
ŽILA SOM PEKLO
Pápež Pius XII. v rozhlasovom prejave roku 1946 vyhlásil, že „azda najväčším hriechom sveta je, že ľudia začali strácať pocit hriechu.
Svedectvo mladej ženy – Poľky Ani Golędzinowskej.
Nočné kluby, žúry, kokaín, zrada, pohŕdanie, sexuálne deviácie, depresie, násilie, znásilnenie, pokus o samovraždu.
Keď zomrel môj otec moja matka sa zasnúbila s mužom ktorý ma znásilnil ale stalo sa niečo ešte horšie.
Ked som sa vrátila do Poľska moja matka sa priznala že "to monštrum" znásilnil moju sestru, bolo to strašné.
Je Miláno naozaj takým Babylonom?

Toto málo byť šťastie?
Ten život, ktorý som žila, nemal nič spoločného s čistotou.
Vo večerných hodinách sme vždy mali večer párty s priateľmi,boli sme opití a uživali kokaín každý deň.
Žila som v bludnom kruhu nečistoty. Toto málo byť šťastie??? Vieš, cítim, že som bola naozaj v pekle: Ten život, ktorý som poznala, nemá nič spoločného s čistotou. Čo z toho, že som mala množstvo chlapov? A prehlasujem, že som urobila to najhoršie čo človek môže v živote robiť. Dala Bohu sľub, a od tej doby som nemala žiadny pohlavný styk.
Sľubovali jej, že bude hviezdou Milánskych agentúr módy. Namiesto toho padla za obeť organizácii obchodujúcej so ženami.
Toto málo byť šťastie?
Ten život, ktorý som žila, nemal nič spoločného s čistotou.
Vo večerných hodinách sme vždy mali večer párty s priateľmi,boli sme opití a uživali kokaín každý deň.
Žila som v bludnom kruhu nečistoty. Toto málo byť šťastie??? Vieš, cítim, že som bola naozaj v pekle: Ten život, ktorý som poznala, nemá nič spoločného s čistotou. Čo z toho, že som mala množstvo chlapov? A prehlasujem, že som urobila to najhoršie čo človek môže v živote robiť. Dala Bohu sľub, a od tej doby som nemala žiadny pohlavný styk.
Sľubovali jej, že bude hviezdou Milánskych agentúr módy. Namiesto toho padla za obeť organizácii obchodujúcej so ženami.

Utekala som do spovednice
Cítila som, akoby praskla nejaká škrupina. Aká úľava! Utekala som do spovednice. Bol to taký pocit, ako keby si sa prejedol a náhle všetko vyvrátil. Cítila som sa čistá. Mohla som začať od nuly.
- Svätý don Bosco o sv. spovedi
Po obrátení v Medžugorí ostala tam a po dvoch rokoch, nateraz, aj žije s komunitou rehoľných sestier.
Na jej doterajšom pohnutom živote bolo možné rukolapne zachytiť, aký milosrdný je náš Pán a akú vnútornú slobodu dáva človeku Boh, ak aj on odpustí všetkým, ktorí mu v živote ublížili. Dovoľte mi teraz písať v prvej osobe. Jeden pútnik z Poľska mi prináša pravideľne týždenne katolícky týždenník Gość Niedzielny. V ňom bol uvedený rozhovor s mladou ženou Annou. Zaujalo ma to.
Podarilo sa mi zadovážiť si aj knihu s názvom Vyslobodená z pekla (Ocalona z piekła), ktorú Anna napísala. Takto som mohol hovoriť na jej živote o dvojakom milosrdenstve – o Božom a aj o ľudskom.

Rozhovor v časopise má názov - BOLA SOM V PEKLE.
Anna Golędzinowska - sa narodila v 1982 roku. Po smrti svojho otca v desiatich rokoch ju začali postupne vychovávať ulice Varšavy. Krádeže, drogy, pokus o samovraždu… Útekom do raja mala byť cesta do Talianska. Sľubovali jej, že bude hviezdou Milánskych agentúr módy. Namiesto toho padla za obeť organizácii obchodujúcej so ženami. Po bravúrnom úteku „z nočnoklubového väzenia“, sa jej podarilo odraziť od dna. Stala sa modelkou a hviezdou Talianskej televízie.
Po obrátení v Medžugorí ostala tam a po dvoch rokoch, nateraz, aj žije s komunitou rehoľných sestier.
