť, keď Vy sám ho k tomu nepohnete zvláštnym osvietením. ‘Svätý Otec! Modli sa veľa za Svätého Otca. Neskôr sa zasvätenia ujme. Nepoškvrnené Srdce Márie Rusko predsa zachráni. Je mu zverené’“. (Porov. Memórias e Cartas da Irmã Lúcia, str. 412 a 414) Dňa 24. apríla 1940 píše Lucia znovu P. Gonçalves:
„Keď On [náš Pán] chce, môže sa postarať o to, aby táto záležitosť prebehla rýchlo. Avšak, pri potrestaní sveta ju necháva prísť pomaly. Za naše hriechy to jeho požadovaná Božia spravodlivosť vyžaduje.
Nehnevajú ho často len naše ťažké hriechy, ale aj naša vlažnosť a ľahostajnosť, keď máme vyhovieť jeho prosbám. […] Je veľa zločinov, ale väčšia je však teraz ľahostajnosť duší, od ktorých On očakával vrúcnosť v jeho službe. Počet tých, s ktorými sa stretáva, je veľmi obmedzený. (Porov. Memórias e Cartas da Irmã Lúcia, str. 420 a 427) 28
Vo svojom liste adresovanému znova P. Gonçalvesovi z 18. augusta 1940 sa sestra Lucia vracia k týmto myšlienkam:
„Domnievam sa, že je nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi milé, keď sa niekto u jeho zástupcu na zemi zasadí o to, aby sa jeho prianie uskutočnilo. Avšak Svätý Otec to neurobí hneď. Pochybuje o podstate veci a má pravdu. Pán Boh by mohol dať zázrakom najavo, že On to je, kto o to žiada. Ale on využíva tohto času, aby potrestal svet svojou spravodlivosťou za mnohé zločiny a pripravil ho na rozsiahlejší návrat k nemu.
Dôkazom, ktorý nám dáva, je zvláštna ochrana Portugalska Nepoškvrneným Srdcom Márie, pretože sa mu táto krajina zasvätila.
Za toto zasvätenie sľúbil náš Pán Ježiš Kristus Portugalsku zvláštnu ochranu počas druhej svetovej vojny a dodal k tomu, že táto ochrana je dôkazom milostí, ktoré by poskytol aj iným národom, keby mu boli ako Portugalsko zasvätené. (Porov. Memórias a Cartas da Irmã Lúcia, str. 436 a 438)
Panna Mária v Medzugorii - Nebudete to ľutovať, ani vy, ani vaše deti, ani deti vašich detí, že ste si vybrali toto zasvätenie
Panna Mária vo Fatime - Dňa 15. februára 1926 sa zjavil sestre Lucii v Pontevedra opäť Ježiško a pýtal sa jej, či už rozšírila úctu k Najsvätejšej Matke.
----- VŠETKO O PANNE MÁRII
Ekvádor - prvý štát na svete zasvätený Božskému Srdcu
Pán Ježiš svoje slovo dodrží - prezident, Gustáv Husák - tvrdý,ateista prosil pred svojou smrťou o sviatosti - Moje Božské Srdce bude v tomto poslednom okamihu ich istá záchrana a útočisko.
Rok 1917 sa Mária zjavila trom malým pastierikom vo Fatime, aby zastavila 3. svetovú vojnu a dala nám svoj program o
brátenia. Mimo inéprosila, aby každý národ sa zasvätil Jej nepoškvrnenému Srdcu a Srdcu jej Syna Ježiša, ale odpovedalo iba Portugalsko - a od vojny 1939 - 1945 bolo ušetrené.
Ostatné národy ignorovali jej hlas a my dobre poznáme dôsledky tejto ľahkovážnosti. Druhá svetová vojna, milióny mŕtvych pod hororom komunizmu, atď.
http://www.traditioninaction.org/religious/a001rp.htm
Porovnaj - Pán Ježiš říkal Alexandrině: Já chci zasvěcení světa mé Neposkvrněné Matce.
Panna Mária v Medzugorii - Nebudete to ľutovať, ani vy, ani vaše deti, ani deti vašich detí, že ste si vybrali toto zasvätenie
Panna Mária vo Fatime - Dňa 15. februára 1926 sa zjavil sestre Lucii v Pontevedra opäť Ježiško a pýtal sa jej, či už rozšírila úctu k Najsvätejšej Matke.
------------------------------------------------
Sestra Lucia z Fatimy napísala: náš Pán mi povedal a sťažoval si: Nechceli počuť moju prosbu! Ako francúzsky kráľ, budú to ľutovať. Urobia to, ale bude veľmi neskoro. Rusko už rozšírilo svoje bludy po svete, provokujúc vojny a prenasledovanie Cirkvi. Svätý Otec bude veľmi trpieť.
Marta Robinová (1902 – 1981) veľká mystička, ktorú Boh tak veľkoryso daroval Francúzsku, hovorila otcovi Finetovi (spoluzakladateľ Ohnisiek Božej Lásky):
Francúzsko padne tak hlboko, hlbšie ako ostatné národy kvôli svojej pýche a kvôli zlým vládcom, ktorých si zvolí. Bude mať nos v prachu. Vtedy bude kričať k Bohu a je to Svätá Panna, ktorá ho príde zachrániť. Znovu nájde svoje poslanie „najstaršej dcéry Cirkvi“ a opäť pošle svojich misionárov do celého sveta.
Ak Gospa bola pred niekoľkými dňami „smutná a bolestná“ a ak zverila Mirjane slová, ktoré Mirjana nemôže opakovať, je na nás, aby sme vzali skutočne vážne Jej výzvy a žili ich !
Nie je hodina márnych slov, je hodina činov, poslušnosti. „Verte, modlite sa a milujte“! (25. októbra 2005)
Drahá Gospa v Medjugori, nenechaj triumfovať Zlo, pomôž nám chopiť sa tohto „času milosti“, ktorý nám Nebo dáva! Nepoľavuj v prihováraní sa za nás hriešnikov!
http://www.magnificat.sk/medzugorie
V liste z 18. mája 1936 tomu istému P. Conçalves vysvetľuje sestra Lucia: „Čo sa týka otázky, či je treba trvať na zasvätení Ruska, odpovedám rovnako ako predtým. Je mi ľúto, že sa to ešte nestalo. Ale Boh, ktorý o to žiadal, dopustil i toto. […]
Či je treba na tom trvať? Neviem. Mne sa zdá, že Pán Ježiš by zasvätenie prijal a splnil by svoj sľub, keby to Svätý Otec ešte teraz urobil. Iste by sa to páčilo nášmu Pánovi a Nepoškvrnenému Srdcu Márie.
Vo svojom vnútri som o tom hovorila s naším Pánom, a ešte pred krátkou dobou som sa ho spýtala, prečo On neobráti Rusko i bez aktu zasvätenia skrze jeho Svätosť: ‘Pretože chcem, aby celá moja Cirkev uznala toto zasvätenie ako triumf Nepoškvrneného Srdca Márie, aby sa potom jej úcta rozšírila a aby vedľa úcty k môjmu Božskému Srdcu bola i úcta k tomuto Nepoškvrnenému Srdcu.‘
Ale, milý Bože, Svätý Otec mi nebude veriť, keď Vy sám ho k tomu nepohnete zvláštnym osvietením. ‘Svätý Otec! Modli sa veľa za Svätého Otca. Neskôr sa zasvätenia ujme. Nepoškvrnené Srdce Márie Rusko predsa zachráni. Je mu zverené’“. (Porov. Memórias e Cartas da Irmã Lúcia, str. 412 a 414) Dňa 24. apríla 1940 píše Lucia znovu P. Gonçalves:
„Keď On [náš Pán] chce, môže sa postarať o to, aby táto záležitosť prebehla rýchlo. Avšak, pri potrestaní sveta ju necháva prísť pomaly. Za naše hriechy to jeho požadovaná Božia spravodlivosť vyžaduje.
Nehnevajú ho často len naše ťažké hriechy, ale aj naša vlažnosť a ľahostajnosť, keď máme vyhovieť jeho prosbám. […] Je veľa zločinov, ale väčšia je však teraz ľahostajnosť duší, od ktorých On očakával vrúcnosť v jeho službe. Počet tých, s ktorými sa stretáva, je veľmi obmedzený. (Porov. Memórias e Cartas da Irmã Lúcia, str. 420 a 427) 28
Vo svojom liste adresovanému znova P. Gonçalvesovi z 18. augusta 1940 sa sestra Lucia vracia k týmto myšlienkam:
„Domnievam sa, že je nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi milé, keď sa niekto u jeho zástupcu na zemi zasadí o to, aby sa jeho prianie uskutočnilo. Avšak Svätý Otec to neurobí hneď. Pochybuje o podstate veci a má pravdu. Pán Boh by mohol dať zázrakom najavo, že On to je, kto o to žiada. Ale on využíva tohto času, aby potrestal svet svojou spravodlivosťou za mnohé zločiny a pripravil ho na rozsiahlejší návrat k nemu.
Dôkazom, ktorý nám dáva, je zvláštna ochrana Portugalska Nepoškvrneným Srdcom Márie, pretože sa mu táto krajina zasvätila.
Za toto zasvätenie sľúbil náš Pán Ježiš Kristus Portugalsku zvláštnu ochranu počas druhej svetovej vojny a dodal k tomu, že táto ochrana je dôkazom milostí, ktoré by poskytol aj iným národom, keby mu boli ako Portugalsko zasvätené. (Porov. Memórias a Cartas da Irmã Lúcia, str. 436 a 438)
Panna Mária v Medzugorii - Nebudete to ľutovať, ani vy, ani vaše deti, ani deti vašich detí, že ste si vybrali toto zasvätenie
Panna Mária vo Fatime - Dňa 15. februára 1926 sa zjavil sestre Lucii v Pontevedra opäť Ježiško a pýtal sa jej, či už rozšírila úctu k Najsvätejšej Matke.
