
Z DENNÍČKA SV. FAUSTÍNY :
Nech sa nebojí ku mne priblížiť žiaden hriešnik, Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vyliať na ľudské duše.
Ježiš sa mi žaloval týmito slovami:„Nedôvera duší mi ide roztrhnúť vnútro. Ešte viac ma bolí nedôvera vyvolenej duše, napriek mojej nevyčerpateľnej láske mi nedôverujú, ba ani moja smrť im nestačí. Beda duši, ktorá ich zneužije."
Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu, to je sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky."
Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát." (D 699) Žiadna duša nenájde ospravedlnenie," vysvetlil Ježiš, „pokiaľ sa s dôverou neobratí k môjmu milosrdenstvu.
+ Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobratí s dôverou k môjmu milosrdenstvu.
+ Ó, ako veľmi ma zraňuje nedôvera duše. Taká duša vyznáva, že som svätý a spravodlivý, ale neverí, že som milosrdenstvo, nedôveruje v moju dobrotu. Aj satani zvelebujú moju spravodlivosť, ale neveria v moju dobrotu.
Moje srdce sa raduje z mena milosrdenstvo. Povedz, že milosrdenstvo je najvznešenejšou vlastnosťou.

Rozhovor milosrdného Boha s dušou v zúfalstve.
Svätá Faustína
- Ježiš hovorí: Duša ponorená v temnotách, nezúfaj, nieje všetko stratené. Vstúp do rozhovoru so svojím Bohom, ktorý je láska a milosrdenstvo samo." Ale žiaľ, duša zostáva na Božie volanie hluchá a ponára sa v ešte väčších temnotách.
Ježiš volá znova: „Duša, počuj hlas svojho milosrdného Otca.
V duši sa prebúdza odpoveď: „Pre mňa už niet milosrdenstva." A upadá do ešte väčšej temnoty, do istého druhu zúfalstva, ktoré jej dáva istú predchuť pekla a činí ju celkom neschopnú priblížiť sa k Bohu.
Rozhovor milosrdného Boha s dušou v zúfalstve.
Svätá Faustína
- Ježiš hovorí: Duša ponorená v temnotách, nezúfaj, nieje všetko stratené. Vstúp do rozhovoru so svojím Bohom, ktorý je láska a milosrdenstvo samo." Ale žiaľ, duša zostáva na Božie volanie hluchá a ponára sa v ešte väčších temnotách.
Ježiš volá znova: „Duša, počuj hlas svojho milosrdného Otca.
V duši sa prebúdza odpoveď: „Pre mňa už niet milosrdenstva." A upadá do ešte väčšej temnoty, do istého druhu zúfalstva, ktoré jej dáva istú predchuť pekla a činí ju celkom neschopnú priblížiť sa k Bohu.

Ježiš tretíkrát hovorí k duši, ale duša je hluchá a slepá. Začína sa upevňovať v zatvrdilosti a zúfalstve. Vtedy sa začína namáhať vnútro Božieho milosrdenstva a aj bez žiadnej spolupráce Boh dáva duši svoju poslednú milosť.
Ak ňou pohrdne, Boh ju už ponechá v stave, v ktorom sama chce byť naveky. Táto milosť vychádza z Ježišovho milosrdného srdca a svojím svetlom prekvapuje dušu. Duša začína chápať Božie úsilie, ale obrátenie závisí od nej. Vie, že táto milosť je pre ňu posledná a ak prejaví aspoň jeden záchvev dobrej vôle, hoci ten najmenší, Božie milosrdenstvo dokončí ostatné.
„Tu pôsobí všemohúcnosťmôjho milosrdenstva. Šťastná duša, ktorá využije túto milosť."
Ježiš: „Akou veľkou radosťou sa naplnilo moje srdce, keď sa vraciaš ku mne. Vidím ťa veľmi slabú, preto ťa beriem na svoje plecia a nesiem ťa do domu môjho Otca.
Duša je akoby prebudená. „Či je to možné, že by pre mňa ešte bolo milosrdenstvo?" pýta sa plná strachu.
Ježiš: „Práve ty, dieťa moje, máš výhradné právo na moje milosrdenstvo. Dovoľ môjmu milosrdenstvu pôsobiť v tebe, v tvojej biednej duši. Dovoľ, aby vstúpili do tvojej duše lúče milosti. Ony vovedú do nej svetlo, teplo a život.
Duša: „Predsa sa ma zmocňuje strach už len pri spomienke na moje hriechy a ten hrozný strach vzbudzuje vo mne pochybnosti o Tvojej dobrote.

Ježiš: „Vedz, duša, že všetky tvoje hriechy nezranili moje srdce tak bolestne ako táto tvoja nedôvera. Po toľkom úsilí mojej lásky a milosrdenstva nedôveruješ mojej dobrote."
Duša: „Ó, Pane, zachráň ma sám, lebo hyniem, buď mojím Spasiteľom. Ó, Pane, ostatné nie som schopná vypovedať, ide mi roztrhnúť moje úbohé srdce, ale Ty, Pane...
Ježiš nedovolil duši dokončiť tieto slová, ale dvíhajú zo zeme, z priepasti biedy a v jednom okamihu ju privádza do príbytku svojho srdca. Všetky hriechy v okamihu zmizli,lásky žiar ich zničil.
Ježiš: „Duša, máš všetky poklady môjho srdca, ber z neho, čo len potrebuješ.
Duša: „Ó, Pane, cítim sa zaliata Tvojou milosťou. Cítim, ako vstupuje do mňa nový život a nadovšetko cítim Tvoju lásku v mojom srdci a to mi stačí. Ó, Pane, celú večnosť budem oslavovať všemohúcnosť
Tvojho milosrdenstva. Posmelená Tvojou dobrotivosťou Ti vyrozprávam o všetkých bolestiach môjho srdca.
Ježiš: „Hovor, dieťa, všetko bez nejakých výhrad, lebo ťa počúva milujúce srdce, srdce najlepšieho priateľa."
„Ó, Pane, teraz vidím všetku svoju nevďačnosť a Tvoju dobrotu. Prenasledoval si ma svojou láskou a ja som marila všetky Tvoje námahy. Vidím, že za márnenie Tvojich milostí mi patrilo samé dno pekla."

Ježiš preruší rozprávanie duše a hovorí: „Neponáraj sa do svojej biedy, si príliš slabá, aby si hovorila. Radšej pozeraj do môjho srdca plného dobroty, pripusti si k srdcu moje city a usiluj sa o tichosť a pokoru. Buď milosrdná voči druhým, ako ja som voči tebe. Keď pocítiš, že tvoje sily slabnú, prichádzaj k prameňu milosrdenstva, posilňuj svoju dušu a neustaneš na ceste."
Duša: „Teraz už chápem Tvoje milosrdenstvo, ktoré ma zakrýva ako žiarivý oblak a vedie ma do domu môjho Otca. Chráni ma pred straš-ným peklom, ktoré som si nie raz, ale tisíckrát zaslúžila. Ó, Pane, celá večnosť mi nebude stačiť na hodné zvelebovanie Tvojho nepreniknuteľného milosrdenstva, Tvojho zľutovania nado mnou. 1486

Rozhovor milosrdného Boha s trpiacou dušou
Ježiš: Duša, vidím ťa tak veľmi trpieť, vidím, že nemáš silu ani len hovoriť so mnou. Hľa, ja sám budem hovoriť k tebe, duša. Hoci by tvoje utrpenia boli aké veľké, nestrácaj pokoj ducha, ani sa nepoddávaj znechuteniu. Ale povedz mi, dieťa moje, kto sa opovážil zraniť tvoje srdce. Povedz mi o všetkom, buď úprimná vo vzťahu ku mne, odkry mi všetky rany svojho srdca. Ja ich vyliečim a tvoje utrpenie sa stane prameňom tvojho posvätenia.
Duša: „Pane, také veľké a rozličné sú moje utrpenia a ich dlhé trva¬nie ma už napĺňa znechutením.
Ježiš: „Dieťa moje, netreba sa znechucovať. Viem, že mi bezhranične dôveruješ. Viem, že poznáš moju dobrotu a milosrdenstvo, preto sa môžeme podrobne porozprávať o všetkom, čo ti tak veľmi leží na srdci.
Duša: „Mám tak veľa rôznych vecí, že neviem, o čom najskôr hovoriť, ako to všetko vypovedať.
Ježiš: „Hovor ku mne jednoducho ako priateľ priateľovi. No, povedz mi, dieťa moje, čo ťa zdržiava na ceste svätosti.
Duša: „Nemám dobré zdravie, to ma zdržiava na ceste svätosti. Nemôžem si plniť povinnosti, som len tou, ktorú všetci iba naháňajú a rozkazujú jej. Nemôžem sa umŕtvovať, prísne postiť, ako robili svätci. Neveria, že som chorá a k fyzickému utrpeniu sa pripája morálne a z toho vyplývajú mnohé pokorenia. Vidíš, Ježišu, ako sa tu môžem stať svätou?
Ježiš: „Dieťa, je pravda, že to všetko je utrpenie, ale inej cesty do neba niet okrem krížovej cesty. Ja sám som ju prešiel prvý. Vedz o tom, že je to najkratšia a najbezpečnejšia cesta.
Duša: „Pane, opäť nová prekážka a ťažkosť na ceste k svätosti. Pretože som Ti verná, prenasledujú ma a spôsobujú mi kvôli tomu mnohé utrpenia.
Ježiš: „Vedz o tom, že svet ťa nenávidí, lebo nie si z tohto sveta. Najprv prenasledoval mňa, ale to prenasledovanie je znakom, že ideš verne po mojich stopách."
Duša: „Pane, zase ma znechucuje, že v mojich vnútorných utrpeniach mi nerozumejú ani predstavení, ani spovedník. Temnota zatem¬nila môj rozum. Ako tu postupovať dopredu? Tak ma to všetko nejako znechucuje a myslím si, že výšiny svätosti nie sú pre mňa.
Ježiš: „Hľa, dieťa moje, teraz si mi povedala veľa. Viem, že je to veľké utrpenie byť nepochopená, a to ešte tými, ktorých človek miluje a voči ktorým je naša úprimnosť veľká. Ale nech ti stačí, že ja ťa chápem vo všetkej tvojej biede a úbohosti. Teší ma tvoja hlboká viera, ktorú máš napriek všetkému, voči mojim zástupcom. Ale vedz o tom, že ľudia dušu celkom nepochopia, lebo je to nad ich možnosti. Preto som ja sám zostal na zemi, aby som mohol potešiť tvoje ubolené srdce a posilniť tvoju dušu, aby si neustala na ceste.
Hovoríš, že veľké temnoty ti zatemňujú rozum. Prečo teda v týchto chvíľach neprichádzaš ku mne? Som svetlo a môžem v jednom okamihu vliať do tvojej duše toľko svetla a pochopenia svätosti, že v žiadnych knihách to nevyčítaš, žiaden spovedník nieje schopný tak poučiť a osvietiť dušu. Vedz ešte, že tie temnoty, na ktoré sa ponosuješ, som prežil prvý kvôli tebe v Olivovej záhrade. Na moju dušu zaľahol smrteľný smútok a tebe dávam podiel z tohto utrpenia pre moju zvláštnu lásku k tebe a pre vysoký stupeň svätosti, ktorý ti predurčujem v nebi. Trpiaca duša je môjmu srdcu najbližšie.
Duša: „Ale ešte jedno, Pane. Čo robiť, ak ma odstrkujú a odmietajú ľudia a zvlášť tí, s ktorými som mala právo počítať, a to vo chvíľach, keď to najviac potrebujem?
Ježiš: „Dieťa moje, urob si predsavzatie, že sa nikdy nebudeš opierať o ľudí. Dokážeš veľa, ak sa celkom odovzdáš do mojej vôle a povieš: nie ako ja chcem, ale ako je Tvoja vôľa, ó, Bože, nech sa mi stane. Vedz, že tieto slo¬vá, vypovedané z hĺbky srdca, v jednom okamihu vynášajú dušu na vrchol svätosti. V takej duši mám zvláštne zaľúbenie. Taká duša mi vzdáva veľkú chválu, taká duša napĺňa nebo vôňou svojej cnosti. Ale vedz, že za tú silu, ktorú máš v sebe na znášanie utrpenia, musíš ďakovať častému sv. prijímaniu. A teda často prichádzaj k tomuto prameňu milosrdenstva a načieraj nádobou dôvery všetko, čo potrebuješ.
Duša: „Vďaka Ti, Pane, za Tvoju nepochopiteľnú dobrotivosť, že si ráčil zostať s nami v tomto vyhnanstve a prebývaš s nami ako Boh milosrdenstva. Rozsievaš okolo seba jas svojej ľútosti a dobrotivosti a vo svetle Tvojich lúčov milosrdenstva som poznala, ako veľmi ma miluješ.
1487 +

Rozhovor milosrdného Boha s hriešnou dušou
Duša: „Pane, poznávam Tvoju svätosť a bojim sa Ťa.
Ježiš: „Prečo sa bojíš, dieťa moje, Božieho milosrdenstva?Moja svätosť mi neprekáža, aby som bol k tebe milosrdný.
