Kto nie je s pápežom nie je v pravde
Panna Mária, otcovi Stefanovi Gobbimu: 22. augusta 1976 Panny Márie Kráľovnej.
Nikdy nepadnú tí, ktorí sú stále s pápežom. Kto nie je s pápežom nie je v pravde. Satan vám nahovorí, že pápež zrádza pravdu, a tak satan borí základ - Dokonca vám nahovorí, že ja sama neschvaľujem konanie Svätého Otca. Tak sa mojím menom šíria ostré kritiky
Dnes moje materské Srdce zraňované a zarmucované, keď vidím, ako kňazi, a dokonca biskupi, už nepočúvajú príkazy zástupcu môjho Syna Ježiša! Každé kráľovstvo, v sebe rozdelené, je určené na porážku a záhubu.
Tí moji úbohí synovia, ktorí neposlúchajú, ktorí sa búria, sú už obeťami najrafinovanejšej a najzákernejšej pýchy a idú v ústrety smrti. Ako sa dnes satanovi, môjmu protivníkovi od počiatku, darí vás klamať a zvádzať!
Nahovoril vám, že ste strážcami tradície a obhajcami viery a zatiaľ vás ako prvých pripraví o vieru a nenápadne strhne do bludu.
Tí moji úbohí synovia, ktorí neposlúchajú, ktorí sa búria, sú už obeťami najrafinovanejšej a najzákernejšej pýchy a idú v ústrety smrti. Ako sa dnes satanovi, môjmu protivníkovi od počiatku, darí vás klamať a zvádzať!
Nahovoril vám, že ste strážcami tradície a obhajcami viery a zatiaľ vás ako prvých pripraví o vieru a nenápadne strhne do bludu.
Nahovorí vám, že pápež zrádza pravdu, a tak satan borí základ, o ktorý sa opiera Cirkev, a ktorý uchováva pravdu po stáročia neporušenú.
Dokonca vám nahovorí, že ja sama neschvaľujem konanie Svätého Otca. ( napr. falošné zjavenia, a neposlušnosť ) Tak sa mojím menom šíria ostré kritiky jeho osoby a jeho diela.
Pozri video: Faloš. irské zjavenia)
Buďte bdelí, buďte múdri, pretože temnota všetko zahaľuje. Ako môže Matka verejne kritizovať pápežove rozhodnutia, keď jedine on má zvláštnu milosť pre vykonávanie tejto vznešenej služby?
Ja som mlčala, keď hovoril môj Syn. Mlčala som, keď hovorili apoštoli. Teraz plná lásky mlčím, keď hovorí pápež, aby sa jeho slovo stále viac šírilo, aby ho všetci počúvali, aby ho duše prijímali. Preto som blízko u tohto prvého svojho najmilšieho syna, zástupcu môjho Syna Ježiša.
Svojím mlčaním mu pomáham hovoriť. Svojím mlčaním dodávam silu jeho slovu.
Kňazi, moji synovia, vráťte sa k láske, vráťte sa k poslušnosti, vráťte sa k spoločenstvu s pápežom! Len tak budete môcť patriť ku môjmu vojsku, ktorého som Kráľovnou a Vodkyňou.
Tak budete môcť poslúchať moje príkazy, ktoré vám budem dávať ústami samého pápeža.
Len tak budete môcť so mnou bojovať za isté víťazstvo; ináč idete v ústrety porážke.
Don Stefano Gobbi - zakladateľ mariánskeho kňazského hnutia povedal:
Jednota so svätým otcom pápežom ! Žijeme v ťažkých časoch pre Cirkvi. Uskutočnuje sa to, čo Panna Mária predpovedala vo Fatime.
Prídú časy v ktorých s stratí pravá viera. Dnes sa rozširujú mnohé omyly.
Ktoré spôsobujú že mnohý sa odďalujú od skutočnej pravdy. A viete prečo? Lebo nie sú viac poslušný a jednotný s Pápežom.
Najkrajším vzorom cnosti poslušnosti po Pánovi Ježišovi je najblahoslavenejšia Panna Mária. Poslušnosť Panny Márie vynikla aj pri poslušnosti Božej vôle. Sv. Faustína: Neposlušná duša nedosiahne žiadne víťazstvo, hoci by ju aj sám Ježiš spovedal. Viac tu: sila poslušnosti
Kto sa chce vymknúť z poslušnosti, sám sa vymyká aj z milosti. A kto hľadá len svoje vlastné, stráca, čo je spoločné. (Kempenský)Som dieťa poslušnosti", prehlásil svätý Vincent.
Kňaz a exorcista John Abberton má prvé skúsenosti s posadnutím u ľudí, ktorí sa posolstvám venovali a verili
Viac tu: https://jezismaria1.webnode.sk/irske-zjavenia/
O poslušnosti Panny Márie
Najkrajším vzorom cnosti poslušnosti po Pánovi Ježišovi je najblahoslavenejšia Panna Mária.
Prvé čo Boh vnuká ♥ je poslušnosť ♥ mimo toho je všetko podozrivé - sv. Ján z Kríža. Svatý Alfons Maria z Liguori hovorí o tom, že poslušnost je jediná múr cez ktorú ďiabol nemôže prejsť.
Viac tu: http://jezismaria.weebly.com/sila-poslusnosti.html
Modrá kniha - Don Gobbi - download
Don Gobbi - MP3 download
Don Gobbi - MP3
video -youtube
01. Čo je Mariánske kňazské hnutie
02. Zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
03. Jednota s pápežom a Cirkvou s ním zjednotenou
04. Žiť svoj krst
05. Byť svedkami spojenia a jednoty
06. Záväzok obrátenia
07. Večeradlá
08. Pomoc Cirkvi
O poslušnosti Panny Márie
Najkrajším vzorom cnosti poslušnosti po Pánovi Ježišovi je najblahoslavenejšia Panna Mária.
