Jeden den v očistci

Svätý Otec Pio rekl kdysi svému duchovnímu synovi P. Dominiku Labellartemu, zakladateli čtyŕ institutu zasvěceného života: 
Synu, je lepší celý život v nejhorších trápenich než jeden den v očistci
Očistec, duše v očistci... To je svet, který je nám, lidem putujicím ohraničeným životem k večnosti, témčŕ neznámy. Ale je vskutku tak úplné neznámy?

Písmo sväté se nékolikrát zmiňuje o existenci mista, kde po smrti duše žijí a očišťují se, aby moh- ly dosáhnout plnosti (2 Mak 12.38-45: Mt 5,22-26; Mt 12,32; 1 Kor 3,10-15; 1 Petr 3,18-20; 1 Petr 4,6). Katechismus katolickécírkve učí: „Ti, kdo umírají v Boží milosti a pŕátelství, ale nejsou dokonale očišténi, i kdyžjsou sijisti svou večnou spásou, jsou po smrti podrobení očisťovaní, aby dosáhli svätosti nutné ke vstupu do nebeské radosti." (KKC 1030)

Někteří svätí obdrželi milost spatření očistce.  Uvidela jsem andéla strážce, který mi ŕckl, abych šla za ním. Za chvíli jsem se ocitla na zšeŕelém misté naplnéném ohném a v ném bylo mnoho trpících duši. Tyto duše se velice vroucné modli, ale pro né samé to nemá žádný účinek, jim mužeme pomoci jen my. Plameny, kte- ré je pálily. mé nezasahovaly. Múj andél strážce se mi nevzdaloval ani na chvíli. Zeptala jsem se téch duší, čím trpí nejvice. A odpovédély mi shodné, že nejvice trpí touhou po Bohu. (...) Uslyšela jsem hlas, který fekl: »Mé milosrdenství to nechce, ale spravedlnost naŕizuje.«" (D 20)
Svätá Kateřina Janovská ve svém Traktátu o očistci vypraví o tom, co vidéla: „Duše nékterých zemŕelých se vuči dokonalé svätosti Boha cíti tak špinavé a nehodné priblížení se k Nemu, že se samy podro- bují nepopsatelné velkému, ale očišťující- mu utrpení. I pŕesto jsou šťastné, proto- že védí, že jsou spasený."

​Žena odsúdená s v očistci za hriechy svetských márnosťi - Flammin a mnoho iných autorov uvádza, že jedna slečna z dobrého prostredia, menom Alexandra, ktorú svätý Dominik zázračne obrátil a zapísal do bratstva ruženca, sa mu po svojej smrti zjavila. I povedala mu, že bola odsúdená  na sedemsto rokov v očistci za hriechy, ktorých sa dopustila a priviedla k ním viacerých svojimi svetskými márnosťami.

 Sestra  Márie z Kríža 
Mária Simma o očistci
 Moc-svatej-omše
Viac tu: https://jezismaria1.webnode.sk/ocistec/

---

Bratr Daniel - poznal očistec

Mezi ty, kterým bylo dáno poznat očistec, patří také bratr Daniel Natale, kapucín, který zemŕel roku 1994. V červenci 2012 byl v San Giovanni Rotondo zahá- jen jeho beatifikační proces.
            
Michele - takové jméno mu vybrali ro- diče pŕikŕtu - se narodil 11. bfezna 1919 v San Giovanni Rotondo jako čtvrté díté ze sedmi sourozencu. Ukončil sotva tfi tŕí- dy základní školy. Jako díté pomáhal rodi- čum v práci na poli. 
Na slavnost Ducha Svätého 4. června 1933 se vydal do kláš- tera, aby se tam zúčastnil mše sväté, popral k svatku taméjšímu predstavenému kláštera a dostal od néj požehnám' pred vstupem do nižšího semináre bratŕí ka- pucínu. V sakristii potkal Otce Pia. Jeho prekvapení a radost nemély konce, poné- vadž Otec Pio už dva roky nebyl v kontaktu s véŕícími. Obdržel tehdy od néj zvláštni požehnáni na cestu do života v rádu.

Když se dostal do Vica del Gargano, ukázalo se, že tam už žádní seminaristé nejsou. Strávil tedy v klášteŕe více než de- vét mésícu jako postulant, poté ho poslali do Foggie. Otec provinciál chtél mladého postulanta vyzkoušet a dal mu ke čtení život sv. Konráda z Parzhamu. Patnáctile- tý chlapec knižku pŕečetl jedním dechem a poté stál pfed provinciálem, který se ho na ni vyptával. 

Otec Bernardo d'Apicella byl zaskočen chlapcovou bystrosti a nabí- dl mu, aby se nachystal k odjezdu, když se uvolnilo místo v seminári. Na to uslyšel odpovéď: „Ne, otče, chci být obyčejnym bratrem! Pŕišel jsem do kláštera, abych se stal svätým, a když jsem četl život svätého Konráda, porozumel jsem, že není nezbytné treba být knézem, abych mohl byt svätým."

V roce 1935 vstoupil do noviciátu a dostal jméno Daniel. O rok pozdéji složil časné sliby a v roce 1940 sliby véčné. Bé- hem druhé svetové války pracoval v provinční kurii bratri kapucinu ve Foggii jako kvestor a kuchár. V roce 1943 béhem bombardování pomáhal raneným, pohŕbí- val mrtvé, zachraňoval sakrálni predmety. Po válce pomáhal potulujícím se vojákúrn. V roce 1952 se na klinice Regina Elena stala nezvyklá událost, která méla značný vliv na další život bratra Daniela.

Co se stalo na klinice Regina Elena? Bratr Daniel už delši dobu pociťoval bolesti bricha. Šel tedy k lékaři a nechal se prohlédnout.
Stanovená diagnóza byla nejhorší možná: mél rakovinu sleziny, co ž v té dobé znamenalo rozsudek smrti.
S tou smutnou zprávou pŕišel k Otci Piovi, který mu ľekl: „Nech se operovat." Odpovédél: „To nemá smysl. Lékaŕ mi nedal žádnou nadéji. Vím, že umŕu." Na to Otec Pio: „To není dúležité, co ti řŕekl lékaŕ." Poslal ho na konkrétni kliniku ke konkrétnímu lékaři a řekl mu:
„Neboj se, já budu stále s tebou." A pronesl to s takovou silou a přesvédčenim, že bratr Daniel se okamžité vypravil do Ríma a našel doporučeného profesora Riccarda Morettiho. Lékaŕ zpočátku s operací ne- souhlasil. protože si byljistý, že ji pacient neprežije. Konečné však pod vlivem néja- kého vnitŕního impulzu se rozhodí, že to zkusi. Operace probéhla dalšího dne ráno. Bratr Daniel i pŕes podáni narkózy zústal pri védomí. Pociťoval velikou bolest, ale nedával to najevo, primo spokojený, že múže své utrpení obétovat Ježíši.
Zároveň mél dojem, že bolest, klerou zakouší, stále více očisťuje jeho duši od hŕíchu. 

Jednu chvíli vnímal, že usíná... Lékaŕi potvrdili, že po prežité téžké operací pacient upadl do hlubokého spánku. Setrval v ném přes tri dny. Bohužel po třech dnech zemřel. Byl vypsán úmrtní list. Shromáždila se rodina, aby se modlila za zemřelého... Ale po nékolika hodinách k prekvapení shromáždéných se mrtvý náhle vrátil do života.

---

Dvé hodiny očistce

Co se délo s bratrem Danielem v prû-béhu téch nékolika hodin? Kde pobývala jeho duše? Tadyje jeho vlastni odpovéď:Ocitl jsem se pred trûnem Božím.
Videl jsem Boha, ale ne jako pŕísného soudce, ale jako Otce, milosrdného a plného lásky. Tehdy jsem pochopil, že se Pán o mé staral od první do poslední chvíle mého života a miloval mé tak, jako bych byl jediným existujicím stvorením na zemi.
Uvédomil jsem si však, že jsem tu nekonečnou Boží lásku neoplácel... Byl jsem odsouzen na dve až tri hodiny očistce. Jak to? - ptal jsem se sám sebe - jenom dve tri hodiny? A potom budu moci zustat navždy u Boha - večné lásky? Poskočil jsem radostí a cítil jsem se vyvoleným.


Pociťoval jsem ukrutnou a intenzivní bolest
Pociťoval jsem ukrutnou a intenzivní bolest, aniž jsem védél, odkud pochází. Smysly, které nejvíc urážely Boha na tomto svété: oči, jazyk... pociťovaly nejvétší trápení, a byla to neuvéŕitelná trápení, protože v očistci duše vnímá tak, jako by méla telo... Neubehlo ani pár chvil tohoto utrpení, a mné se zdálo, že už ubehla véčnost.
Napadlo mé, že pujdu k jednomu své- mu spolubratrovi, ŕeknu mu, že jsem v očistci, a poprosím ho, aby se za mé modlil. Ten spolubratr byl udivený, poné- vadž slyšel múj hlas, ale nevidél mé. Zeptal se: »Kde jsi? Proč té nevidím?« (...) Teprve potom jsem si uvédomil, že nemám télo. Spokojil jsem se aspoň s tím, že jsem dúrazné opakoval, aby se za mé modlil, a odešel jsem.

Dvě až tri hodiny očistce ? Uplynulo už přinejmenším tři sta let 
Jak to? - řikal jsem si sám pro sebe - copak to nemély byt jen dvé až tri hodiny očistce?... Uplynulo už pŕinejmenším tri sta let! Tak se mi alespoň zdálo.
V jednu chvíli se mi ukázala Panna Maria, kterou jsem úpénlivé prosil a žádal: »
Ó nej- svétéjší Panno Maria. Matko Boží, vypros mi u Boha milost, abych se mohl vrátil na zem, abych tam mohl žít a pracovat už jen z lásky k Nému!«

---

Za nějakou dobu se mi znovu ukázala Panna Maria... Sklonila hlavu a usmála se na mně ...Všiml jsem si, že je prítomný i Otec Pio, a prosil jsem ho také: »Pro tvoje strašné utrpení, pro tvoje blahoslavené rány, Otče Pio. pŕimluv se za mč u Boha, aby mé zbavil téch plameňu a daroval mi milost odbýt si očistec na zemi.
« Pak už jsem nie nevidél, ale uvédomoval jsem si, že Otec Pio hovoril s Pannou Márii.
Presné v tu chvíli jsem se vrátil do svého téla. Prudkým pohybem jsem strhl prostéradlo, jimžjsem byl pŕikryt. Ti, kdo u mé bdéli a modlili se, podéšeni vbehli do dverí, hledali ošetŕovatelky a lékaŕe. Za chvíli byla na nohou celá klinika. Všichni si mysleli, že jsem nejaké zjevení." Dalšího dne ráno bratr Daniel sám vstal z lúžka a usedl do kresla. Bylo sedm hodin. Lékafi obvykle pŕicházeli kolem deváté.


Avšak toho dne doktor Riccardo Moret- ti, ten, který vlastnoručné vypsal úmrtní list bratra Daniela, pfišel do nemocnice dŕíve. Zastavil se pred bratrem Danielem a se slzami v očich rekl: „Ano, teď už vé- íím; véfím v Boha, verím v cirkev..." Doktor Moretti byl dfíve nevéíící. Není presné známo, co se v jeho životé stalo právé té noci. Vi se jen to, že nezamhouŕil ani oka a že to pro néj byla hrozná noc, bé- hem níž započala jeho úplná vnitŕni pro- ména. Podobné jak Tomáš se z nevéŕící- ho stal véŕícím človékem.
Bratr Daniel potom skutečné až do konce života prožíval svuj očistec na zemi. To si pŕece sám vybral. Své sestre Fe- licii na sklonku života povédél: „Sestro moje, už čtyŕicet let nevím, co znamená citit se dobre!"

Nepromarnit příležitost

Jaké poučení pro nás plyne z vyprávéni bratra Daniela ? Tento ŕeholnik, kapucín, si vybral mnoho let utrpení na zemi místo nékolika hodin očistce po smrti.
Nikdy nelitoval této zámény, dokonce se cítil ocenén, že to v jeho pŕípadé bylo možné. Berme v úvahu, že bratr Daniel nemél téžké hřichy, protože takové hříchy přerušují kontakt s Bohém a znemožňuji cestu ke spáse. Pykal za hŕichy lehké, pŕedevším za drobná porušení slibu chudoby.
Z toho plyne první závér: utrpení očistce jsou značná, a dokonce za lehké hŕichy je treba dávat zadostiučinéní - buď na zemi, nebo v nesrovnatelných bolestech po smrti.
Nemáme tedv bagatelizovať lehké hŕichy, ale snažit se jich nedopouštét, zpovídat se z nich a pŕinášet za né pokání. Často symbolické pokání, které knéz udéluje po vykonané zpovédi, je víceméné vybídnutím k dalšímu pokání. Z životnich téžkostí a trápení mužeme učinit poklad, po- kud je pŕijímáme a obetujeme Bohu jako zadostiučinéní za hŕichy své a svých bližních. 

Každé utrpení obétované Bohu s vynahrazujícím zámérem činí očistec snesi- telnéjším - náš v budoucnu nebo nékoho zemŕelého nyní, záleží na záméru.
Na zemi bylo dost prostředku k tomu, jak se nedostal do očistce, ale nebyly využi ty

Bratr Daniel potvrdil ješté jednu dúležitou véc: To, co pusobí nejvétší bolest v očistci, to není jenom oheň, i když je intenzivní, ale pocit vzdálenosti od Boha a vedomí toho,že na zemi bylo dost prostŕedku k tomu, jak se nedostat do očistce, ale nebyly využi ty.
Duše se vždy, když hreší, vzdaluje od Boha. Ten pocit vzdálení poté, když hned po smrti duše zakúsila jeho dobrotu, lásku a touhu, zpusobuje, že duše trpí ne- vyslovitelným steskem po Bohu, který je láska. Ale nemúže se k Nemu pŕiblížit, pokud se neočisti.
Buh nám dává všechny prostŕedkv k tomu, abychom byli svati, to znamená, abv- chom žili pohlíž Krista, ve sjednocení s Ním. Jde pŕedevším o modlitbu a svätosti, prijímaní slova Božího a učení církve, o hledání Boží vule a její uskutečňova- ní v životé.
Hŕichy, to není jen zlo, které jsme zpusobili, ale také dobro, které jsme zanedbali, pŕedevším dobro, které se týka spásy naši duše. Po smrti budeme souzeni také proto, že jsme nevyužili pomoci, kterou nám Búh nabizel, a zkušenost bratra Daniela praví, že to bude pro nás príčinou obrovské litosti nad sebou, že jsme na zemi žili tak nerozumné.

