SVÄTÝ ŠKAPULIAR
KTO NOSIL ŠKAPULIAR?
Dobrý katolík neodmietne to, čo s pýchou nosili svätci a vynikajúci hodnostári cirkvi Kristovej. Škapuliar nosil pápež svätý Ján Pavol II. od detstva.
Slávny patriarcha benátsky, svätý Vavrinec Justiniani. Do škapuliara boli oblečení sv. Karol Boromejský, sv. František Saleský, sv. Alfonz Mária de Liguori, sv. Pavol od Kríža, sv. Don Bosco, francúzsky kráľ Ľudovít IX., rakúsky cisár Ferdinand I.; pápežovia: Lev X., Lev XIII., Klement VII., Gregor VIII., Pavol V., Urban VIII., Pius X., Benedikt XV., Pius XI. (aj súčasný pápež svätý Ján Pavol II. ho nosí od detstva.) a mnohí iní nosili pod bielou pápežskou reverendou sv. škapuliar.
Chýrny generál jezuitov P. Chaudius Aquaviva odporúčal sv. škapuliar všetkým členom Spoločnosti Ježišovej, podobne učinil generálny predstavený kapucínov Innocenc Katalagirone a generál minoritov Eugen Hands. Na prsiach katolíckych kniežat a šľachtičien visieval sv. škapuliar. Milióny katolíkov už ho nosili a nosia. Čo urobíš Ty? Prijmi na seba škapuliar Matky Božej!
Škapuliar
Slovo “škapuliar” označuje šat, pokrývajúci plecia, latinsky scapulare. Je to vlastne rehoľný odev, splývajúci vpredu a vzadu od ramien dolu. Tak ho nosia dominikáni, františkáni, karmelitáni, augustiniáni a iní rehoľníci. Tento škapuliar udeľovali jednotlivé rády veriacim, ale značne zmenšený, aby ich tak k sebe duchovne pripojili v tzv. “treťom ráde”. Členovia tretích rádov žijú vo svete a preto nosia len maličkú čiastočku veľkého škapuliara mníšskeho v podobe štvorca, zavesenú tkaničkami na pleciach a na prsiach. Táto však musí byť zhotovená z ovčej vlny, nie z plátna.
Farba škapuliarov je rôzna. Najčastejšie sú užívané škapuliare: biely, modrý, hnedý, čierny a červený. Bývajú spojené dovedna a preto sa nazývajú pätoronásobným škapuliarom.
Pretože však ešte aj nosenie pláteného škapuliara sa zdalo mnohým ľuďom nevhodné, dovolila sv. Stolica výnosom zo dňa 16. decembra 1910, aby veriaci mohli nosiť miesto vlnených škapuliarov náhradnú kovovú medailu. Táto medaila musí mať na jednej strane obraz Božského srdca Ježišovho a na druhej akýkoľvek obrázok Panny Márie. Musí byť riadne posvätená – ako škapuliarska – od kňaza majúceho túto právomoc.
Najhlavnejšia povinnosť
Svätý Bernard takto napomínal svoju sestru rehoľnicu: “Prosím Ťa, aby si svoj rehoľný šat ozdobovala dobrými mravmi; tvoj šat je svätý, preto nech aj tvoje vnútro je sväté!”
Podobne hovorí sv. Terézia: “K získaniu privilégií nestačí nosiť škapuliar, ale treba obliekať cnosti Máriine, treba žiť dokonalým životom.”
Škapuliar má byť osvedčením kresťanského života.
“Bez škapuliara nezaspím” Svedectvo
V jezuitskom ústave prezeral večer predstavený P. Leblanc spálne chovancov. Už všetci ležali v posteli, len jeden chlapec kľačal vedľa svojej postele. Na otázku, prečo nejde spať, odpovedal úprimne: “Utrhla sa mi tkanička na škapuliari, dal som si to spraviť, ale krajčír mi doteraz škapuliar nevrátil. Ja bez neho nezaspím, lebo sa bojím aby som v noci neumrel bez škapuliara – Neboj sa, miláčik, zajtra ho dostaneš, teraz si ľahni a spi! – Otče drahý, ja si neľahnem bez škapuliara! Čo keby som práve dnes v noci zomrel ?