Čo je poslušnosť? Je to cnosť, ktorá nás robí pripravenými vyplniť vôľu toho, ktorý má právo nám rozkazovať, či už je to svetská alebo cirkevná autorita. Prečo práve táto cnosť býva pre človeka taká ťažká? Sv. Anzelm odpovedá: „Následkom našej porušenej prirodzenosti stačí obyčajná okolnosť, že niečo je prikázané alebo zakázané, aby sme boli pokúšaní neposlúchnuť. Nič divnejšieho, nič nerozumnejšieho, a predsa nič pravdivejšieho.“ Opakom poslušnosti Bohu je neposlušnosť. Písmo Sväté nás rázne varuje pred týmto ťažkým hriechom: „Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov! Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva.“(1 Sam 15, 22-23)
Keď sa Boží Syn, Ježiš Kristus, stal človekom, tak sa pre nás ako náš Učiteľ stal aj vzorom úplnej poslušnosti – v Nazarete bol dobrovoľne poddaný rodičom a po celý život je bezvýhradne podrobený vôli Nebeského Otca. „Lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“(Jn 6,38)
Najkrajším vzorom cnosti poslušnosti po Pánovi Ježišovi je najblahoslavenejšia Panna Mária. Vidieť to napr. na jej manželskom vzťahu k svätému Jozefovi, aj keď ho nekonečne prevyšovala zásluhami a svätosťou. Jozefa, svojho čistého ženícha, pokladala za hlavu rodiny, a preto sa snažila vo všetkom vyplniť jeho vôľu. Svätý Jozef napr. chce, aby išli do Betlehema a Mária ide; chce, aby išli do Egypta a Mária sa podrobuje; chce, aby sa vrátili z Egypta späť do Izraela a Mária sa vracia. Nábožný spisovateľ Silveira sa pýta: „Prečo anjel, dávajúc rozkazy k týmto namáhavým cestám, na ktorých Mária toľko vytrpela, sa nezjavil jej, ale sv. Jozefovi?“ A odpovedá takto: „Aby Panna Mária mala príležitosť k úkonom poslušnosti, ktoré tak milovala.“ Máriina poslušnosť vynikla aj pri poslušnosti Božej vôle. Svätý Tomáš z Villanovy hovorí, že „najblahoslavenejšia Panna Mária ani myšlienkou, ani žiadnym skutkom sa neprotivila Bohu, ale sa snažila vo všetkom vyplniť jeho svätú vôľu.“ Svätý Augustín zasa učí, že „ako Eva svojou neposlušnosťou uviedla ľudské pokolenie do skazy, tak Mária sa poslušnosťou stala príčinou našej spásy.“ A akým spôsobom? Pán Boh posiela k nej archanjela Gabriela, ktorý jej oznamuje, že sa má stať matkou Spasiteľa. Čo na to Mária odpovedá? „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“(Lk 1,38) Aká to poslušnosť! Pán Boh od nej žiada, aby svojho Jednorodeného Syna, ktorého milovala tisíckrát viac ako svoj vlastný život, obetovala zo spásu sveta. Mária vedela, ako ukrutnou smrťou má zomrieť jej Syn, vedela, že jej dušu vtedy prenikne meč bolesti; avšak necúva pred obetou, ale opakuje: „Hľa, služobnica Pána“. Kornélius a Lapide píše, že „Mária, rovnako ako Pán Ježiš, sa stala poslušnou až na smrť, až na smrť na kríži.“
I my, kresťania, uvažujme nad tým, či plníme to, čo Boh od nás požaduje a modlime sa k Matke Božej, prosiac ju o ducha poslušnosti Bohu a hovorme pritom so sv. Alfonzom: „Ó, milá Kráľovná moja a Matka môjho Boha, oroduj za nás u Ježiša Krista a vypros nám svojou poslušnosťou milosť, aby sme verne plnili Božiu vôľu a vôľu svojich duchovných predstavených (pozn. dnes pravoverných).“
(Preložené a doplnené zo spisu Měsíc Máj, 31 promluva k úcte Panny Márie s příklady od F. Šebestíka z roku 1930 v Prahe)
Svätý Irenej o poslušnosti
Poslušnosť Svätý Pavol píše: “Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku.” (Rim 13, 1) Svätý Irenej o poslušnosti hovorí: “Poslušnosť je obnoviť veci v ich počiatkoch a voviesť ich do jednoty.” Človek je na svete preto, aby poslúchal. Ak chce byť dokonalejší, musí sám chcieť poslúchať. V prvom rade je to poslušnosť nášmu nebeskému Otcovi. Boha máme neustále poslúchať. Všetci kresťania v Cirkvi majú poslúchať Ježišovho nástupcu tu na zemi – svätého otca, pápeža, rímskeho biskupa.Od mala nás vychovávali a ešte aj vychovávajú naši drahí rodičia. Ich máme poslúchať a neustále si ich ctiť. V škole sme poslúchali našich učiteľov a i teraz ich poslúchame. I do seminára sme prišli na to, aby sme poslúchali svojich predstavených na čele s otcom arcibiskupom a tým sa formovali. Keď sme doma vo farnosti, poslúchame svojho principála. V duchovnom živote sa máme riadiť radami nášho duchovného vodcu – teda spovedníka. Máme ho poslúchať, ak chceme rásť v duchovnej dokonalosti. Teda celý život človeka je o poslušnosti. Samozrejme, že poslušnosť nesmie byť slepá, ale rozumná, zdravá. Nemôžeme a nesmieme poslúchať svojich nadriadených, ak nás nútia robiť zlo. Aká môže byť vlastne poslušnosť? Svätý Bazil hovorí o trojakej poslušnosti: 1.) zo strachu z trestu – poslušnosť otrokov; 2.) z túžby po odmene – obchodnícky postoj; 3.) z lásky – synovský postoj, postoj dieťaťa. Pre porovnanie svätý Pavol vo svojich listoch uvádza tiež rôzne poslušnosti: poslušnosť viere (Rim 1; 5; 16; 26), učeniu (Rim 6, 17), evanjeliu (Rim 10, 16; Sol 1, 8), pravde (Gal 5, 7), Kristovi (2 Kor 10, 5).
Poslušnosť je vlastne druh viery, ktorý je nevyhnutný, ak zjavené slovo obsahuje nielen pravdu o Bohu, v ktorú treba veriť, ale hlavne Božiu vôľu, ktorú treba plniť. Spása pre človeka prichádza za plnenie Božej vôle, nie svojej. V poslušnosti sa už určitým spôsobom uskutočňuje návrat stvorení k Bohu. Vzorom poslušnosti pre nás je samotný Boží Syn – Ježiš Kristus. On, ktorý “sa stal poslušným až na smrť” (Porov. Flp 2, 8), ktorý “z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti, a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú” (Porov. Hebr 5, 8 – 9). A na inom mieste zase svätý Pavol píše: “Lebo ako sa neposlušnosťom jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.” (Rim 5, 19) Adam je praotec všetkých neposlušných.
Kristus je zase praotec všetkých poslušných. Poslušnosť sprevádza celý Ježišov život. Je to predovšetkým poslušnosť svojmu nebeskému Otcovi. Ježiš povedal: “Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo.” (Jn 4, 34) Poslúchal svojich pozemských rodičov: Máriu i pestúna Jozefa. On teda tridsať rokov poslúchal nás ľudí, aby nás potom tri roky vyučoval a následne, aby tri hodiny poslušne visel na kríži za naše hriechy, na ktorom nás vykúpil. Poslušnosť je krstná milosť. V krste nastala zmena pána, úplný prechod od hriechu k spravodlivosti, od neposlušnosti k poslušnosti, od Adama ku Kristovi. Poslušnosť je teda pre kresťanský život čosi základné. Je to skutočný obrat, nevyhnutný pre uznanie Kristovej vlády. Nemôže skutočne existovať Kristova vláda, ak nebude zo strany človeka poslušnosť. Je to Pán, ktorého vláda je v podstate poslušnosť. V tomto zmysle poslušnosť nie je poddanstvom, ale skôr pripodobnením. Poslúhať takého Pána znamená pripodobniť sa mu, pretože aj on poslúchal. Kresťania boli teda vyvolení a posvätení, aby poslúchali, kresťanské povolanie je povolaním k poslušnosti! Kresťania sú vlastne deti poslušnosti, pretože sa narodili z Kristovej poslušnosti a z vlastného rozhodnutia poslúchať Krista. Keď prijímame telo a krv Krista, živíme sa jeho poslušnosťou. Zisťujeme, že poslušnosť je viac darom ako čnosťou, viac milosťou ako zákonom. Zákon nám káže, čo máme robiť, a milosť nám pomáha to robiť. Inými slovami, my nemáme iba povinnosť poslúchať, ale máme aj milovať poslúchať! Kresťanská poslušnosť teda pramení v krste. Lebo všetci pokrstení sú povolaní k svätosti a tým aj k poslušnosti. Poslušnosť Bohu môžeme vidieť a pozorovať v kresťanskom živote. Božia vôľa je, aby sme poslúchali jeho Syna! Lebo Otcova vôľa je aj Ježišova vôľa. Poslúchať Krista v našich kresťanských životoch znamená poslúchať samotného Boha. Mierou a kritériom poslušnosti Bohu môže byť utrpenie. Aby sme poslúchali Boha a prisvojili si jeho myšlienky i vôľu, musíme zakaždým trochu sebe zomrieť. Poslúchať znamená sebe zomierať a žiť naplno pre Boha. Poslúchať však môžeme aj ľudí. Je to pomerne ľahšie ako poslúchať Boha, pretože ľudia sú ľuďmi, žiadajú len ľudské požiadavky a záležitosti, ktoré sú dostupné im a ich rozumu. No Boh môže žiadať nadľudské veci, koré so sebou prinášajú aj smrť rozumu. Tak tomu bolo i pri poslušnosti Abraháma a Mojžiša.
Poslúchať sa oplatí, lebo ak Boh nájde dušu rozhodnutú poslúchať, zoberie do rúk jej život, ako sa chytí kormidlo lode a ako sa vezmú do rúk opraty na koči. A najkrajším záverom života v poslušnosti by bolo zomrieť v poslušnosti, teda zomrieť, pretože Boh povie svojmu služobníkovi: “Poď!” a on ide.
Aj Mária, Ježišova matka, je pre nás určitým symbolom poslušnosti. Podobne ako jej syn Kristus, nový Adam, aj Panna Mária, nová Eva, je poslušná Bohu, keď hovorí: “Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” (Lk 1, 38) Mária svojou poslušnosťou sa pričinila o spásu pre seba a pre všetkých ľudí. Tým očistila Evinu neposlušnosť, ktorá zapríčinila smrť sebe aj celému ľudskému pokoleniu. Mária svojim “fiat” ponúkla seba samú Bohu ako čistý biely list, na ktorý On môže napísať všetko, čo len chce.