Bratr Daniel, když prebýval v očistci, hledal pomoc u žijícího spolubratra. Tento fakt nám pŕipomíná skutečnost. že duše v očistci potŕebuji naši pomoc !
Nauka cirkve týkající se tohoto tématu je následujici: „Cirkev již od prvních dob uctíva- la památku zemŕelých, pŕimlouvala se za né a pŕinášela zvlášté eucharistickou obéť, aby - očišténi - mohli dosáhnout blaženého patŕeni na Boha. Cirkev také doporučuje almužny, odpustky a kajici skutky za zemŕelé: »Pojd'me jim na pomoc a vzpo- mínejme na né...«" (KKC 1032)

Musíme pamatovat na duše našich zemŕelých a vúbec na duše trpící v očistci. Ponechávat je tak hrozné trpící, bez pomoci? Obétujme jim naši pomoc v takové podobé a tak horlivé, jak bychom chtěli, aby nám bylo pomáháno po naši smrti.

Z Milujte sa 4/2012 preložila -vv-
Z katolíckych novín: SVĚTLO - 43 číslo / XXI. ROČNÍK - 27. ŘÍJNA ( OKTÓBER ) 2013
https://caccioppoli.com



Tajomné stretnutia sv. pátra Pia s dušami z očistca 

Boh vybral pátra Pia z Pietrelciny, aby v našej ľahostajnej dobe pripomenul nadprirodzeno. Jeho vnútorný život sa stal viditeľným cez jeho nesmierne utrpenie a známe stigmy. Keďže začíname november a modlíme sa za úbohé duše v očistci, nezaškodí dozvedieť sa o pár stretnutiach pátra Pia s dušami z očistca. Jeden zážitok opísal v svedectve biskupovi z Melfi, monsignorovi Albertovi Costovi, a tiež predstavenému svojho kláštora, otcovi Lorenzovi zo San Marco. 

Nasleduje záznam jeho slov v tretej osobe: „V jeden zimný večer, akurát po silnej snehovej nádielke, bol v kláštornej izbe pre hostí a sediac pri krbe sa modlil. Zrazu sa vedľa neho posadil starec, ktorý mal na sebe starodávny plášť, aký sa v tom čase ešte stále nosil na vidieku na juhu Talianska. Páter Pio o ňom povedal: „Nevedel som si predstaviť, ako sa v tomto nočnom čase dostal do kláštora, nakoľko všetky dvere boli zamknuté. Spýtal som sa ho, kto je a čo chce.“ 

Starec mu odvetil: „Páter Pio, som Pietro Di Mauro, syn Nicolu, prezývaného Precoco. Zahynul som pri požiari 18. septembra 1908 v tomto kláštore, keď to bol útulok pre starých ľudí, v cele číslo štyri. Zadusil som sa v plameňoch, ako som zaspal na slamníku, ktorý zapálila moja cigara. Prichádzam z očistca. Boh mi dovolil prísť sem, aby som ťa poprosil odslúžiť za mňa omšu. Vďaka nej budem môcť vojsť do raja.“ Páter Pio mu prisľúbil, že v nasledujúce ráno odslúži omšu za jeho vyslobodenie.

 Potom ho chcel odprevadiť k bráne konventu. Neuvedomil si, že dvere boli zavreté a zamknuté. Takto si na to spomínal: „Otvoril som ich a rozlúčil som sa s ním. Mesiac osvetľoval nádvorie, zasypané snehom. Až keď mi zmizol spred očí, prenikol ma strach, zavrel som dvere, vrátil sa do hosťovskej izby a tam mi prišlo mdlo.“ Keď o tom rozpovedal gvardiánovi konventu, otcovi Paolinovi di Casacalenda, ten si chcel údaje overiť. 

 Zašli teda na matriku obecného úradu, kde im dovolili nahliadnuť do zoznamu zomrelých v roku 1908. V ňom sa uvádzalo, že istý Pietro Di Mauro skutočne zahynul na udusenie a popáleniny 18. septembra 1908 počas požiaru v konvente, vtedy používanom ako útulok, v cele číslo štyri.“ Približne v tom istom čase mal páter Pio aj iné zjavenie duše z očistca.

 Rozprával o ňom týmito slovami: „Raz večer som bol sám na chóre kostolíka a ako som sa modlil, zrazu ma vyrušil zvuk krokov a zvuky, čo som pokladal za posúvanie sviec a váz na hlavnom oltári. Myslel som si teda, že tam niekto musí byť, a zavolal som: „Kto je to?“ Keď nikto neodpovedal, vrátil som sa k modlitbe. Opäť ma však vyrušili tie isté zvuky a dokonca som mal dojem, že jedna svieca spred sochy Panny Márie spadla. Chcel som vidieť, čo sa deje, a tak som sa postavil, podišiel k mriežke a v slabom svetle pri bohostánku zazrel mladého rehoľníka, ako upratuje. 

Na otázku, prečo je tam potme a kto vlastne je, odpovedal, že je jedným zo spolubratov, ktorý tam bol kedysi v noviciáte. Pokračoval, že za to, že zanedbával poklonu Ježišovi, keď prechádzal popred oltár, a neprejavil primeranú úctu Najsvätejšej Sviatosti uchovávanej vo svätostánku, je ešte stále v očistci. „No Boh vo svojej nesmiernej dobrotivosti ma sem poslal, aby si mohol urýchliť čas, keď sa budem môcť tešiť v raji. Pros za mňa!“ V domnení, že budem svojimi slovami veľkodušný, som odpovedal: „Budeš v raji zajtra ráno, keď budem sláviť svätú omšu.“ 


Nato tá duša zvolala: „To je kruté!“ a s plačom zmizla. Ten nárek zanechal v mojom srdci takú ranu, že ju budem cítiť celý život. Mohol som totiž tú dušu poslať do raja hneď, no odsúdil som ju ostať ešte ďalšiu noc v ohni očistca.“ Je zaujímavé, že páter Pio sa neskôr takto vyjadril: „Po ceste k nášmu konventu prichádza toľko duší zomrelých, koľko ich prichádza živých.“ Niet pochýb, že pátra Pia navštívilo množstvo duší z očistca, ktoré túžili po jeho modlitbách, obetách a výkupnom utrpení, aby odtiaľ mohli byť vyslobodené.   Modlime sa teda za duše zosnulých každodenne, zvlášť v tejto „dušičkovej“ oktáve

Viac na: zdroj: https://taylormarshall.com/2012/11/padre-pios-mysterious-encounters-with.html

---

Prekvapujúce tajomstvo duší v očistci:

Mária Simma
Sestra Emmanuela : O čo vás žiadajú duše z očistca ? 
Mária Simma : Poväčšine ma žiadajú, aby som za ne dala odslúžiť sväté omše a aby som na týchto omšiach bola prítomná. Ďalej ma žiadajú o modlitbu ruženca a krížovej cesty. 
Sestra Emmanuela : Čo presne očistec je ? 
Mária Simma : Je to geniálny vynález Boha. Predstavme si : jedného dňa sa dvere otvoria a objaví sa v nej bytosť neopísateľne krásna ... Taká krásna, akú ste ešte v živote nikdy na zemi nevideli. Ste očarený touto BYTOSŤOU, vyžarujúcu krásu o to viac, že táto bytosť vám naznačuje, že je do vás bláznivo zaľúbená. Predtým ste si nevedeli ani predstaviť, že by vás mohol niekto tak milovať. Vycítite tiež, že má veľkú túžbu pritiahnuť vás k sebe, objať vás a oheň lásky, ktorý už vo vašom srdci horí vás poháňa, aby ste sa vrhli do jej náručia ...V tom momente si uvedomíte, že ste sa už celé mesiace neumývali a že odporne smrdíte, že vám tečie z nosa, vaše vlasy sú mastné a zlepené, na šatách máte veľmi veľké škvrny a pod. ... Uvedomujete si, že sa v takomto stave nemôžete predstaviť, že sa najprv musíte ísť umyť, osprchovať a až potom znovu prísť a predstúpiť pred túto bytosť.... 
Avšak láska, ktorá sa zrodila vo vašom srdci je tak silná, že tento odklad na neskôr spôsobený tým, že sa idete osprchovať, je úplne neznesiteľný ! Bolesť z neprítomnosti, hoci iba dočasnej, trvajúcej iba niekoľko minút je hroznou spáleninou v srdci a závisí od intenzity prejavovanej lásky. To je očistec ! Je to oneskorenie spôsobené vašou nečistotou, akoby „ čakacia doba “ pred Božím objatím – popálenina lásky, ktorá vám spôsobuje hrozné utrpenie, je to akoby nostalgia po láske. A presne táto nostalgia nás očisťuje z toho, čo je ešte v nás nečisté. Očistec je miesto túžby, šialenej žiadostivosti po Bohu, po tom Bohu, ktorého už duša pozná, lebo ho videla, ale s ktorým ešte nie je zjednotená. Očistec je ako veľká kríza, spôsobená nedostatkom Božej prítomnosti. 
Sestra Emmanuela : Mária, majú tieto duše v očistci predsa len nádej a radosť v ich utrpení ? 
Mária Simma : Áno. Žiadna duša by sa nechcela vrátiť z očistca na zem, pretože má poznanie, ktoré nás nekonečne presahuje, a nemohla by sa už nikdy vrátiť do temnoty zeme. Hľa, v tom spočíva rozdiel medzi očistcom a utrpením, ktoré poznáme tu na zemi. V očistci majú duše istotu, napriek hroznej bolesti, že budú môcť navždy žiť s Bohom. Táto absolútna istota im spôsobuje to, že radosť je väčšia ako bolesť. Neexistuje na zemi nič, čo by v nich vyvolávalo túžbu znovu tu žiť, lebo na zemi si nie sme nikdy ničím istí. 
Sestra Emmanuela : Môžete nám povedať, či dušu posiela do očistca Boh, alebo či sa duša sama rozhoduje tam ísť ? 
Mária Simma : Duša sa sama rozhoduje ísť do očistca, aby bola čistá, keď pôjde do neba. V očistci duša úplne plní Božiu vôľu. Teší sa napríklad z dobra a želá si naše dobro. Veľmi miluje Boha, aj ľudí na zemi. Je dokonale spojená so Svetlom Božím v Duchu Svätom. 
Sestra Emmanuela : V momente smrti vidno Boha v plnom svetle, alebo len neurčitým spôsobom ? 
Mária Simma : Ešte neurčitým spôsobom, ale s takým jasom, že to stačí na vyvolanie nostalgie. Oproti temnotám zeme je to oslepujúci jas, ale to ešte nie je nič oproti úplnému svetlu, ktoré spozná duša v nebi. 
Sestra Emmanuela : Mohli by ste nám povedať, aká je úloha Panny Márie pre duše v očistci ? 
Mária Simma : Často ich prichádza potešiť a hovorí im, že urobili veľa dobrých vecí na zemi a povzbudzuje ich.. 
Sestra Emmanuela : Existujú zvláštne dni, kedy ich vyslobodzuje? 
Mária Simma : Áno, stáva sa to hlavne na Vianoce, na Všetkých svätých, na Veľký piatok, v deň Nanebovystúpenia Pána a v deň Nanebovzatia Panny Márie 
Sestra Emmanuela : Ktoré z hriechov najčastejšie spôsobujú to, že nás dostanú do očistca ? 
Mária Simma : Sú to hriechy proti láske k blížnemu, zmilovaniu sa nad niekým, tvrdosť srdca, nepriateľstvo, ohováranie... Ohováranie, klebety, krivé obvinenia sú najhoršie pošpinenia, ktoré vyžadujú dlhé očisťovanie. 
Sestra Emmanuela : Môžete nám povedať, ktorí ľudia majú najväčšiu príležitosť ísť priamo do neba ? 
Mária Simma : Tí, čo majú dobré srdce ku všetkým, pretože láska k blížnemu ospravedlní mnoho hriechov ( sv. Pavol ). 
Sestra Emmanuela : Akými prostriedkami, ktoré máme na zemi k dispozícii, sa môžeme vyhnúť očistcu a ísť priamo do neba ? 
Mária Simma : Musíme urobiť veľa pre duše v očistci, pretože ony nám potom neskôr pomáhajú. Treba mať veľa skromnosti. Je to najväčšia zbraň proti Zlému. Skromnosť zaháňa Zlo. 
Sestra Emmanuela : Čo urobil lotor, keď mu Ježiš prisľúbil na kríži, že ešte dnes bude s ním v raji ? 
Mária Simma : Skromne prijal svoje utrpenie priznajúc, že je to spravodlivé a nabádal aj druhého lotra, aby tiež prijal svoj údel. Obával sa Boha, čo značí, že mal v sebe skromnosť. 
Sestra Emmanuela : Mária, môžete nám povedať, aké sú najúčinnejšie prostriedky na oslobodenie duší z očistca ? 
Mária Simma : Hlavne sv. omša, pretože sa počas nej sám Kristus obetuje z lásky k nám. Je to obeta Krista seba samého Bohu, čo je najkrajšia obeta. Kňaz je zástupca Boha, ale Boh sám sa ponúka a obetuje sa za nás. Účinok sv. omše za mŕtvych je o to väčší, čím väčšiu úctu k svätej omši mal nebožtík za svojho života, či sa počas nej modlil s úprimným srdcom, či na ňu chodil, ak mal voľno, aj počas týždňa. Títo ľudia majú ešte väčší úžitok zo sv. omší, ktoré sa za nich slúžia. Aj tu každý zožne to, čo zasial. 
Sestra Emmanuela : Mária, vy ste boli viac ráz vyzvaná trpieť za duše v očistci, aby boli vykúpené. Čo ste v tých chvíľach prežívali a cítili ? 
Mária Simma : Po prvý raz, keď sa ma duša spýtala, či chcem naozaj telesne trpieť za ňu počas troch hodín a potom znova budem môcť pracovať, som si povedala, že keď bude po troch hodinách po všetkom, môžem to azda prijať. Počas tých troch hodín som mala pocit, akoby to trvalo skôr tri dni, natoľko to bolo bolestivé. Avšak nakoniec, keď som sa pozrela na hodinky, videla som, že to naozaj trvalo len tri hodiny. Duša mi povedala, že tým, že som prijala toto utrpenie s láskou počas troch hodín, ušetrila som jej 20 rokov očistca. 