(Otázky Anne Golędzinowskej kladie redaktor Marcin Jakomowicz – Gość Niedzielny č. 13/2012)
- Prečo začínaš autobiografiu scénou nezvykle brutálneho znásilnenia pri Turíne?
Anna: To bolo rozhodnutie talianskeho vydavateľa. Povedal, že dnes sa predáva násilie a umiestnil tú ostrú scénu na začiatku…
- Viem pochopiť, že si prepáčila otcovi – alkoholikovi, či mame, ktorej boli odobraté rodičovské práva. To je prirodzený reflex. Ale ako odpustiť chlapovi, ktorý ťa tak pokoril?
- Anna: Inej cesty niet. Iba odpúšťaním sa môžeme oslobodiť od nenávisti, od zlých spomienok. Kniha už bola pripravená do tlače, keď vydavateľ povedal: „Anna, choď do Medžugorja. Po návrate budeš chcieť v tej knihe niečo zmeniť“. „ Dobre – odpovedala som – pôjdem“.
Nevidela som ani Panu Máriu, ani vibrujúce slnko. Napriek tomu táto cesta zmenila môj život. Pred dvoma rokmi, vysoko na vrchu Križevac (došla som tam ledva živá od vyčerpania) sadla som si a počula som v srdci naliehavý hlas.
Odpusť všetkým. Rodičom, „ujom“, ktorých pozývala domov tvoja mama a ktorí ťa zneužívali ako dieťa. Všetkým.“ A povedala som nahlas dve slová: „Odpúšťam vám.“

Utekala som do spovednice a cítila som sa čistá
A stalo sa čosi neuveriteľné: moje tvrdé, cynické srdce sa rozletelo na kúsky. Cítila som, akoby praskla nejaká škrupina. Aká úľava! Utekala som do spovednice. Bol to taký pocit, ako keby si sa prejedol a náhle všetko vyvrátil. Cítila som sa čistá. Mohla som začať od nuly. Pred touto skúsenosťou si sa usilovala niekedy odpustiť? Sama od seba? Nie, nikdy. Pestovala som si zranenia. Až na Križevci som počula v srdci: „Musíš milovať svojho nepriateľa.“ Až vtedy ma osvietilo...
Zopár tých nepriateľov by sa našlo. Áno. Kedysi. Teraz už nie sú nepriatelia. A „impresario“, ktorý mal tínedžerke zabezpečiť prácu modelky a vyviezol ťa do verejného domu? Odpustila som mu. Skutočne. Pre neho bol najväčším trestom pohľad jeho dcérky na to, čo si prečítala v novinách, že oco predával dievčatá do talianskych bordelov. Plynú týždne, mesiace, roky, vracajú sa spomienky. A čo, treba si každý deň pripomínať: „Odpúšťam“? Deň čo deň?
U mňa raz stačilo. Možno preto, že Pán Ježiš videl, že som tie slová vyslovila z celého srdca. Nemala si voči Bohu výčitky? Kvôli nočnej more z detstva? Kvôli brutálnemu životu na ulici, ktorý ťa priviedol k pokusu o samovraždu? Kvôli smrti otca? Kvôli tomu, že od detstva boli okolo teba chlapi, ktorí špekulovali, ako ťa zneužiť? Je to divné: kým som nepoznala Pána Boha, samozrejme som ho obviňovala. Teraz viem, že je nevinný. Vieš, ja už neobviňujem ani svoju mamu: veď aj ona má svoju smutnú, zranenú minulosť.
- Nevedela nám dať lásku, lebo sama ju od rodičov nedostala.
Na stretnutiach s mládežou prosím: „Zavolajte jednej osobe, ktorá vám ublížila, a prepáčte jej. Robíte to kvôli sebe samým, lebo vtedy si očisťujete srdcia.“ Nemyslia si, že si sa zbláznila? Nie. Takých bláznov, ako som ja, je mnoho. Do samotného Medžugoria prišli pred rokom dva milióny ľudí. Ale nie všetci ostali na dva roky... To je pravda. Ale ja som nebola v stave vrátiť sa do Milána.