Chlapec sa rozplakal. Kňaz sa zamyslel, potom odišiel ku krajčírovi a za chvíľu priniesol očakávaný škapuliar. Chlapček ho radostne a vrúcne pobozkal, zavesil si ho na krk a spokojne zaspal. Ráno predstavený spozoroval, že ten istý chlapec z postele nevstal. Šiel ho zobudiť, ale nadarmo. Vzal chlapca za ruku. Bola stuhnutá a ľadová. Dobré dieťa v noci zomrelo. Nežiadal si zbytočne tak túžobne sv. škapuliar.
Čo hovorí sv. škapuliar?
Reč škapuliara? – Je to vyznanie: Náležím Panne Márii, svojej nebeskej Matke. Ona ma chráni, ona ma vedie bezpečne do večnej radosti. Jej slúžim nie ako iní ľudia, ale s väčšou láskou a horlivosťou. Som lepším katolíkom.
Je to napomenutie: Nosíš šat Máriin! Pestuj aj cnosti Máriine! Poľský kráľ Ladislav nosil na krku obrázok svojho otca a často si pripomínal: Otče môj, nesmiem urobiť nič, čo by ťa urážalo! Hľa, i ty vždy pozeraj na škapuliar a povedz si: “Ó Matka moja, nesmiem urobiť nič, čo by ťa urážalo!”
Je to povzbudenie: Keď cisár Theodosius tiahol proti Alaxinovi, obliekol si rúcho sv. Opáta Senufia v pevnej nádeji, že tak iste zvíťazí. Tomu, kto nosí škapuliar, je tento pancierom v boji s telom , svetom a diablom.
Je to ustavičná prosba: Panna Mária, moja Matka, nezabúdaj, že som tvoje dieťa! Staraj sa o mňa! Vyplň na mne svoje škapuliarske prisľúbenia!
V modernom ohlušujúcom a búrlivom spôsobe života, v ktorom nie je vzácnosťou najväčšie prekvapenie, teda hrozné a netušené prekvapenie smrti, je vedomie že ak budeme mať pri smrti pri sebe škapuliar a vyslobodí nás v sobotu po smrti z očistca. Toto vedomie je tak veľká milosť, že zabúdať na to by bolo bláznovstvom. Sv. škapuliar, treba ho nosiť vo dne v noci na sebe!!!
Výsady karmelitánského škapuliara
- Kto umrie oblečený do sv. škapuliara, nebude zatratený.
- Ten, kto nosí sv.škapuliar, si ako ctiteľ Matky Božej zabezpečuje jej ochranu pre dušu i telo v tomto živote a mimoriadnu pomoc v hodine s smrti.
- Každý, kto nábožne nosí sv. škapuliar a zachováva čistotu podľa svojho stavu bude vyslobodený z očistca v prvú sobotu po svojej smrti.
- Tí ktorí patria do Bratstva sv. škapuliara, sú duchovne spojení s karmelitánskym rádom a majú účasť na jeho duchovných dobrách v živote i po smrti, ako sú sväté omše , sv. príjimania , sebazapierania, modlidby, pôsty, atď.
Zázraky Panny Márie
http://zazraky-panny-marie5.webnode.sk/
Sv. Alfons Maria de Liguori rozpráva -
V Perugii uzavrel akýsi mladík zmluvu s diablom za to, že mu pomohl spáchať hriech.
Keď Satan chcel za to mladíkovu dušu, nútil ho, aby skočil do studne.
Nešťastný muž sa však bál skočiť do studne a nahováral satana, nech mu v tom pomôže, že aby ho sám do studne hodil.
Zlý duch ale ho nemohol zahubiť pre sv. škapuliar
Zlý duch ale ho nemohol zahubiť dokiaľ mal nešťastník u seba škapuliar.
Zlý duch mladíkovi potom povedal - ja ale ťa nemôžem hodiť do tej studne.