Sestra Emmanuela : Prečo tri hodiny utrpenia na zemi za 20 rokov utrpenia v očistci ? Prečo malo vaše utrpenie väčšiu cenu ? 
Mária Simma : Utrpenie na zemi nemá vždy tú istú cenu. Keď trpíme na zemi, môžeme ďalej rásť v láske, môžeme získať zásluhy, čo nie je prípad utrpenia v očistci, pretože tam slúži utrpenie iba na očistenie sa od hriechu. Na zemi máme všetky milosti a slobodu vybrať si. 
Toto môže dať mimoriadny význam nášmu utrpeniu. Keď tieto bolesti obetujeme a prijímame s trpezlivosťou a skromnosťou, tak aj celkom malé obety, čo ponúkame, môžu mať neslýchanú moc v pomoci dušiam. Najlepšie je spojiť naše utrpenie s utrpením Ježiša a zveriť ich do rúk Márie, lebo ona bude najlepšie vedieť, ako ich použiť, pretože my sami často nepoznáme súrne potreby tých, čo sú okolo nás. Toto všetko nám Mária vráti v hodine smrti a bolesti, čo sme jej obetovali, budú našim najcennejším pokladom na druhom svete. 
Sestra Emmanuela : Často nás jestvovanie utrpenia v našom živote poburuje a robí nám ťažkosti prijať ho a dobre ho prežívať. Ako teda prežívať utrpenie, aby mohlo prinášať ovocie ? 
Mária Simma : Utrpenie je najväčším dôkazom Božej lásky. Ak ho dobre obetujeme, môžeme získať veľa duší. 
Sestra Emmanuela : Čo treba robiť, aby sme prijali utrpenie ako dar, a nie ako bolesť, ako to často býva ? 
Mária Simma : Treba všetko odovzdať Panne Márii, lebo Ona najlepšie vie, kto potrebuje takú, či onakú obetu svojho utrpenia, aby bol zachránený. 
Sestra Emmanuela : Mária, jestvuje v očistci medzi dušami pobúrenie nad ich utrpením? 
Mária Simma : Nie, ony sami sa chcú očistiť. Chápu, že je to potrebné. 
Sestra Emmanuela : Mária, prečo duše v očistci nemôžu získať žiadne zásluhy, keď my na zemi ich ešte môžeme mať ? 
Mária Simma : Pretože v momente smrti je koniec možnosti získať zásluhy. Pokým žijeme na zemi, môžeme napraviť zlo, čo sme spôsobili. Aj anjeli ” žiarlia “na nás, lebo my máme možnosť rásť dovtedy, kým sme ešte na zemi. 
Sestra Emmanuela : Aká je úloha oľutovania či kajúcnosti v hodine smrti ? 
Mária Simma : Oľutovanie je veľmi dôležité ! Hriechy sa odpustia, ale zostávajú ešte dôsledky hriechu. Ak chceme získať plnomocné odpustky v momente smrti, čo značí ísť priamo do neba, musí byť duša úplne oslobodená od akejkoľvek náklonnosti k hriechu. 
Sestra Emmanuela : V momente smrti, skôr ako vojde duša do večnosti, má ešte možnosť obrátiť sa k Bohu, hoci aj viedla hriešny život ? Je určitý časový úsek medzi zdanlivou a skutočnou smrťou ? 
Mária Simma : Áno, Pán dáva každému niekoľko minút na oľutovanie svojich hriechov a na rozhodnutie : Prijímam, či neprijímam možnosť ísť k Bohu. Vtedy človek vidí film svojho života. Poznám jedného muža, ktorý veril v cirkevné prikázania, ale neveril v život večný. Jedného dňa vážne ochorel a upadol do kómy. Videl sa v jednej izbe s tabuľou, na ktorej boli napísané všetky jeho dobré a zlé skutky. Potom tabuľa zmizla, aj múry izby a bolo tam nekonečne krásne. Keď sa prebral z kómy, rozhodol sa zmeniť celkom svoj život. 
Sestra Emmanuela : Mária, v momente smrti sa Pán zjaví všetkým dušiam rovnako mocne ? 
Mária Simma : Každému je daná možnosť vidieť svoj prežitý život ako aj utrpenie, ktoré príde v očistci. Nie je to však rovnaké pre každého. Intenzita odhalenia závisí od života každého človeka. 
Sestra Emmanuela : Mária, má diabol dovolené napadnúť nás v momente smrti? 
Mária Simma : Áno, ale každý človek má aj milosť odporovať mu. Keď ho človek odmietne, démon nemôže nič urobiť.
Sestra Emmanuela : Keď niekto vie, že čoskoro zomrie, ako sa môže podľa vás najlepšie na to pripraviť ? 
Mária Simma : Úplne sa odovzdať Pánovi, obetovať mu všetko svoje utrpenie, byť šťastný s Bohom. 
Sestra Emmanuela : Aký postoj máme zaujať pred niekým, kto zomiera ? Čo najlepšie možno pre neho urobiť ? 
Mária Simma : Vždy sa treba veľa modliť a pripraviť osobu na smrť. Treba jej povedať pravdu. 
Sestra Emmanuela : Aké rady môžete dať tým, čo sa chcú stať svätými už na tejto zemi ? 
Mária Simma : Byť veľmi skromným. Nezaoberať sa sebou samým. Pýcha je najväčšou pascou, ktorú Zlý používa. 
Sestra Emmanuela : Možno žiadať Pána odpykať si svoj očistec na zemi, aby sme ho nemuseli prežívať po smrti ?Mária Simma : Áno, poznala som jedného kňaza a jedno mladé dievča, čo boli v nemocnici a obaja trpeli na tuberkulózu. 
Mladé dievča povedalo kňazovi, že žiada od Pána, aby mohla trpieť na zemi toľko, koľko treba aby sa dostalo priamo do neba. Kňaz jej odpovedal, že on sám si nedovolil Boha o to žiadať. Bola pri nich jedna rádová sestra, ktorá si vypočula ich rozhovor. Mladé dievča zomrelo prvé a kňaz zomrel neskôr. Tento kňaz sa zjavil rehoľnej sestre a povedal jej : Keby som bol mal dôveru toho mladého dievčaťa, aj ja by som sa bol dostal rovno do neba. 
Sestra Emmanuela : Mária, sú rozdiely v stupňoch očistca ? 
Mária Simma : Áno, je veľký rozdiel v stupni duchovného utrpenia. Každá duša má svoje vlastné utrpenie, ktoré zodpovedá jej samej. 
Sestra Emmanuela : Vedia duše v očistci, čo sa stane vo svete ? 
Mária Simma : Nevedia všetko, ale vedia veľa vecí. 
Sestra Emmanuela : Hovoria vám tieto duše čo sa stane ? 
Mária Simma : Povedia jednoducho len, že „ niečo je pred dverami “, ale nepovedia čo. Povedia iba toľko, koľko je potrebné na to, aby sa ľudia obrátili. 
Sestra Emmanuela : Utrpenie v očistci je bolestnejšie ako veľké utrpenie tu na zemi ? 
Mária Simma : Áno, ale iba symbolickým spôsobom. Spôsobuje to väčšie bolesti v duši. 
Sestra Emmanuela : Prichádza Ježiš osobne do očistca ? 
Mária Simma : Nikdy mi to žiadna duša nepovedala. Do očistca prichádza iba Božia Matka. Raz som sa spýtala jednej duše z očistca, či ona sama hľadala dušu, na ktorú som sa spytovala. 
Odpovedala mi : Nie, Matka milosrdenstva nám povedala, ako to je. Ani svätí neprichádzajú do očistca, ale anjeli tam sú. Je tu svätý Michal, a každý anjel strážny je pri svojej duši. 
Sestra Emmanuela : Čo robia anjeli strážcovia v čistci ? 
Mária Simma : Potešujú a pomáhajú im. Duše ich môžu dokonca aj vidieť. 
Sestra Emmanuela : Dnes mnohí ľudia veria v reinkarnáciu. Čo nám o tom duše hovoria ? 
Mária Simma : Duše hovoria, že Boh nám dáva iba jeden život. 
Sestra Emmanuela : Niektorí hovoria, že jeden celý život nestačí na poznanie Boha a na to, aby mal človek naozaj čas obrátiť sa, a že to nie je spravodlivé . Čo by ste im na to odpovedali ? 
Mária Simma : Všetci ľudia majú svoj vnútorný hlas. Aj tí, čo sú iba matrikoví katolíci, rozpoznajú inštinktívne Boha. Úplne neveriaci človek neexistuje. Každý človek má svedomie od Boha, vnútorne rozpozná dobro od zla, samozrejme na rôznych stupňoch, a vie to dobre rozlišovať. S týmto svedomím sa každý človek môže stať blaženým. 
Sestra Emmanuela : Čo sa stane s ľuďmi, čo spáchali samovraždu ? Navštívili vás už také osoby ? 
Mária Simma : Až doteraz som nikdy nestretla prípad samovraha, čo by bol stratený. To však samozrejme neznačí, že také prípady neexistujú, dosť často mi duše hovoria, že najviac sú zodpovední tí, čo s nimi žili, keď boli nedbanliví, alebo keď odpovedali na ohováranie. 
Sestra Emmanuela : Ľutujú tieto osoby, že spáchali samovraždu ? 
Mária Simma : Áno, ale samovražda je niekedy spôsobená duševnou chorobou. Keď potom vidia veci v Božom svetle, ľutujú to, lebo zrazu pochopia, koľko milostí bolo pre nich pripravených na obdobie, čo mali ešte žiť. Vidia tento čas, čo im zostal. Vidia taktiež všetky duše, ktorým mohli pomôcť, keby boli obetovali zvyšok svojho života Bohu. Čo ich najviac bolí, je to keď vidia, čo všetko mohli urobiť, a neurobili, lebo si skrátili život. Ak je príčinou samovraždy choroba, Pán to berie do úvahy. 
Sestra Emmanuela : Navštívili vás osoby, čo samy seba pomaly ničia, napríklad predávkovaním sa drogami ? 
Mária Simma : Áno, nie sú stratené. Závisí to od príčiny drogovania sa, ale musia trpieť v očistci 
Sestra Emmanuela : Ak vám napríklad poviem : Veľmi vo svojom tele trpím, aj vo svojom srdci, je to pre mňa veľmi ťažké, chcela by som zomrieť ! Čo robiť ? 
Mária Simma : Áno, je to dosť časté. Povedala by som : Bože môj, môžem obetovať tieto bolesti na záchranu duší ? Pán mi dá vieru a odvahu. Avšak dnes to už nik nepovie. Možno tiež povedať, že týmto činom získa duša veľký pocit blaženosti pre nebo, kde sú tisícky rôznych blažeností, ale tam každý prežíva svoju plnú blaženosť, všetky želania sa mu splnia. Každý vie, že si viac nezaslúži.
Sestra Emmanuela : Osoby iných náboženstiev vás tiež prišli navštíviť ? Napríklad Židia ? 
Mária Simma : Áno, sú šťastní. Ten, kto svoju vieru prežíva dobre, je šťastný. Avšak prostredníctvom katolíckej viery je možné získať najviac pre nebo.
Sestra Emmanuela : Sú aj náboženstvá, ktoré sú zlé pre dušu ? 
Mária Simma : Nám katolíkom sú najbližší ortodoxní a protestanti. Je veľa protestantov, čo sa modlia ruženec. Sekty sú veľmi zlé. Treba urobiť všetko preto, aby sme zo sekty odišli.
Sestra Emmanuela : Sú v očistci aj kňazi ? 
Mária Simma : Áno, je ich tam veľa... Nepomáhali rešpektovať sv. Eucharistiu, a tým trpí celá viera. Často sú v očistci preto, že zanedbávali modlitbu, čo zmenšilo ich vieru. Je však aj veľa tých, čo išli priamo do neba !
Sestra Emmanuela : Čo by ste povedali kňazovi, ktorý by chcel byť kňazom podľa Božieho srdca ? 
Mária Simma : Poradila by som mu, aby sa veľa modlil k Duchu Svätému a každý deň ruženec.
Sestra Emmanuela : Sú v očistci aj deti ? 
Mária Simma : Áno, ale v očistci nie sú tak dlho, a nie je to pre nich veľmi bolestné, lebo nevedia dobre rozlišovať.
Sestra Emmanuela : V akom veku bolo najmenšie dieťa, ktoré ste videli ? 
Mária Simma : Štyri roky. Bola v očistci preto, lebo na Vianoce dostala do daru od rodičov bábiku. Jej sestra, dvojička, tiež dostala bábiku. Toto štvorročné dievčatko si bábiku pokazilo. Ukradomky a vediac, že ju nikto nevidí, vymenila svoju pokazenú bábiku za sestrinu dobrú. Vedela veľmi dobre vo svojom malom srdiečku, že spôsobí sestre bolesť. Vedela tiež, že je to klamstvo a nespravodlivosť. Za toto všetko sa dievčatko dostalo do očistca. Deti majú často živšie svedomie ako dospelí. Treba u nich bojovať proti klamstvu, na ktoré sú veľmi citlivé.
Sestra Emmanuela : Ako môžu rodičia pomôcť pri formovaní svedomia svojich detí ? 
Mária Simma : Ponajprv dobrým príkladom, to je najdôležitejšie a potom modlitbou. Rodičia majú požehnávať svoje deti a poúčať ich o veciach Božích.
Sestra Emmanuela : Navštívili vás duše, ktoré na zemi robili perverzné veci, napríklad sexuálne ? 
Mária Simma : Áno, nie sú celkom stratené, ale musia veľa trpieť, aby sa očistili. Napríklad homosexualita pochádza skutočne od Zlého.
Sestra Emmanuela : Aké rady by ste mohli dať týmto homosexuálnym osobám ? 
Mária Simma : Aby sa veľa modlili a dostali silu sa od toho oslobodiť. Majú predovšetkým prosiť sv. Michala archanjela, pretože hlavne on bojuje proti Zlému.
Sestra Emmanuela : Aké postoje nášho srdca môžu definitívne zatratiť našu dušu a priviesť ju do pekla ? 
Mária Simma : Ak niekto nechce ísť k Bohu.
Sestra Emmanuela : Ako sa môže človek dostať až do takého štádia, že úplne povie nie Bohu v momente smrti, aj keď ho môže vidieť? 
Mária Simma : Jeden muž mi raz povedal, že nechce ísť do neba, pretože Boh dopúšťa nespravodlivosť. Odpovedala som mu, že nie Boh, ale ľudia. Povedal : Dúfam, že nestretnem Boha po mojej smrti, lebo ho zabijem sekerou.
Mal v sebe hlbokú nenávisť voči Bohu. Boh necháva človeku slobodnú vôľu, každý sa môže rozhodnúť podľa vlastného výberu. Boh dáva každému počas celého života na zemi a aj v hodine smrti dostatok milostí, aby sa obrátil, aj keď strávil celý svoj život v temnotách. Ak žiadame o odpustenie, samozrejme bez vypočítavosti, môžeme byť zachránení. 
Sestra Emmanuela : Ježiš hovorí, že je ťažké bohatému dostať sa do kráľovstva nebeského. Videli ste podobné prípady ? 
Mária Simma : Ak robia dobročinné diela a robia všetko s láskou, aj bohatí môžu prísť do neba, tak ako chudobní.
Sestra Emmanuela : V súčasnosti vás ešte stále navštevujú duše z očistca ? 
Mária Simma : Áno, dva-trikrát do týždňa.
Sestra Emmanuela : Čo si myslíte o špiritizme ? Napríklad, keď vyvolávajú duchov zomrelých, keď spôsobujú otáčanie stolov a pod... ? 
Mária Simma : Nie je to dobré. Je to vždy diabolské, tými stolmi hýbe démon.