Do toho pekla šoubiznisu. Vrátila som sa, ale bolo to privčas. Prvé dni boli straš- né. Sedela som doma, pozerala do stropu. Upadla som do depresie. Tri dni som nevstávala z postele. Hovorila som kolegovi o Božej láske, o sile odpustenia, a on sa po dvoch hodinách ozval: „Anna, čo ti tam (v Medžugorí) dávajú fajčiť?“ (smiech). Som tam už deväť mesiacov. Naozaj, čo ti tam vlastne dávajú? Ticho, pokoj, sviatosti.
Kto neskúsil, čím je modlitba, nevie, o čom hovorím. Kto neskúsil, čím je modlitba, nevie, o čom hovorím. Ja som cez modlitbu dostala odpovede na všetky svoje otázky.
Najväčšou ťažkosťou s nasledovaním Ježiša je to, že On od nás nič nežiada. Pokorne čaká a nevchádza v topánkach. Čaká, kým zariskuješ a hodíš sa mu okolo krku.
Vieš, ja mám teraz sto domov, sto bratov, sto sestier. Ak sa niekto pýta, koľko mám rokov, tak odpovedám, že deväť mesiacov... Hovoríš o sebe „bývalá modelka“. Nie je ti clivo, ľúto po sláve, po peniazoch, po lesku?

Nie. Keď umierala sestra môjho chlapca, prišiel Silvio Berlusconi (Anna je snúbenica jeho synovca, pozn.redaktora), padol na kolená pred posteľou rakovinou zničenej dievčiny vážiacej 27 kíl a plakal ako decko. Videla som, že celé jeho bohatstvo je ni- čím. Bol biedny ako všetci. Naozaj nemáš výčitky voči Bohu, že ťa previedol cez peklo? To je nakoniec titul tvojej knihy... Nemám. Dnes viem, že utrpenie nevzdiaľuje od Boha. Čím bol môj príbeh oproti tomu, čo vytrpel Ježiš na kríži? Modlíš sa za svojich „ujkov“, za klientov verejného domu, do ktorého si sa dostala, za chlapa, ktorý ťa znásilnil pri Turíne? Áno. Keď sa vracajú zlé spomienky, ihneď začínam šeptať: „Ave, Mária“... Keď som k tebe cestoval, vedľa mňa sedela mladučká blondínka. Išla vlakom na casting modeliek. Napadlo mi, či by cerila svoje krásne zúbky, keby poznala tvoj príbeh? Vieš, čo je na takejto kariére najpríťažlivejšie? Zdá sa ti, že nič nedosiahneš, nezvládneš „vysoké prahy“, a náhle končíš na obálkach novín...
Keď stretnem takéto dievčatá, hovorím: „Máte sen (sen len v súlade s Bohom), choďte za ním. Kým som, aby som mala hovoriť, čo majú v živote robiť? Ale keď sa po niekoľkých rokoch budete cítiť osamotené (a uvidíte, že tak bude!), lebo nikoho okolo vás nebude zaujímať, ako sa cítite, keď budete konať unavené, keď budete pracovať po dvadsať hodín, a preto vám dajú drogy, keď budete vychádzať z domu so strojeným úsmevom a rozhodnete sa nakoniec skočiť z okna, najskôr sa pozrite na nebo. Tam je váš Otec.“
A veria ti? Neviem. Keby pred niekoľkými rokmi niekto vykladal takéto „bájky“ mne, chytila by som sa za hlavu: „Čo to trepe?“ Ale ak o tom nikto nebude hovoriť, tak za päť rokov tie dievčatá nebudú vedieť, koho prosiť o pomoc... Tvoj opis sveta talianskeho šoubiznisu nevyzerá selankovo.

Toto má byť šťastie?
Nočné kluby, žúry, kokaín, zrada, pohŕdanie, sexuálne deviácie, depresie, násilie... Je Miláno naozaj takým Babylonom? Ten, ktorý som poznala, nemá nič spoločného s čistotou.
Čo z toho, že som mala množstvo chlapov? Moje flirty žili jeden deň. Ako motýle. Potom som chcela iba to, aby sa môj partner stratil.
Toto má byť šťastie???
Vieš, ja cítim, že som bola naozaj v pekle. Na stretnutia s Tebou sa v Taliansku hrnú davy mladých ľudí. Poznáš nejakých ľudí, ktorí sa po vypočutí Tvojho svedectva zblížili s Bohom?