Možno sa nám zdá, že dnes je akási kríza poslušnosti či autority v Cirkvi. Na prekonanie tejto súčasnej krízy je potrebné zamilovať si poslušnosť, pretože kto si ju zamiluje, ľahko nájde spôsob, ako ju aj uskutočňovať vo svojom každodennom živote. Nevieme, čo Boh pripraví v budúcnosti každému z nás. Avšak je krásne vykročiť tomu v ústrety so slovami žalmistu na perách: “Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu!”.
Dcéra, idem ti dať teraz posolstvo. Svätému Otcovi, Všetci veriaci mojej Cirkvi sú dlžní NAJVYŠŠIU POSLUŠNOSŤ môjmu reprezentantovi, Svätému Otcovi, keď hovorí v záležitostiach viery, dogiem a mravov. Bohu sa páči POSLUŠNOSŤ, pretože poslušnosť je pokora. A moji veriaci sú povinní poslušnosťou mojim biskupom, ak títo biskupi sú v spojení so Svätým Otcom, to znamená, ak pracujú a riadia mojich veriacich v súlade s nariadeniami dávanými Svätým Otcom, pravým pápežom. http://www.magnificat.sk/old/mrosa/0804/posolstvo.htm
Dievča sa dozvedelo drvivú správu od lekárov: Stačila jedna návšteva pápeža a prišlo niečo, čo si nevedia vysvetliť
Statočné 12-ročné dievča bojovalo so zákernou rakovinou. Zlom prišiel po návšteve pápeža Františka.
Dievčatku Grace West z New Jersey diagnostikovali štvrtý stupeň Neuroblastómu - rakoviny, ktorá postihuje nervové bunky. Vďaka organizácií Make-A-Wish bolo Grace umožnené letieť do Talianska a stretnúť sa s pápežom Františkom. Pápež ju pobozkal na čelo a vyslovil nad ňou liečivú modlitbu.
Keď sa Grace vrátila späť domov do New Jersey, podstúpila chemoterapiu a 11. decembra sa dozvedela, že sa v jej tele už nenachádzajú žiadne nádory.
Grace je presvedčená, že liečba nie je jediná vec ktorá jej pomohla dostať sa cez toto ťažké obdobie. Jej rodina si myslí, že k jej úspechu prispel aj jej večný optimizmus spolu s jej vierou v Boha.
«…dostala som pre Cirkev pápeža, ktorého som pripravila a vychovala. On sa zasvätil môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a slávnostne mi zveril Cirkev, ktorej som Matkou a Kráľovnou. V osobe a diele Svätého Otca Jána Pavla II. nechávam žiariť svoje veľké svetlo, ktoré bude tým silnejšie, čím viac bude temnota všetko zahaľovať.» 1. januára 1979
Benedikt XVI. talianskemu denníku:
Moje odstúpenie je platné Taliansko 26. februára – Denník La stampa publikoval v dnešnom vydaní odpovede emeritného pápeža Benedikta XVI. na otázky, ktoré mu redakcia zaslala pred niekoľkými dňami. Týkali sa predovšetkým pochybností v súvislosti s platnosťou odstúpenia niekdajšieho pápeža, ktoré sa objavili v medzinárodných a talianskych médiách.
Benedikt XVI. na ne zareagoval osobne formou listu. „Niet najmenšej pochybnosti o platnosti môjho odstúpenia z Petrovho úradu. Jedinou podmienkou platnosti je plná sloboda rozhodnutia. Cirkev riadi pápež František. Emeritný pápež má „ jediný a konečný cieľ“,ktorým je modliť sa za svojho nástupcu.
Špekulácie ohľadom platnosti odstúpenia sú jednoducho absurdné,“ napísal. Opätovne tak hovorí o minuloročných udalostiach, a čo sa týka otázky, prečo aj naďalej nosí biely habit a meno Benedikt, odpovedá, že „ide o záležitosť čisto praktickú“. Jeho odev sa tiež podstatne líši od toho, ktorý nosí pápež František.
Joseph Ratzinger nebol donútený k odstúpeniu a neurobil tak v dôsledku tlakov. Ako píše v liste talianskemu denníku, jeho rozhodnutie je platné a v Cirkvi dnes neexistuje žiadna„diarchia“, dvojitá vláda.
Cirkev riadi pápež František.Emeritný pápež má „jediný a konečný cieľ“,ktorým je modliť sa za svojho nástupcu. –mf–
Foto: Pápež František a emeritný pápež Benedikt XVI. počas slávnosti kreovania nových kardinálov v sobotu 22. februára 2014.
Text zverejnený na internetovej stránke Vatikánskeho rozhlasuhttp://sk.radiovaticana.va
Katechizmus - Neomylnosť rímskeho pápeža
......................
Pápežská NEOMYLNOSŤ (v záležitostiach viery a mravov)
Za pápeža Gregora VII. (+1085), bol vydaný "pápežský diktát" (Dictatus papae).
1 Rímska cirkev je založená samotným Pánom.
2 Rímsky biskup ako jediný môže byť po práve nazývaný všeobecným.
3 Iba on môže ustanovovať a zosadzovať biskupov.
4 Jeho legát, aj keď nižšiej dôstojnosti, nech je predstavený nado všetkých biskupov na koncile, a je mu dovolené prednášať proti nim klauzulu o zosadenie.
5 Môže zosadzovať neprítomných. (Pozn.: pravdepodobne sa tým myslí zosadiť z úradu tých biskupov, ktorí nie sú dlhodobo prítomní vo svojich diecézach)
6 Nie je dovolené, okrem iného, zdržiavať sa v spoločnom dome s tým, koho on vylúči z Cirkvi Svätej.
7 Iba jemu patrí právo, podľa potreby doby, tvoriť nové zákony, ustanovovať nové obce, činiť z kanónií opátstva a obrátene deliť bohaté biskupstva a chudobné zlučovať.
8 Iba on môže disponovať cisárskymi odznakmi.
9 Iba jemu musia všetky svetská kniežatá bozkávať nohy.
10 Iba jeho meno nech je pripomínané v cirkvi. (Pozn.: t.j. v kostole pri omši)
11 Lebo toto meno je jedinečné v celom svete.
12 Nech mu je dovolené zosadzovať cisára.
13 Je mu dovolené premiestňovať biskupov na rôzne miesta podľa potreby.
14 Iba on má moc svätiť a ustanovovať klerikov do ktoréhokoľvek kostola sa mu zapáči.
15 Môže zakázať konania služieb ustanovených kňazmi pre svoje ordináre a prijímať vyššie svätenia od iných biskupov.
16 Žiadna synóda sa nemôže nazývať všeobecnou bez jeho súhlasu.
17 Cirkevné právo nemôže byť menené a dopĺňané bez jeho súhlasu.
18 Výrok ním ustanovený nemôže byť nikým odvolaný; iba on sám môže tento výrok odvolať.
19 On sám nemôže byť nikým súdený.
20 Nemôže byť súdený ten, kto sa odvolá k Svätej stolici.
21 Iba Svätá Stolica môže súdiť "maiores causae". (Pozn.: tj súdiť prehrešky proti kánonickému právu)
22 Rímska cirkev sa nikdy nemýlila a podľa dôkazov Písma sa nepomýli.
23 Nech je rímsky pápež, ak bol kánonicky zvolený, pre zásluhy svätého Petra vyhlásený za posvätnú osobu.
24 Iba s jeho súhlasom je poddaným dovolené vznášať obžaloby.
25 Iba on môže ustanovovať a zosadzovať biskupov bez zvolania synody.
26 Ktokoľvek nesúhlasí s rímskou cirkvou, bude vylúčený z obce kresťanov.
27 Nech môže vyväzovať sluhov zo sľubu vernosti voči hriešnikom.
7. augusta 1976
Prvá sobota v mesiaci
"Dnes sa dostáva zo všetkých strán sveta od kňazov mne zasvätených, od vás, synov mojej zvláštnej materskej lásky, hold môjmu Srdcu milý.
...