Sestra Emmanuela : Aký je rozdiel medzi tým, čo prežívate vy s dušami a špiritizmom s jeho praktikami ? 
Mária Simma : Nemáme vyvolávať duše zomrelých. Ja sa neusilujem o ich príchod. Pri špiritizme duše provokujú a privolávajú ich. Tento rozdiel je celkom jasný a musíme to brať do úvahy s celou vážnosťou. Ak by mali ľudia veriť iba jednu, jedinú vec z toho, čo som povedala, bola by som rada, keby to bolo nasledovné : tí, čo vykonávajú špiritizmus ( točiace sa stoly či iné podobné praktiky ) si myslia, že vyvolávajú duše zomrelých. V skutočnosti ak dôjde k odpovedi na ich volanie, je to vždy Satan a jeho anjeli, čo odpovedajú. Tí, čo vykonávajú špiritizmus, robia tým čosi veľmi nebezpečné ( veštci, čarodejníci, bosoráci ) tak pre nich samých, ako aj pre tých, čo ich žiadajú o radu. Sú v klamstve až po krk. Je prísne zakázané vyvolávať duše mŕtvych. Pokiaľ ide o mňa, ja som ich nikdy nevyvolávala, nevolám ich ani nikdy nebudem vyvolávať. Iba sám Boh umožňuje to čo sa mne stáva. 
Samozrejme, že Satan môže napodobňovať všetko, čo prichádza od Boha a aj to robí. Môže napodobňovať hlasy mŕtvych, môže napodobňovať ich vzhľad. Ale nech je to akýkoľvek prejav, prichádza vždy od Zlého. Satan môže dokonca aj uzdraviť, ale jeho uzdravenia nikdy dlho netrvajú. 
Sestra Emmanuela : Aj vás osobne oklamali nepravé zjavenia ? Napríklad diabol sa zmenil na dušu z očistca, aby sa vám prihováral ? 
Mária Simma : Áno, raz prišla za mnou jedna duša a povedala mi : Neprijmi dušu čo príde po mne, lebo bude od teba žiadať veľké utrpenie a nebudeš môcť urobiť čo od teba bude žiadať !
Bola som zmätená, lebo som si spomenula, čo mi povedal môj kňaz, že mám prijať každú dušu s veľkodušnou štedrosťou. Bola to naozaj pre mňa skúška poslušnosti. Sama seba som sa spytovala, či to nebol skôr démon ako duša z očistca. Preto som tejto duši povedala : Ak si démon, odíď odo mňa ! V tom momente zreval a odišiel. Je jasné, že duša, čo prišla po ňom, naozaj potrebovala moju pomoc. 
Sestra Emmanuela : Keď sa zjaví diabol, pomôže svätená voda zahnať ho ? 
Mária Simma : Áno.
Sestra Emmanuela : Teraz ste veľmi známa, hlavne v Nemecku a v celej Európe. Spočiatku ste boli utiahnutá. Ako vás ľudia zo dňa na deň začali uznávať a veriť, že vaše nadprirodzené skúsenosti sú skutočne autentické ? 
Mária Simma : Stalo sa to tak, že ma duša požiadala, aby som upovedomila ich rodiny, že majú vrátiť nespravodlivo nadobudnutý majetok. Ľudia videli, že to, čo som im povedala bolo pravdivé.
Sestra Emmanuela : Uznáva Cirkev túto veľmi zvláštnu charizmu, ktorú vykonávate pre duše v očistci a pre tých, ktorých sa vás apoštolát týka ? 
Mária Simma : Môj biskup mi povedal, že pokiaľ nedošlo k teologickej chybe, mám pokračovať. Súhlasí s tým. Kňaz našej farnosti, ktorý je aj mojim duchovným vodcom, taktiež tieto veci odobruje.
Sestra Emmanuela : Toľko ste toho urobili pre duše v očistci, že dozaista, keď vy tiež zomriete, tisícky duší vás budú sprevádzať až do neba! Domnievam sa, že nebudete musieť prejsť cez očistec ! 
Mária Simma : Nemyslím si, že pôjdem rovno do neba, bez očistca, lebo som mala viac svetla, viac vedomosti ako iní, moje chyby sú preto vážnejšie. Avšak aj tak dúfam, že duše mi pomôžu vstúpiť do neba. 
Sestra Emmanuela : Ste rada, že máte túto charizmu, alebo je to pre vás príťažou, všetky tie neprestajné žiadosti zo strany duší ? 
Mária Simma : Nesťažujem sa na ťažkosti, lebo viem, že im môžem veľmi pomôcť ! Pomáhať mnohým dušiam – to robím rada. Som šťastná, že to môžem robiť.

Pozri tež: Hodnota svätej omše

---

Dialóg sestry Márie z Kríža so zosnulou sestrou Gertrúdou odkrýva realitu očistca.

Svedectvo je svetovo známe a preložené do mnohých jazykov.
 

Zomrelá rehoľníčka svedčí o očistci
 
            Elisa Sophie Clementine Hebert, narodená 01. 12. 1840 v St. Georges, diecéza Coutances, rehoľným menom Mária z Kríža, zomrela 11. 05. 1917 v Cherbourg, v 76 rokoch života.
 
            Sestra Gertrúda, rehoľníčka, druhé meno Mária, zomrela v roku 1871 v 36 rokoch života.
 
Mária z Kríža:
„Ste diabol?“ – Na túto desivú otázku dostáva Mária z Kríža túto odpoveď:
 
Gertrúda:     
„Ale nie, to nie som. Ešte raz Vám hovorím, že zo mňa nemáte mať strach. Neuvidíte ma v mojich mukách, ale neskoršie, až budete mať viac duševnej sily, uvidíte duše v očistci a aké hrozné! Ale nemyslite na to, aby ste sa strachovali. Pán Boh Vám potom prepožičia potrebnú silu a odvahu a všetko potrebné na vyplnenie Jeho najsvätejšej vôle. Budem Vás sprevádzať tak, dlho, dokiaľ neprídete do neba. Budem sa za Vás prihovárať, uvidíte, či sú duše v očistci nevďačné.“
 
Na otázku, či je to pre ňu trest, že Gertrúda hľadá u nej pomoc, bolo jej povedané:
Gertrúda:     
„Nie, skutočne nie. Mám tým nájsť uľahčenie pre seba a Vy sa tým máte posvätiť.“
 
Mária z Kríža:
„Mňa tieto veci tak prekvapujú, že neviem, čo si mám o tom myslieť. To predsa nie je niečo obyčajného, takto Vás počúvať.“
 
Gertrúda:
„Dobre rozumiem Vášmu zdráhaniu. Keď ale Boh dovolil, aby som týmto spôsobom našla uľahčenie pre seba a Vy sa tým máte posvätiť? Určite budete mať so mnou súcit, či nie? Až budem vyslobodená, urobím pre Vás viac, ako Vy pre mňa. Je mnoho vecí, ktoré by som Vám mala povedať, ale nesmiem. Musíte sa ma sama pýtať, potom Vám budem môcť odpovedať.“
 
Mária z Kríža:
„Čo ste poslednýkrát mysleli tým, keď ste hovorili o veľkom a malom očistci?“
 
Gertrúda:
„Chcela som Vám povedať, že sú rôzne stupne očisty. Veľkým očistcom sa volajú tie miesta, kde sú duše vinami najviac obťažené. Dva roky som tam trpela hrozné bolesti a nemohla som vo svojom utrpení dať jedinú zmienku o sebe.
Potom nasledoval rok, kedy ste ma počuli nariekať. Bola som tam ešte vtedy, keď som s Vami hovorila. Od sviatku Zvestovania Panny Márie som v druhom očistci. V ten deň som po prvý raz uvedela Pannu Máriu! V prvom očistci Ju nikto nevidí. Jej pohľad dodáva odvahy. Naša dobrá Mamička k nám hovorí z neba. Zatiaľ, čo sa na ňu dívame, zmenšujú sa naše bolesti.
O rôznych stupňoch očistca Vám môžem dať vysvetlenie, nakoľko som sama všetkým prešla.
Vo veľkom očistci sú rôzne stupne. Na najhlbšom a najbolestnejšom, ktorý je dočasným peklom, sú hriešnici, ktorí sa vo svojom živote dopustili strašných  zločinov a v tomto stave ich prekvapila smrť. Sú zachránení takpovediac zázrakom – často modlitbami rodičov, alebo iných osôb! Niekedy sa nemohli ani vyspovedať a svet ich má za stratených. Ale Boh, nekonečné Milosrdenstvo, im v okamihu smrti dal na záchranu potrebnú milosť, ako odmenu za niektorý z dobrých skutkov, ktoré za svojho života vykonali.
Pre tieto duše je očistec hrozný. Rovná sa peklu, s tým rozdielom, že zatiaľ, čo tam Boha preklínajú, v očistci Ho duše chvália a ďakujú Mu za svoju záchranu.
Potom prídu tie duše, ktoré nespáchali také zločiny, ako prvé, ale boli ľahostajné k Bohu a trpia neslýchané muky. Sú celkom opustené, bez pomoci modlitby! Aj keď sa za ne niekto modlí, nemajú na ovocí modlitby účasť.
V tomto očistci sú aj vlažné osoby rehoľné, ktoré svoje povinnosti zanedbávali! K Pánu Ježišovi boli ľahostajné.
Tu sú aj kňazi, ktorí nerozmnožovali lásku k Pánu Bohu v dušiach im zverených a neplnili svoje povinnosti s posvätnou bázňou, príslušnou Božiemu Majestátu. Na tomto stupni som bola aj ja.
Jedna jediná ľahostajnosť osoby Bohu zasvätenej trápi Pána Ježiša oveľa viac, ako ťažké hriechy Jeho nepriateľov.
V malom očistci sú tie duše, ktoré zomreli v stave ľahkých hriechov, alebo tie, ktorým boli ťažké hriechy odpustené, ale nedali Bohu za ne plné zadosťučinenie. Aj v tomto očistci sú rôzne stupne, podľa zásluh jednotlivých duší.
Očistec duší zasvätených, alebo takých, ktoré dostali viac milostí ako iné, je dlhší a bolestnejší, ako duší prostredných.
Napokon máme očistec túžby. Tomu ujde len veľmi málo duší. To sa  podarí len tomu, kto na zemi horúcim srdcom túžil po hľadení na Boha. A to je niečo veľmi vzácneho, vzácnejšieho, ako by si niekto myslel, lebo mnohí ľudia – aj zbožní – sa dobrého Boha obávajú a     n e m a j ú     p r í l i š      t ú ž b u      p o      n e b i .
Aj tento očistec má svoje bolestné martýrium, podobne ako druhé stupne očistca. Byť zbavený pohľadu na Ježiša, to je nepredstaviteľné utrpenie.“
           
Mária z Kríža:
            „Poznajú sa duše v očistci navzájom?“
 
Gertrúda:
            „Určite, ale tak, ako sa duše môžu poznať. V druhom svete už nie sú mená. Zem a očistec sa nedajú porovnať. Len čo je duša oslobodená od smrteľnej schránky tela, zapadne do hrobu aj jej meno.“
 
Mária z Kríža:
            „Čo je vlastne očistec?“
 
Gertrúda:
            „To Vám môžem len nedostatočne objasniť. A Vy tomu porozumiete len do tej miery, koľko svetla Vám k tomu prepožičia Boh. Ale už to málo, čo Vám o tom môžem povedať, čo je to v porovnaní so skutočnosťou? Sme tu stratení vo vôli Božej. Na zemi, aj keď je niekto akokoľvek dokonalý, predsa si ponecháva vlastnú vôľu. Čo sa nás týka, nemáme už vôľu. Poznáme a dokážeme si oznamovať len to, čo sa páči Bohu a ináč nič.“
 
Mária z Kríža:
            „Hovoria medzi sebou duše v očistci?“
 
Gertrúda:
            „Duše sú spojené spôsobom duchov, keď to Boh dovolí, ale bez používania slov.“
 
Mária z Kríža:
            „So mnou však hovoríte!“
 
Gertrúda:
            „Pravdaže! Či ste duch? Či by ste mi rozumeli, keby som nehovorila slovami? Čo sa mňa týka, rozumiem Vám, aj keby neprešlo cez Vaše pery jediné slovo. Taká výmena myšlienok medzi duchmi a dušami je bežná v tele. Keď napríklad máte dobrú myšlienku, prianie, sú Vám dané Anjelom Strážnym, alebo niektorým svätcom, niekedy Bohom samým. Toto je teda reč duší.“
 
Mária z Kríža:
            „Kde je očistec?“
 
Gertrúda:
            „V strede zemegule, blízo pekla. Duše sú tam zhromaždené – ak  ich prehliadneme – na pomerne malom, úzkom, tesnom priestore, možno povedať, nakoľko ich je na milióny. Koľko miesta však potrebuje jedna duša? Denne ich na tisíce pribúda a väčšina z nich tu je 20-40 rokov, niektoré na dobu oveľa väčšiu, druhé zase na kratšiu!
            Hovorím to podľa toho, ako sa to počíta na Zemi – tu je však všetko iné!
            Keby ľudia vedeli, čo je to očistec a čo myšlienka, že sa tam dostali vlastnou vinou!!! Som tu už 8 rokov, zdá sa mi to však ako 10.000 rokov! Ó, môj Bože, povedzte to Vášmu duchovnému vodcovi! Nech sa mojim prostredníctvom dozvie, akým utrpením je toto miesto, aby to ešte v budúcnosti kládol dušiam na srdce!
            Mohol sa sám na sebe presvedčiť, aký veľký úžitok prináša     p o b o ž n o s ť za duše v očistci. Boh často udelí viac milostí na prímluvu týchto trpiacich duší, než skrze svätých.
            Ak chce niekto niečo celkom určitého dosiahnuť, nech sa obracia na tie duše, najmä na tie, ktoré vrúcne uctievali Pannu Máriu, a táto dobrá Matka ho vyslyší, lebo by rada videla tie duše vyslobodené. Potom Vám bude môcť duchovný vodca povedať, že nepochodil zle.
            Sú tiež duše, o ktorých možno povedať, že sa v očistci temer nezdržujú!!! Tak napríklad ja Vás môžem sprevádzať všade, kam idete, ale v noci, keď spíte, trpím viac, potom som v očistci! Niektoré duše si musia odtrpieť svoj očistec na miestach, kde zhrešili, iné opäť na stupňoch oltárov, na ktorých sa uchováva Najsvätejšia Sviatosť. Sú tam nie snáď pre niektoré svoje chyby, ktoré spáchali, ale za odmenu adorujú, že uctievali Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu, a že mali úctu k svätému miestu. Trpia menej, ako keby boli v očistci, a Ježiš, na ktorého hľadia očami viery a súčasne dušou – zmierňuje ich bolesti Svojou neviditeľnou prítomnosťou. Pochybenia, páchané priamo proti Sviatostnému Spasiteľovi, sú však v očistci kárané veľmi prísne! Božia Spravodlivosť nás zadržuje v očistci, ale nemyslite si, že nás Jeho Otcovské Srdce necháva tak celkom bez útechy. S horúcou túžbou očakávame okamih svojho úplného spojenia sa Pánom Ježišom, ale On po ňom túži práve tak, ako my.
            Na zemi sa často prejavuje určitým dušiam dôverným spôsobom (nakoľko Ho niektoré duše chcú počuť) a odhaľuje im Svoje tajomstvá. Sú to tie duše, ktoré celým svojim životom túžia zaľúbiť sa Mu, žijú len pre Neho!
V očistci sú duše obťažené ťažkými vinami, ale ľutujúce a napriek chybám, za ktoré musia pykať, sú zakotvené pevne v milosti a nemôžu už hrešiť. V miere, v akej sa duša čistí ohňom, chápe Boha, pravda bez toho, aby Ho videla, nakoľko by to už potom nebol očistec. Keby sme tu v očistci lepšie nepoznávali Boha ako na zemi, nebolo by naše utrpenie také prudké a naše martýrium také hrozné. Naša najväčšia bolesť je práve v tom, že On, jediný predmet našej túžby, je nám vzatý.“
 