Pozri, duša, pre teba som ustanovil trón milosrdenstva na zemi. Tým trónom je tabernákulum a z toho trónu milosrdenstva túžim zostupovať do tvojho srdca.
Pozri, neobklopil som sa ani družinou, ani strážou, máš ku mne prístup v každej chvíli. V každom okamihu dňa chcem s tebou hovoriť a túžim ti udeľovať milosti."
Duša: „Pane, bojím sa, či mi odpustíš tak veľa hriechov, moja bieda ma napĺňa hrôzou."
Ježiš: „Moje milosrdenstvo je väčšie než tvoja bieda aj bieda celého sveta. Kto môže zmerať moju dobrotu? Kvôli tebe som zostúpil z neba na zem, kvôli tebe som dovolil, aby ma pribili na kríž, kvôli tebe som dovolil kopijou otvoriť svoje srdce a otvoril som ti prameň milosrdenstva. Prichádzaj a načieraj milosti z toho prameňa nádobou dôvery. Skrúšené srdce nikdy neodmietnem, tvoja bieda utonula v priepasti môjho milosrdenstva.
Načo by si mala so mnou viesť spor o tvoju biedu? Urob mi radosť tým, že mi odovzdáš všetku svoju biedu a celú svoju úbohosť a ja ťa naplním pokladmi milostí."
Duša: „Premohol si, ó, Pane, moje kamenné srdce svojou dobrotou. Hľa, s dôverou a pokorou sa približujem k tribunálu Tvojho milosrdenstva, rozhreš ma sám rukou svojho zástupcu.
Ó, Pane, cítim, ako prenikli milosť a pokoj do mojej biednej duše. Cítim, že ma skrz-naskrz preniklo Tvoje milosrdenstvo, Pane. Odpustil si mi viac, než som sa odvážila očakávať alebo bola schopná pomyslieť. Tvoja dobrota prevýšila všetky moje túžby. A teraz Ťa pozývam do svojho srdca, preniknutá vďačnosťou za toľké milosti. Blúdila som ako márnotratné dieťa po nesprávnych cestách a Ty si neprestal byť mojím Otcom. Rozmnožuj vo mne Tvoje milosrdenstvo, lebo vidíš, aká som slabá.
Ježiš: „Dieťa, nehovor už o svojej biede, lebo ja sa na ňu už nepamätám. Počúvaj, dieťa moje, čo ti túžim povedať. Priviň sa k mojim ranám a čerpaj z prameňa života všetko, po čom len tvoje srdce túži. Pi z prameňa života plnými dúškami a neustaneš na ceste. Pozeraj do žiary môjho milosrden¬stva a neľakaj sa nepriateľov svojej spásy. Oslavuj moje milosrdenstvo.

Rozhovor milosrdného Boha s dokonalou dušou
Duša: „Pán môj a Majster môj, túžim sa s Tebou porozprávať."
Ježiš: „Hovor, lebo počúvam ťa v každom čase, milované dieťa. Vždy čakám na teba. O čom sa túžiš so mnou porozprávať?
Duša: Duša: „Pane, najprv si chcem vyliať pri Tvojich nohách svoje srdce ako vôňu vďaky za toľko milostí a dobrodení, ktorými ma neustále zasypávaš. Aj keď by som ich chcela spočítať, nedokážem to. Viem len, že v mojom živote nebola chvíľa, v ktorej by som nepociťovala Tvoju starostlivosť a dobrotivosť.
Ježiš: „Milý mi je tvoj rozhovor a vzdávanie vďaky ti otvára nové pokla¬dy milostí. Ale, dieťa moje, možno by sme sa mohli porozprávať nie tak všeo¬becne, ale podrobne, o tom, čo ti najviac leží na srdci. Porozprávajme sa s dôverou, úprimne ako dve srdcia, ktoré sa navzájom milujú."
Duša: „Ó, môj milosrdný Pane, v mojom srdci sú tajomstvá, o kto¬rých okrem Teba nikto nevie ani vedieť nebude. Lebo, keby som ich aj chcela vypovedať, nikto by ma nepochopil. Niečo vie Tvoj zástupca, lebo veď pred ním sa spovedám, ale len natoľko, nakoľko som schopná mu odkryť tie tajomstvá. Ostatné zostáva medzi nami na veky, ó, môj Pane! Prikryl si ma plášťom svojho milosrdenstva, odpúšťaš mi vždy hriechy. Neodmietol si mi ani raz svoje odpustenie, ale zľutoval si sa nado mnou. Vždy si ma obdaroval novým životom, životom milosti. Aby som nemala v ničom pochybnosti, odovzdal si ma do nežnej starostlivosti svojej Cirkvi, tej naozaj nežnej matky, ktorá ma v Tvojom mene upevňuje v pravdách viery a bdie, aby som nikdy neblúdila. A zvlášť na súde Tvojho milosrdenstva moja duša zakusuje celé more láskavosti. Padlým anjelom si nedal čas na pokánie, nepredĺžil si im čas milo¬srdenstva. Ó, môj Pane, postavil si na ceste môjho života svätých kňa¬zov, ktorí mi ukazujú bezpečnú cestu. Ježišu, v mojom živote je ešte jedno tajomstvo - najhlbšie, ale aj naj srdečnej šie - si to Ty sám v podobe chleba, keď prichádzaš do môjho srdca. Tuje celé tajomstvo mojej svätosti. Tuje moje srdce spojené s Tvojím, stáva sa jedno, tu už neexistu¬jú žiadne tajomstvá, lebo všetko Tvoje -je moje a moje - Tvoje. Hľa, vše-mohúcnosť a zázrak Tvojho milosrdenstva. Aj keby sa spojili všetky jazyky, ľudské aj anjelské, nenájdu dosť slov na vyjadrenie tohto tajomstva lásky a Tvojho nepochopiteľného milosrdenstva.
Keď rozjimam o tomto tajomstve lásky, moje srdce upadá do novej extázy lásky. Hovorím Ti o všetkom, Pane, v mlčaní, lebo reč lásky je bez slov. Nestratí sa ani jeden záchvev môjho srdca. Ó, Pane, napriek tomu, že si sa tak veľ¬mi znížil, Tvoja veľkosť v mojej duši sa ešte zväčšila. Takto sa vzbudila v mojej duši ešte väčšia láska k Tebe - jediný predmet mojej lásky, lebo život lásky a zjednotenia je navonok dokonalá čistota a hlboká pokora, mierna tichosť, veľká horlivosť o spásu duší. Ó, môj najsladší Pane, bdieš nado mnou v každej chvíli a dávaš mi vnuknutie, ako postupovať v danom prípade, keď moje srdce váha medzi jednou a druhou vecou. Sám si neraz vstúpil do riešenia záležitosti. Ach, ako nespočítateľné veľa¬krát si mi dal v náhlom osvietení poznať, čo sa Ti lepšie páči.
Ó, ako veľa je tých tajomných odpustení, o ktorých nikto nevie. Mno¬hokrát si vlieval do mojej duše silu a odvahu, aby som mohla napredo¬vať. Sám si odstraňoval ťažkosti - aby - z mojej cesty a miešal si sa priamo do ľudského konania.
Ó, Ježišu, všetko, čo som Ti povedala, je len slabým náznakom oproti skutočnosti, ktorá je v mojom srdci. Ó, môj Ježišu, ako veľmi túžim po obrátení hriešnikov. Ty vieš, čo pre nich robím, aby som ich pre Teba získala. Nesmierne ma bolí každá urážka, ktorú Ti spôsobili. Ty vidíš, že pri obrane Tvojho kráľovstva nešetrím ani silami, ani zdravím, ani životom. Aj keď tu na zemi zostávajú moje námahy nepovšimnuté, nie sú preto menej hodné v Tvojich očiach.
Ó, Ježišu, túžim privádzať duše k prameňu Tvojho milosrdenstva, aby čerpali životodarnú vodu života nádobou dôvery. Keď duša zatúži pocítiť na sebe väčšie Božie milosrdenstvo, nech sa približuje k Bohu s veľkou dôverou. Ak jej dôvera v Boha bude bezhraničná, aj Božie milosrdenstvo pre ňu bude bezhraničné. Ó, môj Pane, ktorý poznáš každý úder môjho srdca, Ty vieš, ako vrúcne túžim, aby všetky srdcia bili výlučne pre Teba, aby každá duša oslavovala veľkosť Tvojho milosrdenstva."
Ježiš: „Moje milované dieťa, rozkoš môjho srdca, tvoj rozhovor mi je drahší a milší než anjelský spev.
Pre teba sú otvorené všetky poklady môjho srdca. Ber si z tohto srdca, čo potrebuješ pre seba i pre celý svet. Pre tvoju lásku odvraciam spravodlivé tresty, ktoré si ľudstvo zasluhuje. Jeden skutok čistej lásky ku mne je mi milší než tisíc hymnov nedokonalých duší. Jeden tvoj vzdych lásky mi vynahradzuje za mnohé urážky, ktorými ma kŕmia bezbožníci. Najmenší skutok, čiže skutok cnosti, má v mojich očiach nesmiernu hodnotu, a to pre veľkú lásku, ktoríi máš voči mne. V takej duši, ktorá žije výlučne mojou láskou, kraľujem ako v nebi. Dňom i nocou moje oko bdie nad ňou a nachádza v nej svoje zaľúbenie. Mám ucho naklonené k jej prosbám, šepotu jej srdca, a často predbieham jej prosby. Ó dieťa, ktoré zvlášť milujem, zrenička môjho oka, odpočiň si chvíľu pri mojom srdci a zakús lásku, v ktorej budeš po celú večnosť nachádzať rozkoš.
Ale, dieťa, ešte nie si vo vlasti, tak choď - posilnená mojou milosťou -a bojuj o moje kráľovstvo v ľudských dušiach. Bojuj ako kráľovské dieťa a pamätaj, že dni vyhnanstva prejdú rýchlo a s nimi aj možnosť zbierať zásluhy pre nebo. Očakávam od teba, dieťa moje, veľa duší, ktoré budú po celú večnosť oslavovať moje milosrdenstvo. Aby si mohla náležité odpovedať na moje volanie, prijímaj ma každý deň vo sv. prijímaní- ono ti dá silu...
Ježišu, nenechávaj ma samotnú v utrpení. Ty vieš, Pane, aká som sla¬bá, som priepasťou biedy, som ničota sama, tak čo bude na tom zvláštne, ak ma necháš samu a padnem. Som nemluvňa, Pane, nedokážem si poradiť. Ale napriek opustenosti dôverujem, napriek svojim pocitom dôverujem a celá sa premieňam v dôveru neraz napriek tomu, čo cítim. Nezmenšuj moje utrpenie v ničom, len mi daj silu zniesť ho. Rob so mnou, čo sa Ti páči, Pane, daj mi len milosť, aby som Ťa dokázala milo¬vať v každej situácii a okolnostiach. Nezmenšuj, Pane, kalich utrpenia, daj mi len silu, aby som ho mohla pozdvihnúť k ústam a piť.
Ó, Pane, neraz ma vyzdvihuješ až do svetla videní, a potom ma opäť ponáraš do temnej noci a do priepasti mojej ničoty. Duša sa cíti byť sama uprostred veľkej pustatiny... Ale napriek všetkému Ti dôverujem, Ježišu, lebo Ty sa nemeníš. Môj postoj sa mení, ale Ty si vždy ten istý, plný milosrdenstva.
+ Ježišu, Prameň života, posväc.uj ma, moja Sila, upevňuj ma, môj 1490 Vodca, bojuj za mňa. Jediné Svetlo mojej duše, osvecuj ma. Majster môj, veď ma, spolieham sa na Teba ako nemluvňa na lásku svojej matky. Aj keď by sa proti mne všetko sprisahalo a aj keby sa zem strácala pod moji¬mi nohami, zostávam pokojná pri Tvojom srdci. Ty si vždy pre mňa naj-nežnejšou matkou a prevyšuješ všetky matky. Svoju bolesť Ti vyspievam mlčaním a Ty ma pochopíš lepšie ako všetky slová...
+ Dnes ma navštívil Pán a povedal: „Dcéra moja, neboj sa toho, čo pride na teba, nedopustím nad tvoje sily. Poznáš silu mojej milosti, nech ti to stačí." Pán mi dal po tých slovách hlbšie pochopenie pôsobenia svojej milosti.
..........
Čo sa Ježišovi Nepáči
Nepáči sa mi prefíkanosť a chytráctvo, tá duša mala iné úmysly a iné slová na perách
Pred sv. prijímaním mi dal Ježiš poznať, že rozhodne nemám počúvať v rozhovore jednu sestru, lebo sa mu nepáči jej prefíkanosť a chytráctvo. „Dcéra moja, nehovor tej osobe ani svoje názory, ani svoje zmýšľanie.