Bráni mi v tom ten škapuliar Panny Márie čo nosiš na krku- ale keď dáš ten škapuliar z krku dolu, potom ťa budem mocť hodil do studne a zabiť ťa.
Z toho sebevrah spoznal moc Panny Marie, získal dôveru polepšil sa a vyspovedal sa. Viac tu: https://jezismaria.weebly.com
Zázraky Panny Márie
http://zazraky-panny-marie5.webnode.sk/
16. júla - PANNA MÁRIA KARMELSKÁ (ŠKAPULIARSKA)
V kresťanskej epoche sa na hore Karmel už od 6. storočia zdržiavali pustovníci. Dejiny karmelitánskeho škapuliara sa však začínajú až v 12. stor. Po prechodnom oslobodení Sv. zeme križiakmi sa vytvorila okolo r. 1155 na Karmeli väčšia mníšska komunita z pútnikov a niektorých križiakov. Boli nimi duchovní synovia proroka Eliáša a prezývali sa bratmi Nasvätejšej Panny Márie z hory Karmel. Jeruzalemský latinský patriarcha im niekedy v rokoch 1206-1214 zostavil stanovy, ktoré v r. 1226 schválil pápež Honorius III. Prví karmelitáni tvorili vo Svätej zemi komunitu, no žili ako pustovníci v oddelených celách, kde sa venovali modlitbe a práci. Stretali sa v oratóriu iba na spoločnú modlitbu a bohoslužbu. Žili v mlčaní, pôste a konali tvrdé skutky pokánia. Zvlášť si uctievali Pannu Máriu.
Po ústupe križiakov z Palestíny bol však ich pobyt na hore Karmel nebezpečný. Kvôli prenasledovaniu sa v 13. stor. rozhodli presídliť do Európy (okolo r. 1240, niektorí predpokladajú prv). Odplávali na Cyprus, Sicíliu, do Francúzska a Anglicka. Tam sa prispôsobili západokresťanskému typu kláštorných mníchov v žobravých rádoch.
Mariánska úcta karmelitánskej rehole našla zvláštne vyjadrenie v tzv. škapuliari Panny Márie.
Ako vieme, škapuliar (z lat. scapulare - náplecník) v pôvodnom význame je súčasť rehoľného, predovšetkým mníšskeho odevu. Je to pás látky (okolo 40 cm široký s otvorom pre krk a hlavu), ktorý splýva z pliec vpredu i vzadu. To je riadny, veľký škapuliar.
Menší alebo stredný škapuliar nosia členovia tretieho rádu patričnej rehole. Ten pozostáva z dvoch štvorcových kusov látky (vo farbe rehoľného škapuliara) spojených dvoma stuhami na okrajoch tak, aby sa dal prevesiť cez hlavu, pričom jeden kus látky je na prsiach a druhý na chrbte.
Tretí, malý škapuliar, pozostáva z dvoch malých štvorčekov takej istej látky (spojených tenkými stužkami alebo šnúrkami) a je určený pre nečlenov rehole. Prijímajú ho pri osobitnom zasväcujúcom obrade a nosia ho pod svojím normálnym oblekom.
Cirkev uznala pravidlá ich života, a tým dala právny začiatok karmelitánskeho rádu. Rád sa rýchle rozvíjal a vyznačoval sa príkladným životom. V Anglicku sa mimoriadnou svätosťou preslávil sv. Šimon Stock. Keď spozoroval nebezpečenstvo hroziace rádu, prosil Najsvätejšiu Pannu o pomoc. V noci z 15. na 16. júla 1251 uzrel Najsvätejšiu Pannu Máriu v sprievode anjelov, Panna Mária mu podala škapuliar hnedej farby. Vtedy počul tieto Máriine slová:
"Prijmi, najmilší synu, škapuliar tvojho rádu ako znak môjho bratstva, výsadu pre teba a všetkých karmelitánov. Kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni. Je to znak spásy, záchrana v nebezpečenstvách, znamenie pokoja a večného záväzku."