Mária z Kríža:
            „Miluje duša v očistci Boha?“
 
Gertrúda:
            „Áno, ale to je zmierna láska a keby sme Ho tak na zemi milovali, nebolo by nás tu toľko na tomto mieste zmieru.“
 
Mária z Kríža?
            „Kde je sestra X?“
 
Gertrúda:
            „Vo veľkom očistci. Tam nedostáva od nikoho modlitbu. Boh je často rozhnevaný – ak to tak možno povedať – pri smrti mnohých rehoľných osôb, nakoľko si tieto duše vyvolil na to, aby Mu na zemi verne slúžili a po smrti Ho ihneď oslavovali a zatiaľ sa stáva opak: pre svoju nevernosť musia dlho zostať v očistci, dlhšie, ako ľudia svetskí, ktorí nedostali toľko milostí.“
 
Mária z Kríža:
            „Keď je niektorej duši určené zvlášť pekné miesto, nemá v očistci viac milostí, než mnoho iných?“
 
Gertrúda:
            „Istotne. Čím ku vznešenejšiemu miestu bola predurčená duša - ktoré má v nebi zaujať a tak Boha hlbšie poznávať - tým sú väčšie tiež jej poznatky a tým vrúcnejšie spojenie s Ním v mieste očisty. Tu je všetko odstupňované podľa zásluhy.
            Zem je už sama osebe očistcom. Medzi jej obyvateľmi sú takí, ktorí na seba dobrovoľne prijímajú pokánie a tak odpykávajú očistec. Oni prídu po smrti ihneď do neba. Ostatní začnú svoj očistec až tu, nakoľko na zemi nemali toľko veľkomyseľnosti, aby si ho odpykali.“
 
Mária z Kríža:
            „Je očistcový oheň pravým ohňom pozemským?“
 
Gertrúda:
            „Áno, s tým rozdielom, že očistcový oheň je Božej Spravodlivosti prostriedkom k očisťovaniu, a že v porovnaní s pozemským ohňom, zdá sa pozemský oheň m i e r n y , ako dych oproti mocnému žiaru, ktorý roznieti Božia Spravodlivosť.“
 
Mária z Kríža:
            „Ako môže duša vôbec horieť?“
 
Gertrúda:
            „Dopustením Božej Spravodlivosti, nakoľko v skutočnosti je vinná duša, lebo telo vykonáva jej rozkazy. Či ste niekedy videla mŕtvych, že by páchali zlo? Preto duša trpí tak, ako by trpelo telo. Iste si duša vytrpí na zemi očistec láskou, nakoľko aj ona je mučeníctvom. Duša, ktorá sa snaží Pána Ježiša skutočne milovať podľa miery svojich túžob, nie je toho schopná a tým vzniká stále jej utrpenie. Rovná sa to často stavu duše, ktorá sa snaží stále vzlietnuť k Bohu, ktorý je jej jedinou túžbou a súčasne sa cíti byť odstrkovaná, nakoľko jej očistec nie je ukončený.“
 
Mária z Kríža:
            „Prináša deň dušičiek mnohým dušiam vyslobodenie z očistca?“
 
Gertrúda:
            „Toho dňa mnoho duší opustí miesto zmieru a prichádza zvláštnou milosťou do neba. Iba v tento deň majú všetky trpiace duše - bez výnimky - podiel na verejných modlitbách Cirkvi Svätej, aj duše vo veľkom očistci. Vždy sa však uľahčenie každej jednotlivej duše riadi pomerom k jej zásluhám. Jedny dostanú viac, druhé menej. Ale všetky sa tešia tejto mimoriadnej milosti. Mnohým dušiam sa dostáva skrze Božiu Spravodlivosť v ich utrpení jedine tohoto uľahčenia. Nie je to však deň Dušičiek, kedy najviac duší vchádza do neba, ale na Svätú noc.“
 
Mária z Kríža:
            „Ako je to s plnomocnými odpustkami?“
 
Gertrúda:
            „O tom Vám môžem povedať, že je málo, veľmi málo duší schopných získať tieto (plnomocné) odpustky! To vyžaduje zvláštne uzobranie srdca a vôle a to je taká vzácna vec, vzácnejšia, než by si kto myslel. Takže možno veľmi neľahko dosiahnuť úplného odpustenia (trestu) hriechov.
            V očistci prijímame odpustky, ktoré sa nám venujú, podľa vôle Božej. Nie sme už závislí na hriechu, ale podliehame Spravodlivosti, nie Milosrdenstvu Božiemu.
            Preto dostávame len toľko z venovaných nám odpustkov, koľko sa Bohu páči, aby nám privlastnil. Keď je duša blízka svojmu cieľu – nebu, môže byť vyslobodená a vojsť do večnej radosti skrze plnomocný odpustok, ktorý je jej čiastočne, alebo celý privlastnený, ale všeobecne to neplatí.
            Duša vo svojom živote odpustky často podceňovala, alebo na ne nedbala. Nadovšetko spravodlivý Boh im podľa toho odpláca. Podľa Jeho dobrozdania môžu z nich dostať časť, ale sotva kedy celé.
            Pokiaľ človek žije na zemi, nemôže pochopiť, čo žiada Boh od duše, ktorá má pykať v očistci za svoje chyby. Vy si myslíte, že rad dobre vykonaných modlitieb môže duši ihneď pomôcť do neba? Tak tomu nie je! Kto pozná súdy Božie? Kto môže pochopiť     č i s t o t u ,     akú žiada od duše skôr, ako vojde do večnej blaženosti?
            Keby ľudia vedeli, keby chceli do toho na zemi vniknúť, aký život by potom viedli! Uvážte hlboko, koľkých všedných hriechov sa denne dopustí ľahostajná osoba, ktorá na svoju večnú spásu nemyslí, ktorá je celkom oddaná svetu!
            Koľko minúť venuje denne dobrému Bohu? A pomyslite, rok má 365 dní a ak sú všetky takto prežité? A keď sa takto prežije rad rokov, potom táto osoba umiera s dušou obťaženou množstvom hriechov, ktoré neboli odčinené, nakoľko na to vôbec nemyslela. V duši, ktorá je takto ponorená do sveta, sotva možno nájsť ešte malý lúč lásky, keď má skladať účet zo svojho života Tomu, ktorý to od nej žiada.
            Takýto život sa rovná nule! Život bez lásky k Bohu, bez čistoty úmyslu, musí byť znova začatý a to cestou zmieru.
            Duša mala žiť pre Boha, ale nežila pre Neho. Preto musí svoj život začať znova a to v neslýchaných bolestiach. Ona si Božie Milosrdenstvo na zemi neprivlastňovala. Bola otrokyňou svojho tela a teraz, keď je na mieste očisty, musí zaplatiť do posledného haliera, aby opäť nadobudla pôvodný lesk. Tak sa vedie dušiam, ktoré boli k Bohu a k večnej spáse ľahostajné.
            Milujte preto Boha tak veľmi, aby ste sem nemuseli prísť a získavať si utrpením bez zásluh Jeho lásku. Nenechajte si ujsť tu (na zemi) žiadne utrpenie, bolesti. Majú svoje zásluhy. Predovšetkým veďte život lásky! Ona je to, ktorá zmýva mnoho chýb a zabraňuje im, nakoľko nechceme uraziť Toho, koho milujeme. Preto duša, ktorá miluje Pána Ježiša skutočne, zostáva stále na stráži a vyhýba sa všetkému, čo sa Mu nepáči.“
 
Mária z Kríža:
            „Zamestnávajú sa duše v očistci výhradne svojím utrpením?“
 
Gertrúda:
            „Nie. Môžu sa modliť a modlia sa mnoho za veľké záujmy Božie a za ľudí, ktorí im pomáhajú. Chvália a velebia Boha za Jeho veľké a nekonečné milosrdenstvo, ktoré im preukázal, lebo hranice medzi PEKLOM a OČISTCOM boli veľmi tesné. Nechýbalo veľa a boli by sa zrútili do priepasti. Môžete si predstaviť vďačnosť takých duší, ktoré boli vyrvané satanovi?!“
 
Mária z Kríža:
            „Môžu sa duše v očistci navzájom potešovať, alebo je každá vo svojej bolesti osamotená?“
 
Gertrúda:
            „V očistci je sám Boh jedinou našou nádejou, našou jedinou útechou. Na svete dovoľuje Boh, aby človek niekedy hľadal útechu u verného priateľa vo svojich telesných a duševných bolestiach, za predpokladu, že priateľ je plný lásky k Pánu Ježišovi. Ináč je útecha neplatná.
            Tu ale sú duše zakotvené vo vôli Božej, ponorené do nej, ako do priepasti a jediný Boh môže ich bolesti zmierniť. Všetky duše prežívajú útrapy, aké zodpovedajú veľkosti ich vín, ale všetkým spoločná je bolesť, prevyšujúca všetky ostatné bolesti, že tu nemajú Ježiša, náš Život, náš Základ, naše Všetko a sme tým sami vinné, že sme od Boha odlúčené, správnejšie povedané: oddelené.
            A j    m a l á     m o d l i t b a     n á m    p r e u k á ž e     v e ľ k ú    s l u ž b u ! Občerství nás ako hlt vody!
            Dopustením Božím je často naša bolesť zvýšená ešte tým, že nedostaneme modlitby, ktoré sa za nás konajú. V očistci dostanú duše z modlitieb konaných na zemi len toľko, koľko Pán dovolí. Vedomie, že modlitby konané za nás, dostane niekto iný – pôsobí zvláštnu bolesť. Len málo duší dostáva modlitby, väčšinou sú opustené bez nádeje, že by dostali len jednu – jedinú.
 
Mária z Kríža:
            „Čo sa deje pri smrteľnom zápase a potom? Je duša vo svetle, alebo v temnotách? Akým spôsobom sa jej udeľuje rozsudok?“
 
Gertrúda:
            „Ja sama som smrteľný zápas neprežila, ako sama viete, ale môžem Vám povedať, že v tom rozhodnom okamihu sa satan vrhá na umierajúceho so všetkou zlosťou. Silné a veľkomyseľné duše majú často krátko pred smrťou hrozné boje s kniežaťom temnosti, ale vychádzajú víťazne. Boh nedopustí, aby duša, ktorá Mu bola po celý život oddaná, bola v posledných okamihoch stratená.
            Tie osoby, ktoré milovali Pannu Máriu a často Ju v živote vzývali, dostávajú v poslednom boji mnoho milostí. To platí tiež pre tých, ktorí uctievali sv. Michala, sv. Jozefa, alebo iného svätého.
            Práve v tom okamihu je veľmi obšťastňujúce vedomie, že máme u Boha dajakého prímluvcu. Sú duše, ktoré umierajú kľudne, bez akýchkoľvek skúšok. Boh má pri všetkom svoje úmysly. Čokoľvek nariadi, čokoľvek dopustí, je vždy na najvyššie dobro duší.
            Nakoľko ešte žijete na zemi, nemôžete si ani predstaviť, čo znamená Boh. My to už vieme a rozumieme. Naša duša je zbavená všetkých pút, ktoré nás stretli a bránili nám dôjsť k svätosti. Nemôžem Vám to nijako vysvetliť, ako to vyzerá, keď vidíme zem ináč, ako Vy. Tomu sa porozumie, až duša opustí telo. To sa zdá zem ako bodka v porovnaní s nekonečnými horizontami večnosti, ktoré sa pred ňou otvárajú.
            Keby sme sa mohli vrátiť na zem, keď sme už poznali Boha, aký život by sme viedli! Ale to je zbytočné uvažovanie. Kým človek žije, nemyslí na tieto veci, ide temer ako     s l e p ý !     S večnosťou sa nepočíta!
            Zem je jediným predmetom všetkých jeho prianí a ona je len prechodom a pojme iba telo. Na nebo sa myslí tak málo, alebo vôbec nie. Ježiš a Jeho láska, sú ako zabudnuté. Na tomto svete – tam dolu – sa ľudia riadia vlastnými domnienkami. Na onom svete nás riadi Boh svojim spôsobom.
Na zemi si človek nedokáže predstaviť a pochopiť, čo my tu musíme vytrpieť!
 
Mária z Kríža:
            „Milujete Boha?“
 
Gertrúda:
            „Určite, ale v tom stupni, v akom sa duša očistuje, t. j. ako sa blíži k svojmu oslobodeniu, blíži sa k svojej sláve, tým viac rastie tiež jej láska. Čím viac sa budeme blížiť k svojmu oslobodeniu, tým jasnejšie ma budete chápať.
            Veľmi sa mi uľahčilo, nie som už v ohni! Už som naplnená túžbou vidieť Boha. To je však spojené s hroznou bolesťou. Koniec našich utrpení nám nie je známy. Keby sme ho poznali, bolo by to pre nás radosťou, ale my predsa len cítime, že naše utrpenie sa mierni, že naše spojenie s Bohom začína byť vrúcnejšie, ale ktorý deň (ľudsky povedané) budeme v cieli, to nám zostáva skryté. To je Božie tajomstvo. Predsa však cítim, že sa blíži koniec môjho vyhnanstva, túžim po tom všetkými mojimi mohutnosťami, ale kedy budem vyslobodená, o tom neviem nič. Možno budem musieť ešte roky takto prežiť a tak si vytúžiť nebo. Sám Boh to vie!
Neprestávajte sa za mňa modliť, ja Vám to neskoršie odplatím.“
 
Mária z Kríža:
            „Vedia duše v očistci, čo sa práve deje na zemi?“
 
Gertrúda?
            „Áno, pokiaľ to Boh dopustí, aby sme sa za ich veľké záležitosti modlili.
            Naša modlitba sama nestačí! Keby Pán Ježiš našiel niekoľko duší dobrej vôle, ktoré by Mu boli úprimne pohotové k zmieru, aby tešili Jeho Srdce, plné horkosti a bôľov, mohli by Ho pohnúť k súcitu. Veď On si nič vrúcnejšie nepraje, než odpustiť tomu, kto sa pokorí!“
 
Mária z Kríža?
            „Viete v očistci o tom, že Cirkev je v znamení prenasledovania? A kedy toto prenasledovanie prestane?“
 