----- VŠETKO O PANNE MÁRII
Keď sa ľudia nepolepšia, zošle Panna Mária na svet trest, aký ľudstvo ešte nevidelo
„Keď sa ľudia nepolepšia, zošle Panna Mária na svet trest, aký ľudstvo ešte nevidelo a pred inými krajinami postihne Španielsko.“ (De Marchi, str. 92)
Hyacinta hovorila tiež „o veľkých svetových udalostiach, ktoré by sa mali stať okolo roku 1940“. (De Marchi, str. 92)
O kňazoch a vládnych činiteľoch
„Milá krstná, modli sa veľa za hriešnikov!
Modli sa veľa za kňazov!
Modli sa veľa za rehoľníkov!
Kňazi by sa mali starať len o záležitosti Cirkvi.
Kňazi musia byť čistí, veľmi čistí.
Neposlušnosť kňazov a rehoľníkov voči ich predstaveným a voči Svätému Otcovi veľmi zraňuje Nášho Pána Ježiša Krista.
Milá krstná, pros veľa za vládnych činiteľov!
Beda tým, ktorí prenasledujú náboženstvo Nášho Pána Ježiša Krista!
Keby vláda nechala Cirkev na pokoji a svätému náboženstvu by darovala slobodu, bola by Bohom požehnaná.“ (De Marchi, str. 255-256; Walsh, str. 161)
Hriechy, ktoré privádzajú do pekla najviac duší, sú hriechy tela
Hriechy, ktoré privádzajú do pekla najviac duší, sú hriechy tela.( „A skutky tela sú zjavné; je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. ( napr. hriechy jazyka, hriechy očí vedomé pozeranie na nečisté veci, podporovať hriech iných, atď. ) O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia také veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo“ (Gal 5,19-21).
--- O hriechu
--- Česť a dobré meno blížneho
Prídu módy, ktoré budú veľmi urážať nášho Pána. Kto slúži Bohu, nemôže slúžiť móde. Cirkev nepozná žiadne módy. Náš Pán Ježiš Kristus je stále ten istý. Hriechy sveta sú veľmi veľké. Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, robili by všetko, aby svoj život zmenili. Ľudia idú do záhuby, pretože nemyslia na smrť nášho Pána a nerobia pokánie.
---- Žena odsúdená sedemsto rokov v očistci za hriechy svetských márnosti
---- Neslušné oblékání podporuje nemravnosť
Mnoho manželstiev nie je dobrých, nepáčia sa nášmu Pánovi a nie sú podľa vôle Božej. O kresťanských cnostiach. „Milá krstná, neviaž sa na prepych; utekaj pred bohatstvom !
Buď spriatelená s chudobou a s mlčaním. Buď plná lásky aj k zlým. Nehovor o nikom škaredo a utekaj pred tými, ktorí vedú zlé reči.
Pokračovanie - Svatá ----- Brigita Švédska
---- Zachránené manželstvo
---- Porovnaj
Bez sv. spovedi nie je žiadne vykúpenie
Nehovor o nikom škaredo a utekaj pred tými, ktorí vedú zlé reči.Maj veľa trpezlivosti, lebo trpezlivosť nás vedie do neba.
Umŕtvovanie a obeť nachádzajú veľkého zaľúbenia u Nášho Pána. Bez sv. spovedi nie je žiadne vykúpenie. Spoveď je sviatosť milosrdenstva. Preto máme pristupovať ku spovedi s dôverou a s radosťou. Bez spovedi nie je žiadne vykúpenie. Matka Božia chce viacej panenských duší, ktoré sa jej zaviažu sľubom cudnosti.
----- Spytovanie svedomia
--- O sv. spovedi
Znamená byť čistou na tele i na duši, slovách, v pozerání očí , myešlienkach - ---- Svätá Faustína
Vieš, čo znamená byť čistý ?
opýtala sa sestra Godinho Kto neplní sľuby, ktoré dal Panne Márie, nebude mať nikdy šťastie vo svojich záležitostiach
To ja viem, to ja viem. Byť čistý na tele znamená byť cudný a byť čistý na duši znamená nepáchať žiadne hriechy. Nepozerať na to, na čo sa pozerať nemá, nekradnúť, nikdy neklamať, vždy hovoriť pravdu aj keď je to ťažké. Kto neplní sľuby, ktoré dal Panne Márie, nebude mať nikdy šťastie vo svojich záležitostiach
‘Lekárom chýba svetlo, aby správne liečili chorých, pretože nemilujú Pána Boha.’‘Ktože ťa naučil toľkým veciam?’, spýtala sa sestra Godinho.Bola to Panna Mária. Ale niektoré veci si myslím sama. Rada premýšľam.’ “ (De Marchi, str. 254, 256; Walsh,str. 161-162) Keď videla, ako sa mnohí návštevníci v kaplnke sirotinca bavia a smejú, prosila sestru Godinho, aby ich pokarhala za nedostatok ohľadu a úcty k sviatosti oltárnej. Keď tento zásah nepriniesol očakávaný výsledok, prosila ju, aby oznámila kardinálovi toto: „Naša milá Pani nechce, aby sa v kostole hovorilo.“ (De Marchi, str. 252; Walsh, str. 160)
Posledné dni svätej Hyacinti
Počas krátkeho pobytu v nemocnici dostávala ďalšie návštevy Panny Márie. Oznámila jej tiež deň a hodinu, kedy by mala zomrieť. Štyri dni predtým, než ju vzala do neba, oslobodila ju Najsvätejšia Panna od všetkých bolestí.
Deň pred jej smrťou sa jej niekto spýtal, či by chcela vidieť svoju matku. sv. Hyacinta na to odpovedala: „Nebude dlho trvať, než sa moja rodina stretne v nebi.
Naša Panna Mária sa opäť zjaví, ale nie mne, pretože ja určite zomriem, ako mi povedala…“. (De Marchi, str. 262)
Panna Mária prišla pre Hyacintu 20. februára 1920. František odovzdal svoju dušu Bohu už 4. apríla minulého roku.
Hyacinta bola pochovaná na cintoríne vo Vila Nova de Ourém, zatiaľ čo František bol pochovaný predtým na cintoríne vo Fatime. Dňa 12. septembra 1935 boli Hyacintine pozostatky prevezené do Fatimy, kde boli uložené do hrobky, vybudovanej zvlášť pre ňu a jej brata. Na náhrobnom kameni bol jednoduchý nápis: „Tu odpočívajú telesné pozostatky Františka a Hyacinty, ktorým sa zjavila Panna Mária.
Neskôr boli vzácne pozostatky prenesené do postrannej kaplnky fatimskej baziliky (1951, popr. 1952), kde sa nachádzajú dodnes. Prípravy na proces blahorečenia obidvoch vizionárov z Fatimy boli oficiálne začaté r. 1949. Obdržané milosti cez prímluvu služobníkov Božích, Františka a Hyacinty, sa majú oznamovať vice-postulátovi (biskupský palác, Leiria, Portugalsko).
POROVNAJ - Neslušné oblékání podporuje nemravnosť
POROVNAJ - Zvlášť hriechy proti čistote bývajú dôvodom zlých spovedí - sv. Ján Vianney
Fatima - záchrana pred peklom
V roku 1918 sa skončila vojna. V Portu-galsku, žiaľ, vypukla strašná chrípková epidémia. Ochoreli ajFrantišek a Hyacinta. Začala sa ich kalvária: táto choroba bola posledným úsekom ich krátkej existencie.
Počas choroby bol František vždy jasný a pokojný. Istého dňa sa Lucii zdôveril: „Trpím veľa, ale na tom nezáleží. Trpím, aby som potešoval Pána Ježiša. Zakrátko pôjdem do neba.“ Vo februári 1919 začínal trpieť ukrutným bolením hlavy.
Jedného dňa dal Ferko zavolať Luciu a povedal jej : Chcem sa vyspovedať, aby som sa pripravil na sväté prijímanie, a potom zomriem. Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.“
Posledný večer Lucia pozdravila svojho bratrančeka a povedala mu: „Ferko, s Bohom! Ak pôjdeš do neba túto noc, nezabudni na mňa tam hore!“ „Nezabudnem na teba!“odpovedal. Hyacinta mu zasa dala svoje odporúčania: „Veľa drahých pozdravov odo mňa Pánu Ježišovi a Panne Márii a povedz im, že budem trpieť všetko, čo budú chcieť za obrátenie hriešnikov a ako zadosťučinenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie„. Nakoniec sa všetci takto pozdravili: „Dovidenia v nebi!“.
Počas choroby Hyacinta a František mali nové zjavenie.
Hyacinta to opísala Lucii takto: Panna Mária nás prišla pozrieť a vravela, že zakrátko príde vziať Ferka a zanesie ho do neba. Mňa sa pýtala, či chcem obrátiť ešte iných hriešnikov. Povedala som jej, že áno. Vravela mi, že pôjdem do nemocnice, a tam budem veľa trpieť. Povedala mi, aby som trpela za hriešnikov, ako zadosťučinenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a z lásky k Pánu Ježišovi.
Dňa 4. apríla 1919, v piatok ráno, pani Olympia bdela sama pri synovi; odrazu jej František povedal: „Mama, pozri tam blízko dverí! Vidíš to pekné svetlo?“
Hneď potom dodal: „Teraz ho už nevidím.“ A s úsmevom na perách odletel do náručia Tej, ktorú mal privilégium vidieť aj počas pozemského života.
Františka pochovali vo Fatime. V roku 1952 jeho telesné pozostatky exhumovali, identifikovali a uložili v tamojšej bazilike.