Množstvo.Ale to nie je moja zásluha. Hovorím iba o tom, čo som prežila. A môj príbeh je príbehom mnohých ľudí. V knihe často ospravedlňuješ svojich hrdinov. Je to znak, že si im prepáčila... Ja som tú knihu napísala s agresiou. Chcela som vypustiť to, čo vo mne trčí. Ale po mojom obrátení sa všetko zmenilo. Zavolala som vydavateľovi a povedala som: „To, čo máš, znič. Píšem všetko odznova.“ Veľmi vzrušujúca je scéna, keď navštevujete otca na psychiatrii. Zavreli ho tam za alkoholizmus... Pre nás bol vždy milovaným otcom. Keď moja mama prečítala knižku, tak sa rozplakala: „Nemusela si zverejňovať toľko vecí.“ Ale ja sa nebojím. Pravda oslobodzuje. Mama povedala: „Pozývala som „ujov“, lebo som chcela, aby ste mali so sestrou otca.“ Ale my sme odpovedali: „My sme už otca mali. Leží na cintoríne.“ Zavrieš oči a vidíš ho teraz v nebi? Konečne šťastného? Áno. Vieš, koľko som sa modlila o takú priepustku z očistca?
Dnes, žiješ sexualným životom ?
Žila som v bludnom kruhu nečistoty. Toto má byť šťastie??? Vieš, cítim, že som bola naozaj v pekle: Ten život, ktorý som poznala, nemá nič spoločného s čistotou. Čo z toho, že som mala množstvo chlapov? A prehlasujem, že som urobila to najhoršie čo človek môže v živote robiť. Dala Bohu sľub, a od tej doby som nemala žiadny pohlavný styk. Po obrátení: Aká úľava! Utekala som do spovednice. Bol to taký pocit, ako keby si sa prejedol a náhle všetko vyvrátil. Cítila som sa čistá.

Vieš, koľko som sa modlila ?
Koľko ružencov, koruniek? Čítala som Denníček sv. Faustíny ako bláznivá. Sedela som päť dní v malom domčeku a kŕmila som sa Denníčkom. To kvôli nemu som predala dom v Miláne. A nemyslia si Taliani, že je to ďalší rozmar televíznej hviezdy? Možnože aj myslia? Neviem. Viem, že tí, ktorí sa zo mňa smiali, volajú a hovoria: „My tiež chceme ísť do Medžugorja! Dokedy sa dá predstierať, že je všetko super?
OK. Verím, že si odpustila všetkým okolo. A sebe samej? To je predsa najťažšie... Ak mi Boh všetko odpustil, prečo by som mala trápiť samú seba? Treba dôverovať. Keď mi On odpustil, tak môžem aj ja sama sebe. Poviem Ti príbeh zo Spojených štátov, ktorý mnou otriasol. V noci zvoní kňazovi telefón: „Prosíme, príďte do nemocnice, umiera muž.“
Čo mal robiť? Kňaz sa zbalil a šiel. Za oknami zúril hurikán. Kňaz išiel štyri hodiny. Umierajúci muž sa nechcel vyspovedať. „Boh mi aj tak neodpustí!“ kričal. Po niekoľkých hodinách kapituloval. Začal hovoriť: „Pred 15 rokmi som pracoval na železnici. Opil som sa. Nezavrel som závoru na prechode. Auto zmietol vlak. Matka, otec, dve deti. Zahynuli na mieste.“
Kňaz zacítil chvenie v pleciach: „Vieš, pri tej nehode, nezahynuli štyri osoby, ale iba tri. Ja som prežil. Odpúšťam ti, lebo som jedným z tých detí na zadnom sedadle.“ Ak je schopná obeť odpustiť, tak to môže urobiť každý z nás... Nech je náš Pán zvelebený za to, že nie je málo prípadov, keď ľudia ako Ania prijmú Božiu milosrdnú lásku a zároveň dokážu preukázať milosrdenstvo všetkým, ktorí im ublížili. Tvoje milosrdenstvo Pane, ospevovať budem naveky.
Posolstvo, Medžugorie, 25. apríl 2001
"Drahé deti! Aj dnes vás pozývam na modlitbu. Milé deti, modlitba robí zazraky. Keď ste unavený a chorí, a keď nevidíte zmysel vašho života, vezmite si ruženec a modlite sa, modlite sa až kým sa vám modlitba nestane radostným stretnutím s vašim Spasiteľom. Ja som s vami, prihováram a modlim sa za vás milé deti. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie!