Gertrúda:
            „Vieme o jej prenasledovaní a modlíme sa za jej víťazstvo. Ale kedy a v akom merítku to bude, nevieme. Možno, že iným dušiam to je známe, mne však nie!
            Nedávno ste mali dobrú myšlienku, keď ste ma pri vďakyvzdávaní pozvala, aby som sa klaňala Ježišovi vo Vašej duši! Keby ste to boli už skôr robili, bola by som bývala účastná mnohého uľahčenia.
            Robte to v budúcnosti opäť tiež pred ostatnými Vašimi modlitbami a obetujte za mňa trochu z Vašej práce.
            Keď človek stratí rodičov a známych, vykoná za nich niekoľko modlitieb, niekoľko dní plače a to je všetko. Duša je ponechaná sama na seba! Iste si to zaslúžila a Božský Sudca nám na onom svete odpláca to, čo sme my urobili na zemi.
            Tie duše, ktoré na duše v očistci zabúdali, upadnú tiež do zabudnutia, ale keby im bol býval  niekto z očistca viac oznámil, neboli by snáď bývali také ľahostajné.“
 
Mária z Kríža:
            „Čo sa deje po smrti?“
 
Gertrúda:
            „Ako Vám to mám popísať? Človek tomu nemôže porozumieť, dokiaľ to neprežil. Chcem sa pokúsiť, aby som Vám to podľa možnosti vysvetlila. Keď duša opustí telo, je ako stratená, ako obostretá Bohom, ak sa smiem tak vyjadriť.
            Je obklopená takou svätosťou, že v jednom okamihu prehliadne celý svoj život, a súčasne vidí, čo si zaň zaslúžila. V tom jasnom videní si sama vyriekne svoj rozsudok.
            Duša neuzrie, nevidí Boha, ale je Jeho prítomnosťou akoby zničená. Keď je to duša previnilá, ako v mojom prípade, potom je taká zdrvená ťarchou svojej viny, ktorú má odčiniť, že sa sama vrhá do očistca! Až potom pochopí, čo je Boh a Jeho Láska k dušiam a aké nešťastie je hriech pre ňu a čo znamená v očiach Jeho Majestátu.“
 
Mária z Kríža:
            „Sú náhle a nepredvídané prípady smrti aktom Božej Spravodlivosti, alebo Milosrdenstva?“
 
Gertrúda:
            „Niekedy to, niekedy ono! Ak je niektorá duša úzkostlivá a Boh vie, že je pripravená objaviť sa pred Ním, odvoláva ju zo sveta náhle, aby ju ušetril hrôzy posledných chvíľ.
            Niekedy ale odvoláva duše náhle, aby ukázal svoju Spravodlivosť! Nie sú preto úplne stratené, ale ukrátené o sviatosti umierajúcich, alebo ich mohli prijať len v rýchlosti, bez toho, že by sa na poslednú cestu dobre vyzbrojili. Ich očistec je bolestný a trvá dlho!
            Iné duše opäť, ktoré už mieru svojich zločinov naplnili a ku každému volaniu milosti sú hluché, odvoláva ich Pán zo zeme, aby už Jeho Spravodlivosť nedráždili!“
 
Mária z Kríža:
            „Ako je to s dušou, ktorá ide priamo do neba?“
 
Gertrúda:
            „V takej duši ide jednoducho o pokračovanie v zjednotení s Ježišom. Začala ho už na zemi a ono je už samo osebe nebom.     Z j e d n o t e n i e      vo vlastnom nebi je – pravdaže – vrúcnejšie, než je na zemi možné! Boh súdi dušu podstatne ináč, ako sa to deje na zemi. Prihliada k temperamentu, charakteru, skúša, či to bolo urobené z ľahkomyseľnosti, či zo zloby. Ten, kto vidí na dno duše, pozná ihneď, ako sa tie veci majú! Ježiš je veľmi DOBRÝ, ale tiež SPRAVODLIVÝ!
Zatratený môže byť len ten, kto tam chce stoj čo stoj!
Vždy sa dostáva do tejto krajnej situácie len ten, kto zavrhol tisíce milostí a dobrých vnuknutí!, ktoré Boh každej duši prejavuje. Je teda zavrhnutý výhradne svojou vlastnou vinou!!!“
 
Mária z Kríža:
            „Ako to, že to diabol vie?“
 
Gertrúda:
            „Nemožno sa diviť, že diabol a jeho spoločníci majú poznanie do budúcnosti o všetkých veciach, ktoré sa uskutočnia. Diabol je duch, má teda viac múdrosti a rozpoznávacích schopností, než ktorýkoľvek človek na zemi, okrem niektorých svätých, ktorých Boh osvecuje Svojím Svetlom!
            Diabol vidí presne, ako to na svete chodí a svojím ostrovtipom môže mnohé predpokladať, čo sa skutočne stane. Pre každého, kto sa stane jeho otrokom a hľadá u neho radu, to znamená smrť a skazu. To je hriech a ten sa protiví Bohu!“
 
Mária z Kríža:
            „Ako môžeme poznať, že milosť pochádza od Boha?“
 
Gertrúda:
            „Milosti, ktoré udeľuje Boh, prepadnú dušu ako lejak za krásneho jasného dňa, prekvapia každého. Tu sa nikto nemusí obávať, že je v klame, že dajakú mimoriadnu milosť vyhľadával, keď na to vôbec nemyslel.
            Celkom ináč je tomu, keď si duša milosť namýšľa. Sú to len výtvory domýšľavosti! Toho druhu „milosti“ sa treba obávať, lebo tu máva ruky diabol. Využíva slabý rozum, nezdravý úsudok svojich vodcov. Môžem Vám povedať, že na svete je takých duší mnoho. Diabol ich používa, aby zosmiešnil náboženstvo. Len málo ich miluje Boha, ako by si prial.
            Hľadajú seba a domnievajú sa, že hľadajú Boha a vymýšľajú si svätosť, ktorá nie je pravá. Konáte správne, keď nemáte ku extázam dôveru. Musia sa prijať, keď ich udelí Boh, ale nechce, aby duša po nich túžila. To nie sú veci, ktoré vedú do neba!
            Život umŕtvovania a pokory je istejší, ten si máme viac priať. Je pravda, mnohí svätí mali zjavenia a extázy, ale to je odmena, ktorú im udelil Boh po dlhom živote bojov a odriekania, alebo aby slúžili k uskutočneniu veľkých vecí, ktoré vyžadovala Jeho česť.
            Ale to všetko sa dialo bez hluku, v tichu modlitby a keď to vyšlo najavo, boli svedkovia celkom zahanbení a hovorili o tom len z poslušnosti.“
 
Sviatok Nepoškvrneného Počatia –
– 2 hodiny:
            „Ach, ako mnohý ľudský život sa zdá byť plný dobrých skutkov a v hodine smrti je predsa prázdny, pretože v ňom všetky zdanlivo dobré skutky, oslňujúce diela, ten „vzorný“ život, nebol výhradne pre Ježiša.
            Bola to snaha vystupovať, skvieť sa, ako verne plniaci svoje náboženské povinnosti. Toto je – žiaľ Bohu – toľko kresťanov. A aké sklamanie na onom svete!
            Keby ste vedeli, ako málo je ľudí, ktorí pracujú jedine pre Boha! Aká ľútosť zaplaví dušu pri smrti, keď pominie všetka zaslepenosť. Keby človek aspoň niekedy pomyslel na večnosť!
            Čo znamená celý život v porovnaní s oným dňom, kedy pre vyvolených nebude už žiadneho súmraku a zavrhnutým nesvitne žiadna ranná zora.“
 
Mária z Kríža:
            „Čo je nebo?“
 
Gertrúda:
            „Chcem sa pokúsiť, aby som Vám ho urobila pochopiteľným, pokiaľ je to pozemšťanom možné. Je to nekonečný rad bez prestania za sebou idúcich nových a nových sviatkov, je to vždy nové šťastie, aké dosiaľ ešte nikto nikdy nemohol pocítiť!
            Je to prúd rozkoše, ktorý neustále zaplavuje vyvolených, jednoducho, nebo je Boh, Miláčik, požívaný vo Svojej Sláve!
            Jedným slovom: nebo je nasýtenie Bohom a nikdy nebyť nasýteným! Čím viac duša na zemi Boha milovala, tým vyššie stúpa na vrchol dokonalosti, tým viac Ho miluje a požíva v nebi. Ježiš je pravou radosťou zeme a večnou radosťou na onom svete!
            Svätý Michal patrí k serafom a je prvým anjelom v nebi! Prevyšuje svojou krásou všetkých anjelov v nebi. Je prítomný, keď sa duša lúči s telom. Videla som ho a všetky duše ho vidia, nie je iba svedkom pri udeľovaní rozsudku, ale je vykonávateľom Božej Spravodlivosti. Nesie totiž dušu na miesto očisty, aby ju - keď podala zadosťučinenie Božej Spravodlivosti - uviedol do večnej blaženosti.
            Chcela by som Vám urobiť zrozumiteľným, keď hovorím „nesie dušu“ do očistca, lebo duša nemôže byť nesená. Predsa  tomu je tak, že všetko, čo sa deje tu na onom svete, je pre Váš svet tajomstvom! Sv. Michal má s nami súcit a povzbudzuje nás v našich bolestiach, hovorí k nám z neba. Keď to Boh dovolí, môžeme s ním nadviazať priame spojenie, po spôsobe duchov. Ak k nám prichádza sám, trpíme ako obyčajne. Keď príde ako sprievod Panny Márie – vidíme Ju v tele – kým je u nás, netrpíme.
            Na svoje sviatky nás navštevuje a vracia sa potom s mnohými dušami späť do neba. Aj naši Anjeli Strážni nás navštevujú. Vždy, keď niektoré duše rozmnožia počet vyvolených, je tým Boh oslávený a niečo z tej slávy pripadne aj na slávneho nebeského služobníka – sv. Michala.
            Je to pre neho cťou, privádzať Pánovi duše, ktoré budú celú večnosť ospevovať Jeho Milosrdenstvo a svoju večnosť spoja s večnosťou všetkých vyvolených!“
 
Mária z Kríža:
            „Ako môžeme sv. Michala najviac uctiť?“
           
Gertrúda:
            „Tým, že rozširujeme pobožnosť k dušiam v očistci, všade uvádzame na známosť, aká veľká úloha je mi pridelená práve pri trpiacich dušiach v očistci!“
 
Mária z Kríža:
            „Ako je to s prisľúbeniami, ktoré sú sľúbené za modlitbu ruženca k sv. Michalovi?“
 
Gertrúda:
            „Áno, je to tak. Lenže si nesmieme myslieť, že tí, ktorí ho mechanicky odriekajú a nesnažia sa o svoju dokonalosť, že hneď po smrti prídu do neba. Tak sa tomu nesmie rozumieť, to by bol omyl.
            Sv. Michal síce koná viac, než je sľúbené, ale neskracuje očistec tým, ktorí si ho sami zavinili dlhý! Zaiste bude ich utrpenie - pre pobožnosť a úctu k nemu - skrátené, ale že by boli celkom oslobodení, sama Vám môžem byť o tom dokladom.
            Okamžite sú vyslobodené tie duše, ktoré odvážne a vytrvalo pracovali na svojom zdokonalení a nemajú za čo by konali v očistci zmier!
            Sv. Michal zasahuje tiež v boji proti nepriateľom, útočníkom proti sv. Cirkvi. Stojí na čele prenasledovanej Cirkvi Božej, ale absolútne jej nehrozí skoré zničenie, ako si to nepriatelia prajú.“
 
Mária z Kríža:
            „Kedy sv. Michal zasahuje?“
 
Gertrúda:
            „To Vám nemôžem povedať. Ľudia sa musia na ten úmysel mnoho modliť, vzývať sv. Michala – archanjela, pripomínať mu jeho oprávnenie a vyprosovať jeho prímluvu u Boha. Má predsa nad Jeho Srdcom veľkú moc! V potrebách prítomnej doby je to najúčinnejší prostriedok.
 
Cenné rady:
            Duša Gertrúdy udeľuje svojej chránenkyni, ktorá bola určená na to, aby jej dopomohla k vyslobodeniu z očistca, rad cenných rád. Mali jej pomáhať pri jej úsilí o dokonalosť. Pokiaľ sú všeobecné, podávame ich tu, aby z nich mohlo čerpať - pokiaľ možno, čo najviac ľudí - úžitok na svoje vlastné posvätenie a na väčšiu slávu Božiu!:
- Konajte všetky svoje práce a úkony pred tvárou Božou, celkom jednoducho, bez túžby zapáčiť sa ľuďom. Pokiaľ sa neodpútate od všetkých tvorov a neprikloníte sa k samému Bohu, potiaľ nenájdete pokoj! Dobre uvažujte o tom, čo Vám teraz hovorím, bedlite pozorne nad svojím vnútorným životom, nad všetkým, čo konáte!
- Pýtajte sa každú hodinu, či je s Vami Boh spokojný, lebo sa musíte veľmi rýchlo posvätiť! Človek by nemal skúmať, čo robia iní. Umŕtvujte sa vážne sama a nepokúšajte sa zisťovať, či iní konajú tiež tak, lebo Boh nežiada od každého rovnakú dokonalosť. Preto tiež nedostali všetci rovnaké svetlo, akým Boh osvecuje Vás!
- Keď musíte zniesť dajaké utrpenie, nemáte to hneď každému oznamovať a nariekať, to Vám nespôsobí uľahčenie. Mali by ste o tom hovoriť predovšetkým s Ježišom a Vy to práve Jemu hovoríte naposledy.
- Vo svete sa stáva, aj v kláštoroch, že ľudia zabúdajú vopred obetovať svoje skutky Bohu, preto nebudú v hodine smrti pri účtovaní odmenené. Čím viac ste schopní urobiť pre Pána Ježiša, tým viac On urobí pre Vás!
- S akou radosťou pozorujeme, že sa so všetkou vážnosťou snažíte milovať Ježiša a pracovať na svojej dokonalosti! Rada by som zostala o chvíľku dlhšie v očistci, keby som Vám tým mohla prispieť k milosti, aby ste dosiahli ten stav, v akom Vás Boh chce mať, a aby ste v plnej miere plnili Jeho úmysly!
- Pre Vás niet prostrednosti. Buď sa stanete veľkou sväticou, alebo veľkou hriešnicou! Nespomínate si na to, ako Vás v prvých exercíciách uchvátilo miesto? Pre isté duše niet prostrednosti. Buď sa z nich stane anjel, alebo diabol. Vzťahovalo sa to tiež na Vás!!!
 
