Uspávanka Prečistej Bohorodičky Panny Márie
Zlaté obláčiky – vyzeráte ako stáda Pánove. Na rozkvitnutej lúke – sa pasie a pozerá iné stádo.
Ale i keby som mala všetky stáda – jestvujúce na zemi, mojím najdrahším baránkom – budeš len ty.Hajaj, buvaj, spinkaj, buvinkaj a už neplačkaj.
Na nebi hľadia – a žiaria tisícky hviezd. Nech len už neplačú – tvoje nežné zreničky. Tvoje zafírové očká - sú hviezdami môjho srdca. Tvoj plač je mojou bolesťou! - Och, už neplač. Hajaj, buvaj, spinkaj, buvinkaj. A už neplačkaj. Všetci žiariví anjeli – čo sú v raji, pletú veniec tebe, nevinnému . Aby sa tešili z tvojho pohľadu.
Všetci žiarivý anjeli – čo sú v raji, pletú veniec tebe nevinnému – aby sa tešili z tvojho pohľadu.
Ale ty plačeš. Chceš mamičku, chceš mamičku, aby pri tebe spievala uspávanku, uspávanku, uspávanku. Hajaj, buvaj, spinkaj, buvinkaj. A už neplačkaj. A keď nebo zrúžovie lebo už znova svitá, mamička je stále s tebou aby si neplakal.
Keď sa prebudíš, zvoláš: Mamička! - Synáčik ! Poviem ja a s bozkom lásku a život - i mliekom ti dám. Buvaj, spinkaj, buvinkaj a už neplačkaj.
Bez mamičky nemôžeš byť – aj snívaš o nebi. Poď, poď! Pod závojom – tam mi zaspíš. Prsia moje budú tvojou poduškou – náručie kolískou. Len sa ničoho neboj – veď som tu s tebou.. Hajaj, buvaj, spinkaj, buvinkaj a už neplačkaj.
A s tebou navždy zostanem – veď si život môjho srdca... On už spí kvietok – ležiaci na hrudi. On už spí tak buďte ticho! - azda vidí Otca Svätého.
Ten pohľad osuší slzy – môjho sladkého Ježiša.. Haja, búva, spinká, buvinká a už neplačká.
Vypovedať pôvab tohto výjavu nie je možné. Môžeme si len pomyslieť, koľko nežnosti, koľko neba je v tejto ľúbeznej scéne.
Z knihy - EVANJELIUM AKO MI BOLO ZVERENÉ – 1. diel, Mystička - Mária Valtorta
A s tebou navždy zostanem – veď si život môjho srdca... On už spí kvietok – ležiaci na hrudi. On už spí tak buďte ticho! - azda vidí Otca Svätého.
Ten pohľad osuší slzy – môjho sladkého Ježiša.. Haja, búva, spinká, buvinká a už neplačká.
Vypovedať pôvab tohto výjavu nie je možné. Môžeme si len pomyslieť, koľko nežnosti, koľko neba je v tejto ľúbeznej scéne.
Z knihy - EVANJELIUM AKO MI BOLO ZVERENÉ – 1. diel, Mystička - Mária Valtorta
Ó, láska moja, už nikdy viac svet a už žiaden hriech!
Svätá Katarína Janovská (1447-1510)
Ušla k svetským zábavám. Neskôr priznala že za päť rokov tohto života nenašla pokoj ani na jediný okamih.
Ako 26-ročná upadla do hlbokej depresie. Vtedy sa v predvečer sviatku sv. Benedikta 20. marca 1473 vydala do kostola jemu zasvätenému. Prosila ho o milosť. Potom navštívila sestru v kláštore, ktorá jej poradila ísť na spoveď.
Bez tušenia, že nadišla hodina jej obrátenia vyhľadala spovedníka. No skôr ako začala vyznávať hriechy, zasiahol ju lúč lásky Božej milosti tak prudko, že upadla do extázy. Uvidela svoj život a spoznala, s akou veľkou láskou ju Pán chcel pritiahnuť k sebe a aké utrpenie mu spôsoboval jej hriešny život.
V hlbokej bolesti zvolala: Ó, láska moja, už nikdy viac svet a už žiaden hriech!
Po návrate rozjímala o bolestnom umučení Spasiteľa a v mystickom zážitku vnímala Kristovu krv, ktorá ju zaplavovala, aj Jeho slová: “Táto krv bola vyliata z lásky k tebe, na zahladenie tvojich hriechov.” Denne sa zúčastňovala svätej omši
a
Svätý Ján Vianney hovorí: Sv. Tomáš sa diví, ako človek, ktorý spáchal hoci iba jeden hriech v živote, môže sa smiať. Nikto z ľudí nie je v stave pochopiť, aké veľké zlo spočíva v smrteľnom hriechu.