"Drahé deti! I dnes vás pozývam, aby ste sa úplne odovzdali Bohu. Drahé deti, vy si neuvedomujete, akou veľkou láskou vás miluje Boh. Preto mi dovoľuje, aby som bola s vami, aby som vás poúčala a pomohla vám nájsť cestu pokoja. A tú cestu nemôžete nájsť, ak sa nemodlíte. Preto, drahé deti, zanechajte všetko a zasväťte čas Bohu, potom vás Boh obdaruje a požehná. Milé deti, nezabudnite, že váš život je pominuteľný ako jarný kvietok, ktorý je dnes nádherný a zajtra ho už niet. Preto sa modlite tak, aby vaša modlitba i vaša odovzdanosť Bohu ukazovali iným smer. Potom vaše svedectvo nebude mať cenu iba pre vás, ale pre celú večnosť. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie. "

Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša
Stratí sa nevinnosť u detí a cudnosť u žien. Nevinnosť už takmer nebude možné u deti nájsť, ani cudnosť u žien.
Panna Mária vo Fatime. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. Beda tým ženám ktorým chýba v skromnosť. Osoby, ktoré slúžia Bohu, nemôžu byť otrokmi módy. sv. Mariana Torrés V roku 1582, keď sa matka Mariana modlila pred Najsvätejšou Sviatosťou, bolo jej dané videnie bludov, rúhania a nečistoty, ktoré zaplavia svet v 20. storočí. Panna Mária ju žiadala: „ Moja dcéra, obetuješ sa za ľudí tej doby ? Stratí sa nevinnosť u detí a cudnosť u žien. Nevinnosť už takmer nebude možné u deti nájsť, ani cudnosť u žien --- Viac tu: http://jezismaria1.webnode.sk/obeta-mariany-torres/
Panna Mária vo Fatime hovorí: V Cirkvi nieto miesta pre módu. Pán Boh je vždy ten istý. Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú hriechy nečistoty. ( A skutky tela sú zjavné; je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. ( Móda ) O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia také veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo
Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. )
Matka Božia chce viac panenskej duše viazané sľubu čistoty. Beda tým ženám ktorým chýba v skromnosti.
Boh v biblii hovorí: Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani honosenie sa bohatstvom, nie je z Otca, ale zo sveta. Sv. Ján 2:15
Buď sme s Bohom, alebo s diablom. Neexistuje žiadna iná možnosť. Sv. Jakub v biblii píše:Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvom s Bohom ?! Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha. Sv. Jakub 4,4.
sv. Mariana Torrés V roku 1582, keď sa matka Mariana modlila pred Najsvätejšou Sviatosťou, bolo jej dané videnie bludov, rúhania a nečistoty, ktoré zaplavia svet v 20. storočí. Panna Mária ju žiadala: „ Moja dcéra, obetuješ sa za ľudí tej doby ? Stratí sa nevinnosť u detí a cudnosť u žien. Nevinnosť už takmer nebude možné u deti nájsť, ani cudnosť u žien.
Viac tu: http://jezismaria1.webnode.sk/obeta-mariany-torres/

Bol som beznádejný prípad
Donald Calloway bol jedným z detí, ktoré v dnešnej konzumnej spoločnosti vyrastajú bez Boha a s mnohými zraneniami lásky. Pre svojich rodičov a príbuzných bol beznadejným prípadom.
Jeho príbeh obrátenia je chválospevom na Božiu milosrdnú lásku a všetkým čitatelom má pomôcť, aby nikdy neodsúdili človeka, aj keď akokoľvek hlboko padol.
viac tu
http://jezismaria.weebly.com/svedectvo-donald-calloway.html

SVEDECTVO A VAROVANIE ŽENY
Sklamaná z lásky, ponorená v hriechu a depresii - napokon Ježišom Kristom a P. Máriou oslobodená a štastná.
Boh je láska ... iba Boh može človeka naplniť ! A všetko čo nepochádza od Boha nie je skutočný pokoj a štastie.
viac tu-
http://ocistec-purgatory.weebly.com/svedectvo-obraacutetenia-382eny-a-laacutesky-boha.html

Láska, ktorá si dovoľuje to, čo si nemožno dovoliť bez začervenania je hriešna !