" Odprosila som Pána za to, čo sa mu nepáčilo v tejto duši a pokorne som prosila, aby ma posilnil svojou milosťou vo chvíli, keď znovu prí¬de ku mne na rozhovor. Pýtala sa ma na veľa vecí, na ktoré som jej odpo vedala so všetkou sesterskou láskou, a na dôkaz, že jej hovorím zo srdca, povedala som jej niektoré veci z vlastnej skúsenosti. Ale tá duša mala iné úmysly a iné slová na perách
1493 + Ó, môj Ježišu, od chvíle, keď som sa Ti celkom odovzdala, nemys¬lím vôbec na seba. Môžeš so mnou robiť, čo sa Ti páči. Myslím len na jedno, a to, čo sa Ti lepšie páči, ako Ti môžem, ó Pane, urobiť radosť. Počúvam a dávam pozor na každú príležitosť, nezáleží na tom, že navo¬nok som v tomto prípade inak posudzovaná...
15.1. 1938
Dnes, keď ma navštívila sestra, pre ktorú ma napomenul Pán, v duchu som sa vyzbrojila do boja. Aj keď ma to veľa stálo, ani o vlások som neustúpila od Božieho príkazu. Ale keď už to trvalo takmer hodinu a sestra neuvažovala o odchode, vnútorne som pozvala Ježiša na pomoc.

Z DENNÍČKA SV. FAUSTÍNY :
Nech sa nebojí ku mne priblížiť žiaden hriešnik, Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vyliať na ľudské duše.
Ježiš sa mi žaloval týmito slovami:„Nedôvera duší mi ide roztrhnúť vnútro. Ešte viac ma bolí nedôvera vyvolenej duše, napriek mojej nevyčerpateľnej láske mi nedôverujú, ba ani moja smrť im nestačí. Beda duši, ktorá ich zneužije."
Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu, to je sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky."
Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát." (D 699) Žiadna duša nenájde ospravedlnenie," vysvetlil Ježiš, „pokiaľ sa s dôverou neobratí k môjmu milosrdenstvu.
+ Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobratí s dôverou k môjmu milosrdenstvu.
+ Ó, ako veľmi ma zraňuje nedôvera duše. Taká duša vyznáva, že som svätý a spravodlivý, ale neverí, že som milosrdenstvo, nedôveruje v moju dobrotu. Aj satani zvelebujú moju spravodlivosť, ale neveria v moju dobrotu.
Moje srdce sa raduje z mena milosrdenstvo.Povedz, že milosrdenstvo je najvznešenejšou vlastnosťou.
Večerná pobožnosť zakončená požehnaním Najsvätejšou sviatosťou.
231 Bola to pravdepodobne s. Antonína Grejwulová, ktorá vo svojich spomienkach
o s. Faustíne píše: „Po spovedi som mala nepokoj a pochybnosti, či mi Pán Ježiš odpustil.
Plačúc som prosila s. Faustínu o modlitbu. Na druhý deň ráno mi povedala: „Sestra, naš
la si milosť u Pána Ježiša, lebo hneď odpovedal, že sa nehnevá za tvoje previnenia, ale bolí
ho nedôvera v jeho odpustenie. Budem sa modliť, aby som ho za teba odprosila."
Všetko závisí od jeho sv. vôle
+ Pán Ježiš mi dal poznať, ako všetko závisí od jeho sv. vôle !Dal mi hlboký pokoj ohľadne celého diela
„Počúvaj, dcéra moja, hoci sú všetky diela, ktoré vznikajú z mojej vôle, vystavené väčším ťažkostiam, predsa rozmýšľaj, či boli niektoré z nich vystavené väčším ťažkostiam ako moje bezprostredné dielo - dielo vykúpenia. Nesmieš si príliš pripúšťať k srdcu protivenstva.
Svet nieje taký silný, ako sa zdá, jeho moc ( zla )je prísne obmedzená !
Vedz o tom, dcéra moja, že ak je duša naplnená žiarou mojej čistej lásky, vtedy všetky ťažkosti unikajú ako hmla pod lúčom slnka, boja sa takej duše zachytiť, a všetci protivníci sa boja si s ňou začínať, lebo cítia, že táto duša je silnejšia ako celý svet.
Moje najmenšie želanie jasne predlož spovedníkovi inak by som nemal v tebe zaľúbenie.
Dcéra moja, rob v celom diele milosrdenstva toľko, koľko ti poslušnosť dovoľuje, ale moje najmenšie želanie jasne predlož spovedníkovi a čo on rozhodne, od toho sa už nesmieš odkloniť, ale všetko verne splň, inak by som nemal v tebe zaľúbenie.
Po svätom prijímaní som videla Pána Ježiša. Povedal mi tieto slová:
Dnes prenikni do ducha mojej chudoby a zariad všetko tak, aby ti ani najchudobnejší nemali čo závidieť.
Nie vo veľkých budovách a v nádherných zariadeniach, ale v čistom a pokornom srdci sa mi páči." Keď som zostala sama, začala som sa zamýšľať nad duchom chudoby.
Vidím jasne, že Ježiš nemal nič, hoci je Pánom všetkého. Jasličky požičané, kráča životom, konajúc dobro všetkým, a sám nemá kde hlavu skloniť. Na kríži vidím vrchol jeho chudoby, lebo nemá ani šaty na sebe.
Ó, Ježišu, skrze slávnostný sľub chudoby sa Ti túžim pripodobniť, chudoba bude mojou matkou. Navonok nič nevlastniť a nedisponovať ničím ako svojím vlastníctvom ani vnútorne po ničom netúžiť. A aká veľká je Tvoja chudoba v Najsvätejšej sviatosti. Či bola duša niekedy taká opustená ako Ty, Ježišu, na kríži? )
Večer som videla ukrižovaného Pána Ježiša. Z rúk, nôh a boku vytekala najsvätejšia krv. Po chvíli mi povedal: „To všetko je pre spásu duší. Uváž, dcéra moja, čo robíš ty pre ich spasenie.
Odpovedala som: Ježišu, keď pozerám na Tvoje utrpenie, ja nerobím pre záchranu duší takmer nič.
Pán mi povedal: „Vedz, dcéra moja, že tvoje každodenné tiché mučeníctvo v úplnom odovzdaní sa mojej vôli privádza veľa duší do neba.
Keď sa ti zdá, že utrpenie je nad tvoje sily, pozeraj na moje rany a povznesieš sa nad ľudské opovrhovanie a súdy. Rozjímanie o mojom umučení ti pomôže povzniesť sa nadovšetko. Pochopila som mnohé veci, ktoré som nemohla predtým pochopiť.
Dnes, keď som sa pripravovala na sv. prijímanie, ma Ježiš požiadal, aby som viac písala. Nielen o milostiach, ktoré mi udeľuje, ale aj o vonkajších veciach, a to pre potešenie mnohých duší.
+ Po tej noci utrpenia, keď kňaz vošiel s Pánom Ježišom do cely, celej mojej bytosti sa zmocnila taká páľava, že som cítila, že keby kňaz trochu predĺžil tú chvíľu, Ježiš sám by sa vytrhol z jeho ruky a prišiel by do mňa.
Po sv. prijímaní mi Pán povedal
„Keby ma kňaz nepriniesol do teba, prišiel by som sám v tej istej podobe. Dcéra moja, tvoje utrpenie dnešnej noci vyprosilo veľkému množstvu duší milosť milosrdenstva."
+ „Dcéra moja, chcem ti niečo povedať." Odpovedala som: „Hovor Ježišu, lebo túžim po Tvojich slovách." „Nepáči sa mi, že sa riadiš tým, že kvôli šomraniu sestier si neprijala spoveď otca Andrasza v cele.
Vedz o tom, že takto si im dala ešte väčší dôvod na šomranie. "Veľmi ponížene som odprosovala Pána. Ó, Majster môj, karhaj ma, neodpúšťaj mi a nedovoľ mi blúdiť.
+ Ó, môj Ježišu, keď ma nechápu a moja duša je utrápená, túžim 1461 zostať chvíľu sama len s Tebou. Reč smrteľníkov ma nepoteší, neposielaj mi, ó, Pane, takých poslov, ktorí mi hovoria len sami od seba, čo im nadiktuje ich vlastná prirodzenosť. Takí tešitelia ma veľmi unavujú.
Tvojho milosrdenstva. Posmelená Tvojou dobrotivosťou Ti vyrozprávam o všetkých bolestiach môjho srdca.
Ježiš: „Hovor, dieťa, všetko bez nejakých výhrad, lebo ťa počúva milujúce srdce, srdce najlepšieho priateľa.
Neponáraj sa do svojej biedy, radšej pozeraj do môjho srdca plného dobroty
Ó, Pane, teraz vidím všetku svoju nevďačnosť a Tvoju dobrotu. Prenasledoval si ma svojou láskou a ja som marila všetky Tvoje námahy. Vidím, že za márnenie Tvojich milostí mi patrilo samé dno pekla."
Ježiš preruší rozprávanie duše a hovorí: „Neponáraj sa do svojej biedy, si príliš slabá, aby si hovorila.
Radšej pozeraj do môjho srdca plného dobroty, pripusti si k srdcu moje city a usiluj sa o tichosť a pokoru. Buď milosrdná voči druhým, ako ja som voči tebe. Keď pocítiš, že tvoje sily slabnú, prichádzaj k prameňu milosrdenstva, posilňuj svoju dušu a neustaneš na ceste.
Duša: „Teraz už chápem Tvoje milosrdenstvo, ktoré ma zakrýva ako žiarivý oblak a vedie ma do domu môjho Otca. Chráni ma pred strašným peklom, ktoré som si nie raz, ale tisíckrát zaslúžila. Ó, Pane, celá večnosť mi nebude stačiť na hodné zvelebovanie Tvojho nepreniknuteľného milosrdenstva, Tvojho zľutovania nado mnou."
Rozhovor milosrdného Boha s trpiacou dušou
1487 +Pán Ježiš: „Duša, vidím ťa tak veľmi trpieť, vidím, že nemáš silu ani len hovoriť so mnou. Hľa, ja sám budem hovoriť k tebe, duša. Hoci by tvoje utrpenia boli aké veľké, nestrácaj pokoj ducha, ani sa nepoddávaj znechuteniu. Ale povedz mi, dieťa moje, kto sa opovážil zraniť tvoje srdce. Povedz mi o všetkom, buď úprimná vo vzťahu ku mne, odkry mi všetky rany svojho srdca. Ja ich vyliečim a tvoje utrpenie sa stane prameňom tvojho posvätenia.
Duša: „Pane, také veľké a rozličné sú moje utrpenia a ich dlhé trvanie ma už napĺňa znechutením."
Ježiš: „Dieťa moje, netreba sa znechucovať. Viem, že mi bezhranične dôveruješ. Viem, že poznáš moju dobrotu a milosrdenstvo, preto sa môžeme podrobne porozprávať o všetkom, čo ti tak veľmi leží na srdci."
Duša: „Mám tak veľa rôznych vecí, že neviem, o čom najskôr hovoriť, ako to všetko vypovedať.
Ježiš: „Hovor ku mne jednoducho ako priateľ priateľovi. No, povedz mi, dieťa moje, čo ťa zdržiava na ceste svätosti.
Duša: „Nemám dobré zdravie, to ma zdržiava na ceste svätosti. Nemôžem si plniť povinnosti, som len tou, ktorú všetci iba naháňajú a rozkazujú jej. Nemôžem sa umŕtvovať, prísne postiť, ako robili svätci. Neveria, že som chorá a k fyzickému utrpeniu sa pripája morálne a z toho vyplývajú mnohé pokorenia. Vidíš, Ježišu, ako sa tu môžem stať svätou?
Ježiš: „Dieťa, je pravda, že to všetko je utrpenie, ale inej cesty do neba niet okrem krížovej cesty. Ja sám som ju prešiel prvý. Vedz o tom, že je to najkratšia a najbezpečnejšia cesta."
Duša: „Pane, opäť nová prekážka a ťažkosť na ceste k svätosti. Pretože som Ti verná, prenasledujú ma a spôsobujú mi kvôli tomu mnohé utrpenia."
Ježiš: „Vedz o tom, že svet ťa nenávidí, lebo nie si z tohto sveta. Najprv prenasledoval mňa, ale to prenasledovanie je znakom, že ideš verne po mojich stopách."
Duša: „Pane, zase ma znechucuje, že v mojich vnútorných utrpeniach mi nerozumejú ani predstavení, ani spovedník. Temnota zatemnila môj rozum. Ako tu postupovať dopredu? Tak ma to všetko nejako znechucuje a myslím si, že výšiny svätosti nie sú pre mňa."
Ježiš: „Hľa, dieťa moje, teraz si mi povedala veľa. Viem, že je to veľké utrpenie byť nepochopená, a to ešte tými, ktorých človek miluje a voči ktorým je naša úprimnosť veľká. Ale nech ti stačí, že ja ťa chápem vo všetkej tvojej biede a úbohosti. Teší ma tvoja hlboká viera, ktorú máš napriek všetkému, voči mojim zástupcom. Ale vedz o tom, že ľudia dušu celkom nepochopia, lebo je to nad ich možnosti. Preto som ja sám zostal na zemi, aby som mohol potešiť tvoje ubolené srdce a posilniť tvoju dušu, aby si neustala na ceste. Hovoríš, že veľké temnoty ti zatemňujú rozum. Prečo teda v týchto chvíľach neprichádzaš ku mne? Som svetlo a môžem v jednom okamihu vliať do tvojej duše toľko svetla a pochopenia svätosti, že v žiadnych knihách to nevyčítaš, žiaden spovedník nieje schopný tak poučiť a osvietiť dušu. Vedz ešte, že tie temnoty, na ktoré sa ponosuješ, som prežil prvý kvôli tebe v Olivovej záhrade. Na moju dušu zaľahol smrteľný smútok a tebe dávam podiel z tohto utrpenia pre moju zvláštnu lásku k tebe a pre vysoký stupeň svätosti, ktorý ti predurčujem v nebi. Trpiaca duša je môjmu srdcu najbližšie.