* * * * * *
Hyacinta, tak ako František, tiež ochorela na „španielku“, ťažkú formu chrípky, ktorá sa rozšírila v roku 1918 do celého sveta. Toľkokrát, keď videla v matkinej tvári jej bezmocnosť, hovorila: „Mama, netráp sa, ja idem do neba a tam sa budem veľa modliť za teba.
Istého dňa sa Lucia pýtala sesternice, či veľa trpí. Hyacinta povedala: „Veľmi sa mi páči veľa trpieť z lásky k Pánu Ježišovi a Panne Márii, aby som ich potešovala. Oni majú veľmi radi toho, kto trpí za obrátenie hriešnikov.
V júli 1919 lekári radili Martovcom, aby zaniesli Hyacintu do najbližšej nemocnice. Lucia o tomto období Hyacintinho života píše takto; „Vrátila sa ešte na určitý čas do rodičovského domu. Mala na hrudi veľkú otvorenú ranu a znášala každodenné ošetrovanie bez jediného náreku.
Často bozkávala kríž, stískala ho a pritom hovorila: „Ó, Ježišu, teraz môžeš obrátiť mnohých hriešnikov, pretože táto obeta je veľmi veľká“. Inokedy Lucia videla, že bozkávala obrázok Panny Márie a vravela: „Ó, moja nebeská Matka, teda mám zomrieť sama, celkom sama?
Prv než Hyacinta opustila Aljustrel, chcela ešte raz navštíviť miesto zjavení. Bola príliš slabá, preto si pani Olympia vypožičala oslíka, ktorý zaniesol jej dcérku na Cova da Iria.
Dňa 21. januára 1920 Hyacinta pozdravila posledný raz Luciu a povedala jej: „Už sa neuvidíme, nikdy viac. Modli sa za mňa, až kým neprídem do neba. Tam sa potom ja budem modliť za teba. Nikdy nikomu nepovedz tajomstvo, aj keby ťa mali zabiť. Miluj veľmi Pána Ježiša a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie a rob veľa obiet za hriešnikov.
Hyacintu prijali v Lisabone do sirotinca zvaného Panna Mária zázrakov na ulici Rua da Estrela. Hyacinta sa zdôverovala sestre M.Godinhovej.
Tu je niekoľko príkladov:
„Keby ľudia vedeli, čo je to večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. V Cirkvi nieto miesta pre módu.“A ešte: „Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú hriechy nečistoty. Lekári nemajú svetlo, aby uzdravili chorých, lebo nemajú Božiu lásku. Kňazi musia byť čistí, veľmi čistí! Neposlušnosť kňazov a rehoľníkov voči predstaveným a voči svätému Otcovi sa veľmi nepáči Pánu Ježišovi.“
Operovali ju 10. februára. Vybrali jej dve rebrá a nechali v hrudi obrovskú dutinu. Pacientka sa nikdy nesťažovala a iba vravela: „Trpezlivosť! Musíme všetko vytrpieť, aby sme išli do neba.
O niekoľko dní po operácii Hyacinta povedala zdravotnej sestre, že ju navštívila Panna Mária a prisľúbila, že ju čoskoro privíta v nebi. Od toho dňa zmizli všetky telesné bolesti. Dňa 20. februára Hyacinta prosila o sviatosti. Ešte v ten istý deň, okolo desiatej večer, Panna Mária prišla v tichosti noci, aby si so sebou zobrala pastierku z Aljustrelu, malé mystické dievča, ktoré si vyvolila za nástroj svojej prítomnosti medzi ľuďmi.
František a Hyacinta boli vyhlásení za blahoslavených pápežom Jánom Pavlom II.13. mája v roku 2 000 vo Fatime. Sestra Lucia zomrela v nedeľu 13. februára 2005 v kláštore v Coimbre v Portugalsku
zdroj - http://www.magnificat.sk/old/mrosa/1005/svaty.htm
- Tretie fatimské tajomstvo je uverejnené pri zjavení 13.7.1917 - kedy bolo dané deťom.
- Ďalšie zjavenia
- Ďalšie zjavenia Lucii
- Zasvätenie Portugalska
- Zasvätenie sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
- Obnovenie zasvätenia sveta
- Ján Pavol II.
- Záver
Anjel ích naučil ich modlitbu
Každoročne 13. mája si pripomíname zjavenia Panny Márie vo Fatime v Portugalsku. Úradne bol povolený kult Panny Márie Fatimskej 13.10.1930. Vo Fatime sa Panna Mária zjavila trom malým nevzdelaným deťom, pastierikom, ktoré nevedeli čítať ani písať. Lucia mala v tom čase 10 rokov, František 9 a Hyacinta 7. Prvú mimoriadnu udalosť zažila Lucia so svojimi kamarátkami v roku 1915. Vtedy videli anjela. Lucia o tom mlčala, no jej kamarátky to rozniesli po dedine. Lucia sa vtedy radšej vzdala ich spoločnosti a začala pásť ovečky s bratrancom Františkom a sesternicou Hyacintou. V roku 1916 sa im znova zjavil anjel ako pekný mladík a prihovoril sa im, aby sa modlili, lebo Boh má s nimi veľké plány. Naučil ich modlitbu: „Ó môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti a milujem ťa.
Odpusť tým, ktorí neveria v teba, nemilujú ťa, neklaňajú sa ti a nedúfajú v teba.“ Deti sa mali túto modlitbu modlievať ako zadosťučinenie za tých, ktorí urážajú Ježiša prítomného v Najsvätejšej Sviatosti. Anjel sa im zjavil potom ešte raz, kde ich znova povzbudzoval k modlitbám a obetám a pripomenul im, že Boh má s nimi veľký plán. Deti nevedeli, o čo ide, ale robili, čo im anjel prikázal.
V nedeľu 13. mája 1917 išli ako obyčajne pásť ovečky do Cova da Iria. Vtedy sa im nad mladým dubom okolo jednej popoludní zjavila tajomná pani. Bola oblečená v bielom a skvela sa ako slnko.
Deti stáli v nemom úžase. Lucia sa osmelila ako prvá a spýtala sa: „Kto ste, pani, a odkiaľ prichádzate?“ Tajomná pani jej hovorí: „Prichádzam z neba.“ Lucia sa je opýtala: „A prídem aj ja do neba?“ Pani jej odpovedala: „Áno, prídeš aj ty do neba.“ „A Hyacinta?“ „Áno, aj ona.“ „A František?“ „Príde aj on, ale musí sa veľa modliť.“
Lucia sa jej ďalej spýtala: „A čo od nás chcete?“ Pani jej odpovedala: „Chcem, aby ste vždy 13. v mesiaci prichádzali na toto miesto, šesť mesiacov po sebe. Potom vám poviem, čo chcem. A chcem, aby ste sa veľa modlili.“ A ďalej im povedala, aby sa modlili ruženec, ktorý má byť zbraňou v boji proti satanovi. Keď sa zjavenie skončilo, deti prišli domov. Luciina mama nechcela prijať, že jej dcéra má nejaké videnia. Lucia si preto musela aj doma vytrpieť výčitky a rôzne zákazy.
V ďalších zjaveniach sa im Panna Mária predstavila ako Matka a ako Ružencová Panna Mária. Chcela, aby sa naučili čítať a písať. Sľúbila im, že pri zjavení 13. októbra spraví zázrak, aby potvrdila dedinčanom, že deti si nevymýšľajú. Najmä Lucia trpela pre tieto zjavenia. Zažívala útoky zo strany mamy, kňaza, dedinčanov, mala aj vnútorné pochybnosti, že to môže byť dielo diabla. Panna Mária jej však povedala, aby to obetovala za obrátenie hriešnikov. Všetky tri deti sa začali postiť, zriekali sa jedla, okolo pása nosili povraz. Všetko obetujú za obrátenie hriešnikov. Lucia a Hyacinta Pannu Máriu videli i počuli, František ju iba videl. Panna Mária povedala Lucii, že ju bude počuť aj on, keď sa bude modliť.
V prvej časti im ukázala peklo: sv. Lucia to popisuje takto
Matka Božia zveril trom pastierikom tri posolstvá, v ktorých im ukázala, čo čaká svet v budúcnosti. V prvej časti im ukázala peklo. Lucia to popisuje takto: „Panna Mária roztiahla ruky a z jej prstov vytryskla žiara, ktorá akoby prerazila hlbiny zeme. Zdalo sa, že odraz žiary prenikol do zeme a videli sme sťa more ohňa, diablov a duše, akoby boli priesvitným uhlím čiernej alebo bronzovej farby, ale s ľudským výzorom.
Duše sa v tomto požiari vznášali, dvíhané do výšky s plameňmi, ktoré ale potom znovu padali na všetky strany, podobné iskrám vo veľkých požiaroch. Boli bez váhy a rovnováhy. Krik, stonanie od bolesti, zúfalstvo spôsobovali hrôzu a trasenie. Pod vplyvom tohto videnia som zúfalo vykríkla. Počuli to všetci okolostojaci.
D
Diabli sa rozlišovali tým, že mali hrozné a škaredé črty strašných a neznámych zvierat. No boli priesvitní, tak ako aj rozžeravené uhlie. Boli sme takí prestrašení, že sme dvihli oči k Panne Márii a prosili o pomoc. Vtedy nám Panna Mária povedala: ‚Videli ste peklo, kam idú duše úbohých hriešnikov.
Na ich záchranu chce Boh ustanoviť vo svete úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Ak ľudia urobia, čo vám poviem, mnohé duše sa zachránia a nastane pokoj. Ale ak ľudia neprestanú Boha urážať, ešte za pontifikátu pápeža Pia XI. príde hrozná vojna, bude prenasledovanie cirkvi, svätého Otca, mnohí spravodliví budú trpieť. Potom prídem a požiadam o zasvätenie Ruska a o zadosťučinenie a zmierne pobožnosti v prvé soboty v mesiaci.