Chráňte sa povoliť prvýkrát, potom je veľmi ťažké zastaviť sa na šmykľavom Vrchu rozkoše.
Buďte žiarlivé na svoje čisté srdce ! Neoddávajte ho prvému fičúrovi. Buďte žiarlivé na svoju čistotu! Je to vaša najdrahocennejšia perla !
Viac tu: svedectvo-ženy--hriešna-láska
dievča v-pekle
http://www.magnificat.sk
Láska, ktorá si dovoľuje to, čo si nemožno dovoliť bez začervenania je hriešna !
Chráňte sa povoliť prvýkrát, potom je veľmi ťažké zastaviť sa na šmykľavom Vrchu rozkoše.
Buďte žiarlivé na svoje čisté srdce ! Neoddávajte ho prvému fičúrovi. Buďte žiarlivé na svoju čistotu! Je to vaša najdrahocennejšia perla !
Viac tu: svedectvo-ženy--hriešna-láska
dievča v-pekle
http://www.magnificat.sk

Modlite sa ustavične ruženec !
Svätý Alfons Liguori vo veľmi pokročilom veku upadol do úplnej letargie. Vôbec nehovoril a nič nepočul. Jeho opatrovník dostal nápad. Priblížil sa k svätci a povedal: "Monsignore, musíme sa pomodliť ruženec." Na slovo "ruženec" svätec ihneď spozornel, otvoril oči a začal: "Deus in adiutorium meum intende ..." Svätý Alfons bol vždy pripravený modliť sa ruženec a modlil sa ho neúnavne.
Zvlášť vo svojom starobe mal ruženec v rukách od rána do večera. Podobne si počínali aj iní svätci. Usilovali o čo najväčšiu dobro a svojmu úsiliu a hrdinstvo nekládli žiadne medze. To je základná charakteristika svätcov. A k tomu pomáha predovšetkým modlitba.
Modliť sa znamená zotrvávať a žiť v nebi. "My máme vlasť v nebi" (Flp 3,20). Modliť sa znamená robiť to, čo robia v nebi svätí, ktorí sa tvárou v tvár Bohu a P. Márii opájajú modlitbou klaňania, chvály a vďaky.
Milovať vášnivo modlitbu, využívať k modlitbe každú príležitosť a byť v tom neúnavní je pre sväté najprirodzenejší vecí. Oni milujú Božie slovo: "Treba sa stále modliť a nikdy neustáva" (Lk 18,1). "Bez prestania sa modlite" (1 Sol 5,17). Preto nás neprekvapuje, že aj pokiaľ ide o modlitbu ruženca, riadili sa svätí plne touto zásadou: modliť sa a nepočítať. Napr. svätý Ignác z Loyoly nosil ruženec stále so sebou a neodkladal ho ani v noci pri spánku, akonáhle sa prebudil, ihneď sa modlil k Panne Márii.
Modlitba sv. Ruženca v každej dobe a čase
Ani jeden deň by nemal uplynúť bez modlitby svätého ruženca. Nemal by uplynúť ani malý čas v záhaľke, bez toho by bol pretvorený modlitbou ruženca. Koľko ľudí sa ruženec vôbec nemodlí, a celé hodiny hľadí na televíziu, do novín alebo na internet alebo tárajú do prázdna.
Niektorí tvrdia, že na ruženec vôbec nemajú čas. Je to tak nemožné nájsť si štvrťhodinku na ruženec? Aj keby to bola pravda, je potrebné im povedať to, čo hovoril svätý Vincent de Paul a svätý Ján Bosco: Snažte sa modliť ruženec rozložený na celý deň: aspoň jeden desiatok ráno po prebudení, jeden neskôr, jeden pred raňajkami ... Tri minúty na jeden desiatok, to predsa nie je veľa! Je však potrebné sa modliť ruženec každý deň ako prejav lásky k Panne Márii.
Svätý Vincent de Paul odporúčal dať napríklad stranou iné modlitby, len nevynechávať ruženec. Svätý Alfons bol ochotný vynechať aj obed, pretože ruženec pokladal za dôležitejšie.
Svätá Mária Bertilla využila každej prestávky medzi prácou či štúdiom na modlitbu ruženca. Tiež svätý Robert Bellarmino vkladal medzi svoje vážne štúdium prestávky, kedy sa prechádzal a modlil sa ruženec. Svätý Jozef Tovini, otec desiatich detí, nestrácal čas pri cestovaní a modlil sa v dostavníku ruženec.