Mária z Kríža:
            „Keby som nebola s nikým hovorila o tom, že Vás počujem, aké následky by to malo? Viete, že som mala veľké pokušenie nechať si to pre seba?“
 
Gertrúda:
            „Bolo Vám ponechané na voľbu o tom mlčať, ale keby ste o tom nebola povedala, bola by som Vám k tomu radila, lebo Pán Boh to nerobí s dušami tak, že by na niektorú spadla dokonalosť priamo z neba.
            Nakoľko človek žije na zemi, je vôľa Božia, aby sa na zemi zdokonaľoval primerane radám, ktoré mu udeľuje. Bolo teda celkom správne, že ste sa niekomu zverili, práve, že Vás to stálo toľko sebazaprenia! Napokon nezáležalo to tak celkom na Vás. Boh riadi všetko k dobru tých, ktorí ho milujú a dokáže zo všetkého zároveň vyvodiť svoju česť!“
 
Mária z Kríža:
            „Môže sa stať, že by sa duše v očistci zmýlili v tom, čo očakávajú, že sa v budúcnosti stane?“
 
Gertrúda:
            „Áno. Či nemajú ľudia občas dojem, ako by Sám Boh svoje plány menil? (Čiste ľudsky vyjadrené. U Boha niet premeny.) Ak myslím napríklad toto: môže sa stať, že Boh vo Svojej Spravodlivosti chce niektorú ríšu, provinciu alebo osobu potrestať! Ak je však Božia Spravodlivosť odzbrojená modlitbou, alebo inými zbožnými úkonmi, môže udeliť milosť, alebo skúšku zmierniť. Podľa všemohúcej a vševediacej predvídavosti a nekonečnej múdrosti. Často tiež pripustí, aby boli predpovedené veľké udalosti, alebo o tom dá niektorým dušiam vedieť, aby Jeho tresty predišli, zadržali ich.
            Jeho milosrdenstvo je také veľké, že siaha k trestom len v najkrajnejšej situácii. Tak to bolo nedávno u osoby, o ktorej ste so mnou hovorila. V tom prípade mi Pán Boh nechal poznať, že by jej bol uložil len polovicu určených trestov, keby bola zostala v rovnakom rozpoložení. V tom zmysle by sa teda mohlo rozumieť vášmu slovu „mýliť sa“.
            Nemáte teda nikdy strácať odvahu, nech sa deje čokoľvek. Keby Pán Ježiš chcel, mohol by Vás v málo hodinách - áno, v jednom okamihu, priviesť na vrchol dokonalosti (Sv. Pavol). Oveľa radšej vidí, ako sa sama namáhate a prajete si poznať, aká drsná a tvrdá je cesta k dokonalosti! Buďte veľkodušná!
            Pán Ježiš Vám prepožičal mnoho milostí a dá Vám ich ešte viac, než mnohým iným, ale za to očakáva, že vo Vás nájde dušu veľmi oddanú, plnú obetavej lásky.
            Ak budete proti sebe, proti svojim náklonnostiam bojovať a konať so živou vierou, uskutoční sa všetko vaše očakávanie. Musíte žiť tak vedome v prítomnosti Božej, Ježišovej, že sa Vám to bude zdať celkom prirodzené.
            Pracujte všetkými silami na svojom zdokonalení. Ak budete chcieť, budete mať dosť pevnosti, aby ste premohli všetky úzkosti, ktoré sa stavajú do cesty Vášmu ujednoteniu s Pánom Ježišom a dospejete tam, kde Vás chce mať.
            Stojí to niečo, stále sa zapierať?
            Človek, keď sa zapiera, za takého mučeníctva prežíva najväčšiu radosť! Duša síce trpí, ale Ten, kvôli ktorému trpí, dá jej tiež ku každej obete a sebazapreniu milosť, ktorá jej dodá odvahu ísť stále vpred!
            Nič nepoteší Srdce Ježišovo tak veľmi, ako duša, ktorá napriek všetkým prekážkam sa neustále namáha a snaží sa o Jeho česť a o Jeho lásku! Koľko je však duší, ktoré Boh povolal k veľkej dokonalosti, ale oni zostali dolu, nakoľko nespolupracovali s Božími milosťami.
            Treba sa každý deň vzchopiť vždy znova a mnoho od seba žiadať, kto chce byť v službe Božej šťastlivý.
            Nemyslite si však, aj keď sa vážne usilujete, že budete hneď pri cieli. To, čo prežívate, je len nepatrná predtucha      z j e d n o t e n i a ,     do akého Pán Ježiš zamýšľa s Vami vojsť.
            Ako málo človek na zemi chápe, aké odpútanie Pán Ježiš požaduje od duše, ktorá Mu chce celkom patriť. Človek si myslí, že miluje, namýšľa si, že bude skoro svätý, pretože pozoruje na sebe viac citovej lásky. Ale všetky tieto citové zážitky sú nič! Duša sa musí pomaly oslobodiť od všetkého, čo ju obklopuje, najmä od vlastného „ja“,  od svojej samolásky,  od svojich náruživostí, vášní… aby mohla dospieť k      z j e d n o t e n i u      s     B o h o m !
            Pán Ježiš sám vie, aká je to pre prirodzenosť námaha, aby to dosiahla. Musí sa priniesť mnoho obetí. Áno, tu musí byť srdce priamo rozdrvené!!! To je iste tvrdé. Preto je len málo duší, ktoré to chápu.
            Vy, ktorá o milosrdenstve Božom chápete, nastúpte statočne cestu sebazničenia a oddanosti až do krajnosti. Pán Ježiš Vám už odstráni z cesty veľké prekážky!
            Nemusíte sa obávať, že by Vám úplná oddanosť Pánu Ježišovi bola na prekážku v plnení Vašich povinností! Naopak! Poznáte, že práve duša, ktorá je najvrúcnejšie spojená s Pánom Ježišom, plní svoje povinnosti čo najvernejšie. Ten, ktorého miluje, koná za ňu. On je takrečeno jedno s ňou.
            Jediná duša môže vo svojom okolí mnoho dobrého vykonať, ak je skutočne hlboko zakotvená v Bohu, ak vedie skutočne vnútorný život. Len duša s Ježišom spojená má právo na Jeho Srdce, ona Ním vládne, jej Ježiš nič neodoprie.
            Mohla by som o tom ešte mnoho povedať, ale by ste mi nerozumeli. Treba vyčkať, až príde Bohom určený okamih – a ten určite príde – ak po ňom túžime. Pán Ježiš túži po      z j e d n o t e n í     s Vašou dušou oveľa viac, než môžete chápať.
            Aké je dobré milovať Pána Ježiša, aké je blažené prejsť ihneď bez zastávky z vrúcneho spojenia s Ježišom na zemi k ešte vrúcnejšiemu zjednoteniu s Ním v nebi. (Premýšľajte o všetkom, čo Vám hovorím!)
            Jeden jediný úkon, ktorý za mňa obetujete v spojení s Ježišom, mi prinesie viac útechy, než mnoho ústnych modlitieb. Čím viac pokračujete vo svojom zdokonalení, tým rýchlejšie dosiahnem aj ja vyslobodenie.
            Opäť uplynul jeden rok od večnosti, tak prejdú všetky, jeden za druhým. Dni prejdú po sebe, až príde onen zvláštny, ktorý prinesie koniec Vášmu životu pozemskému a nastane život večný. Využite dobre každý okamih svojho života. Každý z nich Vám môže zaslúžiť nebo a uchrániť Vás od očistca!
            Každý úkon urobený pred Ježišovým pohľadodm, v spojení s Ním, Vám získa väčšiu slávu v nebesiach a rozmnoží Vašu lásku k milému Ježišovi!
            Každý z úkonov dokonalého života tvorí reťaz lásky a spája dušu viac s tým, ktorého miluje! Keď je posledný článok uzavretý, Ježiš roztrhne slabé putá, ktoré ešte zdržujú dušu v tele a keď bola takto oslobodená, vchádza s ňou v spojenie ešte vrúcnejšie a to na celú večnosť!
            Teraz už chápete, koľko potešujúceho poskytuje život aj napriek všetkým horkostiam, len keď každý jeho okamih je venovaný Pánu Ježišovi.
            Keď už niekoľko minút prežitých s Ježišom zanieťuje a nadchýna dušu tak, že zabúda na všetky bolesti, čo ešte len by mohla pochopiť, keby ste tu bez prestania pracovali na svojom zdokonaľovaní!
            Vy, ktorej Pán Ježiš udelil všetky možné prostriedky, aby ste svoj cieľ dosiahli!...
            Keby sme tu v očistci mali aspoň 5 minút času - ktorý strácate tým, že skúmate, či to, čo Vám hovorím, je správne - čo všetko by sme vykonali pre Toho, po ktorom naše srdce toľko túži!
            To diabol Vás občas zaslepuje a dosahuje, že nedbáte na to, čo Vám hovorím. Pohŕdnite jeho intrigami, dajte sa statočne do práce, posväcujte sa, nech je tento rok začiatkom onoho dokonalého života, aký od Vás Pán Ježiš žiada a očakáva.
            Na začiatku tohoto roku si vezmite ako zvláštne cvičenie, neprehovoriť ani jedno neužitočné slovo. Nevyjadrujte svoje city. Hovorte málo aj o veciach užitočných.
            Kroťte predovšetkým aj akokoľvek malú zvedavosť. Nech každé ráno patrí Váš prvý pohľad Ježišovi.
            Vaša prvá myšlienka, prvé slovo, nech je Ježišove, nech je to slovo vďaky a lásky!
            Vložte u päty oltára svoje srdce do Jeho Srdca na celý deň. Nech je to slovo vďakov až do večera.
            Potom Mu ukážte, čo ste zameškali a poďakujte sa Mu za milosť celého dňa!
            Nerobte si starosti s tým, že ešte nie som stále v nebi. Súhlasí, čo som povedala: Vojdem do neba toho dňa, v ktorom Vy dosiahnete dokonalosť, akú Boh od Vás žiada!
            Pán Ježiš Vás volá a vábi!
            Je mnoho stupňov dokonalosti a Vy nie ste určená pre najnižší. Vznešený Priateľ vie, že by k dokonalosti bolo treba zázraku, ale nechce tento zázrak urobiť. Pomaly, krok za krokom, sa musí človek škriabať po tejto ceste a ona je často ľudskej prirodzenosti ťažká!
            Nech Vás neznepokojuje, keď Vás ľudia neprávom obviňujú a predpokladajú úmysly, ktoré nemáte. Je tak dobre! Boh Vám tak dáva príležitosť k vrúcnejšej závislosti na Ňom samom.
            Chce, aby ste dosiahli tú výšku, kde Vám Váš vnútorný pokoj nikto a nič neulúpi, kde budete rovnomyseľná k radosti, bolesti, aj k protivenstvu všetkého druhu!
            On sám jediný vie – počujte dobre – chce mať všetky sily Vašej duše, chce Vaše srdce sýtiť a byť všetkým vo všetkom a verte, že to pre Vás nie je dielom jedného dňa.
            Ak nie ste úplne vo vnútri pokojná, nemôžete byť pokojná ani navonok.
            Vnútorné náruživosti sa odrážajú v zovňajšku a duša, ktorá starostlivo bdie nad svojím vnútrom, ovláda sa navonok!
            To od Vás Pán Ježiš žiada: život ustavičného spojenia s Ním, pokorný, skrytý, iba Jemu známy. Kiež On je Vaším jediným, Vaším Všetkým!
            Považujte všetko, čo sa Vám prihodí, za prostriedok k vrúcnejšiemu spojeniu s Vami, aby sa na Vás splnili Jeho úmysly. Neklaďte Mu v tom prekážky. Buďte veľkomyseľná! Len tak získate kľud a pokoj, ktorý Vám už roky ponúka!
            Pán Ježiš neukáže duši naraz, čo od nej žiada, naľakalo by ju to! Len postupne - a v akej miere zosilňuje jej milosť, v takej miere jej poodhaľuje Svoje tajomstvá a dáva jej podiel na Svojom Kríži.
            Vo svätom prijímaní nájdete mimoriadnu silu, skrze ktorú vystúpite k tej dokonalosti, akú Vám Pán Ježiš predurčil.
            Pretože Pán Ježiš je nekonečná Čistota, nekonečná Krása, Spravodlivosť, Dobrota a nekonečná Dokonalosť, žiada od duše, ktorú prijíma do neba, taký vysoký stupeň čistoty.
            Len pre Seba stvoril naše srdce! Darujte Mu ho, nedívajte sa pri tom dopredu ani  dozadu. Vrhnite sa do Jeho náručia a na Jeho Srdce a nebojte sa ničoho.
            Všetko, čo máte konať, konajte pred Jeho očami: svoje modlitby, práce… jedným slovom: nestrácajte Ho z očí!
            Ale všetko sa musí diať úplne pokojne, nenápadne, takže to okolie ani nespozoruje!!!
            Prispievajte všetkými silami k tomu, aby Pán Ježiš bol milovaný! Ponechajte veciam ich beh. A ak ste nútená vystúpiť, urobte to nestrojene, ináč sa strácate v celku. Keď ste urobili všetko, aby ste Ježiša potešili, neznepokojujte sa, keď sa Vaše námahy zdajú byť bez úspechu! Majte nekonečnú dôveru v     J e h o     d o b r o t u !     Nedopustí, aby ste boli zahanbená. Keby ste len tušili, aká veľká je Jeho moc! Čo všetko by urobil pre dušu, ktorú miluje!“
            Modlite sa častejšie medzi dňom:
            „Môj Bože, vyplň vo mne Svoje úmysly a nedopusť, aby som Ti kládla do cesty prekážky! Chcem, čo Ty chceš a ako dlho Ty chceš:“
            „Nebojte sa, že ste Mu snáď na ťarchu. Pozoruje s radosťou dôveru vo Vašom srdci. Snažte sa Mu páčiť od precitnutia až do večerného odpočinku a nedbajte na hnutia prirodzenosti.
            Len preto nepokračujete rýchlejšie v dokonalosti, že Vaša vôľa nie je úplne zjednotená s vôľou Božou. Niekedy máte strach sama zo seba – Ježiš na Vás čaká trpezlivo, napriek všetkému Vášmu zdráhaniu.
            Vaše otáľanie je len na Vašu škodu. Keby ste vedeli, aké milosti má pre Vás Ježiš pripravené, ochotne by ste Mu prenechali svoju odbojnú vôľu, ktorá je dnes ku všetkému ochotná, zajtra je však vrtkavá.
            On ju predsa žiada s takou dobrotou! Už sú to roky, čo Vás prenasleduje. Pre tú, či onú zámienku, ste hluchá, ale už je čas, najvyšší čas, aby ste uvažovali o tom, čo som Vám povedala. Vidíte sama, ako sa správate k Ježišovi a On je voči Vám taký trpezlivý! Nemyslite si, že by mohol byť už jedného dňa z Vás unavený? A ponechať Vás samu na seba? Veď si tak málo všímate milostí, ktoré Vám dáva. Mnoho ich ešte vyhradil pre budúcnosť!
            Dokazujte Mu preto už svoju lásku a odovzdajte sa do Jeho vôle, prenechajte Mu ju! Dosť dlho ste sa zdráhala. Aj veci, ktoré sa nezdajú dôležité, majú u Boha cenu, podľa úmyslu, s akým sú konané. Pánu Bohu by bolo milé, keby ste si zajtra ráno nenatreli chlieb maslom. Umŕtvujte telo aj ducha, zabudnite na seba!“
 
Mária z Kríža:
            „V čom spočíva pravá svätosť?“
 
Gertrúda:
            „Celkom dobre to viete, ale keď si prajete, opakujem Vám to: Pravá svätosť je v tom, že sa človek stále zapiera, žije ako obeta z obety. Ľudské dáva na bok, celkom sa ponecháva Pánu Bohu, aby s ním robil podľa Svojho zaľúbenia. Milosti prijíma od Boha v hlbokej pokore a žije – pokiaľ je to možné – v Jeho prítomnosti. Všetko koná pred Jeho očami a túži len po Jeho svedectve a odmene za námahu. Tak vyzerá svätosť.
            Ako ju chce Boh, takú ju žiada Ježiš od duší Jemu zasvätených, ktoré chcú žiť len z Neho a pre Neho. Všetko ostatné je klam! Boh hľadá duše, ktoré sú prázdne seba a chce ich naplniť Svojou slávou.
            Povinnosti a starosti Vás nesmú zaujať takou mierou, že by Vašej duši prekážali v neustálom spojení s Ježišom. Ale inak, aby ste mohla poznať Jeho vôľu a plniť ju!
            Keď Vás trápi dajaká starosť, príjmite ju odovzdane, ako Jeho dopustenie. Pán Ježiš môže predsa z každého zla vyvodiť dobro!!! Choďte teda jednoducho k svätostánku a zverte Pánovi, čo Vám leží na srdci!      J e h o     s r d c e     V á m     v š e t k o     u ľ a h č í !
            Naopak, ak prežívate radosť – zriedkavejšiu v ľudskom živote – prijímajte ju s pokorou a vďačnosťou a uvedomte si, že zem nemôže byť miestom trvalej radosti a pokoja, ale že je miestom vyhnanstva, kde je ľuďom údelom práca a utrpenie všetkého druhu!
            Buďte priamo vynachádzavá v utrpení a umŕtvovaní. Zapierajte svoju vôľu.
            Ľuďom, ktorí sú Vám sympatickí, vychádzajte menej v ústrety, zato tým, ktorí Vám robia bezprávie, vychádzajte v ústrety trochu viac a to s najlepším úmyslom, aby ste sa zapreli a získali zaľúbenie Ježišovo.
 