Druhé posolstvo hovorí o Rusku. „Rusko rozšíri strašné bludy do celého sveta, mnohí spravodliví budú prenasledovaní. Mnohí dobrí ľudia budú mučení, mnohí kňazi a biskupi budú väznení. Budú to veľmi ťažké časy.“ No zároveň dala Panna Mária 13. júla 1917 aj prísľub: „Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí! Svätý Otec mi zasvätí Rusko, ono sa obráti a vo svete nastanú dni pokoja. V Portugalsku sa zachová čistá viera.
Tretia časť tajomstva bola na žiadosť Panny Márie zachovaná v tajnosti. Na konci tohto tretieho zjavenia Panna Mária naučila deti modlitbu, ktorá sa modlí po každom desiatku sv. ruženca: Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo. Je to fatimská modlitba, ktorá bola pridaná ako odprosujúca modlitba za hriešnikov.
Medzitým už na miesto zjavenia začali prichádzať aj ľudia. To bolo tŕňom v oku slobodomurárov a predstaviteľov svetskej moci. Starosta krajského mesta dal dokonca deti uväzniť, poslal k nim psychiatra. Ten však zistil, že sú úplne v poriadku. Na žiadosť ľudu ich potom musel prepustiť. V auguste sa zjavenie odohralo až 19., keďže v 13. deň boli deti ešte vo väzbe. Pri zjavení ich Panna Mária povzbudzovala, aby vytrvali a stále sa modlili. Ľudia im odovzdávali svoje úmysly a prosby za uzdravenia. Panna Mária povedala deťom, že niektorí budú uzdravení, pre iných je zasa lepšie, aby uzdravení neboli.
13. októbra prišlo do Cova da Iria asi 70 000 ľudí. Pršalo a bol silný vietor. Ľudia sa borili v blate a boli celí premočení. No neodradilo ich to. Modlili sa a čakali. Prišli aj slobodomurári, ktorí to všetko chceli zosmiešniť. Luciina mama bola plná strachu, že celá rodina utrpí na dobrom mene, ak jej dcéra je klamárkou. Okolo obeda prišli na miesto aj deti. Mali veľký problém dostať sa cez davy ľudí. Pomáhali im v tom chlapi.
Panna Mária sa zjavila deťom ako vždy nad nízkym dubom, ktorý už bol celý zničený, keďže ho ľudia otrhali. Lucia sa jej opäť pýta, čo si žiada. Panna Mária jej hovorí, aby na tom mieste postavili kaplnku na jej počesť a aby sa každý deň modlili ruženec. Lucia sa jej pýtala aj na to, kedy skončí vojna. Panna Mária hovorila, že čoskoro. Lucia sa s ňou zhovárala aj o bežných veciach. Potom sa stal zázrak tzv. tanec slnka. Mraky sa roztrhali a ukázalo sa slnko. Bolo úplne jasné a vtom sa začalo točiť a meniť farby. Farebné lúče padali na ľudí, takže aj ľudia sa navzájom videli farebne.
Začalo veľmi silne rotovať a v tej rotácii, akoby padalo na zem. Bolo to úžasné a hrozné zároveň. Všetci si mysleli, že sa blíži koniec sveta. Od hrôzy a strachu kričali. Padali do blata, modlili sa a prosili o odpustenie hriechov. Zázrak slnka trval asi 10 minút. Zjavenie sa však ešte neskončilo. Keď sa deti pozreli do slnka, v popredí uvideli sv. Rodinu – Pannu Máriu, malého Ježiška a sv. Jozefa. Potom toto zjavenie zmizlo a Panna Mária sa im ukázala ako Karmelská Panna Mária. Lucia to spoznala podľa jej šiat. Následne sa im zjavila ešte ako Sedembolestná Panna Mária. Panna Mária jej nehovorila, kedy sa jej v akej podobe zjavuje, Lucia ju sama spoznávala v duchu. Spoznala aj posolstvo, že aj keď Panna Mária prichádza v rôznych podobách, vždy si želá jedno a to isté – aby nám pomohla kráčať cestou svätosti, aby nám ukázala cestu.
Prítomnosť Sv. Rodiny v zjavení Lucia chápala ako naliehavú výzvu k svätosti rodín, aby ľudia upriamili svoj pohľad na nazaretskú Rodinu a nasledovali ju pri tomto putovaní do neba. V zjavení Karmelskej Panny Márie v rehoľnom rúchu videla výzvu k dokonalosti v zasvätenom živote, a zjavenie Sedembolestnej Márie pochopila ako vyjadrenie hodnoty utrpenia a obety z lásky v kresťanskom živote.
Po týchto pravidelných zjaveniach sa Panna Mária deťom zjavila ešte niekoľkokrát. Jedno zjavenie mala Hyacinta tesne pred svojou smrťou. Panna Mária Lucii povedala, že Hyacintu a Františka si zoberie veľmi skoro, ale ona ešte ostane na tomto svete. Pán Ježiš si ňou chce poslúžiť, aby dala spoznať a milovať Pannu Máriu. „Pán Ježiš chce ustanoviť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Kto ju prijme, tomu sľubujem spásu a tieto duše budú drahé Bohu, budú ako kvety, ktorými ja sama okrášlim Jeho trón.“ „A to zostanem sama?“ Panna Mária jej hovorí: „Nie, nebudeš sama, moje Nepoškvrnené Srdce bude tvojím útočišťom a istou ochranou, ktorá ťa privedie k Bohu.“
V roku 1918 František ochorel. V Portugalsku vtedy zúrila chrípková epidémia a on na chrípku zomiera. Takisto aj Hyacinta ochorela. V roku 1919 mala ešte zjavenie. Panna Mária jej povedala presný dátum, kedy zomrie. Okrem toho jej povedala ešte tieto slová: „Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. Osoby, ktoré slúžia Bohu, nemôžu byť otrokmi módy. V Cirkvi nieto miesta pre módu. Pán Boh je vždy ten istý.
Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú hriechy nečistoty.
Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú hriechy nečistoty. Lekári nemajú svetla, aby uzdravili chorých, lebo nemajú Božiu lásku. Kňazi musia byť čistí. Veľmi čistí. Neposlušnosť kňazov a rehoľníkov voči vlastným predstaveným a voči sv. Otcovi sa veľmi nepáči Pánu Ježišovi.“ Hyacinta zomrela v roku 1920.
13. októbra sa zjavenia vo Fatime končia a 25. októbra vypukla veľká októbrová socialistická revolúcia v Rusku. Rusko začalo šíriť svoje ideológie do celého sveta. Lenin, Stalin a ďalší si uzurpovali moc a vládli totalitným režimom. Likvidovali cirkev, kňazov, kostoly. Roky po októbrovej revolúcii boli rokmi mučeníctva v Rusku. Preto Panna Mária povedala, že príde a požiada Sv. Otca o zasvätenie Ruska. Povedala: „Ak sa ľudia neobrátia a neprestanú urážať Boha, príde iná vojna, horšia ako táto prvá.“ Prvá svetová vojna skončila a za ňou prišla ešte horšia, druhá svetová vojna.
Lucii sa Panna Mária potom zjavila viackrát v kláštore, do ktorého vstúpila. V roku 1925 sa jej zjavila s malým Ježišom, ktorý prichádzal po jej boku. Ukázala jej svoje srdce, ktoré bolo ovinuté tŕním. Dieťa Ježiš povedal Lucii: „Maj zľutovanie nad srdcom svojej Najsvätejšej Matky, ktoré je pokryté tŕňmi, ktoré jej nevďační ľudia v každom okamihu doň vtláčajú. A niet nikoho, kto by robil zadosťučinenie, aby vytiahol to tŕnie.“
Panna Mária jej potom prikázala, aby povedala ľudstvu, že v hodine smrti bude so všetkými potrebnými milosťami pri tých, ktorí počas piatich mesiacov v prvé soboty pristúpia k sv. spovedi, prijmú sv. prijímanie, pomodlia sa ruženec a aspoň pätnásť minút budú uvažovať nad ružencovými tajomstvami. Pritom budú mať úmysel, aby ju potešili a oslávili. Pri ďalšom zjavení vo februári 1926 sám Ježiš, ktorý sa jej zjavil ako dieťa, na jej žiadosť dovolil, že sviatosť zmierenia nemusí byť priamo v sobotu, ale aj krátko predtým.
V roku 1929 Lucii opäť zjavila Panna Mária. Povedala jej, že Pán Ježiš si želá, aby Sv. Otec s biskupmi zasvätil Rusko jej srdcu. Lucia to posolstvo odovzdala cez svojho spovedníka a biskupa, neskôr aj sama napísala Sv. Otcovi list s týmto odkazom. Žiaľ, vtedajší pápež Pius XI. nevyhovel tomuto odkazu. Neurobil zasvätenie. Panna Mária Lucii vnútorným posolstvom povedala: „Nechceli vyhovieť mojej žiadosti! Ako kráľ Francúzska (spomienka na nesplneniepožiadavky Božského Srdca Ježišovho) sa dajú na pokánie a pristúpia k zasväteniu, ale už bude neskoro! Rusko už medzitým rozšíri svoje bludy po svete, vyvolá vojny a prenasledovanie Cirkvi. Svätý Otec bude musieť veľmi trpieť.“ Portugalskí biskupi však vnímali, aké davy ľudí prichádzajú do Fatimy, ako sa modlia. V prvých rokoch po zjaveniach neboli doporučené miestnym biskupom púte do Fatimy. Cirkevné vrchnosti si počínali s veľkou opatrnosťou. Fatimských kňazov zase prenasledovali slobodomurári.