Duša: „Ale ešte jedno, Pane. Čo robiť, ak ma odstrkujú a odmietajú ľudia a zvlášť tí, s ktorými som mala právo počítať, a to vo chvíľach, keď to najviac potrebujem?
Príčinou tvojich pádov je, že sa príliš spoliehaš sama na seba a málo sa opieraš o mňa.
Ježiš: „Dieťa moje, urob si predsavzatie, že sa nikdy nebudeš opierať o ľudí. Dokážeš veľa, ak sa celkom odovzdáš do mojej vôle a povieš: nie ako ja chcem, ale ako je Tvoja vôľa, ó, Bože, nech sa mi stane. Vedz, že tieto slová, vypovedané z hĺbky srdca, v jednom okamihu vynášajú dušu na vrchol svätosti. V takej duši mám zvláštne zaľúbenie. Taká duša mi vzdáva veľkú chválu, taká duša napĺňa nebo vôňou svojej cnosti.
Ale vedz, že za tú silu, ktorú máš v sebe na znášanie utrpenia, musíš ďakovať častému sv. prijímaniu. A teda často prichádzaj k tomuto prameňu milosrdenstva a načieraj nádobou dôvery všetko, čo potrebuješ.
Napriek predsavzatiam stále upadám do tých istých chýb
Duša: „Vďaka Ti, Pane, za Tvoju nepochopiteľnú dobrotivosť, že si ráčil zostať s nami v tomto vyhnanstve a prebývaš s nami ako Boh milosrdenstva. Rozsievaš okolo seba jas svojej ľútosti a dobrotivosti a vo svetle Tvojich lúčov milosrdenstva som poznala, ako veľmi ma miluješ."
Rozhovor milosrdného Boha s dušou, ktorá sa usiluje o dokonalosť.
Ježiš: „Milé sú mi tvoje námahy, duša, ktorá sa usiluješ o dokonalosť. Ale prečo ťa vidím tak často smutnú a skľúčenú? Povedz mi, dieťa moje, čo znamená ten smútok, aká je jeho príčina?
Duša: „Pane, príčinou môjho smútku je, že napriek mojim úprimným predsavzatiam stále upadám do tých istých chýb. Ráno si dávam predsavzatia a večer vidím, ako veľmi som sa vzdialila od týchto predsavzatí."
Ježiš: „Vidíš, dieťa moje, čím si sama zo seba.
Príčinou tvojich pádov je, že sa príliš spoliehaš sama na seba a málo sa opieraš o mňa. Ale nech ťa to príliš nezarmucuje. Máš do činenia s Bohom milosrdenstva, tvoja bieda ho nevyčerpá, lebo som neurčil veľkosť odpustenia."
Duša: „Áno, viem o tom všetkom, ale doliehajú na mňa veľké pokušenia a vzbudzujú vo mne rôzne pochybnosti. A tak ma všetko znepokojuje a znechucuje.
Najväčšou prekážkou je znechutenie a bezdôvodný nepokoj
Ježiš: „Dieťa moje, vedz, že najväčšou prekážkou na ceste ku svätosti je znechutenie a bezdôvodný nepokoj. On ti odoberá možnosť cvičiť sa v cnosti. Všetky pokušenia spolu ti nemajú ani na chvíľu narušiť vnútorný pokoj. Podráždenosť a znechutenie je ovocím tvojej vlastnej lásky.
Nemusíš sa znechucovať, ale snaž sa o to, aby na mieste tvojej vlastnej lásky mohla kraľovať moja láska. Takže dôveru, dieťa moje, nesmieš sa znechucovať. Prichádzaj ku mne po odpustenie, lebo ja som vždy pripravený ti odpustiť. Koľkokrát ma o to prosíš, toľkokrát oslavuješ moje milosrdenstvo. "
Duša: „Ja viem, čo je dokonalejšie a čo sa Ti viac páči, ale mám veľké prekážky, aby som splnila to, čo poznám.
Ježiš: „Dieťa moje, život na zemi je boj, veľký boj o moje kráľovstvo. Ale neboj sa, lebo nie si sama. Ja ťa vždy podopieram, tak sa opri o moje rameno a bojuj, neboj sa ničoho. Vezmi si nádobu dôvery a načieraj z prameňa života. Nielen pre seba, mysli aj na iné duše, zvlášť na tie, ktoré nedôverujú mojej dobrotivosti.
Duša: „Ó, Pane, cítim, že moje srdce sa napĺňa Tvojou láskou, že lúče Tvojho milosrdenstva a lásky prenikli moju dušu. Hľa, idem, Pane, na Tvoje volanie, hľa, idem dobýjať duše, podopieraná Tvojou milosťou.
Som pripravená ísť s Tebou, Pane, nielen na Tábor, ale aj na Kalváriu. Túžim privádzať duše k prameňu Tvojho milosrdenstva, aby sa vo všetkých dušiach odrazil jas Tvojich lúčov milosrdenstva, aby dom nášho Otca bol naplnený. A keď nepriateľ začne proti mne vystreľovať šípy, vtedy sa zakryjem Tvojím milosrdenstvom ako štítom.
Rozhovor milosrdného Boha s dokonalou dušou
Duša: „Pán môj a Majster môj, túžim sa s Tebou porozprávať."
Ježiš: „Hovor, lebo počúvam ťa v každom čase, milované dieťa. Vždy čakám na teba. O čom sa túžiš so mnou porozprávať?
Duša: „Pane, najprv si chcem vyliať pri Tvojich nohách svoje srdce ako vôňu vďaky za toľko milostí a dobrodení, ktorými ma neustále zasypávaš. Aj keď by som ich chcela spočítať, nedokážem to. Viem len, že v mojom živote nebola chvíľa, v ktorej by som nepociťovala Tvoju starostlivosť a dobrotivosť."
Ježiš: „Milý mi je tvoj rozhovor a vzdávanie vďaky ti otvára nové poklady milostí. Ale, dieťa moje, možno by sme sa mohli porozprávať nie tak všeobecne, ale podrobne, o tom, čo ti najviac leží na srdci. Porozprávajme sa s dôverou, úprimne ako dve srdcia, ktoré sa navzájom milujú.
Duša: „Ó, môj milosrdný Pane, v mojom srdci sú tajomstvá, o ktorých okrem Teba nikto nevie ani vedieť nebude. Lebo, keby som ich aj chcela vypovedať, nikto by ma nepochopil. Niečo vie Tvoj zástupca, lebo veď pred ním sa spovedám, ale len natoľko, nakoľko som schopná mu odkryť tie tajomstvá. Ostatné zostáva medzi nami na veky, ó, môj Pane! Prikryl si ma plášťom svojho milosrdenstva, odpúšťaš mi vždy hriechy. Neodmietol si mi ani raz svoje odpustenie, ale zľutoval si sa nado mnou. Vždy si ma obdaroval novým životom, životom milosti.
Aby som nemala v ničom pochybnosti, odovzdal si ma do nežnej starostlivosti svojej Cirkvi, tej naozaj nežnej matky, ktorá ma v Tvojom mene upevňuje v pravdách viery a bdie, aby som nikdy neblúdila. A zvlášť na súde Tvojho milosrdenstva moja duša zakusuje celé more láskavosti. Padlým anjelom si nedal čas na pokánie, nepredĺžil si im čas milosrdenstva. Ó, môj Pane, postavil si na ceste môjho života svätých kňazov, ktorí mi ukazujú bezpečnú cestu. Ježišu, v mojom živote je ešte jedno tajomstvo - najhlbšie, ale aj naj srdečnej šie - si to Ty sám v podobe chleba, keď prichádzaš do môjho srdca. Tuje celé tajomstvo mojej svätosti. Tuje moje srdce spojené s Tvojím, stáva sa jedno, tu už neexistujú žiadne tajomstvá, lebo všetko Tvoje -je moje a moje - Tvoje. Hľa, vše-mohúcnosť a zázrak Tvojho milosrdenstva. Aj keby sa spojili všetky jazyky, ľudské aj anjelské, nenájdu dosť slov na vyjadrenie tohto tajomstva lásky a Tvojho nepochopiteľného milosrdenstva.
Keď rozjimam o tomto tajomstve lásky, moje srdce upadá do novej extázy lásky. Hovorím Ti o všetkom, Pane, v mlčaní, lebo reč lásky je bez slov. Nestratí sa ani jeden záchvev môjho srdca. Ó, Pane, napriek tomu, že si sa tak veľmi znížil, Tvoja veľkosť v mojej duši sa ešte zväčšila. Takto sa vzbudila v mojej duši ešte väčšia láska k Tebe - jediný predmet mojej lásky, lebo život lásky a zjednotenia je navonok dokonalá čistota a hlboká pokora, mierna tichosť, veľká horlivosť o spásu duší. Ó, môj najsladší Pane, bdieš nado mnou v každej chvíli a dávaš mi vnuknutie, ako postupovať v danom prípade, keď moje srdce váha medzi jednou a druhou vecou. Sám si neraz vstúpil do riešenia záležitosti. Ach, ako nespočítateľné veľakrát si mi dal v náhlom osvietení poznať, čo sa Ti lepšie páči.
Ó, ako veľa je tých tajomných odpustení, o ktorých nikto nevie. Mnohokrát si vlieval do mojej duše silu a odvahu, aby som mohla napredovať. Sám si odstraňoval ťažkosti - aby375 - z mojej cesty a miešal si sa priamo do ľudského konania. Ó, Ježišu, všetko, čo som Ti povedala, je len slabým náznakom oproti skutočnosti, ktorá je v mojom srdci. Ó, môj Ježišu, ako veľmi túžim po obrátení hriešnikov. Ty vieš, čo pre nich robím, aby som ich pre Teba získala. Nesmierne ma bolí každá urážka, ktorú Ti spôsobili. Ty vidíš, že pri obrane Tvojho kráľovstva nešetrím ani silami, ani zdravím, ani životom. Aj keď tu na zemi zostávajú moje námahy nepovšimnuté, nie sú preto menej hodné v Tvojich očiach. Ó, Ježišu, túžim privádzať duše k prameňu Tvojho milosrdenstva, aby čerpali životodarnú vodu života nádobou dôvery.
Keď duša zatúži pocítiť na sebe väčšie Božie milosrdenstvo, nech sa približuje k Bohu s veľkou dôverou. Ak jej dôvera v Boha bude bezhraničná, aj Božie milosrdenstvo pre ňu bude bezhraničné. Ó, môj Pane, ktorý poznáš každý úder môjho srdca, Ty vieš, ako vrúcne túžim, aby všetky srdcia bili výlučne pre Teba, aby každá duša oslavovala veľkosť Tvojho milosrdenstva."
Ježiš: „Moje milované dieťa, rozkoš môjho srdca, tvoj rozhovor mi je drahší a milší než anjelský spev. Pre teba sú otvorené všetky poklady môjho srdca. Ber si z tohto srdca, čo potrebuješ pre seba i pre celý svet. Pre tvoju lásku odvraciam spravodlivé tresty, ktoré si ľudstvo zasluhuje. Jeden skutok čistej lásky ku mne je mi milší než tisíc hymnov nedokonalých duší. Jeden tvoj vzdych lásky mi vynahradzuje za mnohé urážky, ktorými ma kŕmia bezbožníci. Najmenší skutok, čiže skutok cnosti, má v mojich očiach nesmiernu hodnotu, a to pre veľkú lásku, ktoríi máš voči mne. V takej duši, ktorá žije výlučne mojou láskou, kraľujem ako v nebi. Dňom i nocou moje oko bdie nad ňou a nachádza v nej svoje zaľúbenie. Mám ucho naklonené k jej prosbám, šepotu jej srdca, a často predbieham jej prosby. Ó dieťa, ktoré zvlášť milujem, zrenička môjho oka, odpočiň si chvíľu pri mojom srdci a zakús lásku, v ktorej budeš po celú večnosť nachádzať rozkoš.
Ale, dieťa, ešte nie si vo vlasti, tak choď - posilnená mojou milosťou -a bojuj o moje kráľovstvo v ľudských dušiach. Bojuj ako kráľovské dieťa a pamätaj, že dni vyhnanstva prejdú rýchlo a s nimi aj možnosť zbierať zásluhy pre nebo. Očakávam od teba, dieťa moje, veľa duší, ktoré budú po celú večnosť oslavovať moje milosrdenstvo. Aby si mohla náležité odpovedať na moje volanie, prijímaj ma každý deň vo sv. prijímaní- ono ti dá silu.