Je dobré využiť času čakania v obchode, u lekára, na zastávkach vlakov a autobusov. Keby sme využívali dôsledne tieto chvíle, koľko ružencov by sme sa dokázali pomodliť! Blahoslavený Diego Oddie, kadiaľ chodil, držal v mozolnatých prstoch ruženec. Predovšetkým na zastávkach autobusov bol spokojný, keď musel čakať, a naplnil čas modlitbou. Raz stretol na zastávke kňaza a pozval ho, aby sa s ním modlil ruženec. Kňaz odpovedal, že každú chvíľu príde autobus a už to nestojí za to. Brat Diego ho sladko vyzval ešte raz. Aby mal pokoj, kňaz sa k nemu pridal. A autobus prišiel, keď sa už modlili Zdravas, Kráľovná. Koľkokrát sa nám stane, že musíme čakať na dopravný prostriedok, ktorý sa oneskoril. Ruženec nám pomôže, aby sme "zhromažďovali poklady v nebi" (Mt 6,20)
-
Růženec vysvobozuje z očistce!
Jedné zbožné ženě zemřel bratr. Byla velmi zarmoucena touto ztrátou, tím bolestnější, že tento muž byl velmi dobrým křesťanem. Ve snu spatřila P. Pia, který ji těšil slovy: „Pomodli se 200 růženců, a tvůj bratr půjde rovnou do nebe.“
Žena se probudila a myslela si, že to byl jen pouhý sen. Nicméně další den se vypravila za Otcem Piem. Sotva se s ním setkala, aniž by si vzpomněla na sen, ptala se ho s pláčem, co může udělat pro svého bratra, který je v očistci. P. Pio ihned řekl: „A neřekl jsem ti to dnes v noci? Pomodli se 200 růženců, a tvůj bratr půjde rovnou do nebe.“
Růženec má také tuto mimořádnou moc: urychlit vysvobození duší z očistce. Poskytuje duším velkou úlevu a pomoc. Když jednou P. Pio chtěl darovat jedné své duchovní dceři růženec, řekl jí třesoucím se hlasem: „Svěřuji ti poklad. Nauč se ho využívat. Vyprázdníme očistec.“
V aktech blahořečení sv. Jana Massiase, dominikána, čteme, že se mu na smrtelné posteli zjevila Panna Maria a řekla mu, že ustavičnou modlitbou růžence vysvobodil z očistce milion čtyři sta tisíc duší. Papež Řehoř XVI. nařídil, aby toto číslo bylo zaneseno do aktů o blahořečení na povzbuzení všech ctitelů svatého růžence.
Svatá Terezie od Ježíše nám zanechala písemnou zprávu, že se jednou, když se začala modlit růženec, ocitla v extázi a viděla očistec jako velkou ohradu, ve které duše trpěly v očistcovém ohni. Když začala, již při prvním Zdrávas Maria ihned spatřila, jak na duše padá chladná voda, aby je osvěžila. Stejně tak při druhém a při třetím. Pochopila z toho, že růženec přináší duším velkou úlevu, a nechtěla ho vůbec přerušit. Svatý Alfons proto ustavičně doporučoval: „Chceme-li pomáhat duším v očistci, modleme se za ně růženec, který jim poskytuje velkou úlevu.“
Také svatý Anibal Maria di Francia tvrdí: „Když se za některou duši v očistci modlíme růženec, duše cítí, jako by plameny ochladly, a zakoušejí rajskou úlevu.“
V jednom ze svých kázání mluvil svatý Dominik o dobrodiní svatého růžence pro duše v očistci. Ale jeden z posluchačů se tomu začal vysmívat. V noci spatřil ohnivou propast a trpící duše a viděl, jak Panna Maria plná mateřského soucitu podává duším zlatý řetěz, aby je vytáhla z této propasti. Byl to zlatý řetěz svatého růžence.
Mimořádným apoštolem růžence za duše v očistci byl svatý Pompilio Pirotti. Svými růženci vstoupil do důvěrného přátelství s dušemi v očistci, které mu projevovaly vděčnost za posilu, jakou jim skýtal touto modlitbou. Tato důvěrnost došla tak daleko, že světec při modlitbě slyšel, jak duše odpovídají druhou částí Zdrávas, Maria.