Zbožný ľud však napriek zákazu prichádzal až v šesťdesiattisícovom počte. S odstupom času, v roku 1922, miestny biskup konštatoval, že nie je možné nechať toľké davy bez pastorácie a dovolil slúžiť v Cova da Iria sv. omše. V roku 1926 navštívil Fatimu už aj pápežsky nuncius. Prvú oficiálnu púť urobil miestny biskup z Leire v roku 1927. V roku 1931 sa konala veľká púť na miesto zjavenia. Všetci portugalskí biskupi prišli, aby 13. mája za obrovskej účasti pútnikov zasvätili Portugalsko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Portugalska sa nedotkol ani komunizmus ani občianska vojna ako v susednom Španielsku. V roku 1938 urobili vo Fatime ďalšie zasvätenie Panne Márii. Portugalsko bolo uchránené aj od hrôz druhej svetovej vojny.
Zasvätenie celého sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sa udialo až za pontifikátu pápeža Pia XII. Zhodou okolností bol vysvätený za biskupa presne 13. mája 1917, v deň prvého zjavenia. Dňa 13.5.1942 – na 25. výročie svojej biskupskej vysviacky – zasvätil svet Panne Márii. Cez vatikánsky rozhlas vyzval všetkých biskupov, aby sa pridali k tomuto zasväteniu. No žiaľ, pridalo sa iba Portugalsko. V tom roku Hitler začal ustupovať a vo vojne nastal zvrat. 5. júla 1952 ten istý pápež zasvätil Panne Márii osobitne ľudí v Rusku a všetkých, ktorí boli pod komunistickou vládou. Urobil to encyklikou Sacro vergente anno.
Pápež Pavol VI. tiež obnovil zasvätenie sveta Panne Márii a vyhlásil ju za Matku Cirkvi. Stalo sa to počas Druhého vatikánskeho koncilu 21. novembra 1964. Ako prvý pápež v roku 1967 navštívil Fatimu pri príležitosti 50. výročia zjavení. Pápež sv. Ján Pavol II. tiež pokračoval v šírení úcty k Panne Márii. Svoje pápežské heslo mal „Totus tuus“ – Celý tvoj.
Sv. Ján Pavol II, On sám svoj život tiež zasvätil Panne Márii
V roku 1982 si urobil púť do Fatimy ako poďakovanie za záchranu svojho života pri atentáte, ktorý sa udial rok predtým. V roku 1984 opäť zasväcuje svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. To isté robí aj v jubilejnom roku 2000. Do Ríma prináša z Fatimy sochu Panny Márie, povoláva všetkých biskupov, aby sa konečne naplnila požiadavka Panny Márie: pápež zjednotený so všetkými biskupmi.
Tretiu časť fatimského tajomstva napísala Lucia v roku 1944. List bol zapečatený a odovzdaný pápežovi. Posolstvo bolo zverejnené až 26. júna 2000 spolu s komentárom, ktorý vydala Kongregácia pre náuku viery a podpísal ho kardinál Ratzinger. Lucia sama nechcela napísať komentár. Podľa jej slov to prislúcha Cirkvi, nie jej. Text 3. časti fatimského tajomstva pastierikom z 13. júla 1917: „Po dvoch častiach, ktoré som už vyložila, videli sme po ľavej strane Našej Pani tak trochu vyššie anjela, ktorý mal v ľavej ruke ohnivý meč. Šľahali z neho ohne a zdalo sa, že tieto plamene by mali podpáliť svet.
Ohne však hasli, keď prišli do styku s jasom, ktorý vychádzal z pravej ruky Našej Pani, ktorú mala obrátenú smerom k anjelovi. Anjel s pravou rukou ukazoval na zem a silným hlasom povedal: ‚Pokánie, pokánie, pokánie!‘ Potom sme videli v obrovskom svetle, žiariacom z Boha – bolo to niečo podobné, ako keď vidíme osoby v zrkadle, ktoré pred ním prechádzajú – biskupa, oblečeného v bielom. Mysleli sme si, že by to mohol byť Svätý Otec. Rozliční ďalší biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmú horu, na vrchole ktorej bol veľký kríž z neotesaných kmeňov, akoby z korkového duba. Svätý Otec predtým, než tam prišiel, prešiel mestom, ktoré bolo spolovice zničené, a veľmi trasľavým krokom, zničený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvol, ktoré ležali na ceste. Keď prišiel na vrchol hory, kľakol si pod tým veľkým krížom. Vtom ho zabila skupina vojakov, ktorí naňho strieľali z pušiek i šípmi. Takisto zahynuli jedni po druhých aj ďalší kňazi, rehoľníci a rehoľné sestry, rôzni laici, muži a ženy rozličných skupín a postavenia. Pod obidvomi ramenami kríža stáli dvaja anjeli. Každý z nich mal v ruke krištáľovú nádobu, do ktorej zberali krv mučeníkov a kropili ňou duše, ktoré sa približovali k Bohu.“
Výňatok z teologického komentára J. Em. kardinála Jozefa Ratzingera:
„Interpretácia … bola najprv predložená sestre Lucii. Sestra Lucia k tomu predovšetkým pripomenula, že jej bolo dané videnie, nie jeho výklad. Povedala, že interpretácia neprináleží „vidiacemu“, ale Cirkvi. Po prečítaní textu však konštatovala, že výklad zodpovedá tomu, čo zakúsila, a že zo svojej strany uznáva takúto interpretáciu ako správnu.
Tak ako je kľúčový výraz prvej a druhej časti „tajomstva“ termín „spasiť duše“, tak kľúčovým slovom tejto časti „tajomstva“ je trojnásobné zvolanie „Pokánie, pokánie, pokánie!“ Pripomína nám to výzvu z evanjelia: „Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15). Chápať znamenia časov znamená chápať naliehavosť pokánia – obrátenia – viery. … Dovolím si k tomu uviesť osobnú spomienku: v jednom rozhovore mi sestra Lucia povedala, že ako cieľ všetkých zjavení sa jej čoraz jasnejšie ukazovalo napomáhanie rastu vo viere, v nádeji a v láske – a všetko ostatné malo viesť k tomuto cieľu.
Preskúmajme teraz trochu zbližša jednotlivé obrazy. Anjel s horiacim mečom po ľavej strane Božej Matky pripomína analogické obrazy z Knihy zjavenia. Predstavuje hrozbu súdu, ktorý dolieha na svet. Perspektíva, že svet by mohol byť spálený v mori ohňa, sa dnes už vôbec nejaví ako číra fantázia. Sám človek vyhotovil svojimi objavmi ohnivý meč. Videnie potom ukazuje moc, ktorá odporuje ničiacej sile – jas Božej Matky a istým spôsobom z toho pochádzajúca výzva na pokánie. Takto je zdôraznená dôležitosť slobody človeka: budúcnosť nie je nezmeniteľne stanovená a výjav, ktorý videli deti, vonkoncom nie je filmom anticipujúcim budúcnosť, na ktorom by sa už nič nedalo zmeniť. Celé toto videnie sa v skutočnosti deje len preto, aby priviedlo na scénu slobodu a zameralo ju pozitívnym smerom. Zmyslom videnia nie je teda ukázať film o nezmeniteľne stanovenej budúcnosti. Jeho význam je presne opačný: dať do pohybu sily zmeny na dobro. Preto sú úplne scestné tie fatalistické vysvetľovania tretej časti fatimského „tajomstva“, ktoré napríklad hovoria, že atentátnik 13. mája 1981bol iste nástrojom v Božom pláne, riadenom Božou prozreteľnosťou, a preto nemohol konať slobodne, alebo iné podobné názory, ktoré kolujú medzi ľuďmi. Videnie hovorí skôr o nebezpečenstvách a o ceste, ako sa pred nimi zachrániť.
Miesto konania je opísané tromi symbolmi: strmý vrch, veľké, napoly zbúrané mesto a nakoniec veľký kríž z neotesaných kmeňov. Vrch a mesto symbolizujú miesto dejín ľudstva: dejiny ako namáhavý výstup k výšinám, dejiny ako miesto ľudskej tvorivosti a spolužitia, ale súčasne ako miesto skáz, ktorými človek ničí dielo svojej vlastnej práce. Mesto môže byť miestom spolužitia a pokroku, ale aj miestom nebezpečenstva a krajnej hrozby. Na vrchu stojí kríž – cieľ a orientačný bod dejín. V kríži bola skaza premenená na spásu. Vyníma sa ako znak biedy dejín a ako prísľub pre dejiny.
Pápež ide na ich čele s chvením a bolesťou zo všetkých tých hrôz, ktoré ho obklopujú.