Ježišu, nenechávaj ma samotnú v utrpení. Ty vieš, Pane, aká som slabá, som priepasťou biedy, som ničota sama, tak čo bude na tom zvláštne, ak ma necháš samu a padnem. Som nemluvňa, Pane, nedokážem si poradiť. Ale napriek opustenosti dôverujem, napriek svojim pocitom dôverujem a celá sa premieňam v dôveru neraz napriek tomu, čo cítim. Nezmenšuj moje utrpenie v ničom, len mi daj silu zniesť ho. Rob so mnou, čo sa Ti páči, Pane, daj mi len milosť, aby som Ťa dokázala milovať v každej situácii a okolnostiach. Nezmenšuj, Pane, kalich utrpenia, daj mi len silu, aby som ho mohla pozdvihnúť k ústam a piť.
Ó, Pane, neraz ma vyzdvihuješ až do svetla videní, a potom ma opäť ponáraš do temnej noci a do priepasti mojej ničoty. Duša sa cíti byť sama uprostred veľkej pustatiny... Ale napriek všetkému Ti dôverujem, Ježišu, lebo Ty sa nemeníš. Môj postoj sa mení, ale Ty si vždy ten istý, plný milosrdenstva.
+ Ježišu, Prameň života, posväc.uj ma, moja Sila, upevňuj ma, môj 1490 Vodca, bojuj za mňa. Jediné Svetlo mojej duše, osvecuj ma. Majster môj, veď ma, spolieham sa na Teba ako nemluvňa na lásku svojej matky. Aj keď by sa proti mne všetko sprisahalo a aj keby sa zem strácala pod mojimi nohami, zostávam pokojná pri Tvojom srdci. Ty si vždy pre mňa naj-nežnejšou matkou a prevyšuješ všetky matky. Svoju bolesť Ti vyspievam mlčaním a Ty ma pochopíš lepšie ako všetky slová.
+ Dnes ma navštívil Pán a povedal: „Dcéra moja, neboj sa toho, čo pri- 1491 de na teba, nedopustím nad tvoje sily. Poznáš silu mojej milosti, nech ti to stačí." Pán mi dal po tých slovách hlbšie pochopenie pôsobenia svojej milosti.
Pred sv. prijímaním mi dal Ježiš poznať, že rozhodne nemám počú- 1492 vať v rozhovore jednu sestru, lebo sa mu nepáči jej prefíkanosť a chytráctvo. „Dcéra moja, nehovor tej osobe ani svoje názory, ani svoje zmýšľanie. " Odprosila som Pána za to, čo sa mu nepáčilo v tejto duši a pokorne som prosila, aby ma posilnil svojou milosťou vo chvíli, keď znovu príde ku mne na rozhovor. Pýtala sa ma na veľa vecí, na ktoré som jej odpovedala so všetkou sesterskou láskou, a na dôkaz, že jej hovorím zo srdca, povedala som jej niektoré veci z vlastnej skúsenosti. Ale tá duša mala iné úmysly a iné slová na perách.
1493 + Ó, môj Ježišu, od chvíle, keď som sa Ti celkom odovzdala, nemyslím vôbec na seba. Môžeš so mnou robiť, čo sa Ti páči. Myslím len na jedno, a to, čo sa Ti lepšie páči, ako Ti môžem, ó Pane, urobiť radosť. Počúvam a dávam pozor na každú príležitosť, nezáleží na tom, že navonok som v tomto prípade inak posudzovaná...
15.1. 1938
Dnes, keď ma navštívila sestra, pre ktorú ma napomenul Pán, v duchu som sa vyzbrojila do boja. Aj keď ma to veľa stálo, ani o vlások som neustúpila od Božieho príkazu. Ale keď už to trvalo takmer hodinu a sestra neuvažovala o odchode, vnútorne som pozvala Ježiša na pomoc. Vtom som začula v duši hlas: „Neboj sa, pozerám sa v tejto chvíli a pomáham ti. Hneď ti pošlem dve sestry, ktoré ťa prídu navštíviť, a tak budeš môcť ľahko viesť ďalší rozhovor. "V tej chvíli vošli dve sestry a potom bol už rozhovor veľmi jednoduchý, ale trval ešte pol hodiny. 1495 Ó, ako dobre je počas rozhovoru volať Ježiša na pomoc. Ó, ako dobre je vyprosovať si posilňujúce milosti vo chvíli pokoja. Najviac sa bojím takých rozhovorov, ktoré sú akoby dôverné. Treba mať vtedy veľa Božieho svetla, aby sa hovorilo na úžitok pre dušu aj pre seba. Boh však pomáha, ale treba ho o to prosiť. Nech si nikto sám príliš nedôveruje.
Dnes už od rána je moja duša v temnote.
Nemôžem sa pozdvihnúť k Ježišovi, cítim sa ním opustená. Ku stvoreniam sa po svetlo obracať nebudem, lebo viem, že ony ma neosvietia, ak ma Ježiš bude chcieť podržať v temnote. Odovzdávam sa do jeho svätej vôle a trpím, ale boj nadobúda čoraz väčšie rozmery. Počas vešpier som sa chcela spojiť v modlitbe so sestrami. Keď som sa preniesla v mysli do kaplnky, môj duch sa ponoril do ešte väčšej temnoty.
1497 Pocítila som znechutenie voči všetkému. Vtom počujem hlas satana: „Pozri, aké je všetko protirečivé, čo ti dáva Ježiš: káže ti založiť kláštor, a zosiela na teba chorobu, káže ti usilovať sa o Sviatok milosrdenstva, a svet pritom taký sviatok vôbec nechce. Načo sa modliš o ten sviatok? Ten sviatok je taký nevhodný." Moja duša mlčí a modlí sa aktom vôle, nevstupuje do rozhovoru s duchom temnoty.
Naplnilo ma však také divné znechutenie voči životu, že som musela vyvinúť veľké vôľové úsilie, aby som dokázala prijímať život... Opäť počujem slová pokušiteľa: „Pros zajtra po sv. prijímaní o smrť pre seba. Pán Boh ťa vyslyší, veď toľkokrát ťa už vypočul a dal ti, o čo si ho prosila." Mlčím a modlím sa silou vôle, alebo skôr sa poddávam Bohu, prosím ho vnútorne, aby ma v tejto chvíli neopúšťal. Je už jedenásť hodín večer. Všetky sestry už spia v celách, len moja duša bojuje, a to s veľkou námahou.
Tvoja úprimnosť pred spovedníkom nech je čo najväčšia.
Pokušiteľ mi ďalej hovorí: „Načo ťa zaujímajú iné duše? Ty sa máš modliť len za seba. Hriešnici sa obrátia aj bez tvojich modlitieb. Vidím, že v tejto chvíli veľmi trpíš. Dám ti jednu radu, od ktorej bude závisieť tvoje šťastie: nikdy nehovor o Božom milosrdenstve a zvlášť nenabádaj hriešnikov k dôvere v Božie milosrdenstvo, lebo im patrí spravodlivý trest. Druhá dôležitá vec: nehovor o tom, čo sa deje v tvojej duši, spovedníkom a zvlášť tomu mimoriadnemu otcovi a tomu kňazovi vo Vilne. Ja viem, kto sú oni, tak ťa chcem varovať pred nimi. Hľaď, aby si bola dobrou rehoľníčkou, stačí žiť tak ako všetky.
Načo sa vystavuješ toľkým ťažkostiam?
Mlčím ďalej a silou vôle v podstate zotrvávam v Bohu aj keď sa z môj- 1498 ho srdca vydral ston. Konečne pokušiteľ odišiel a ja som ihneď unavená zaspala. Ráno som prijala sv. prijímanie. Hneď po ňom som vošla do svojej cely, padla som na kolená a obnovila akt odovzdania sa vo všetkom najsvätejšej Božej vôli. Prosím Ťa, Ježišu, daj mi silu do boja, nech sa so mnou stane podľa Tvojej najsv. vôle. Moja duša sa zamilovala do Tvojej najsv. vôle.
V tej chvíli som uzrela Ježiša, ktorý mi povedal: „ Som spokojný s tým, čo robíš. Buď aj naďalej pokojná, ak budeš vždy robiť všetko, čo je v tvojej moci v celom diele milosrdenstva.
Tvoja úprimnosť pred spovedníkom nech je čo najväčšia.
Satan nič nezískal z toho, že ťa pokúšal
Satan nič nezískal z toho, že ťa pokúšal, lebo si nevstúpila do rozhovoru s ním. Rob tak naďalej.
Dnes si mi vzdala veľkú chválu, keď si tak verne bojovala. Nech sa upevní a utvrdí tvoje srdce v tom, že ja som vždy s tebou, aj keď ma vo chvíli boja necítiš."
Dnes ma Božia láska prenáša na druhý svet. Som ponorená do lásky, milujem a cítim, že som milovaná. Prežívam to celým vedomím. Moja duša tonie v Pánovi, poznávam veľký Boží majestát a svoju maličkosť, ale týmto poznaním sa zväčšuje moje šťastie... Toto vedomie v mojej duši je živé, mocné a zároveň sladké.
+ Keď teraz nemôžem v noci spávať, lebo mám bolesti, navštevujem 1501 všetky kostoly a kaplnky a aspoň krátko adorujem Najsvätejšiu sviatosť. Keď sa vraciam do svojej kaplnky, modlím sa za istých kňazov, ktorí ohlasujú a oslavujú Božie milosrdenstvo. Modlím sa aj na úmysel Sv. otca a aby som vyprosila Božie milosrdenstvo pre hriešnikov - to sú moje noci. 378
Nikdy sa pred nikým neponižujem. Neznášam pochlebovanie a pokora je len pravda.
V skutočnej pokore niet ponižovania. Aj keď sa pokladám za najmenšiu v celom kláštore, na druhej strane sa zas teším z dôstojnosti Ježišovej nevesty... Nezáleží na tom, že sa neraz stretávam s názorom, že som pyšná, veď predsa viem, že ľudský súd nevidí úmysel konania.
1503Keď som sa na začiatku svojho rehoľného života, hneď po noviciá-
te, začala cvičiť zvlášť v pokore, nepostačovali mi samotné pokorenia,
ktoré Boh na mňa dopúšťal, ale sama som ich hľadala. V nadmernej hor
livosti som sa predstaveným neraz predstavovala taká, aká som v sku
točnosti nebola a o takých biedach som nemala ani poňatia. Ale po krát
kom čase mi dal Ježiš poznať, že pokora je len pravda. Od tej chvíle som
zmenila svoj názor a idem verne za Ježišovým svetlom. Poznala som,
že ak je duša s Ježišom, on jej nedovolí blúdiť.
1504+ Pane, Ty vieš, že už od svojej mladosti som vždy hľadala Tvoju
vôľu, a keď som ju spoznala, snažila som sa ju splniť. Moje srdce bolo
privyknuté vnuknutiam Ducha Svätého, ktorému som verná. V naj
väčšom hluku som počula Boží hlas. Vždy viem, čo sa deje vnútri
mojej.
Usilujem sa o svätosť, lebo takto budem užitočná Cirkvi. Neustále
sa usilujem o cnosti, snažím sa verne nasledovať Ježiša, a ten rad kaž
dodenných tichých cností, ukrytých, takmer nebadaných, ale plnených
s veľkou láskou vkladám do pokladnice Božej Cirkvi na spoločný úži
tok duší. Cítim vnútorne, akoby som bola zodpovedná za všetky duše.
Cítim dobre, že nežijem len pre seba, ale pre celú Cirkev...
1506+ Ó, nepochopiteľný Bože, moje srdce sa rozplýva v radosti, že si mi
dal vniknúť do tajomstva svojho milosrdenstva. Všetko sa začína v Tvo
jom milosrdenstve a v Tvojom milosrdenstve sa končí.
Všetka milosť vyplýva z milosrdenstva a posledná hodina je plná
milosrdenstva pre nás. Nech nikto nepochybuje o Božej dobrote aj ke
by jeho hriechy boli čierne ako noc. Božie milosrdenstvo je mocnejšie
ako naša bieda. Je potrebné len jedno: aby hriešnik odchýlil aspoň tro
chu dvere svojho srdca lúčom Božieho milosrdenstva a ostatné už dopl
ní Boh. Nešťastná je však duša, ktorá zatvorila dvere Božiemu milosr
denstvu, dokonca v poslednej hodine. Tieto duše ponorili Ježiša
v Olivovej záhrade do smrteľného smútku, veď z jeho najľútostivejšie-
ho srdca vyplynulo Božie milosrdenstvo.
Svätá Faustína : Nedeľa, prvý deň. Hneď som išla pred Najsvätejšiu sviatosť. Obetovala som sa spolu s Ježišom, ktorý je v Najsv. sviatosti, večnému Otcovi. Vtom som začula v duši slová: „Tvojím cieľom a cieľom tvojich spoločníčok je čo najtesnejšie sa spájať so mnou skrze lásku. Budeš zmierovať nebo so zemou, budeš zmierňovať spravodlivý Boží hnev a vyprosovať milosrdenstvo pre svet. Zverujem ti do starostlivosti dve perly drahocenné môjmu srdcu. Nimi sú duše kňazov a rehoľné duše. Budeš sa modliť zvlášť za nich, ich sila bude vo vašom sebazničení. Modlitby, pôsty, umŕtvovania, prácu a všetky utrpenia budeš spájať s mojou modlitbou, pôstom, umŕtvením, prácou a utrpením. Vtedy budú mať silu pred mojím Otcom.