Začiatkom 14. storočia sa Najsvätejšia Panna Mária ukázala pápežovi Jánovi XXII. a odporúčala mimoriadnu starostlivosť o "jej karmelitánsky rád". Sľúbila hojné milosti a spásu tým, čo patria do rádu a verne zachovávajú svoje sľuby. Podobne aj tým, čo patria do Bratstva sv. škapuliara, zachovávajú cnosť čistoty podľa stavu a modlia sa za Cirkev. Nakoniec sľúbila všetkým mimoriadnu milosť, známu pod názvom "sobotná výsada": "Ja, ich Matka, ich v prvú sobotu po smrti vyslobodím z očistca a zavediem na horu večného života." Pápež Ján XXII. potom v roku 1322 vydal bulu "Sacratissimo uti culmine", ktorou potvrdil spomenutý druhý prísľub sobotnej výsady.
Niektorí cirkevní historici pokladajú správu o zjavení sa Panny Márie sv. Šimonovi Stockovi za legendu z neskoršieho obdobia a pochybujú aj o hodnovernosti spomenutej buly.
Apoštolská stolica zaradila škapuliar medzi sväteniny. Svojou mocou potvrdila výsady škapuliara, opierajúc ich účinnosť o modlitby celej Cirkvi. Uvedomovala si, že vytrvalé nosenie tohto znaku osobitného zasvätenia stále pripomína veriacemu plnenie kresťanských povinností a robí ho účastným na duchovných dobrodeniach karmelitánskej alebo inej rehole. Okrem toho druhý uvedený prísľub sa viazal na podmienky vedúce k väčšej kresťanskej dokonalosti: na čistotu života primeranú svojmu stavu a na dennú modlitbu tzv. malých hodiniek k Panne Márii. Toto recitovanie mariánskeho breviára môže splnomocnený kňaz (príp. spovedník) zameniť za inú modlitbu alebo za pôst či iný druh sebazaprenia podľa možností toho-ktorého jedinca. Škapuliar sa popri ruženci stal jednou zo základných mariánskych pobožností. V súčasnosti je pobožnosť k sv. škapuliaru známa nielen v Európe, ale na celom svete. Treba pripomenúť, že pápež Ján Pavol II. nosí sv. škapuliar od detstva.
Keďže nepretržité nosenie pláteného škapuliara sa vo viacerých povolaniach (baníci, hutníci, vojaci...) stretalo s vážnymi ťažkosťami, pápež sv. Pius X. dovolil (16. dec. 1910) namiesto pláteného škapuliara nosiť škapuliarsky medailónik. Ten má na jednej strane obraz Božského Srdca a na druhej obraz Panny Márie. Malý škapuliar sa stal taký populárny, že okrem karmelitánskeho vznikli aj škapuliare iných rehoľných spoločností a bratstiev (napr. trinitárov, servítov, františkánov, lazaristov a i.).
Sviatok Panny Márie Karmelskej bol pôvodne ďakovným sviatkom karmelitánskej rehole za dobrodenia dosiahnuté prostredníctvom Panny Márie. Vznikol pravdepodobne r. 1387. Idea škapuliara sa k nemu pripojila až neskôr. V 17. storočí pápeži dovolili sláviť sviatok v niektorých katolíckych krajinách. Napokon 24. septembra 1726 pápež Benedikt XIII. rozšíril toto dovolenie na celú Cirkev.
Literatúra:
ZAWADA, M. - FEDUŠ, M.: Svätý škapuliar - dar Matky Božej. Lúč Bratislava 1993.
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995
Počet prístupov na stránky Životopisov svätých: (od 8. júla 2002)
http://www.proglas7.sk/Skapul.htm
http://ocds.sk/node/53
http://www.mojakomunita.sk/web/ann.sojka/blog/-/blogs/skapuliar-jana-pavla-ll-
https://ocistec-purgatory.weebly.com/vznesenosti-panny-marie-svaty-alfons-maria-de-liguori.html
https://jezismaria.weebly.com/vnesenosti-panny-marie--svaty-alfons-maria-de-liguori.html