Nielen domy mesta ležia v ruinách, – jeho cesta vedie pomedzi mŕtvoly. Takto je cesta Cirkvi opísaná ako via crucis, ako cesta v dobe násilia, ničení a prenasledovaní. V tomto obraze možno nájsť vykreslené dejiny celého jedného storočia. … vo videní môžeme rozpoznať naše storočie ako storočie mučeníkov, utrpenia a prenasledovaní Cirkvi, storočie dvoch svetových a mnohých lokálnych vojen, ktoré vyplnili celú jeho polovicu a dali zakúšať nové formy krutosti. V zrkadle týchto výjavov vidíme kráčať svedkov viery desaťročí. V tomto súvise sa zdá vhodné spomenúť jednu vetu z listu sestry Lucie Svätému Otcovi z 12. mája 1982: „Tretia časť ‚tajomstva’ sa vzťahuje na slová Našej Panej: ‚Ak nie, (Rusko) rozseje svoje bludy po svete, šíriac vojny a prenasledovania Cirkvi, dobrí budú mučení, Svätý Otec bude veľa trpieť, niektoré národy budú zničené’.“
Na via crucis celého storočia má osobitnú úlohu osobnosť pápeža. V jeho ťažkom výstupe na vrch môžeme nepochybne vidieť viacerých pápežov, ktorí – počnúc sv. Piom X. až po súčasného pápeža – mali podiel na utrpeniach tohto storočia a usilovali sa uprostred nich napredovať po ceste, ktorá vedie ku krížu. Vo videní je pápež zabitý na ceste mučeníkov. Nemal Svätý Otec, keď si po atentáte z 13. mája 1981dal priniesť tretiu časť „tajomstva“, rozpoznať v nej svoj vlastný osud? Veď bol veľmi blízko brány smrti a sám vysvetľuje svoju záchranu slovami: „…bola to materinská ruka, čo viedla dráhu guľky, a so smrťou zápasiaci pápež sa zastavil na prahu smrti“ (13. mája 1994). To, že „materinská ruka“ zmenila dráhu smrtiacej guľky, opäť ukazuje, že nejestvuje nezmeniteľný osud, že viera a modlitba sú silami, ktoré môžu vplývať na dejiny, a že napokon modlitba je silnejšia ako náboje a viera silnejšia ako rozbroje. …
Takto sme sa dostali k poslednej otázke: Čo znamená v celku svojich troch častí fatimské „tajomstvo“? Čo nám hovorí? Predovšetkým musíme konštatovať s kardinálom Sodanom: „udalosti, na ktoré sa vzťahuje tretia časť ‚fatimského tajomstva’, zdá sa, už patria do minulosti.“ … Fatima neposkytuje uspokojenie našej zvedavosti ako napokon kresťanská viera vo všeobecnosti nechce byť pastvou pre našu zvedavosť. Čo nám zostáva, sme videli už na začiatku našich úvah nad textom „tajomstva“: je to povzbudenie na modlitbu ako na cestu k spáse duší a v tom istom zmysle výzva na pokánie a obrátenie.
Na záver sa chcem ešte vyjadriť k inému kľúčovému výroku „tajomstva“: „Moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí.“ Čo to znamená? Srdce otvorené Bohu, očistené uvažovaním o Bohu je silnejšie ako pušky a iné zbrane. Máriino fiat, slovo jej srdca, zmenilo dejiny sveta, pretože uviedlo na tento svet Spasiteľa, lebo zásluhou tohto áno sa Boh mohol stať človekom v našom priestore a taký zostáva navždy. Zlý má moc v tomto svete, vidíme to a ustavične zakúšame. Má moc, lebo naša sloboda sa neustále necháva odvádzať od Boha. Ale odkedy má sám Boh ľudské srdce a tak obrátil slobodu človeka smerom k dobru, smerom k Bohu teda sloboda rozhodnúť sa pre zlo nemá už posledné slovo. Odvtedy platia slová Písma: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Jn 16, 33). Fatimské posolstvo nás vyzýva dôverovať tomuto prísľubu.
(citácie z dokumentu Kongregácia pre náuku viery, Fatimské posolstvo, SSV Trnava 2006, str. 49-55)
http://www.zivotopisysvatych.sk/panna-maria-fatimska/
http://www.magnificat.sk/old/mrosa/1205/medzugorie.htm
Během extáze, P. Ježíš říkal Alexandrině: „ Já chci zasvěcení světa mé Nepoškvrnené Matce
Se vznikem velikých evropských národu velice rýchlo nastáva- jí národní zasvécení Panné Márii, zvlášté v XVII. století. Nakonec si pripomeňme hnutí, které povstalo na konci devatenáctého sto¬letí: mnoho lidí si prálo. aby celý svét byl zasvécen Panné Márii jako príprava na zasvécení svéta Nepoškvrnenému Srdci Ježišovu, ktoré papeŽ Lev XIII. uskutočnil na začátku roku 1901.
Víc se už o tom nejednalo. První, kdo o lom znovu mluvil, byla BL. Alexandrina, která o tom píše otci Pinhovi 1. srpna roku 1935: Pán ŕíká: „Ŕekni svému duchovnímu otci, že chci zasvécení svéta mé Nejsvétéjší Matce.“
Už 10. července téhoŽ rokujíbylo ŕečeno: „Tak, jako jsem prosil M. Márii (Alacoque). aby svét byl zasvécen mému Božskému Srdci, tak té prosím, aby byl zasvécen srdci mé Nejsvétéjší Matky.“
Bl. Alexandrina slyšela, že Pán ríká: „Vybral jsem té pro velice vznešené véci. Posloužil jsem si tebou, abych sdélil pápeži přání. které mám. Podívej se na tresty pro svět. Jenom díky tobě a J í ( Nejsvétéjší Panné Márii ) múže byt svět zachráněn. Během extáze, v prvním roce, Ježiš ŕíkal bl. Alexandriné: „Já chci zasvécení světa mé Neposkvrnéné Matce. Proto tě nechávam tak trpět. Budeš trpét mnohokrát, dokud pápež nevykoná toto zasvécení.
Já chci. aby ona byla cténa, protože je to moje milovaná Matka. Chci, aby svét poznal moc ( orodovanie) . kterou má ona u Božího trúnu.“ Krátce nato ŕekl: ,,tvúj duchovní otec je dobrým svédkem soužení, kterýin té nechávám projít (vztahuje se to zvlášté k utrpení). Ŕekni mu, aby napsal Svätému otci, že chci zasvécen í svéta mé Neposkvrnéné mú milované Matce.
Pokračovanie
Sv. ruženec bez náhlenia
Zachovala sa nám táto udalosť o nábožnej mníške Eulálii (po grécky: dobre hovoriacej): Každý deň sa modlievala Žaltár Panny Márie (150 Zdravasov).
No robievala to trocha rýchle, možno, aby ich mohla recitovať viac za deň. alebo mala iné povinnosti.
Raz sa jej zjavila Panna Mária, pochválila ju veľmi za verné recitovanie tejto modlitby, no súčasne ju napomenula, aby išla pomalšie. Radšej by mala 50 Zdravasov, ale pomalšie pomodlených.Panna Mária povedala tej istej mníške: « Každý raz. keď si ma niekto uctieva Anjelským pozdravom 'Pán s tebou’, prekypujem takou radosťou, že sa to nedá slovami vypovedať. »udalosť dobre vyjadruje zmysel ruženca. Každý deň!
Panna Mária sa zjavila vo Fatime lesťkrát pastierikom: Lucii Františkovi a Hyacinte. Všetkých šesť ráz im prikazovala jedinú vec:13. mája: « Každý deň sa modlite ruženec, aby za-vládol pokoj na svete a aby sa skončila vojna.
» 13. júna: «Modlite sa každý deň ruženec
1 3. júla: « Neprestávajte sa každý deň modliť ruženec na počesť Ružencovej Panny Márie, aby ste dosiahli pokoj vo svete a koniec vojny, lebo len ona vám môže pomôcť.
» 19. augusta: « Chcem, aby ste sa aj naďalej každý deň modlili ruženec
.» (13. augusta boli deti v žalári).—13. septembra: «Neprestávajte sa modliť ruženec, aby sa vojna skončila.
» 13. októbra: « Som Ružencová Panna Mária, chcem, aby ste sa všetci a každý deň modlili ruženec.
»Ak to Panna Mária tak nástojčivo žiada, zaiste má k tomu vážne dôvody.Nemali by sme na to vážne myslieť?
Povedz « nie » svojej Matke ! Svätá Gemma Galgani
VŠETKO O PANNE MÁRII
KRESŤAN A KÚPALISKÁ OBLEČENIE
Citát je od Tomasa Nelsona z jeho diela: Ako sa vyhnút peklu
Dostojny o. Eirene,
chcela by som Vas poprosit o vysvetlenie problemu krestan a kupaliska.
Rodicia nas vychovali v tom, ze krestan nema chodit na kupaliska, nema sa obnazovat, zvlast dievca, lebo tak vystavuje svoje telo necistym myslienkam (niekde som citala, ze taky clovek nie je bez hriechu) pre ludi na okoli, hlavne muzom.
Na kupaliska nechodim. Ale zamyslela som sa nad tym, pretoze nie vsetci "krestania" to tak chapu a nerobia z toho problem. Bud to odvovodnia tym, ze medzi tolkymi ludmi zapadnu a nikto si ich vsimat nebude, a ak ma clovek cisty umysel nie je to nic zle, alebo ze sa da len okupat a ist prec. Napokon, plavanie je pre zdravie prospesne.
Jasne suhlasim s tym, ze clovek by si mal zachovat uctu k svojmu telu a neodhalovat ho pred zvedavymi pohladmi inych. Som vdacna rodicom za vychovu. Ale co ma urobit taky clovek, ktory pojde k moru, bude na plazi v nohaviciach? Alebo ak by som mala ist s partiou kamaratiek a kamaratov - tiez veriacich ludi, co povedat? Napokon, ak su skutocne veriaci, potom by nemali vyvijat taku aktivitu.