Viac tu: http://boziemilosrdenstvo.weebly.com
http://jezismaria7.webnode.sk/svaty-narcis/
Tento druh (diabolstva) sa nedá vzhnať ináč, iba modlitbou a pôstom
(Mt 17,14–21)
Z DENNÍČKA SV. FAUSTÍNY :
Nech sa nebojí ku mne priblížiť žiaden hriešnik, Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vyliať na ľudské duše.
Ježiš sa mi žaloval týmito slovami:„Nedôvera duší mi ide roztrhnúť vnútro. Ešte viac ma bolí nedôvera vyvolenej duše, napriek mojej nevyčerpateľnej láske mi nedôverujú, ba ani moja smrť im nestačí. Beda duši, ktorá ich zneužije."
Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu, to je sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky."
Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát." (D 699) Žiadna duša nenájde ospravedlnenie," vysvetlil Ježiš, „pokiaľ sa s dôverou neobratí k môjmu milosrdenstvu.
+ Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobratí s dôverou k môjmu milosrdenstvu.
+ Ó, ako veľmi ma zraňuje nedôvera duše. Taká duša vyznáva, že som svätý a spravodlivý, ale neverí, že som milosrdenstvo, nedôveruje v moju dobrotu. Aj satani zvelebujú moju spravodlivosť, ale neveria v moju dobrotu.
Moje srdce sa raduje z mena milosrdenstvo.Povedz, že milosrdenstvo je najvznešenejšou vlastnosťou.
Večerná pobožnosť zakončená požehnaním Najsvätejšou sviatosťou.
231 Bola to pravdepodobne s. Antonína Grejwulová, ktorá vo svojich spomienkach
o s. Faustíne píše: „Po spovedi som mala nepokoj a pochybnosti, či mi Pán Ježiš odpustil.
Plačúc som prosila s. Faustínu o modlitbu. Na druhý deň ráno mi povedala: „Sestra, naš
la si milosť u Pána Ježiša, lebo hneď odpovedal, že sa nehnevá za tvoje previnenia, ale bolí
ho nedôvera v jeho odpustenie. Budem sa modliť, aby som ho za teba odprosila."
Všetko závisí od jeho sv. vôle
+ Pán Ježiš mi dal poznať, ako všetko závisí od jeho sv. vôle !Dal mi hlboký pokoj ohľadne celého diela
„Počúvaj, dcéra moja, hoci sú všetky diela, ktoré vznikajú z mojej vôle, vystavené väčším ťažkostiam, predsa rozmýšľaj, či boli niektoré z nich vystavené väčším ťažkostiam ako moje bezprostredné dielo - dielo vykúpenia. Nesmieš si príliš pripúšťať k srdcu protivenstva.
Svet nieje taký silný, ako sa zdá, jeho moc ( zla )je prísne obmedzená !
Vedz o tom, dcéra moja, že ak je duša naplnená žiarou mojej čistej lásky, vtedy všetky ťažkosti unikajú ako hmla pod lúčom slnka, boja sa takej duše zachytiť, a všetci protivníci sa boja si s ňou začínať, lebo cítia, že táto duša je silnejšia ako celý svet.
Moje najmenšie želanie jasne predlož spovedníkovi inak by som nemal v tebe zaľúbenie.
Dcéra moja, rob v celom diele milosrdenstva toľko, koľko ti poslušnosť dovoľuje, ale moje najmenšie želanie jasne predlož spovedníkovi a čo on rozhodne, od toho sa už nesmieš odkloniť, ale všetko verne splň, inak by som nemal v tebe zaľúbenie.
Po svätom prijímaní som videla Pána Ježiša. Povedal mi tieto slová:
Dnes prenikni do ducha mojej chudoby a zariad všetko tak, aby ti ani najchudobnejší nemali čo závidieť.
Nie vo veľkých budovách a v nádherných zariadeniach, ale v čistom a pokornom srdci sa mi páči." Keď som zostala sama, začala som sa zamýšľať nad duchom chudoby.
Vidím jasne, že Ježiš nemal nič, hoci je Pánom všetkého. Jasličky požičané, kráča životom, konajúc dobro všetkým, a sám nemá kde hlavu skloniť. Na kríži vidím vrchol jeho chudoby, lebo nemá ani šaty na sebe.
Ó, Ježišu, skrze slávnostný sľub chudoby sa Ti túžim pripodobniť, chudoba bude mojou matkou. Navonok nič nevlastniť a nedisponovať ničím ako svojím vlastníctvom ani vnútorne po ničom netúžiť. A aká veľká je Tvoja chudoba v Najsvätejšej sviatosti. Či bola duša niekedy taká opustená ako Ty, Ježišu, na kríži? )
Večer som videla ukrižovaného Pána Ježiša. Z rúk, nôh a boku vytekala najsvätejšia krv. Po chvíli mi povedal: „To všetko je pre spásu duší. Uváž, dcéra moja, čo robíš ty pre ich spasenie.
Odpovedala som: Ježišu, keď pozerám na Tvoje utrpenie, ja nerobím pre záchranu duší takmer nič.
Pán mi povedal: „Vedz, dcéra moja, že tvoje každodenné tiché mučeníctvo v úplnom odovzdaní sa mojej vôli privádza veľa duší do neba.
Keď sa ti zdá, že utrpenie je nad tvoje sily, pozeraj na moje rany a povznesieš sa nad ľudské opovrhovanie a súdy. Rozjímanie o mojom umučení ti pomôže povzniesť sa nadovšetko. Pochopila som mnohé veci, ktoré som nemohla predtým pochopiť.
Dnes, keď som sa pripravovala na sv. prijímanie, ma Ježiš požiadal, aby som viac písala. Nielen o milostiach, ktoré mi udeľuje, ale aj o vonkajších veciach, a to pre potešenie mnohých duší.
+ Po tej noci utrpenia, keď kňaz vošiel s Pánom Ježišom do cely, celej mojej bytosti sa zmocnila taká páľava, že som cítila, že keby kňaz trochu predĺžil tú chvíľu, Ježiš sám by sa vytrhol z jeho ruky a prišiel by do mňa.
Po sv. prijímaní mi Pán povedal
„Keby ma kňaz nepriniesol do teba, prišiel by som sám v tej istej podobe. Dcéra moja, tvoje utrpenie dnešnej noci vyprosilo veľkému množstvu duší milosť milosrdenstva."
+ „Dcéra moja, chcem ti niečo povedať." Odpovedala som: „Hovor Ježišu, lebo túžim po Tvojich slovách." „Nepáči sa mi, že sa riadiš tým, že kvôli šomraniu sestier si neprijala spoveď otca Andrasza v cele.
Vedz o tom, že takto si im dala ešte väčší dôvod na šomranie. "Veľmi ponížene som odprosovala Pána. Ó, Majster môj, karhaj ma, neodpúšťaj mi a nedovoľ mi blúdiť.
+ Ó, môj Ježišu, keď ma nechápu a moja duša je utrápená, túžim 1461 zostať chvíľu sama len s Tebou. Reč smrteľníkov ma nepoteší, neposielaj mi, ó, Pane, takých poslov, ktorí mi hovoria len sami od seba, čo im nadiktuje ich vlastná prirodzenosť. Takí tešitelia ma veľmi unavujú.
Tvojho milosrdenstva. Posmelená Tvojou dobrotivosťou Ti vyrozprávam o všetkých bolestiach môjho srdca.
Ježiš: „Hovor, dieťa, všetko bez nejakých výhrad, lebo ťa počúva milujúce srdce, srdce najlepšieho priateľa.
Neponáraj sa do svojej biedy, radšej pozeraj do môjho srdca plného dobroty
Ó, Pane, teraz vidím všetku svoju nevďačnosť a Tvoju dobrotu. Prenasledoval si ma svojou láskou a ja som marila všetky Tvoje námahy. Vidím, že za márnenie Tvojich milostí mi patrilo samé dno pekla."
Ježiš preruší rozprávanie duše a hovorí: „Neponáraj sa do svojej biedy, si príliš slabá, aby si hovorila.
Radšej pozeraj do môjho srdca plného dobroty, pripusti si k srdcu moje city a usiluj sa o tichosť a pokoru. Buď milosrdná voči druhým, ako ja som voči tebe. Keď pocítiš, že tvoje sily slabnú, prichádzaj k prameňu milosrdenstva, posilňuj svoju dušu a neustaneš na ceste.
Duša: „Teraz už chápem Tvoje milosrdenstvo, ktoré ma zakrýva ako žiarivý oblak a vedie ma do domu môjho Otca. Chráni ma pred strašným peklom, ktoré som si nie raz, ale tisíckrát zaslúžila. Ó, Pane, celá večnosť mi nebude stačiť na hodné zvelebovanie Tvojho nepreniknuteľného milosrdenstva, Tvojho zľutovania nado mnou."
Rozhovor milosrdného Boha s trpiacou dušou
1487 +Pán Ježiš: „Duša, vidím ťa tak veľmi trpieť, vidím, že nemáš silu ani len hovoriť so mnou. Hľa, ja sám budem hovoriť k tebe, duša. Hoci by tvoje utrpenia boli aké veľké, nestrácaj pokoj ducha, ani sa nepoddávaj znechuteniu. Ale povedz mi, dieťa moje, kto sa opovážil zraniť tvoje srdce. Povedz mi o všetkom, buď úprimná vo vzťahu ku mne, odkry mi všetky rany svojho srdca. Ja ich vyliečim a tvoje utrpenie sa stane prameňom tvojho posvätenia.
Duša: „Pane, také veľké a rozličné sú moje utrpenia a ich dlhé trvanie ma už napĺňa znechutením."
Ježiš: „Dieťa moje, netreba sa znechucovať. Viem, že mi bezhranične dôveruješ. Viem, že poznáš moju dobrotu a milosrdenstvo, preto sa môžeme podrobne porozprávať o všetkom, čo ti tak veľmi leží na srdci."
Duša: „Mám tak veľa rôznych vecí, že neviem, o čom najskôr hovoriť, ako to všetko vypovedať.
Ježiš: „Hovor ku mne jednoducho ako priateľ priateľovi. No, povedz mi, dieťa moje, čo ťa zdržiava na ceste svätosti.
Duša: „Nemám dobré zdravie, to ma zdržiava na ceste svätosti. Nemôžem si plniť povinnosti, som len tou, ktorú všetci iba naháňajú a rozkazujú jej. Nemôžem sa umŕtvovať, prísne postiť, ako robili svätci. Neveria, že som chorá a k fyzickému utrpeniu sa pripája morálne a z toho vyplývajú mnohé pokorenia. Vidíš, Ježišu, ako sa tu môžem stať svätou?
Ježiš: „Dieťa, je pravda, že to všetko je utrpenie, ale inej cesty do neba niet okrem krížovej cesty. Ja sám som ju prešiel prvý. Vedz o tom, že je to najkratšia a najbezpečnejšia cesta."
Duša: „Pane, opäť nová prekážka a ťažkosť na ceste k svätosti. Pretože som Ti verná, prenasledujú ma a spôsobujú mi kvôli tomu mnohé utrpenia."
Ježiš: „Vedz o tom, že svet ťa nenávidí, lebo nie si z tohto sveta. Najprv prenasledoval mňa, ale to prenasledovanie je znakom, že ideš verne po mojich stopách."
Duša: „Pane, zase ma znechucuje, že v mojich vnútorných utrpeniach mi nerozumejú ani predstavení, ani spovedník. Temnota zatemnila môj rozum. Ako tu postupovať dopredu? Tak ma to všetko nejako znechucuje a myslím si, že výšiny svätosti nie sú pre mňa."
Ježiš: „Hľa, dieťa moje, teraz si mi povedala veľa. Viem, že je to veľké utrpenie byť nepochopená, a to ešte tými, ktorých človek miluje a voči ktorým je naša úprimnosť veľká. Ale nech ti stačí, že ja ťa chápem vo všetkej tvojej biede a úbohosti. Teší ma tvoja hlboká viera, ktorú máš napriek všetkému, voči mojim zástupcom. Ale vedz o tom, že ľudia dušu celkom nepochopia, lebo je to nad ich možnosti. Preto som ja sám zostal na zemi, aby som mohol potešiť tvoje ubolené srdce a posilniť tvoju dušu, aby si neustala na ceste. Hovoríš, že veľké temnoty ti zatemňujú rozum. Prečo teda v týchto chvíľach neprichádzaš ku mne? Som svetlo a môžem v jednom okamihu vliať do tvojej duše toľko svetla a pochopenia svätosti, že v žiadnych knihách to nevyčítaš, žiaden spovedník nieje schopný tak poučiť a osvietiť dušu. Vedz ešte, že tie temnoty, na ktoré sa ponosuješ, som prežil prvý kvôli tebe v Olivovej záhrade. Na moju dušu zaľahol smrteľný smútok a tebe dávam podiel z tohto utrpenia pre moju zvláštnu lásku k tebe a pre vysoký stupeň svätosti, ktorý ti predurčujem v nebi. Trpiaca duša je môjmu srdcu najbližšie.