Dnes tak zraňuje a zarmucuje moje Srdce, Srdce Matky Cirkvi, tiež pohoršenie biskupov, ktorí nepočúvajú zástupca môjho Syna a strhávajú veľký počet mojich úbohých detí na cestu bludu.
Preto vy musíte dnes svojím slovom dôrazne hlásať všetkým, že Ježiš ustanovil len Petra ako základ svojej Cirkvi a neomylného strážcu pravdy.
Kto dnes nie je s pápežom, nebude už môcť zostať v pravde.
Zvody zlého ducha sa stali tak zákernými a nebezpečnými, že môžu oklamať každého.
Môžu padnúť aj dobrí.
Môžu padnúť i učitelia a vedci.
Môžu padnúť i kňazi a tiež biskupi.
Nikdy nepadnú tí, ktorí sú stále s pápežom. "
........................
Kompletný zoznam rímskych pápežov - 266
Kompletný zoznam rímskych pápežov
33/42 – 67 sv. Peter (Petrus)
67 – 76/8 sv. Linus
76/8 – 88/91 sv. Kletus (Anaklét)
88/91 – 97/100 sv. Kliment I. (Klement I./Klemens Rímsky)
97/100 – 105/9 sv. Evarist
106/9 – 115/9 sv. Alexander I.
115/9 – 125/7 sv. Sixtus I. (Xystus)
125/7 – 136/9 sv. Telesfor
136/9 – 140/2 sv. Hyginus
140/2 – 155/7 sv. Pius I.
155/7 – 166/8 sv. Anicet (Aniketos)
166/8 – 174/7 sv. Soter
175/7 – 189/92 sv. Eleutér (Eleutherius)
189/92 – 199/202 sv. Viktor I.
199/202 – 217/8 sv. Zeferinus (Zefyrin)
217/8 – 222 sv. Kalixt I. (Calixotus),
217/8 – 235 sv. Hippolytos (protipápež)
222 – 230 sv. Urban I.
230 – 235 sv. Poncián
235 – 236 sv. Anter (Anteros)
236 – 250 sv. Fabián
251 – 253 sv. Kornel (Kornelius),
251-? Novacián (Novatianus) (protipápež)
253/254 sv. Lucius I.
254 – 257 sv. Štefan I.
257 – 258 sv. Sixtus II.
259 – 268/9 sv. Dionýz
269 – 274 sv. Félix I.
275 – 283 sv. Eutychián (Eutychius)
283 – 296 sv. Kajus (Caius Dalmata)
296 – 304 sv. Marcelín (Marcellinus)
308 – 309/1 sv. Marcel I. (Marcelus)
309/10 – 311 sv. Euzébius (Eusebius)
311 – 313/4 sv. Melchiades (Miltiades)
314 – 335 sv. Silvester I.
336 sv. Markus (Marek)
337 – 352 sv. Július I.
352 – 366 sv. Libérius,
355 – 358/65 Félix II. (protipápež)
366 – 384 sv. Damazus I.,
366 – 367 Ursinus (protipápež)
384 – 399 sv. Siricius
399 – 401 sv. Anastazius I.
401/2 – 417 sv. Inocent I. (Innocentius)
417 – 418 sv. Zosimus
418 – 422 sv. Bonifác I. (Bonifacius),
418 – 419 Eulalius (protipápež)
422 – 432 sv. Celestín I. (Celestinus)
432 – 440 sv. Sixtus III.
440 – 461 sv. Lev I. Veľký (Leo I.)
461 – 468 sv. Hilarius
468 – 483 sv. Simplicius
483 – 492 sv. Félix III.
492 – 496 sv. Geláz I. (Gelasius)
496 – 498 sv. Anastázius II.
498 – 514 sv. Symachus,
498 – 501 Vavrinec (Laurentius) (protipápež)
514 – 523 sv. Hormizdas
523 – 525 sv. Ján I.
526 – 530 sv. Félix IV.
530 – 532 Bonifác II.,
530 Dioscorus (protipápež)
533 – 535 Ján II.
535 – 536 sv. Agapet I. (Agapitus)
536 – 537 sv. Silverius
537 – 555 Vigilius
556 – 561 Pelagius I.
561 – 574 Ján III.
575 – 579 Benedikt I.
579 – 590 Pelagius II.
590 – 604 sv. Gregor I. Veľký
604 – 606 Sabinián
607 - Bonifác III.
608 – 615 sv. Bonifác IV.
615 – 618 sv. Deusdedit (Adeodat I.)
619 – 625 Bonifác V.
625 – 638 Honorius I.
640 - Severín (pápež)
640 – 642 Ján IV.
642 – 649 Teodor I.
649 – 653 sv. Martin I.
654 – 657 sv. Eugen I. (Eugenius)
657 – 672 sv. Vitalian
672 – 676 Adeodat II.
676 – 678 Donus
678 – 681 sv. Agato
682 – 684 sv. Lev II. (Leo)
684 – 685 sv. Benedikt II.
685 – 686 Ján V.
686 – 687 Konon (Conon),
687 - Teodor (protipápež),
687 - Paschál (Paschalis) (protipápež)
687 – 701 sv. Sergius I.
701 – 705 Ján VI.
705 – 707 Ján VII.
708 - Sisin (Sisinnius)
708 – 715 Konštantín I.
715 – 731 sv. Gregor II.
731 – 741 sv. Gregor III.
741 – 752 sv. Zachariáš
752 - Štefan II. (zomrel krátko po zvolení, nie je zaraďovaný medzi pápežov)
752 – 757 Štefan II.
757 – 767 sv. Pavol I.,
767 - Konštantín II. (protipápež), 768 Filip (protipápež)
768 – 772 Štefan III.
772 – 795 Hadrián I.
795 – 816 sv. Lev III. (Leo)
816 – 817 Štefan IV.
817 – 824 sv. Paschal I. (Paschalis)
824 – 827 Eugen II. (Eugenius)
827 - Valentín
827 – 844 Gregor IV.,
844 - Ján (protipápež)
844 – 847 Sergius II.
847 – 855 sv. Lev IV. (Leo),
855 - Anastázius (protipápež)
855 – 858 Benedikt III.
858 – 867 sv. Mikuláš I. Veľký
867 – 872 Hadrián II.
872 – 882 Ján VIII.
882 – 884 Marinus I. (nesprávne označovaný ako Martin II.)
884 – 885 sv. Hadrián III.
885 – 891 Štefan V.
891 – 896 Formozus
896 - Bonifác VI.
896 – 897 Štefan VI.
897 - Roman
897 – 898 Teodor II.
898 – 900 Ján IX.
900 – 903 Benedikt IV.
903 - Lev V. (Leo),
903 – 904 Christoforus (protipápež)
904 – 911 Sergius III.
911 – 913 Anastazius III.
913 – 914 Lando
914 – 928 Ján X.
928 - Lev VI. (Leo)
929 – 931 Štefan VII.
931 – 935 Ján XI.
936 – 939 Lev VII. (Leo)
939 – 942 Štefan VIII.
942 – 946 Marinus II. (nesprávne označovaný ako Martin III.)
946 – 955 Agapet II. (Agapitus)
955 – 964 Ján XII.
964 - Benedikt V.
964 – 965 Lev VIII. (Leo)
965 – 972 Ján XIII.
972 – 974 Benedikt VI.,
974 - Bonifác VII. (protipápež)
974 – 983 Benedikt VII.
983 – 984 Ján XIV.
985 – 996 Ján XV.
996 – 999 Gregor V.,
997 – 998 Ján XVI. (protipápež)
999 – 1003 Silvester II.
1003 - Ján XVII.1003 – 1009 Ján XVIII.
1009 – 1012 Sergius IV.
1012 – 1024 Benedikt VIII.
1024 – 1032 Ján XIX.
1032 – 1044 Benedikt IX.
1045 - Silvester III. (považovaný aj za protipápeža)
1045 - Benedikt IX. (2.raz)
1045 – 1046 Gregor VI.
1046 – 1047 Klement II.
1047 – 1048 Benedikt IX. (3. raz)
1048 - Damazus II.
1049 – 1054 Lev IX. (Leo)
1055 – 1057 Viktor II.
1057 – 1058 Štefan IX.,
1058 – 1059 Benedikt X. (protipápež)
1059 – 1061 Mikuláš II.