Pokračovanie - Neslušné oblékání podporuje nemravnosť
Žena odsúdená sedemsto rokov v očistci za hriechy svetských márnosti
Porovnaj - Neslušné obliekaníe podporuje nemravnosť
Kázáni pekelného ducha - opakoval častěji, že pro hříchy nečistoty a smilstva přijdou mnozí do zahynutí
Sv. Páter Pio - Nemôžem na neho pozerať, je ošklivý. Povaľuje sa v horiacich plameňoch
Porovnaj - Panna Mária vo Fatime - Ona zostane v očistci až do konca sveta.
zasvetenie
zasvatenie
ocistec
P. Maria
Hriechy, ktoré privádzajú do pekla najviac duší, sú hriechy tela
Ekvádor - prvý štát na svete zasvätený Božskému Srdcu
československý prezident, Gustáv Husák - tvrdý, zarytý ateistický komunista ako Gustáv Husák, prosil pred svojou smrťou o sviatosti?“
Ekvádor - prvý štát na svete zasvätený Božskému Srdcu
Od rokli 1850 sa začali zasväcovať Božskému Srdcu spoločenstvá a štáty. Tým sa začala plniť žiadosť Božského Srdca, ktorú vyslovilo svätej Margite pred viac ako dvesto rokmi. Prvou krajinou zasvätenou Božskému Srdcu sa stal Ekvádor. Ekvádor sa nachádza v severozápadnej časti Južnej Ameriky. Názov má zo španielskeho slova equator, čo znamenárovník, lebo leží na rovníku. Má horúce podnebie pozdĺž pobrežia, chladnejšie vo vyšších nadmorských výškach. Rozlohou je trikrát väčší ako bývalé Cesko-Slovensko. Počet obyvateľov dosahuje takmer 14 miliónov, z toho štvrtinu tvoria indiánske kmene. Katolíkov je 95 percent. Od roku 1960 tam pôsobí ako misionár slovenský salezián Ján Šutka. O zasvätenie Ekvádora Božskému Srdcu sa zaslúžil jeho prezident Gabriel García Moreno. Narodil sa roku 1821 ako najmladší z ôsmich detí. Jeho otec pochádzal zo Španielska. Gabriel vyštudoval právo a začal pracovať ako právnik. Zároveň bol politicky činný. Ekvádor ako bývalá španielska kolónia získal nezávislosť roku 1830. V tom čase sa zmietal vo vnútorných nepokojoch. Liberáli a slobodomurári sa snažili v krajine získať moc.
Za články odsudzujúce korupciu vo vláde sa García Moreno dostal trikrát do vyhnanstva. V roku 1850 precestoval Francúzsko, Anglicko a Nemecko. Po návrate do Ameriky sa stretol s jezuit- mi a spoznal, že nie sú takí zlí, ako sa o nich hovorilo. García Moreno skončil vo vyhnanstve v Paríži, kde znovu objavil silu svojej kresťanskej viery. Tam chodil na svätú omšu každý deň, takisto sa denne modlieval ruženec a raz za týždeň sa spovedal. Po svojom zvolení za prezidenta roku 1861 nariadil reformy, ktoré zaručovali slobodu Cirkvi.
Neskôr pozval na univerzitu v hlavnom meste nemeckých jezuitov. Založil Národnú vysokú polytechnickú školu. Akadémiu umení, v celej krajine zaviedol sústavu základných škôl pre chlapcov a dievčatá, po celej krajine dal vybudovať nemocnice. Z Austrálie dal doviezť veľké množstvo eukalyptových stromov, ktoré majú pevné drevo. Postaral sa o ich výsadbu na vidieku, aby tak zabránil zosuvu pôdy, ktorý nastal potom, čo Indiáni vyklčovali dreviny na palivo.
García Moreno počas svojho pobytu v Paríži sa oboznámil s úctou k Božskému Srdcu. Podnietený touto úctou sa rozhodol zasvätiť Ekvádor Naj
svätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Zasvätenie sa uskutočnilo 25. marca 1874. V tento deň sa v katedrále hlavného mesta Quito zišli prezident, arcibiskup a ďalší najvyšší cirkevní a štátni predstavitelia. Prezident pred Eucharistiou vystavenou na hlavnom oltári prečítal text zasvätenia. Potom arcibiskup predniesol zasväcujúcu modlitbu. Po nej zazneli fanfáry, vonku zaduneli delové salvy a po celej krajine sa rozozvučali zvony. Parlament schválil zákon o zasvätení. Ekvádor na štátnej zástave mal znak Božského Srdca.
Keď v roku 1875 García Moreno bol po tretíkrát zvolený za prezidenta, rozzúrilo to liberálov a slo- bodomurárov. Na správu polície, že sa chystá na neho atentát, odmietol zvýšenú ochranu so slovami: „Nebudem zbabelý." Ráno na sviatok Premenenia Pána 6. augusta 1875 pristúpil k prvopiatočnému svätému prijímaniu. Popoludní o jednej hodine cestou z vládnej budovy pristavil sa na poklonu pred sviatostným Spasiteľom.
Pri východe z katedrály vrhlo sa na neho päť najatých vrahov. Jeho posledné slová boli: „Dios no muere." - „Boh nezomiera." Ked ho kňazi preniesli do katedrály a položili pred oltár Našej Bolestnej Pancj, ešte dýchal. Tam mu kňaz udelil pomazanie chorých. Po pätnástich minútach dokonal. Lekárska obhliadka jeho tela zistila, že bol šesťkrát postrelený a že dostal štrnásť bodných rán. Je priam neuveriteľné, že nezomrel okamžite. V čase smrti mal pri sebe relikvie Svätého kríža, škapuliar a Kempenského knižočku Nasledovanie Krista, ktorú si čítal každý deň. Po správe o smrti prezidenta bol v krajine vyhláosený štátny smútok.
táto správa vzbudila pozornisť na celom svete. sústrasť vyjarili predsatavitelia rozličných štátov , pápež Pius IX nazval jeho smrť smrťou mučenika a odslúžil sv. omšu za zavraždeného prezidenta.
Pán Ježiš svoje slovo dodrží
československý prezident, Gustáv Husák - tvrdý, zarytý ateistický komunista ako Gustáv Husák, prosil pred svojou smrťou o sviatosti?“
Mnohokrát som bol svedkom toho, ako Boh dodrží svoje slovo. Ak raz daruje prisľúbenie, potom zariadi aj okolnosti tak nepredvídane a nezvyčajne, že svoje sľuby splní. Zvlášť dojímavým príkladom je smrť nášho bývalého československého prezidenta, Gustáva Husáka.
Doktor práva, G. Husák, sa narodil v roku 1913 v mestskej časti Bratislavy, v Dúbravke. Vyrastal vo veľmi nábožnom rodičovskom dome, a až do študentských čias si uchoval svoju vieru. Ako úspešný, inteligentný právnik sa obracal stále viac k ideológii komunizmu. Na uskutočnenie svojich ideálov použil všetky schopnosti.
Tak sa, ako jeden z hlavných zodpovedných, vo februári 1948 zúčastnil na prevzatí moci komunistami na Slovensku. Už o dva roky neskôr zastával úrad prvého komunistického tajomníka strany. Hoci sa vo všetkom choval ako skutočný ateistický komunista, bol nespravodlivo obvinený a zbavili ho všetkých úradov. Vo vykonštruovanom procese bol v roku 1951 odsúdený na doživotnú väzbu. Skoro desať rokov strávil vo väzeniach komunistického režimu. Jeho žena, bývalá herečka a režisérka, Magda Lokvencová, zomrela na následky represálií a prenasledovania.
Všetky tieto desivé skutočnosti nezmenšili vieru Gustáva Husáka v socialistickú ideu. Po svojom prepustení na slobodu sa s celou silou nanovo zasadil za komunizmus. Vďaka svojim živým politickým vzťahom so Sovietskym zväzom a entuziazmu postúpil tento verný komunista, jedenásť rokov po svojom prepustení z väzenia, na post generálneho tajomníka Ústredného výboru komunistickej strany. Čoskoro ho oslavovali ako dvojitého hrdinu: v roku 1973 mu bol druhýkrát udelený, za budovanie socialistickej vlasti, Rad Lenina a vysoké štátne vyznamenanie. A len o dva roky neskôr sa stal prezidentom Československa.
Po „nežnej revolúcii“ v novembri 1989, a s ňou spojeným pádom komunizmu, sa Gustáv Husák zriekol úradu prezidenta. Na veľké prekvapenie všetkých, ktorí poznali tohto čistokrvného ateistického komunistu, zomrel 18. 11. 1991, po tom, ako prijal sviatosť zomierajúcich a sväté prijímanie. Zdravotnej sestre, ktorá sa o neho starala, kázal, aby mu zavolala kňaza.
Biskup Hnilica rozpráva ďalej: Na prednáške v jednom domove dôchodcov pre kňazov v Pezinku pri Bratislave som rozprával o tomto nečakanom obrátení. Povedal som: „Nie je Božie milosrdenstvo nepochopiteľné? Nepýtali sme sa všetci s veľkým údivom, ako to bolo možné, že práve taký tvrdý, zarytý ateistický komunista ako Gustáv Husák, prosil pred svojou smrťou o sviatosti?“
Tu sa jeden z prítomných kňazov ujal slova a odvetil mi: „Ale, Excelencia, to vôbec nie je podivuhodné! Dobre som poznal Gustáva z našich spoločných čias na univerzite.
Na radosť jeho hlboko veriacej matky sme si ako študenti spoločne vykonávali pobožnosť deviatich prvých piatkov, ktoré Ježiš zjavil francúzskej mystičke Margaréte Alacoque (1647-1690) s prísľubom: „V prekypujúcom milosrdenstve môjho Srdca ti sľubujem, že moja všemohúca láska dopraje v hodine smrti milosť posväcujúcu a prijatie svätých sviatostí všetkým, ktorí prijmú sväté prijímanie počas deviatich prvých piatkov. Moje Božské Srdce bude v tomto poslednom okamihu ich istá záchrana a útočisko.“
Mons. Pavol Mária Hnilica, SJ
Prevzaté a upravené z časopisu Víťazstvo Srdca/11. ročník (III)2006/č. 50, str. 18-19
Učení sv. Antonína Paduánského o Panne Marii
Zvyk zasvětit sobotu památce Panny Marie, který pochází pravděpodobně již z karolínského období, avšak rozšířil se až od 11. stol. etí, je vzpomínán v Antonínových Kázáních nejméně na jednom místě. Tato zmínka je však velmi důležitá. Ve velikonočním kázání v souvislosti se zmínkou o sv. Máří Magdaléně a o jiných galilejských ženách, které byly svědky Ježíšova umučení,Antonín hovoří:
Avšak Panna Marie, když uložili jejího syna Ježíše do hrobu, se z toho místa nevzdálila, jak někteří tvrdí, ale zůstala tam po celý čas, aby bděla v slzách, dokud ho jako první neviděla vstát. Proto věřící slaví na její počest sobotní den Antonínova zmínka není zajímavá pouze upomínkou na skutečnost, která byla již pevně zakořeněná, jako spíše jasným vysvětlením jejího duchovního významu. Mariánská sobota je týdenní památkou na bdící víru svaté Marie uprostřed Velikonočního třídení, a tím se stává vynikající přípravou na den Vzkříšeného.