Duša: „Ale ešte jedno, Pane. Čo robiť, ak ma odstrkujú a odmietajú ľudia a zvlášť tí, s ktorými som mala právo počítať, a to vo chvíľach, keď to najviac potrebujem?
Príčinou tvojich pádov je, že sa príliš spoliehaš sama na seba a málo sa opieraš o mňa.
Ježiš: „Dieťa moje, urob si predsavzatie, že sa nikdy nebudeš opierať o ľudí. Dokážeš veľa, ak sa celkom odovzdáš do mojej vôle a povieš: nie ako ja chcem, ale ako je Tvoja vôľa, ó, Bože, nech sa mi stane. Vedz, že tieto slová, vypovedané z hĺbky srdca, v jednom okamihu vynášajú dušu na vrchol svätosti. V takej duši mám zvláštne zaľúbenie. Taká duša mi vzdáva veľkú chválu, taká duša napĺňa nebo vôňou svojej cnosti.
Ale vedz, že za tú silu, ktorú máš v sebe na znášanie utrpenia, musíš ďakovať častému sv. prijímaniu. A teda často prichádzaj k tomuto prameňu milosrdenstva a načieraj nádobou dôvery všetko, čo potrebuješ.
Napriek predsavzatiam stále upadám do tých istých chýb
Duša: „Vďaka Ti, Pane, za Tvoju nepochopiteľnú dobrotivosť, že si ráčil zostať s nami v tomto vyhnanstve a prebývaš s nami ako Boh milosrdenstva. Rozsievaš okolo seba jas svojej ľútosti a dobrotivosti a vo svetle Tvojich lúčov milosrdenstva som poznala, ako veľmi ma miluješ."
Rozhovor milosrdného Boha s dušou, ktorá sa usiluje o dokonalosť.
Ježiš: „Milé sú mi tvoje námahy, duša, ktorá sa usiluješ o dokonalosť. Ale prečo ťa vidím tak často smutnú a skľúčenú? Povedz mi, dieťa moje, čo znamená ten smútok, aká je jeho príčina?
Duša: „Pane, príčinou môjho smútku je, že napriek mojim úprimným predsavzatiam stále upadám do tých istých chýb. Ráno si dávam predsavzatia a večer vidím, ako veľmi som sa vzdialila od týchto predsavzatí."
Ježiš: „Vidíš, dieťa moje, čím si sama zo seba.
Príčinou tvojich pádov je, že sa príliš spoliehaš sama na seba a málo sa opieraš o mňa. Ale nech ťa to príliš nezarmucuje. Máš do činenia s Bohom milosrdenstva, tvoja bieda ho nevyčerpá, lebo som neurčil veľkosť odpustenia."
Duša: „Áno, viem o tom všetkom, ale doliehajú na mňa veľké pokušenia a vzbudzujú vo mne rôzne pochybnosti. A tak ma všetko znepokojuje a znechucuje.
Najväčšou prekážkou je znechutenie a bezdôvodný nepokoj
Ježiš: „Dieťa moje, vedz, že najväčšou prekážkou na ceste ku svätosti je znechutenie a bezdôvodný nepokoj. On ti odoberá možnosť cvičiť sa v cnosti. Všetky pokušenia spolu ti nemajú ani na chvíľu narušiť vnútorný pokoj. Podráždenosť a znechutenie je ovocím tvojej vlastnej lásky.
Nemusíš sa znechucovať, ale snaž sa o to, aby na mieste tvojej vlastnej lásky mohla kraľovať moja láska. Takže dôveru, dieťa moje, nesmieš sa znechucovať. Prichádzaj ku mne po odpustenie, lebo ja som vždy pripravený ti odpustiť. Koľkokrát ma o to prosíš, toľkokrát oslavuješ moje milosrdenstvo. "
Duša: „Ja viem, čo je dokonalejšie a čo sa Ti viac páči, ale mám veľké prekážky, aby som splnila to, čo poznám.
Ježiš: „Dieťa moje, život na zemi je boj, veľký boj o moje kráľovstvo. Ale neboj sa, lebo nie si sama. Ja ťa vždy podopieram, tak sa opri o moje rameno a bojuj, neboj sa ničoho. Vezmi si nádobu dôvery a načieraj z prameňa života. Nielen pre seba, mysli aj na iné duše, zvlášť na tie, ktoré nedôverujú mojej dobrotivosti.
Duša: „Ó, Pane, cítim, že moje srdce sa napĺňa Tvojou láskou, že lúče Tvojho milosrdenstva a lásky prenikli moju dušu. Hľa, idem, Pane, na Tvoje volanie, hľa, idem dobýjať duše, podopieraná Tvojou milosťou.
Som pripravená ísť s Tebou, Pane, nielen na Tábor, ale aj na Kalváriu. Túžim privádzať duše k prameňu Tvojho milosrdenstva, aby sa vo všetkých dušiach odrazil jas Tvojich lúčov milosrdenstva, aby dom nášho Otca bol naplnený. A keď nepriateľ začne proti mne vystreľovať šípy, vtedy sa zakryjem Tvojím milosrdenstvom ako štítom.
Rozhovor milosrdného Boha s dokonalou dušou
Duša: „Pán môj a Majster môj, túžim sa s Tebou porozprávať."
Ježiš: „Hovor, lebo počúvam ťa v každom čase, milované dieťa. Vždy čakám na teba. O čom sa túžiš so mnou porozprávať?
Duša: „Pane, najprv si chcem vyliať pri Tvojich nohách svoje srdce ako vôňu vďaky za toľko milostí a dobrodení, ktorými ma neustále zasypávaš. Aj keď by som ich chcela spočítať, nedokážem to. Viem len, že v mojom živote nebola chvíľa, v ktorej by som nepociťovala Tvoju starostlivosť a dobrotivosť."
Ježiš: „Milý mi je tvoj rozhovor a vzdávanie vďaky ti otvára nové poklady milostí. Ale, dieťa moje, možno by sme sa mohli porozprávať nie tak všeobecne, ale podrobne, o tom, čo ti najviac leží na srdci. Porozprávajme sa s dôverou, úprimne ako dve srdcia, ktoré sa navzájom milujú.
Duša: „Ó, môj milosrdný Pane, v mojom srdci sú tajomstvá, o ktorých okrem Teba nikto nevie ani vedieť nebude. Lebo, keby som ich aj chcela vypovedať, nikto by ma nepochopil. Niečo vie Tvoj zástupca, lebo veď pred ním sa spovedám, ale len natoľko, nakoľko som schopná mu odkryť tie tajomstvá. Ostatné zostáva medzi nami na veky, ó, môj Pane! Prikryl si ma plášťom svojho milosrdenstva, odpúšťaš mi vždy hriechy. Neodmietol si mi ani raz svoje odpustenie, ale zľutoval si sa nado mnou. Vždy si ma obdaroval novým životom, životom milosti.
Aby som nemala v ničom pochybnosti, odovzdal si ma do nežnej starostlivosti svojej Cirkvi, tej naozaj nežnej matky, ktorá ma v Tvojom mene upevňuje v pravdách viery a bdie, aby som nikdy neblúdila. A zvlášť na súde Tvojho milosrdenstva moja duša zakusuje celé more láskavosti. Padlým anjelom si nedal čas na pokánie, nepredĺžil si im čas milosrdenstva. Ó, môj Pane, postavil si na ceste môjho života svätých kňazov, ktorí mi ukazujú bezpečnú cestu. Ježišu, v mojom živote je ešte jedno tajomstvo - najhlbšie, ale aj naj srdečnej šie - si to Ty sám v podobe chleba, keď prichádzaš do môjho srdca. Tuje celé tajomstvo mojej svätosti. Tuje moje srdce spojené s Tvojím, stáva sa jedno, tu už neexistujú žiadne tajomstvá, lebo všetko Tvoje -je moje a moje - Tvoje. Hľa, vše-mohúcnosť a zázrak Tvojho milosrdenstva. Aj keby sa spojili všetky jazyky, ľudské aj anjelské, nenájdu dosť slov na vyjadrenie tohto tajomstva lásky a Tvojho nepochopiteľného milosrdenstva.
Keď rozjimam o tomto tajomstve lásky, moje srdce upadá do novej extázy lásky. Hovorím Ti o všetkom, Pane, v mlčaní, lebo reč lásky je bez slov. Nestratí sa ani jeden záchvev môjho srdca. Ó, Pane, napriek tomu, že si sa tak veľmi znížil, Tvoja veľkosť v mojej duši sa ešte zväčšila. Takto sa vzbudila v mojej duši ešte väčšia láska k Tebe - jediný predmet mojej lásky, lebo život lásky a zjednotenia je navonok dokonalá čistota a hlboká pokora, mierna tichosť, veľká horlivosť o spásu duší. Ó, môj najsladší Pane, bdieš nado mnou v každej chvíli a dávaš mi vnuknutie, ako postupovať v danom prípade, keď moje srdce váha medzi jednou a druhou vecou. Sám si neraz vstúpil do riešenia záležitosti. Ach, ako nespočítateľné veľakrát si mi dal v náhlom osvietení poznať, čo sa Ti lepšie páči.
Ó, ako veľa je tých tajomných odpustení, o ktorých nikto nevie. Mnohokrát si vlieval do mojej duše silu a odvahu, aby som mohla napredovať. Sám si odstraňoval ťažkosti - aby375 - z mojej cesty a miešal si sa priamo do ľudského konania. Ó, Ježišu, všetko, čo som Ti povedala, je len slabým náznakom oproti skutočnosti, ktorá je v mojom srdci. Ó, môj Ježišu, ako veľmi túžim po obrátení hriešnikov. Ty vieš, čo pre nich robím, aby som ich pre Teba získala. Nesmierne ma bolí každá urážka, ktorú Ti spôsobili. Ty vidíš, že pri obrane Tvojho kráľovstva nešetrím ani silami, ani zdravím, ani životom. Aj keď tu na zemi zostávajú moje námahy nepovšimnuté, nie sú preto menej hodné v Tvojich očiach. Ó, Ježišu, túžim privádzať duše k prameňu Tvojho milosrdenstva, aby čerpali životodarnú vodu života nádobou dôvery.
Keď duša zatúži pocítiť na sebe väčšie Božie milosrdenstvo, nech sa približuje k Bohu s veľkou dôverou. Ak jej dôvera v Boha bude bezhraničná, aj Božie milosrdenstvo pre ňu bude bezhraničné. Ó, môj Pane, ktorý poznáš každý úder môjho srdca, Ty vieš, ako vrúcne túžim, aby všetky srdcia bili výlučne pre Teba, aby každá duša oslavovala veľkosť Tvojho milosrdenstva."
Ježiš: „Moje milované dieťa, rozkoš môjho srdca, tvoj rozhovor mi je drahší a milší než anjelský spev. Pre teba sú otvorené všetky poklady môjho srdca. Ber si z tohto srdca, čo potrebuješ pre seba i pre celý svet. Pre tvoju lásku odvraciam spravodlivé tresty, ktoré si ľudstvo zasluhuje. Jeden skutok čistej lásky ku mne je mi milší než tisíc hymnov nedokonalých duší. Jeden tvoj vzdych lásky mi vynahradzuje za mnohé urážky, ktorými ma kŕmia bezbožníci. Najmenší skutok, čiže skutok cnosti, má v mojich očiach nesmiernu hodnotu, a to pre veľkú lásku, ktoríi máš voči mne. V takej duši, ktorá žije výlučne mojou láskou, kraľujem ako v nebi. Dňom i nocou moje oko bdie nad ňou a nachádza v nej svoje zaľúbenie. Mám ucho naklonené k jej prosbám, šepotu jej srdca, a často predbieham jej prosby. Ó dieťa, ktoré zvlášť milujem, zrenička môjho oka, odpočiň si chvíľu pri mojom srdci a zakús lásku, v ktorej budeš po celú večnosť nachádzať rozkoš.
Ale, dieťa, ešte nie si vo vlasti, tak choď - posilnená mojou milosťou -a bojuj o moje kráľovstvo v ľudských dušiach. Bojuj ako kráľovské dieťa a pamätaj, že dni vyhnanstva prejdú rýchlo a s nimi aj možnosť zbierať zásluhy pre nebo. Očakávam od teba, dieťa moje, veľa duší, ktoré budú po celú večnosť oslavovať moje milosrdenstvo. Aby si mohla náležité odpovedať na moje volanie, prijímaj ma každý deň vo sv. prijímaní- ono ti dá silu.
Ježišu, nenechávaj ma samotnú v utrpení. Ty vieš, Pane, aká som slabá, som priepasťou biedy, som ničota sama, tak čo bude na tom zvláštne, ak ma necháš samu a padnem. Som nemluvňa, Pane, nedokážem si poradiť. Ale napriek opustenosti dôverujem, napriek svojim pocitom dôverujem a celá sa premieňam v dôveru neraz napriek tomu, čo cítim. Nezmenšuj moje utrpenie v ničom, len mi daj silu zniesť ho. Rob so mnou, čo sa Ti páči, Pane, daj mi len milosť, aby som Ťa dokázala milovať v každej situácii a okolnostiach. Nezmenšuj, Pane, kalich utrpenia, daj mi len silu, aby som ho mohla pozdvihnúť k ústam a piť.