1061 – 1073 Alexander II.,
1061 – 1072 Honorius II. (protipápež)
1073 – 1085 sv. Gregor VII.,
1080 – 1084 Klement III. (protipápež)
1086 – 1087 bl. Viktor III.
1088 – 1099 bl. Urban II.
1099 – 1118 Paschal II. (Paschalis),
1100 – 1102 Theodorich (protipápež),
1102 - Albert (protipápež),
1105 – 1111 Silvester IV. (protipápež)
1118 – 1119 Gelasius II.,
1118 – 1121 Gregor VIII. (protipápež)
1119 – 1124 bl. Kalixt II.
1124 – 1130 Honorius II.,
1124 - Celestín (II.) (protipápež)
1130 – 1143 Inocent II. (Innocenc),
1130 – 1138 Anaklét (II.) (protipápež),
1138 - Viktor IV. (protipápež)
1143 – 1144 Celestín II.
1144 – 1145 Lucius II.
1145 – 1153 bl. Eugen III.
1153 – 1154 Anastázius IV.
1154 – 1159 Hadrián IV.
1159 – 1181 Alexander III.,
1159 – 1164 Viktor IV. (protipápež),
1164 – 1168 Paschal III. (Paschalis) (protipápež),
1168 – 1178 Kalixt III. (Calixtus) (protipápež),
1171 – 1180 Inocent III. (Innocenc) (protipápež)
1181 – 1185 Lucius III.
1185 – 1187 Urban III.
1187 - Gregor VIII.
1187 – 1191 Klement III.
1191 – 1198 Celestín III.
1198 – 1216 Inocent III. (Innocenc)
1216 – 1227 Honorius III.
1227 – 1241 Gregor IX.
1241 - Celestín IV.
1241 – 1243 – (žiaden pápež)
1243 – 1254 Inocent IV. (Innocenc)
1254 – 1261 Alexander IV.
1261 – 1264 Urban IV.
1265 – 1268 Klement IV.
1271 – 1276 bl. Gregor X.
1276 - bl. Inocent V. (Innocenc)
1276 - Hadrián V.
1276 – 1277 Ján XXI.
1277 – 1280 Mikuláš III.
1281 – 1285 Martin IV.
1285 – 1287 Honorius IV.
1288 – 1292 Mikuláš IV.
1292 – 1294 – (žiaden pápež)
1294 sv. Celestín V.
1294 – 1303 Bonifác VIII.
1303 – 1304 bl. Benedikt XI.
1305 – 1314 Klement V.
Pápeži mali sídlo v Avignone
(1309 – 1377):
1314 – 1316 – (žiaden pápež)
1316 – 1334 Ján XXII.,
1328 – 1330 Mikuláš V. (protipápež v Ríme)
1334 – 1342 Benedikt XII.
1342 – 1352 Klement VI.
1352 – 1362 Inocent VI. (Innocenc)
1362 – 1370 bl. Urban V.
1370 – 1378 Gregor XI. (od roku
1377 v Ríme)
Cirkevná schizma (pápeži v Ríme, protipápeži v Avignone):
1378 – 1389 Urban VI.,
1378 – 1394 Klement VII. (protipápež)
1389 – 1404 Bonifác IX.,
1394 – 1424 Benedikt XIII. (protipápež, 1409 zosadený Alexandrom)
1404 – 1406 Inocent VII. (Innocenc),
1409 – 1410 Alexander V. (protipápež)
1406 – 1415 Gregor XII. (1409 zosadený Alexandrom),
1410 – 1415 Ján XXIII. (protipápež)
1415 – 1417 – (žiaden pápež)
Pápeži natrvalo v Ríme (od roku 1417):
1417 – 1432 Martin V.,
1423 – 1429 Klement VIII. (protipápež),
1425 – 1430 Benedikt XIV (protipápež)
1431 – 1447 Eugen IV. (Eugenius),
1439 – 1449 Félix V. (protipápež)
1447 – 1455 Mikuláš V.
1455 – 1458 Kalixt III. (Calixtus)
1458 – 1464 Pius II.
1464 – 1471 Pavol II.
1471 – 1484 Sixtus IV.
1484 – 1492 Inocent VIII. (Innocenc)
1492 – 1503 Alexander VI.
1503 - Pius III.
1503 – 1513 Július II.
1513 – 1521 Lev X. (Leo)
1522 – 1523 Hadrián VI.
1523 – 1534 Klement VII.
1534 – 1549 Pavol III.
1550 – 1555 Július III.
1555 - Marcel II. (Marcelus)
1555 – 1559 Pavol IV.
1559 – 1565 Pius IV.
1566 – 1572 sv. Pius V.
1572 – 1585 Gregor XIII.
1585 – 1590 Sixtus V.
1590 - Urban VII.
1590 – 1591 Gregor XIV.
1591 - IX. (Innocenc)
1592 – 1605 Klement VIII.
1605 - Lev XI. (Leo)
1605 – 1621 Pavol V.
1621 – 1623 Gregor XV.
1623 – 1644 Urban VIII.
1644 – 1655 Inocent X. (Innocenc)
1655 – 1667 Alexander VII.
1667 – 1669 Klement IX.
1670 – 1676 Klement X.
1676 – 1689 bl. Inocent XI. (Innocenc)
1689 – 1691 Alexander VIII.
1691 – 1700 Inocent XII. (Innocenc)
1700 – 1721 Klement XI.
1721 – 1724 Inocent XIII. (Innocenc)
1724 – 1730 Benedikt XIII.
1730 – 1740 Klement XII.
1740 – 1758 Benedikt XIV.
1758 – 1769 Klement XIII.
1769 – 1774 Klement XIV.
1775 – 1799 Pius VI.
1800 – 1823 Pius VII.
(1809 – 1814 Napoleon zrušil pápežský štát)
1823 – 1829 Lev XII. (Leo)
1829 – 1830 Pius VIII.
1831 – 1846 Gregor XVI.
1846 – 1878 bl. Pius IX.
1878 – 1903 Lev XIII. (Leo)
1903 – 1914 sv. Pius X.
1914 – 1922 Benedikt XV.
1922 – 1939 Pius XI.
1939 – 1958 ct. Pius XII.
1958 – 1963 sv. Ján XXIII.
1963 – 1978 ct. Pavol VI.
1978 - Ján Pavol I.
1978 – 2005 sv. Ján Pavol II.
2005 – 2013 Benedikt XVI.
2013 – František
Jeden z najkrajších listov pre pápeža Františka
Pápež František je známy svojou blízkosťou a empatickým vzťahom k trpiacim. Preukázal to aj pri nedávnej pastoračnej ceste do Assisi 4. októbra, ktorú začal návštevou ústavu pre postihnuté deti. Pri mimoriadne dojímavom stretnutí s deťmi, personálom ústavu, dobrovoľníkmi a tiež aj s rodičmi detí František odložil nabok pripravený text a spontánne predniesol meditáciu nad tajomstvom Kristových rán, ktorých sa dotýkame v chorých a trpiacich. Pôvodne pripravený príhovor, ktorý odovzdal vedeniu ústavu, bol publikovaný na internete. Pápež v ňom cituje list argentínskeho chlapca menom Nicolás týmito slovami:
„Chcem Vám prečítať niečo osobné, jeden z najkrajších listov aké som dostal, dar Ježišovej lásky. Napísal mi ho Nicolás, 16-ročný chlapec, ktorý je od narodenia telesne postihnutý a býva v Buenos Aires:
«Drahý František, som Nicolás a mám 16 rokov. Keďže ti nemôžem písať osobne, pretože ešte nehovorím, ani nechodím, poprosil som mojich rodičov, aby to urobili za mňa, pretože oni sú tí, čo ma poznajú najlepšie. Chcem ti porozprávať, že keď som mal šesť rokov, v mojom kolégiu, ktoré sa nazýva Aedin, mi páter Pablo udelil prvé sväté prijímanie a tento rok v novembri prijmem aj sviatosť birmovania, čo mi dáva veľkú radosť. Každú noc, odkedy si ma o to požiadal, prosím môjho anjela strážcu, ktorý sa volá Eusebio a má veľkú trpezlivosť, aby ťa ochraňoval a pomáhal ti. Buď si istý, že to robí veľmi dobre, pretože ochraňuje aj mňa a sprevádza ma každý deň! A keď nemôžem zaspať, prichádza ku mne a hrá sa so mnou! Veľmi by sa mi páčilo prísť za tebou a vidieť ťa a prijať tvoje požehnanie i bozk: iba toto! Posielam ti veľa pozdravov a aj naďalej prosím Eusebia, aby sa o teba staral a dával ti silu. Bozkávam ťa. NICO».V tomto liste, v srdci tohto chlapca je krása, láska a Božia poézia. Boh, ktorý sa zjavuje tomu, kto má jednoduché srdce, malým, pokorným, tým, ktorých často považujeme za posledných, a aj vám, drahí priatelia. Ten chlapec, keď nedokáže zaspať, hrá sa so svojim anjelom strážnym. Je to Boh, ktorý zostupuje, aby sa s ním hral.“ -jb-
Zdroj:sk.radiovaticana.va
HOME
Príhovory a homílie - pápeža Františka
Kdo nie je s papežom, nebude v pravde !