Jak velkou lásku můžeme duším prokázat, když se za ně modlíme co nejvíce růženců!
Modlete se ustavičně
Svatý Alfons Liguori ve velmi pokročilém věku upadl do úplné letargie. Vůbec nemluvil a nic neslyšel. Jeho opatrovník dostal nápad. Přiblížil se k světci a řekl: „Monsignore, musíme se pomodlit růženec.“ Na slovo „růženec“ světec ihned zpozorněl, otevřel oči a začal: „Deus in adiutorium meum intende...“ Svatý Alfons byl vždy připraven modlit se růženec a modlil se ho neúnavně.
Zvláště ve svém stáří měl růženec v rukou od rána do večera. Podobně si počínali i jiní světci. Usilovali o co největší dobro a svému úsilí a hrdinství nekladli žádné meze. To je základní charakteristika světců. A k tomu pomáhá především modlitba.
Modlit se znamená setrvávat a žít v nebi. „My máme vlast v nebi“ (Flp 3,20). Modlit se znamená dělat to, co dělají v nebi svatí, kteří se tváří v tvář Bohu a Marii opájejí modlitbou klanění, chvály a díků.
Milovat vášnivě modlitbu, využívat k modlitbě každou příležitost a být v tom neúnavní je pro svaté nejpřirozenější věcí. Oni milují Boží slovo: „Je třeba se stále modlit a nikdy neustávat“ (Lk 18,1). „Bez přestání se modlete“ (1 Sol 5,17). Proto nás nepřekvapuje, že také pokud jde o modlitbu růžence, řídili se svatí plně touto zásadou: modlit se a nepočítat. Např. svatý Ignác z Loyoly nosil růženec stále s sebou a neodkládal ho ani v noci při spánku, jakmile se probudil, ihned se modlil k Panně Marii.
V každé době
Ani jeden den by neměl uplynout bez modlitby svatého růžence. Neměl by uplynout ani malý čas v zahálce, aniž by byl přetvořen modlitbou růžence. Kolik lidí se růženec vůbec nemodlí, a celé hodiny hledí na televizi, do novin nebo na internet anebo tlachají do prázdna.
Někteří tvrdí, že na růženec vůbec nemají čas. Je to tak nemožné najít si čtvrthodinku na růženec? I kdyby to byla pravda, je třeba jim říct to, co říkal svatý Vincenc z Pauly a svatý Jan Bosco: Snažte se modlit růženec rozložený na celý den: jeden desátek ráno po probuzení, jeden později, jeden před snídaní... Tři minuty na jeden desátek, to přece není mnoho! Je však třeba se modlit růženec každý den jako projev lásky k Panně Marii. Svatý Vincenc z Pauly doporučoval dát třeba stranou jiné modlitby, jen nevynechávat růženec. Svatý Alfons byl ochoten vynechat i oběd, protože růženec pokládal za důležitější.
Svatá Maria Bertilla využila každé přestávky mezi prací či studiem k modlitbě růžence. Také svatý Robert Bellarmin vkládal mezi své vážné studium přestávky, kdy se procházel a modlil se růženec. Svatý Josef Tovini, otec deseti dětí, neztrácel čas při cestování a modlil se v dostavníku růženec.
Je dobré využít času čekání v obchodě, u lékaře, na zastávkách vlaků a autobusů. Kdybychom využívali důsledně tyto chvíle, kolik růženců bychom se dokázali pomodlit! Blahoslavený Diego Oddi, kudy chodil, držel v mozolnatých prstech růženec. Především na zastávkách autobusů byl spokojen, když musel čekat, a naplnil čas modlitbou. Jednou potkal na zastávce kněze a pozval ho, aby se s ním modlil růženec. Kněz odpověděl, že každou chvíli přijede autobus a už to nestojí za to. Bratr Diego ho sladce vyzval ještě jednou. Aby měl klid, kněz se k němu přidal. A autobus přijel, když se už modlili Zdrávas, Královno. Kolikrát se nám stane, že musíme čekat na dopravní prostředek, který se zpozdil. Růženec nám pomůže, abychom „shromažďovali poklady v nebi“ (Mt 6,20).
http://www.fatym.com
Innocence will almost no longer be found in children, nor modesty and Innocence in women.