Ó, Pane, neraz ma vyzdvihuješ až do svetla videní, a potom ma opäť ponáraš do temnej noci a do priepasti mojej ničoty. Duša sa cíti byť sama uprostred veľkej pustatiny... Ale napriek všetkému Ti dôverujem, Ježišu, lebo Ty sa nemeníš. Môj postoj sa mení, ale Ty si vždy ten istý, plný milosrdenstva.
+ Ježišu, Prameň života, posväc.uj ma, moja Sila, upevňuj ma, môj 1490 Vodca, bojuj za mňa. Jediné Svetlo mojej duše, osvecuj ma. Majster môj, veď ma, spolieham sa na Teba ako nemluvňa na lásku svojej matky. Aj keď by sa proti mne všetko sprisahalo a aj keby sa zem strácala pod mojimi nohami, zostávam pokojná pri Tvojom srdci. Ty si vždy pre mňa naj-nežnejšou matkou a prevyšuješ všetky matky. Svoju bolesť Ti vyspievam mlčaním a Ty ma pochopíš lepšie ako všetky slová.
+ Dnes ma navštívil Pán a povedal: „Dcéra moja, neboj sa toho, čo pri- 1491 de na teba, nedopustím nad tvoje sily. Poznáš silu mojej milosti, nech ti to stačí." Pán mi dal po tých slovách hlbšie pochopenie pôsobenia svojej milosti.
Pred sv. prijímaním mi dal Ježiš poznať, že rozhodne nemám počú- 1492 vať v rozhovore jednu sestru, lebo sa mu nepáči jej prefíkanosť a chytráctvo. „Dcéra moja, nehovor tej osobe ani svoje názory, ani svoje zmýšľanie. " Odprosila som Pána za to, čo sa mu nepáčilo v tejto duši a pokorne som prosila, aby ma posilnil svojou milosťou vo chvíli, keď znovu príde ku mne na rozhovor. Pýtala sa ma na veľa vecí, na ktoré som jej odpovedala so všetkou sesterskou láskou, a na dôkaz, že jej hovorím zo srdca, povedala som jej niektoré veci z vlastnej skúsenosti. Ale tá duša mala iné úmysly a iné slová na perách.
1493 + Ó, môj Ježišu, od chvíle, keď som sa Ti celkom odovzdala, nemyslím vôbec na seba. Môžeš so mnou robiť, čo sa Ti páči. Myslím len na jedno, a to, čo sa Ti lepšie páči, ako Ti môžem, ó Pane, urobiť radosť. Počúvam a dávam pozor na každú príležitosť, nezáleží na tom, že navonok som v tomto prípade inak posudzovaná...
15.1. 1938
Dnes, keď ma navštívila sestra, pre ktorú ma napomenul Pán, v duchu som sa vyzbrojila do boja. Aj keď ma to veľa stálo, ani o vlások som neustúpila od Božieho príkazu. Ale keď už to trvalo takmer hodinu a sestra neuvažovala o odchode, vnútorne som pozvala Ježiša na pomoc. Vtom som začula v duši hlas: „Neboj sa, pozerám sa v tejto chvíli a pomáham ti. Hneď ti pošlem dve sestry, ktoré ťa prídu navštíviť, a tak budeš môcť ľahko viesť ďalší rozhovor. "V tej chvíli vošli dve sestry a potom bol už rozhovor veľmi jednoduchý, ale trval ešte pol hodiny. 1495 Ó, ako dobre je počas rozhovoru volať Ježiša na pomoc. Ó, ako dobre je vyprosovať si posilňujúce milosti vo chvíli pokoja. Najviac sa bojím takých rozhovorov, ktoré sú akoby dôverné. Treba mať vtedy veľa Božieho svetla, aby sa hovorilo na úžitok pre dušu aj pre seba. Boh však pomáha, ale treba ho o to prosiť. Nech si nikto sám príliš nedôveruje.
Dnes už od rána je moja duša v temnote.
Nemôžem sa pozdvihnúť k Ježišovi, cítim sa ním opustená. Ku stvoreniam sa po svetlo obracať nebudem, lebo viem, že ony ma neosvietia, ak ma Ježiš bude chcieť podržať v temnote. Odovzdávam sa do jeho svätej vôle a trpím, ale boj nadobúda čoraz väčšie rozmery. Počas vešpier som sa chcela spojiť v modlitbe so sestrami. Keď som sa preniesla v mysli do kaplnky, môj duch sa ponoril do ešte väčšej temnoty.
1497 Pocítila som znechutenie voči všetkému. Vtom počujem hlas satana: „Pozri, aké je všetko protirečivé, čo ti dáva Ježiš: káže ti založiť kláštor, a zosiela na teba chorobu, káže ti usilovať sa o Sviatok milosrdenstva, a svet pritom taký sviatok vôbec nechce. Načo sa modliš o ten sviatok? Ten sviatok je taký nevhodný." Moja duša mlčí a modlí sa aktom vôle, nevstupuje do rozhovoru s duchom temnoty.
Naplnilo ma však také divné znechutenie voči životu, že som musela vyvinúť veľké vôľové úsilie, aby som dokázala prijímať život... Opäť počujem slová pokušiteľa: „Pros zajtra po sv. prijímaní o smrť pre seba. Pán Boh ťa vyslyší, veď toľkokrát ťa už vypočul a dal ti, o čo si ho prosila." Mlčím a modlím sa silou vôle, alebo skôr sa poddávam Bohu, prosím ho vnútorne, aby ma v tejto chvíli neopúšťal. Je už jedenásť hodín večer. Všetky sestry už spia v celách, len moja duša bojuje, a to s veľkou námahou.
Tvoja úprimnosť pred spovedníkom nech je čo najväčšia.
Pokušiteľ mi ďalej hovorí: „Načo ťa zaujímajú iné duše? Ty sa máš modliť len za seba. Hriešnici sa obrátia aj bez tvojich modlitieb. Vidím, že v tejto chvíli veľmi trpíš. Dám ti jednu radu, od ktorej bude závisieť tvoje šťastie: nikdy nehovor o Božom milosrdenstve a zvlášť nenabádaj hriešnikov k dôvere v Božie milosrdenstvo, lebo im patrí spravodlivý trest. Druhá dôležitá vec: nehovor o tom, čo sa deje v tvojej duši, spovedníkom a zvlášť tomu mimoriadnemu otcovi a tomu kňazovi vo Vilne. Ja viem, kto sú oni, tak ťa chcem varovať pred nimi. Hľaď, aby si bola dobrou rehoľníčkou, stačí žiť tak ako všetky.
Načo sa vystavuješ toľkým ťažkostiam?
Mlčím ďalej a silou vôle v podstate zotrvávam v Bohu aj keď sa z môj- 1498 ho srdca vydral ston. Konečne pokušiteľ odišiel a ja som ihneď unavená zaspala. Ráno som prijala sv. prijímanie. Hneď po ňom som vošla do svojej cely, padla som na kolená a obnovila akt odovzdania sa vo všetkom najsvätejšej Božej vôli. Prosím Ťa, Ježišu, daj mi silu do boja, nech sa so mnou stane podľa Tvojej najsv. vôle. Moja duša sa zamilovala do Tvojej najsv. vôle.
V tej chvíli som uzrela Ježiša, ktorý mi povedal: „ Som spokojný s tým, čo robíš. Buď aj naďalej pokojná, ak budeš vždy robiť všetko, čo je v tvojej moci v celom diele milosrdenstva.
Tvoja úprimnosť pred spovedníkom nech je čo najväčšia.
Satan nič nezískal z toho, že ťa pokúšal
Satan nič nezískal z toho, že ťa pokúšal, lebo si nevstúpila do rozhovoru s ním. Rob tak naďalej.
Dnes si mi vzdala veľkú chválu, keď si tak verne bojovala. Nech sa upevní a utvrdí tvoje srdce v tom, že ja som vždy s tebou, aj keď ma vo chvíli boja necítiš."
Dnes ma Božia láska prenáša na druhý svet. Som ponorená do lásky, milujem a cítim, že som milovaná. Prežívam to celým vedomím. Moja duša tonie v Pánovi, poznávam veľký Boží majestát a svoju maličkosť, ale týmto poznaním sa zväčšuje moje šťastie... Toto vedomie v mojej duši je živé, mocné a zároveň sladké.
+ Keď teraz nemôžem v noci spávať, lebo mám bolesti, navštevujem 1501 všetky kostoly a kaplnky a aspoň krátko adorujem Najsvätejšiu sviatosť. Keď sa vraciam do svojej kaplnky, modlím sa za istých kňazov, ktorí ohlasujú a oslavujú Božie milosrdenstvo. Modlím sa aj na úmysel Sv. otca a aby som vyprosila Božie milosrdenstvo pre hriešnikov - to sú moje noci. 378
Nikdy sa pred nikým neponižujem. Neznášam pochlebovanie a pokora je len pravda.
V skutočnej pokore niet ponižovania. Aj keď sa pokladám za najmenšiu v celom kláštore, na druhej strane sa zas teším z dôstojnosti Ježišovej nevesty... Nezáleží na tom, že sa neraz stretávam s názorom, že som pyšná, veď predsa viem, že ľudský súd nevidí úmysel konania.
1503Keď som sa na začiatku svojho rehoľného života, hneď po noviciá-
te, začala cvičiť zvlášť v pokore, nepostačovali mi samotné pokorenia,
ktoré Boh na mňa dopúšťal, ale sama som ich hľadala. V nadmernej hor
livosti som sa predstaveným neraz predstavovala taká, aká som v sku
točnosti nebola a o takých biedach som nemala ani poňatia. Ale po krát
kom čase mi dal Ježiš poznať, že pokora je len pravda. Od tej chvíle som
zmenila svoj názor a idem verne za Ježišovým svetlom. Poznala som,
že ak je duša s Ježišom, on jej nedovolí blúdiť.
1504+ Pane, Ty vieš, že už od svojej mladosti som vždy hľadala Tvoju
vôľu, a keď som ju spoznala, snažila som sa ju splniť. Moje srdce bolo
privyknuté vnuknutiam Ducha Svätého, ktorému som verná. V naj
väčšom hluku som počula Boží hlas. Vždy viem, čo sa deje vnútri
mojej.
Usilujem sa o svätosť, lebo takto budem užitočná Cirkvi. Neustále
sa usilujem o cnosti, snažím sa verne nasledovať Ježiša, a ten rad kaž
dodenných tichých cností, ukrytých, takmer nebadaných, ale plnených
s veľkou láskou vkladám do pokladnice Božej Cirkvi na spoločný úži
tok duší. Cítim vnútorne, akoby som bola zodpovedná za všetky duše.
Cítim dobre, že nežijem len pre seba, ale pre celú Cirkev...
1506+ Ó, nepochopiteľný Bože, moje srdce sa rozplýva v radosti, že si mi
dal vniknúť do tajomstva svojho milosrdenstva. Všetko sa začína v Tvo
jom milosrdenstve a v Tvojom milosrdenstve sa končí.
Všetka milosť vyplýva z milosrdenstva a posledná hodina je plná
milosrdenstva pre nás. Nech nikto nepochybuje o Božej dobrote aj ke
by jeho hriechy boli čierne ako noc. Božie milosrdenstvo je mocnejšie
ako naša bieda. Je potrebné len jedno: aby hriešnik odchýlil aspoň tro
chu dvere svojho srdca lúčom Božieho milosrdenstva a ostatné už dopl
ní Boh. Nešťastná je však duša, ktorá zatvorila dvere Božiemu milosr
denstvu, dokonca v poslednej hodine. Tieto duše ponorili Ježiša
v Olivovej záhrade do smrteľného smútku, veď z jeho najľútostivejšie-
ho srdca vyplynulo Božie milosrdenstvo.
Svätá Faustína : Nedeľa, prvý deň. Hneď som išla pred Najsvätejšiu sviatosť. Obetovala som sa spolu s Ježišom, ktorý je v Najsv. sviatosti, večnému Otcovi. Vtom som začula v duši slová: „Tvojím cieľom a cieľom tvojich spoločníčok je čo najtesnejšie sa spájať so mnou skrze lásku. Budeš zmierovať nebo so zemou, budeš zmierňovať spravodlivý Boží hnev a vyprosovať milosrdenstvo pre svet. Zverujem ti do starostlivosti dve perly drahocenné môjmu srdcu. Nimi sú duše kňazov a rehoľné duše. Budeš sa modliť zvlášť za nich, ich sila bude vo vašom sebazničení. Modlitby, pôsty, umŕtvovania, prácu a všetky utrpenia budeš spájať s mojou modlitbou, pôstom, umŕtvením, prácou a utrpením. Vtedy budú mať silu pred mojím Otcom.
Viac tu: http://boziemilosrdenstvo.weebly.com
http://jezismaria7.webnode.sk/svaty-narcis/
Tento druh (diabolstva) sa nedá vzhnať ináč, iba modlitbou a pôstom
(Mt 17,14–21)