Zoznam pápežov katolíckej cirkvi
Zoznam protipápežov katolíckej cirkvi
Svätý Narcis biskup - Narcissus, ep. Hierosolymitan
Panna Mária - ruženec slz
l'unità all papa ! viviamo in tempi difficili della chiesa. Verranno tempi per cui si perdera la fede. sapete perché? perché non sono più unity al papa
«…dostala som pre Cirkev pápeža, ktorého som pripravila a vychovala. On sa zasvätil môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a slávnostne mi zveril Cirkev, ktorej som Matkou a Kráľovnou. V osobe a diele Svätého Otca Jána Pavla II. nechávam žiariť svoje veľké svetlo, ktoré bude tým silnejšie, čím viac bude temnota všetko zahaľovať.» 1. januára 1979
Benedikt XVI. talianskemu denníku:
Moje odstúpenie je platné Taliansko 26. februára – Denník La stampa publikoval v dnešnom vydaní odpovede emeritného pápeža Benedikta XVI. na otázky, ktoré mu redakcia zaslala pred niekoľkými dňami. Týkali sa predovšetkým pochybností v súvislosti s platnosťou odstúpenia niekdajšieho pápeža, ktoré sa objavili v medzinárodných a talianskych médiách.
Benedikt XVI. na ne zareagoval osobne formou listu. „Niet najmenšej pochybnosti o platnosti môjho odstúpenia z Petrovho úradu. Jedinou podmienkou platnosti je plná sloboda rozhodnutia. Cirkev riadi pápež František. Emeritný pápež má „ jediný a konečný cieľ“,ktorým je modliť sa za svojho nástupcu.
Špekulácie ohľadom platnosti odstúpenia sú jednoducho absurdné,“ napísal. Opätovne tak hovorí o minuloročných udalostiach, a čo sa týka otázky, prečo aj naďalej nosí biely habit a meno Benedikt, odpovedá, že „ide o záležitosť čisto praktickú“. Jeho odev sa tiež podstatne líši od toho, ktorý nosí pápež František.
Joseph Ratzinger nebol donútený k odstúpeniu a neurobil tak v dôsledku tlakov. Ako píše v liste talianskemu denníku, jeho rozhodnutie je platné a v Cirkvi dnes neexistuje žiadna„diarchia“, dvojitá vláda.
Cirkev riadi pápež František.Emeritný pápež má „jediný a konečný cieľ“,ktorým je modliť sa za svojho nástupcu. –mf–
Foto: Pápež František a emeritný pápež Benedikt XVI. počas slávnosti kreovania nových kardinálov v sobotu 22. februára 2014.
Text zverejnený na internetovej stránke Vatikánskeho rozhlasuhttp://sk.radiovaticana.va
Katechizmus - Neomylnosť rímskeho pápeža
......................
Pápežská NEOMYLNOSŤ (v záležitostiach viery a mravov)
Za pápeža Gregora VII. (+1085), bol vydaný "pápežský diktát" (Dictatus papae).
1 Rímska cirkev je založená samotným Pánom.
2 Rímsky biskup ako jediný môže byť po práve nazývaný všeobecným.
3 Iba on môže ustanovovať a zosadzovať biskupov.
4 Jeho legát, aj keď nižšiej dôstojnosti, nech je predstavený nado všetkých biskupov na koncile, a je mu dovolené prednášať proti nim klauzulu o zosadenie.
5 Môže zosadzovať neprítomných. (Pozn.: pravdepodobne sa tým myslí zosadiť z úradu tých biskupov, ktorí nie sú dlhodobo prítomní vo svojich diecézach)
6 Nie je dovolené, okrem iného, zdržiavať sa v spoločnom dome s tým, koho on vylúči z Cirkvi Svätej.
7 Iba jemu patrí právo, podľa potreby doby, tvoriť nové zákony, ustanovovať nové obce, činiť z kanónií opátstva a obrátene deliť bohaté biskupstva a chudobné zlučovať.
8 Iba on môže disponovať cisárskymi odznakmi.
9 Iba jemu musia všetky svetská kniežatá bozkávať nohy.
10 Iba jeho meno nech je pripomínané v cirkvi. (Pozn.: t.j. v kostole pri omši)
11 Lebo toto meno je jedinečné v celom svete.
12 Nech mu je dovolené zosadzovať cisára.
13 Je mu dovolené premiestňovať biskupov na rôzne miesta podľa potreby.
14 Iba on má moc svätiť a ustanovovať klerikov do ktoréhokoľvek kostola sa mu zapáči.
15 Môže zakázať konania služieb ustanovených kňazmi pre svoje ordináre a prijímať vyššie svätenia od iných biskupov.
16 Žiadna synóda sa nemôže nazývať všeobecnou bez jeho súhlasu.
17 Cirkevné právo nemôže byť menené a dopĺňané bez jeho súhlasu.
18 Výrok ním ustanovený nemôže byť nikým odvolaný; iba on sám môže tento výrok odvolať.
19 On sám nemôže byť nikým súdený.
20 Nemôže byť súdený ten, kto sa odvolá k Svätej stolici.
21 Iba Svätá Stolica môže súdiť "maiores causae". (Pozn.: tj súdiť prehrešky proti kánonickému právu)
22 Rímska cirkev sa nikdy nemýlila a podľa dôkazov Písma sa nepomýli.
23 Nech je rímsky pápež, ak bol kánonicky zvolený, pre zásluhy svätého Petra vyhlásený za posvätnú osobu.
24 Iba s jeho súhlasom je poddaným dovolené vznášať obžaloby.
25 Iba on môže ustanovovať a zosadzovať biskupov bez zvolania synody.
26 Ktokoľvek nesúhlasí s rímskou cirkvou, bude vylúčený z obce kresťanov.
27 Nech môže vyväzovať sluhov zo sľubu vernosti voči hriešnikom.
7. augusta 1976
Prvá sobota v mesiaci
"Dnes sa dostáva zo všetkých strán sveta od kňazov mne zasvätených, od vás, synov mojej zvláštnej materskej lásky, hold môjmu Srdcu milý.
...
Dnes tak zraňuje a zarmucuje moje Srdce, Srdce Matky Cirkvi, tiež pohoršenie biskupov, ktorí nepočúvajú zástupca môjho Syna a strhávajú veľký počet mojich úbohých detí na cestu bludu.
Preto vy musíte dnes svojím slovom dôrazne hlásať všetkým, že Ježiš ustanovil len Petra ako základ svojej Cirkvi a neomylného strážcu pravdy.
Kto dnes nie je s pápežom, nebude už môcť zostať v pravde.
Zvody zlého ducha sa stali tak zákernými a nebezpečnými, že môžu oklamať každého.
Môžu padnúť aj dobrí.
Môžu padnúť i učitelia a vedci.
Môžu padnúť i kňazi a tiež biskupi.
Nikdy nepadnú tí, ktorí sú stále s pápežom. "
........................
Kompletný zoznam rímskych pápežov - 266
Kompletný zoznam rímskych pápežov
33/42 – 67 sv. Peter (Petrus)
67 – 76/8 sv. Linus
76/8 – 88/91 sv. Kletus (Anaklét)
88/91 – 97/100 sv. Kliment I. (Klement I./Klemens Rímsky)
97/100 – 105/9 sv. Evarist
106/9 – 115/9 sv. Alexander I.