Keby som mohol otvoriť pekelné brány a ukázať vám všetky obete tohto hriechu, keby vám každý z odsúdených predstavil strašné utrpenia, ktoré musí znášať po celú večnosť – možno vtedy by ste mali aký taký pojem o tom, čo je hriech. Čokoľvek by som vám nepovedal z ambóny o jeho zle, vždy to bude čosi viac nejasné a vzdialené od samotnej skutočnosti hriechu.
Keby ste sa ma opýtali, čo je smrteľný hriech, tak vám odpoviem podľa sv. Augustína: Je to odvrátenie sa od Boha a nemúdre oddanie sa stvoreniam. V podstate hriechu tkvie to, že nás vzďaľuje od Boha, že je to pohŕdanie Bohom.
Čo je odtrhnutie sa od Boha? To je odpor proti Jeho sv. vôli. Týmto spôsobom hriešnik akoby hovoril Bohu: „Odíď odo mňa, nechcem Ti slúžiť, nechcem, aby si bol naďalej mojím Bohom. Pohŕdam Tebou a Tvojimi dobrami. Ty chceš toto a ja nie. Mne sa páči to, čo sa Tebe oškliví. Kážeš mi robiť to, čo nechcem“.
Keď však človek spácha ťažký hriech, táto zázračná krása mizne; duša, podobná predtým anjelom, teraz sa stáva škaredou ako diabol alebo zdochlina ležiaca osem dní na slnečnom úpale. Chcete ešte lepšie pochopiť ošklivosť hriechu?
Sv. Katarína Janovská zvolala, že odkedy spoznala zlo hriechu, nediví sa pekelným trestom, lebo oni sú skoro ničím v porovnaní so zlom hriechu. Sv. Magdaléna de Pazzi nemohla pochopiť, ako Ježiš Kristus mohol zomrieť za stvorenia také zvrátené, ako sú hriešnici.
Svätí sa báli na tomto svete iba hriechu. Aj my, keby sme pomocou svetla Božieho lepšie poznali ohavnosť hriechu, chceli by sme radšej tisíckrát zomrieť, ako sa dopustiť jedného takého priestupku.
Pokračovanie: http://jezismaria.weebly.com/svata-katarina-janovska--ocistec.html
Svätý Ján Vianney hovorí: Sv. Tomáš sa diví, ako človek, ktorý spáchal hoci iba jeden hriech v živote, môže sa smiať. Nikto z ľudí nie je v stave pochopiť, aké veľké zlo spočíva v smrteľnom hriechu.
Keby som mohol otvoriť pekelné brány a ukázať vám všetky obete tohto hriechu, keby vám každý z odsúdených predstavil strašné utrpenia, ktoré musí znášať po celú večnosť – možno vtedy by ste mali aký taký pojem o tom, čo je hriech. Čokoľvek by som vám nepovedal z ambóny o jeho zle, vždy to bude čosi viac nejasné a vzdialené od samotnej skutočnosti hriechu.
Keby ste sa ma opýtali, čo je smrteľný hriech, tak vám odpoviem podľa sv. Augustína: Je to odvrátenie sa od Boha a nemúdre oddanie sa stvoreniam. V podstate hriechu tkvie to, že nás vzďaľuje od Boha, že je to pohŕdanie Bohom.
Čo je odtrhnutie sa od Boha? To je odpor proti Jeho sv. vôli. Týmto spôsobom hriešnik akoby hovoril Bohu: „Odíď odo mňa, nechcem Ti slúžiť, nechcem, aby si bol naďalej mojím Bohom. Pohŕdam Tebou a Tvojimi dobrami. Ty chceš toto a ja nie. Mne sa páči to, čo sa Tebe oškliví. Kážeš mi robiť to, čo nechcem“.
Keď však človek spácha ťažký hriech, táto zázračná krása mizne; duša, podobná predtým anjelom, teraz sa stáva škaredou ako diabol alebo zdochlina ležiaca osem dní na slnečnom úpale. Chcete ešte lepšie pochopiť ošklivosť hriechu?
Sv. Katarína Janovská zvolala, že odkedy spoznala zlo hriechu, nediví sa pekelným trestom, lebo oni sú skoro ničím v porovnaní so zlom hriechu. Sv. Magdaléna de Pazzi nemohla pochopiť, ako Ježiš Kristus mohol zomrieť za stvorenia také zvrátené, ako sú hriešnici.
Svätí sa báli na tomto svete iba hriechu. Aj my, keby sme pomocou svetla Božieho lepšie poznali ohavnosť hriechu, chceli by sme radšej tisíckrát zomrieť, ako sa dopustiť jedného takého priestupku.
Pokračovanie: http://jezismaria.weebly.com/svata-katarina-janovska--ocistec.html