V liste z 29. mája 1930 oznámila sestra Lucia svojmu spovedníkovi José Bernardovi Gonçalves S.J., že náš Pán Ježiš Kristus, keď jej dal pocítiť v jej srdci svoju Božskú prítomnosť, naliehal, aby od Svätého Otca vyžiadala schválenie pre zmiernu pobožnosť päť prvých sobôt.
Tu sú slová vizionárky Lucie: „Pokiaľ sa nemýlim, sľubuje Pán Boh, že urobí koniec prenasledovaniu v Rusku, keď sa Svätý Otec uráči urobiť slávnostný a verejný akt zmieru a zasvätenia Ruska Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Najčistejšiemu Srdcu Márie a keď tiež biskupi celého sveta urobia to isté.
Len pre jednu ružu ?
Istá mladá kresťanka sa vydala za muža, ktorého veľmi milovala, ale ktorý nemal nijakú vieru. Robila všetko možné, aby ho obrátila, ale márne, aj napriek ich veľkej vzájomnej láske.
Obavy v nej deň Čo deň vzrastali, pretože bol veľmi chorý na srdce a bála sa o jeho náhlu smrť. V jednej veci jej však robil radosť: zbieral kvety, ktorými ozdoboval sošku Panny Márie.
Nečakane odišiel na druhý svet bez akéhokoľvek znaku viery.
Ona, akoby zlomená ostrým bôľom ochorela a myslela si. že sa zblázni. Potom počula hovoriť o arskom farárovi, ktorý vedel zmierniť každú bolesť a len čo mohla, vydala sa na cestu, o ktorej nik nevedel. Keď vošla do kostola a začala sa modliť, zbadala pri sebe farára, ktorý jej pošepkal: « Pani, neplačte! Vaše nxxllitby boli vyslyšané ! »
A úbohej, akoby ohromenej tou neuveriteľnou zvesťou, dodal istotu: « Pamätáte, že mesiac pred smrťou vám váš manžel priniesol najkrajšiu ružu a povedal: Zanes ju Presvätej Panne!' Panna Mária to nezabudla! Váš manžel je spasený. » ( Z apoštolského procesu svätého farára arského )
Pokračovanie
Len pre jednu ružu ?
Istá mladá kresťanka sa vydala za muža, ktorého veľmi milovala, ale ktorý nemal nijakú vieru. Robila všetko možné, aby ho obrátila, ale márne, aj napriek ich veľkej vzájomnej láske.
Obavy v nej deň Čo deň vzrastali, pretože bol veľmi chorý na srdce a bála sa o jeho náhlu smrť. V jednej veci jej však robil radosť: zbieral kvety, ktorými ozdoboval sošku Panny Márie.
Nečakane odišiel na druhý svet bez akéhokoľvek znaku viery.
Ona, akoby zlomená ostrým bôľom ochorela a myslela si. že sa zblázni. Potom počula hovoriť o arskom farárovi, ktorý vedel zmierniť každú bolesť a len čo mohla, vydala sa na cestu, o ktorej nik nevedel. Keď vošla do kostola a začala sa modliť, zbadala pri sebe farára, ktorý jej pošepkal: « Pani, neplačte! Vaše nxxllitby boli vyslyšané ! »
A úbohej, akoby ohromenej tou neuveriteľnou zvesťou, dodal istotu: « Pamätáte, že mesiac pred smrťou vám váš manžel priniesol najkrajšiu ružu a povedal: Zanes ju Presvätej Panne!' Panna Mária to nezabudla! Váš manžel je spasený. » ( Z apoštolského procesu svätého farára arského )
Pokračovanie
Modlitba zasvätenia Slovenska Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
Touto modlitbou nitriansky arcibiskup Karol Kmeťko 6. júla /947 v rámci celokrajinských misijných slávností na Starých Horách zasvätil Slovensko Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Modlitbu uverejnili Katolícke noviny č. 27 z roku 1947 na 2. strane s tým zámerom, aby podľa vôle slovenských biskupov toto zasvätenie urobili všetci duchovní správcovia pri bohoslužbách v každom chráme na celom Slovensku. Vtedajší slovenskí biskupi vyslovili nádej, že jednomyseľné a zbožné zasvätenie prinesie nášmu národu Božie požehnanie. Táto modlitba
Božské Srdce Ježišovo, Srdce Syna večného Otca, ty nás voláš k sebe: „Podte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním" (Mt 11, 2). Hľa, pred tebou kľačíme v hlbokej úcte a zasväcujeme ti slovenský národ, venujúc ho tvojej cti a velebe po všetky veky.
Oddávame a zasväcujeme ti minulosť svojho národa, utrpenia i radosti, čnosti, práce i starosti svojich predkov. Oddávame a zasväcujeme ti ich tvrdé mozole, ktorými budovali a udržovali túto našu drahú vlasť.
Oddávame a zasväcujeme ti seba a všetkých, ktorí sa hlásia a priznávajú k slovenskému národu, či už bývajú tu vo vlasti, alebo sú rozídení po šírom svete. Tvoji sme a tvojimi chceme byť v živote, v smrti a vo večnosti. Tebe venujeme a oddávame všetky svoje myšlienky, city, slová, skutky a snaženia. Chceme žiť vždy a všade, v rodine i vo verejnosti tak, ako to ty kážeš, aby si nás vždy prijal za svojich.
Oddávame a zasväcujeme ti aj budúce pokolenia slovenského národa. Chráň a zachovaj ich, ako si zachoval našich otcov a nás v tisícich búrkach a nebezpečenstvách. Chráň a zachovaj ich vo viere a vernosti tebe, k tvojej svätej Cirkvi a k pravej kresťanskej mravnosti.
Odvráť od nás a od našich potomkov všetku neveru a ľahostajnosť, všetku závisť, hnev a nepriateľstvo, nemiernosť a necudnosť. Odvráť od nás vojnu, hlad, mor a všetky nebezpečenstvá i nešťastia, ktoré by mohli národu priniesť záhubu.
Odpusť nám. Pane Jezisu, naše viny. Odpusť všetkým, ktorí ťa urážajú neverou, bezbožnosťou, sväto- krádežou, rúhaním, nemiernosťou a nemravnosťou, nespravodlivosťou a nepriateľstvom a prehrešujú sa proti svätosti rodinného života. O, Pane, nehľaď na naše viny, ale prihliadaj na nevinnosť útlej mládeže, na obetavosť rodičov, na modlitby a utrpenia teba milujúcich a na šľachetné srdcia, ktoré plnia svedomité svoje povinnosti a slúžia utrápeným.
Žehnaj, ó, Pane Jezisu , všetkých našich cirkevných a svetských predstavených.
Ochraňuj svoju svätú Cirkev pred všetkými pohoršeniami a útokmi a udeľ nám sily, aby sme neohrozene vyznávali svoju kresťansko-katolícku vieru. smele ju zastávali a boli hotoví za ňu i svoj život položiť.
Osvieť, riad' a spravuj našich predstavených a zákonodarcov, udeľ im svoje pravé svetlo, aby poznali cestu, po ktorej majú viesť národ k pokoju a spáse.
Žehnaj, ó, Pane Jezisu, naše rodiny, otcov, matky i deti. Aj všetkým občanom daj pravú poslušnosť a pracovitosť, celému národu jednotu a svornosť. Vyslyš vzdychy trpiacich chorých, vdov a sirôt a pošli im úľavu a potechu. Pohliadni milosrdne aj na hriešnikov, odpadlíkov a nevercov, nedaj im zahynúť, ale naplň ich svetlom pravdy, nech sa ich srdce pohne láskou a ľútosťou, aby uznali svoje poblúdenie a vrátili sa k tebe a k tvojej svätej Cirkvi. Priveď všetkých ľudí k pravej viere a kresťanskej láske, aby sme všetci jednou mysľou, jedným srdcom teba vyznávali, tebe sa klaňali, teba poslúchali, tvoje zákony verne zachovali a tak si zaslúžili tvoje požehnanie v tomto živote i vo večnosti. O, Bože, daj nášmu národu a všetkým národom sveta čestný a trvalý pokoj, po ktorom tak vrúcne túžime a ktorý od teba s dôverou očakávame.
O, Pane Jezisu , v pokore svojho srdca uznávame, že nie sme hodní, aby si nás vyslyšal a prijal naše obetovanie, preto odovzdávame seba, toto svoje zasvätenie a prosby prostredníctvom Nepoškvrneného Srdca tvojej Matky Sedembolestnej Panny Márie, našej nebeskej Patrónky. O, Matka nášho Pána Ježiša Krista, ty si aj naša Matka, teba vzývame s takou vrúcnosťou, ako ťa vzývali naši predkovia od čias, keď svätí Cyril a Metod im hlásali Kristovu vieru a kázali teba uctievať; ked svätý Svorad a Benedikt boli príkladom národu svojimi čnosťami a svätí košickí mučeníci svojou krvou spečatili vieru.
Ó, Matka, naši svätí patróni a všetci oslávení predkovia, zaneste toto naše zasvätenie, našu vernosť, naše prosby pred trón Trojjediného Boha a oddajte nás všetkých do Srdca Ježišovho, láskou k nám horiaceho, aby sme my všetci a celý náš národ boli jeho teraz a na večné veky. Amen.
Pán Ježiš je slnko, Panna ♥ Mária je zornička ktorá ohlasuje jeho východ:Pápež František
http://jezismaria1.webnode.sk/