115/9 – 125/7 sv. Sixtus I. (Xystus)
125/7 – 136/9 sv. Telesfor
136/9 – 140/2 sv. Hyginus
140/2 – 155/7 sv. Pius I.
155/7 – 166/8 sv. Anicet (Aniketos)
166/8 – 174/7 sv. Soter
175/7 – 189/92 sv. Eleutér (Eleutherius)
189/92 – 199/202 sv. Viktor I.
199/202 – 217/8 sv. Zeferinus (Zefyrin)
217/8 – 222 sv. Kalixt I. (Calixotus),
217/8 – 235 sv. Hippolytos (protipápež)
222 – 230 sv. Urban I.
230 – 235 sv. Poncián
235 – 236 sv. Anter (Anteros)
236 – 250 sv. Fabián
251 – 253 sv. Kornel (Kornelius),
251-? Novacián (Novatianus) (protipápež)
253/254 sv. Lucius I.
254 – 257 sv. Štefan I.
257 – 258 sv. Sixtus II.
259 – 268/9 sv. Dionýz
269 – 274 sv. Félix I.
275 – 283 sv. Eutychián (Eutychius)
283 – 296 sv. Kajus (Caius Dalmata)
296 – 304 sv. Marcelín (Marcellinus)
308 – 309/1 sv. Marcel I. (Marcelus)
309/10 – 311 sv. Euzébius (Eusebius)
311 – 313/4 sv. Melchiades (Miltiades)
314 – 335 sv. Silvester I.
336 sv. Markus (Marek)
337 – 352 sv. Július I.
352 – 366 sv. Libérius,
355 – 358/65 Félix II. (protipápež)
366 – 384 sv. Damazus I.,
366 – 367 Ursinus (protipápež)
384 – 399 sv. Siricius
399 – 401 sv. Anastazius I.
401/2 – 417 sv. Inocent I. (Innocentius)
417 – 418 sv. Zosimus
418 – 422 sv. Bonifác I. (Bonifacius),
418 – 419 Eulalius (protipápež)
422 – 432 sv. Celestín I. (Celestinus)
432 – 440 sv. Sixtus III.
440 – 461 sv. Lev I. Veľký (Leo I.)
461 – 468 sv. Hilarius
468 – 483 sv. Simplicius
483 – 492 sv. Félix III.
492 – 496 sv. Geláz I. (Gelasius)
496 – 498 sv. Anastázius II.
498 – 514 sv. Symachus,
498 – 501 Vavrinec (Laurentius) (protipápež)
514 – 523 sv. Hormizdas
523 – 525 sv. Ján I.
526 – 530 sv. Félix IV.
530 – 532 Bonifác II.,
530 Dioscorus (protipápež)
533 – 535 Ján II.
535 – 536 sv. Agapet I. (Agapitus)
536 – 537 sv. Silverius
537 – 555 Vigilius
556 – 561 Pelagius I.
561 – 574 Ján III.
575 – 579 Benedikt I.
579 – 590 Pelagius II.
590 – 604 sv. Gregor I. Veľký
604 – 606 Sabinián
607 - Bonifác III.
608 – 615 sv. Bonifác IV.
615 – 618 sv. Deusdedit (Adeodat I.)
619 – 625 Bonifác V.
625 – 638 Honorius I.
640 - Severín (pápež)
640 – 642 Ján IV.
642 – 649 Teodor I.
649 – 653 sv. Martin I.
654 – 657 sv. Eugen I. (Eugenius)
657 – 672 sv. Vitalian
672 – 676 Adeodat II.
676 – 678 Donus
678 – 681 sv. Agato
682 – 684 sv. Lev II. (Leo)
684 – 685 sv. Benedikt II.
685 – 686 Ján V.
686 – 687 Konon (Conon),
687 - Teodor (protipápež),
687 - Paschál (Paschalis) (protipápež)
687 – 701 sv. Sergius I.
701 – 705 Ján VI.
705 – 707 Ján VII.
708 - Sisin (Sisinnius)
708 – 715 Konštantín I.
715 – 731 sv. Gregor II.
731 – 741 sv. Gregor III.
741 – 752 sv. Zachariáš
752 - Štefan II. (zomrel krátko po zvolení, nie je zaraďovaný medzi pápežov)
752 – 757 Štefan II.
757 – 767 sv. Pavol I.,
767 - Konštantín II. (protipápež), 768 Filip (protipápež)
768 – 772 Štefan III.
772 – 795 Hadrián I.
795 – 816 sv. Lev III. (Leo)
816 – 817 Štefan IV.
817 – 824 sv. Paschal I. (Paschalis)
824 – 827 Eugen II. (Eugenius)
827 - Valentín
827 – 844 Gregor IV.,
844 - Ján (protipápež)
844 – 847 Sergius II.
847 – 855 sv. Lev IV. (Leo),
855 - Anastázius (protipápež)
855 – 858 Benedikt III.
858 – 867 sv. Mikuláš I. Veľký
867 – 872 Hadrián II.
872 – 882 Ján VIII.
882 – 884 Marinus I. (nesprávne označovaný ako Martin II.)
884 – 885 sv. Hadrián III.
885 – 891 Štefan V.
891 – 896 Formozus
896 - Bonifác VI.
896 – 897 Štefan VI.
897 - Roman
897 – 898 Teodor II.
898 – 900 Ján IX.
900 – 903 Benedikt IV.
903 - Lev V. (Leo),
903 – 904 Christoforus (protipápež)
904 – 911 Sergius III.
911 – 913 Anastazius III.
913 – 914 Lando
914 – 928 Ján X.
928 - Lev VI. (Leo)
929 – 931 Štefan VII.
931 – 935 Ján XI.
936 – 939 Lev VII. (Leo)
939 – 942 Štefan VIII.
942 – 946 Marinus II. (nesprávne označovaný ako Martin III.)
946 – 955 Agapet II. (Agapitus)
955 – 964 Ján XII.
964 - Benedikt V.
964 – 965 Lev VIII. (Leo)
965 – 972 Ján XIII.
972 – 974 Benedikt VI.,
974 - Bonifác VII. (protipápež)
974 – 983 Benedikt VII.
983 – 984 Ján XIV.
985 – 996 Ján XV.
996 – 999 Gregor V.,
997 – 998 Ján XVI. (protipápež)
999 – 1003 Silvester II.
1003 - Ján XVII.1003 – 1009 Ján XVIII.
1009 – 1012 Sergius IV.
1012 – 1024 Benedikt VIII.
1024 – 1032 Ján XIX.
1032 – 1044 Benedikt IX.
1045 - Silvester III. (považovaný aj za protipápeža)
1045 - Benedikt IX. (2.raz)
1045 – 1046 Gregor VI.
1046 – 1047 Klement II.
1047 – 1048 Benedikt IX. (3. raz)
1048 - Damazus II.
1049 – 1054 Lev IX. (Leo)
1055 – 1057 Viktor II.
1057 – 1058 Štefan IX.,
1058 – 1059 Benedikt X. (protipápež)
1059 – 1061 Mikuláš II.
1061 – 1073 Alexander II.,
1061 – 1072 Honorius II. (protipápež)
1073 – 1085 sv. Gregor VII.,
1080 – 1084 Klement III. (protipápež)
1086 – 1087 bl. Viktor III.
1088 – 1099 bl. Urban II.
1099 – 1118 Paschal II. (Paschalis),
1100 – 1102 Theodorich (protipápež),
1102 - Albert (protipápež),
1105 – 1111 Silvester IV. (protipápež)
1118 – 1119 Gelasius II.,
1118 – 1121 Gregor VIII. (protipápež)
1119 – 1124 bl. Kalixt II.
1124 – 1130 Honorius II.,
1124 - Celestín (II.) (protipápež)
1130 – 1143 Inocent II. (Innocenc),
1130 – 1138 Anaklét (II.) (protipápež),
1138 - Viktor IV. (protipápež)
1143 – 1144 Celestín II.
1144 – 1145 Lucius II.
1145 – 1153 bl. Eugen III.
1153 – 1154 Anastázius IV.
1154 – 1159 Hadrián IV.
1159 – 1181 Alexander III.,
1159 – 1164 Viktor IV. (protipápež),
1164 – 1168 Paschal III. (Paschalis) (protipápež),
1168 – 1178 Kalixt III. (Calixtus) (protipápež),
1171 – 1180 Inocent III. (Innocenc) (protipápež)
1181 – 1185 Lucius III.
1185 – 1187 Urban III.
1187 - Gregor VIII.
1187 – 1191 Klement III.
1191 – 1198 Celestín III.
1198 – 1216 Inocent III. (Innocenc)
1216 – 1227 Honorius III.
1227 – 1241 Gregor IX.
1241 - Celestín IV.
1241 – 1243 – (žiaden pápež)
1243 – 1254 Inocent IV. (Innocenc)
1254 – 1261 Alexander IV.
1261 – 1264 Urban IV.
1265 – 1268 Klement IV.
1271 – 1276 bl. Gregor X.
1276 - bl. Inocent V. (Innocenc)
1276 - Hadrián V.
1276 – 1277 Ján XXI.
1277 – 1280 Mikuláš III.
1281 – 1285 Martin IV.
1285 – 1287 Honorius IV.
1288 – 1292 Mikuláš IV.
1292 – 1294 – (žiaden pápež)
1294 sv. Celestín V.
1294 – 1303 Bonifác VIII.
1303 – 1304 bl. Benedikt XI.
1305 – 1314 Klement V.
Pápeži mali sídlo v Avignone
(1309 – 1377):
1314 – 1316 – (žiaden pápež)
1316 – 1334 Ján XXII.,
1328 – 1330 Mikuláš V. (protipápež v Ríme)
1334 – 1342 Benedikt XII.
1342 – 1352 Klement VI.
1352 – 1362 Inocent VI. (Innocenc)
1362 – 1370 bl. Urban V.
1370 – 1378 Gregor XI. (od roku
1377 v Ríme)
Cirkevná schizma (pápeži v Ríme, protipápeži v Avignone):
1378 – 1389 Urban VI.,
1378 – 1394 Klement VII. (protipápež)
1389 – 1404 Bonifác IX.,
1394 – 1424 Benedikt XIII. (protipápež, 1409 zosadený Alexandrom)
1404 – 1406 Inocent VII. (Innocenc),
1409 – 1410 Alexander V. (protipápež)
1406 – 1415 Gregor XII. (1409 zosadený Alexandrom),
1410 – 1415 Ján XXIII. (protipápež)
1415 – 1417 – (žiaden pápež)
Pápeži natrvalo v Ríme (od roku 1417):
1417 – 1432 Martin V.,
1423 – 1429 Klement VIII. (protipápež),
1425 – 1430 Benedikt XIV (protipápež)
1431 – 1447 Eugen IV. (Eugenius),
1439 – 1449 Félix V. (protipápež)
1447 – 1455 Mikuláš V.
1455 – 1458 Kalixt III. (Calixtus)
1458 – 1464 Pius II.
1464 – 1471 Pavol II.
1471 – 1484 Sixtus IV.
1484 – 1492 Inocent VIII. (Innocenc)
1492 – 1503 Alexander VI.
1503 - Pius III.
1503 – 1513 Július II.
1513 – 1521 Lev X. (Leo)
1522 – 1523 Hadrián VI.
1523 – 1534 Klement VII.
1534 – 1549 Pavol III.
1550 – 1555 Július III.
1555 - Marcel II. (Marcelus)
1555 – 1559 Pavol IV.
1559 – 1565 Pius IV.
1566 – 1572 sv. Pius V.
1572 – 1585 Gregor XIII.
1585 – 1590 Sixtus V.
1590 - Urban VII.
1590 – 1591 Gregor XIV.
1591 - IX. (Innocenc)
1592 – 1605 Klement VIII.
1605 - Lev XI. (Leo)
1605 – 1621 Pavol V.
1621 – 1623 Gregor XV.
1623 – 1644 Urban VIII.
1644 – 1655 Inocent X. (Innocenc)
1655 – 1667 Alexander VII.
1667 – 1669 Klement IX.
1670 – 1676 Klement X.
1676 – 1689 bl. Inocent XI. (Innocenc)
1689 – 1691 Alexander VIII.
1691 – 1700 Inocent XII. (Innocenc)
1700 – 1721 Klement XI.
1721 – 1724 Inocent XIII. (Innocenc)
1724 – 1730 Benedikt XIII.
1730 – 1740 Klement XII.
1740 – 1758 Benedikt XIV.
1758 – 1769 Klement XIII.
1769 – 1774 Klement XIV.
1775 – 1799 Pius VI.
1800 – 1823 Pius VII.
(1809 – 1814 Napoleon zrušil pápežský štát)
1823 – 1829 Lev XII. (Leo)
1829 – 1830 Pius VIII.
1831 – 1846 Gregor XVI.
1846 – 1878 bl. Pius IX.
1878 – 1903 Lev XIII. (Leo)
1903 – 1914 sv. Pius X.
1914 – 1922 Benedikt XV.
1922 – 1939 Pius XI.
1939 – 1958 ct. Pius XII.
1958 – 1963 sv. Ján XXIII.
1963 – 1978 ct. Pavol VI.
1978 - Ján Pavol I.
1978 – 2005 sv. Ján Pavol II.
2005 – 2013 Benedikt XVI.
2013 – František
Jeden z najkrajších listov pre pápeža Františka
Pápež František je známy svojou blízkosťou a empatickým vzťahom k trpiacim. Preukázal to aj pri nedávnej pastoračnej ceste do Assisi 4. októbra, ktorú začal návštevou ústavu pre postihnuté deti. Pri mimoriadne dojímavom stretnutí s deťmi, personálom ústavu, dobrovoľníkmi a tiež aj s rodičmi detí František odložil nabok pripravený text a spontánne predniesol meditáciu nad tajomstvom Kristových rán, ktorých sa dotýkame v chorých a trpiacich. Pôvodne pripravený príhovor, ktorý odovzdal vedeniu ústavu, bol publikovaný na internete. Pápež v ňom cituje list argentínskeho chlapca menom Nicolás týmito slovami:
„Chcem Vám prečítať niečo osobné, jeden z najkrajších listov aké som dostal, dar Ježišovej lásky. Napísal mi ho Nicolás, 16-ročný chlapec, ktorý je od narodenia telesne postihnutý a býva v Buenos Aires:
«Drahý František, som Nicolás a mám 16 rokov. Keďže ti nemôžem písať osobne, pretože ešte nehovorím, ani nechodím, poprosil som mojich rodičov, aby to urobili za mňa, pretože oni sú tí, čo ma poznajú najlepšie. Chcem ti porozprávať, že keď som mal šesť rokov, v mojom kolégiu, ktoré sa nazýva Aedin, mi páter Pablo udelil prvé sväté prijímanie a tento rok v novembri prijmem aj sviatosť birmovania, čo mi dáva veľkú radosť. Každú noc, odkedy si ma o to požiadal, prosím môjho anjela strážcu, ktorý sa volá Eusebio a má veľkú trpezlivosť, aby ťa ochraňoval a pomáhal ti. Buď si istý, že to robí veľmi dobre, pretože ochraňuje aj mňa a sprevádza ma každý deň! A keď nemôžem zaspať, prichádza ku mne a hrá sa so mnou! Veľmi by sa mi páčilo prísť za tebou a vidieť ťa a prijať tvoje požehnanie i bozk: iba toto! Posielam ti veľa pozdravov a aj naďalej prosím Eusebia, aby sa o teba staral a dával ti silu. Bozkávam ťa. NICO».V tomto liste, v srdci tohto chlapca je krása, láska a Božia poézia. Boh, ktorý sa zjavuje tomu, kto má jednoduché srdce, malým, pokorným, tým, ktorých často považujeme za posledných, a aj vám, drahí priatelia. Ten chlapec, keď nedokáže zaspať, hrá sa so svojim anjelom strážnym. Je to Boh, ktorý zostupuje, aby sa s ním hral.“ -jb-
Zdroj:sk.radiovaticana.va
HOME
Príhovory a homílie - pápeža Františka
Kdo nie je s papežom, nebude v pravde !
Zoznam pápežov katolíckej cirkvi
Zoznam protipápežov katolíckej cirkvi
Svätý Narcis biskup - Narcissus, ep. Hierosolymitan
Panna Mária - ruženec slz
l'unità all papa ! viviamo in tempi difficili della chiesa. Verranno tempi per cui si perdera la fede. sapete perché? perché non sono più unity al papa