Mária z Kríža:
            „Čo na tom všetkom     z á l e ž í ?“
 
Gertrúda:
            „V takých veciach sa musíte snažiť umlčať svoje „ja“. Pre Krista sa musíte vzdať seba a so zatvorenými očami plniť to, čo On žiada!
            Nedávajte sa vyrušovať tým, čo sa deje okolo Vás, nech Vás nič takého nepripraví o vnútorný pokoj duše. Na ľudské reči by ste nemali dbať. Nič nech Vás nezdržuje na ceste k Bohu. Láska Ježišova Vám k tomu prepožičia potrebnú odvahu.
            Nikdy nemôžete vykonať dosť pre láskyplného a láskyhodného Boha. Čím viac sa od všetkého odpútate, tým viac Vás zahrnie výbornými milosťami.
            Často pocítite veľkú ľahostajnosť k veciam, pre ktoré ste predtým horlili. Tiež je to milosť Toho, ktorý Vás miluje. Chcel by Vás vidieť celkom jednoduchú, ako to očakáva od duší, ktoré Mu chcú celkom patriť.
            Pripúšťa, aby takým dušiam bolo ľahostajné a aby ich nezaujímalo nič, čo nie je On. Im je to ťažké, ale On ich chce oslobodiť od všetkého, aby ich mohol zaplaviť Svojou láskou. Aby to duša dosiahla, musí vojsť do vrúcneho spojenia s Pánom Ježišom tak, aby ju nič nemohlo priviesť z rovnováhy: námahy, radosti, utrpenia, neúspechy, priazeň a nepriazeň! Toto všetko na Vás nesmie pôsobiť, len On sám má vo Vás vládnuť!
            Neobzerajte sa ani, či to, čo ste vykonali, je dobré, alebo nie.
            Pravda, musíte svoje konanie kontrolovať vždy a zlepšovať, ale nesmie sa to diať na úkor vnútorného pokoja. Boh miluje prosté duše. Treba len, aby k Nemu prichádzali s opravdivou dobrou vôľou, s vôľou chcieť sa obetovať a Jemu pôsobiť radosť.     S p r á v a j t e     s a     k     P á n u     J e ž i š o v i     a k o     d i e ť a     k     m a t k e !!!
            Prenechajte sa celkom Jeho dobrote a vkladajte svoje záležitosti do Jeho rúk! Pán Boh sa nepozerá natoľko na veľké výkony, ale na lásku, s akou sa konajú. Skôr prosté činy a obety. Tak môže táto nepatrná obeta byť známa iba Jemu a Vám záslužnejšia, zatiaľ čo veľké veci budia skôr obdiv ľudí.
            Musíte byť skutočne vnútorná, aby ste sa zriekli chvály a uznania ľudí! Aby bol človek šťastlivý, a to predovšetkým v kláštore, musí ísť svojou cestou ako hluchý, slepý a nemý!
            Čo počujeme, máme si ponechať pre seba!
            Nikto ešte neoľutoval, že mlčal! Aj keď sme povinní vidieť a počuť, treba si počínať vždy tak, akoby sme nevideli a nepočuli!
            Keby ste vedeli, aké malicherné sú veci, ktoré dokážu narobiť niekedy hotové peklo. Diabol používa niekedy tieto daromnice, aby dušiam zabránil konať povinné dobro. Prechádzajte ponad tieto poľutovaniahodné maličkosti veľkomyseľne a nevenujte im pozornosť. Príťažlivosť Ježišova musí byť pre Vás taká mocná, že potom nebudete v pokušení zdržovať sa tým, v čom nie je On. Áno, všetko Vám prichádza od Neho a od Jeho lásky, nech by posielal zármutok či útechu. Jeho láska obracia svojim priateľom všetko k dobrému.
            Len dušiam skutočne vnútorným môže byť zverený duch zbožnosti. Keď človek nie je tým, čím by mal byť, keď duša nie je spojená s Pánom Ježišom, nedôjde Jeho slovo k sluchu, nevnikne do srdca. Také námahy nemajú požehnania, neprinesú ovocie.
            Tiež kazatelia a duchovní vodcovia pôsobia na dušu v pomere svojho osobného spojenia s Ježišom, t. j. primerane duchu modlitby a bdelosti a zachovaní vnútorného pokoja a podľa pohotovosti všetko konať a obetovať pre spásu s Ježišom. V tom je pravé šťastie na zemi.
            Ak máte niekoho pokarhať, kto sa previnil, robte to s veľkou nežnosťou, zároveň málo slovami a nikdy nie v hneve!
            Také pokarhania škodia nielen duši, ktorá ich prijíma, ale aj tej, ktorá ich udeľuje. Ak karháte dieťa, varujte sa spomínať na jeho predchádzajúcu chybu. To je chyba, ktorá sa často vyskytuje a Pánu Bohu sa veľmi nepáči. Bol by to hriech, keby ste tak konali! Ako môžete vedieť, že chyby, ktoré znova vynášate na svetlo, neboli už dávno odpustené? Prečo sa k tomu vracať? Pán Boh nám taký príklad nedal.
            Jednotlivec sa musí pre svoje chyby stále pokorovať, ale nemá právo vracať sa k starým chybám druhých!
            Skutočne kresťanská duša, ktorá chce zaľúbenie Božie, bude so svojím blížnym jednať tak, ako si praje, aby Boh jednal s ňou samou! Pamätajte si to dobre a konajte podľa toho!
            Keby ste sa snažili vážne o tom premýšľať, stačilo by to, aby ste boli pripravená na svätosť.
            O láske Srdca Ježišovho vie svet tak veľmi málo. Každý si ju vysvetľuje podľa svojho úsudku a to nie je správne. Dôsledok toho je, že sa k Nemu málo ľudia modlia tak, ako to Pán Ježiš žiada – chýba dôvera!!!
            Ježiš však vypočúva prosiacich podľa stupňa ich túžby a lásky! Preto nedostávajú milosti, o ktoré prosia! Pri tejto príležitosti Vám môžem prezradiť, prečo Vám Pán odoprel onú milosť, o ktorú ste Ho práve prosili.     M a l i     s t e     m a l ú     d ô v e r u !
            Ako často som Vám hovorila, aby ste nepočúvali svoj vnútorný hlas, ale jednoducho Ježišovi dôverovali. Či Vám – napriek Vašej slabosti – nemôže prepožičať silu, aby ste Mu dokonalým spôsobom slúžila?
            Čerpajte z Jeho Božského Srdca všetky milosti pre seba, pre svoje povolanie, pre blížnych. On Vám nič neodoprie, keď k Nemu prídete s dôverou a láskou. Dajte Božskému Priateľovi nadmieru svojej úbohosti, otvorte Mu priepasť svojej biedy a prenechajte Mu všetko ostatné!
            Jeho láske je vlastné obohacovanie práve tých najúbohejších, lebo tak sa najlepšie prejaví Jeho Dobrotivosť.
            Všetko Vaše konanie má oduševňovať živá viera.
            Hovorte mu pri prebudení: „Môj Ježišu, som tu, aby som plnila Tvoju svätú vôľu! Čo chceš odo mňa dnes, aby som sa Ti páčila?“
            Aká škoda aj pre tých, ktorí sa považujú za dobrých kresťanov, pre toľko celkom stratených zásluh – neosvoja si vzbudzovať dobrý úmysel! Bez dobrého úmyslu je všetko stratené, lebo sa to pre nebo nepočíta. Aj u Vás je žiadúce, aby čistota úmyslu bola väčšia! Musíte si ho jasne určiť.
            Pri jedle sa modlite: „Môj Ježišu, nasýť moju dušu svojou svätou milosťou, ako ja sýtim svoje telo potravou.“
            Pri vyučovaní: „Uč ma, ako ja učím svojich žiakov.“
            Pri umývaní: „Ježišu, očisti moju dušu, ako ja teraz umývam svoje telo.“
            A tak podobne konajte pri všetkých svojich úkonoch! Zvykajte si neustále vo svojom srdci rozprávať s Ježišom. Láska má byť jedinou pohnútkou počínania!
            Ak sa duše s veľkou láskou snažia o vyplnenie vôle Božej, v tom rozpoložení žijú a pracujú, dostanú hneď za odmenu nebo, bez prejdenia očistcom.
            V tomto ohľade je na svete stále mnoho nevedomosti. Čo sú tie krátke chvíle, prežité na zemi, oproti nekonečným radostiam v nebi?
            Pri smrti poznáte, že človek nikdy nemôže urobiť dosť!
            Majte neustále pred očami cieľ, ku ktorému Vás Pán Ježiš volá:    s v ä t o s ť ,     č i s t o t u ,     l á s k u     a kráčajte statočne vpred! On chce, aby ste sa stali – povedala by som – druhým Kristom! Čím viac sa duša obetuje, tým je šťastlivejšia. Lásku predchádza utrpenie!
            Je jeden stupeň lásky, ktorý dosahujú iba tí, ktorí dobre a mnoho trpeli. Hovorím tu predovšetkým o utrpeniach srdca. Jedno z najväčších utrpení pre dušu je poznanie, že nie je schopná milovať Ježiša tak, ako by chcela, hoci Ho skutočne miluje. Povedala by som, že Pán Ježiš hľadá na svete duše, ktoré by Ho milovali detinskou nežnou láskou, nežnou, úprimnou, vychádzajúcou z hlbín srdca. Nenachádza ich! Ich počet je taký nepatrný, že by ste tomu neverili. Ľudia považujú Pána Ježiša za privznešeného a preto si myslia, že s Ním nemôžu hovoriť od srdca k srdcu!!!
            Láska k Bohu je studená, úcta hraničí s akousi ľahostajnosťou, ľudsky povedané: pripravujú Pánovi bolesť, keď na Neho nemyslia!
            Predstavte si kruh priateľov. Jeden medzi nimi Vám dáva prednosť pred ostatnými, lepšie Vám rozumie, jeho láska uhádne, čo sa deje vo Vašej duši. Keď tento priateľ pozoruje, že je Vám ľahostajný, že s ním ani slovo neprehovoríte, že pre neho nemáte ani pohľad, ktorý by mu povedal, že aspoň v srdci má u Vás popredné miesto, istotne ho bude také správanie bolieť!
            Tak je to medzi Vami a Ježišom. Vaša ľahostajnosť Ho zraňuje tým viac, lebo k Vám prechováva prednostnú lásku a očakáva primeranú lásku Vášho srdca, aby Vás mohol zahrnúť milosťami, o cene ktorých nemáte ani tušenia.
            Verte tomu: záleží Mu na všetkom, čo konáte. Všetko, čo činíte, sa Ho dotýka!
            Nielen, že Mu máte v srdci pripraviť príbytok, ale Ho tiež musíte prosiť, aby v ňom prebýval. Čo by prospelo, keby niekto pripravil priateľovi pekný domov, ale nepozval by ho, aby sa v ňom ubytoval. Pozvite často Pána Ježiša túžbou svojho srdca, ale predovšetkým láskou! Oprite sa spokojne o dobré Srdce Ježiša, ktorému sa klaniate.
            Rozprávajte Mu všetko, ako svojmu najlepšiemu priateľovi, čo sa Vás dotýka. On Vám porozumie, On zo Svojej strany odhalí kútik Svojho Srdca, že budete vnútornejšia, ako ste!
            Už dávno očakáva od Vás viac lásky vo všetkom, čo konáte. Pamätajte si: Čím viac duša Ježiša miluje, tým záslužnejšie sú pred Ním jej diela a modlitby!!!
            V nebi sa odmeňuje len láska. Čo sa deje s iným úmyslom, rovná sa nule a je úplnou stratou.
            Milujte Ho teda celým srdcom! Aj mne to prospieva k spáse a získava mi uľahčenie.
            Obeta a láska! Do týchto dvoch slov musíte zahrnúť celý svoj život!!!
            Keby ste pochopili, čo je dobrý Boh! Nebolo by obety, ktorú by ste nepriniesli, utrpenia, ktoré by ste nechceli vytrpieť, len aby ste Ho na okamih videli! Uvážte, čo toto znamená pre celú večnosť!!!
            Nechajte Ho, nech s Vami točí podľa Svojho zaľúbenia a nech z Vašej strany nikdy nenarazí na odpor! Až budete tak ďaleko, až potom poznáte celú Jeho Dobrotu a pochopíte ju. Či nemá, ako neobmedzený Pán, právo žiadať od duše všetko, čo sa Mu páči, bez toho, že by jej prezradil dôvody? Prečo chcete svojím krátkozrakým rozhľadom skúmať Jeho konanie?
            Modlite sa radšej na Jeho úmysly a slepo poslúchajte! Toto od Vás žiada!
            Pracujte preto vážne na svojom posvätení. Zdvojnásobte svoju lásku, tešte Ho, milujte Ho za tých, ktorí Ho nemilujú, konajte zmier za tých, ktorí Ho urážajú, proste o odpustenie za tých, ktorí na to nemyslia. Pán Ježiš to od Vás očakáva. Odrieknete Mu to?
            Váš odpor je pre Vás utrpením. Je to pochopiteľné, lebo boj proti Bohu, ktorý Vás chce pritiahnuť k sebe, je oveľa väčšie utrpenie, než keby ste sa Mu bez výhrady a zdráhania celkom prenechali. Za veľké obety sa nazhromaždia veľké zásluhy. Je tak málo pravých priateľstiev na svete. Ľudia sa často milujú len náladovo, zo sebeckých záujmov!
            Malé ochladenie, slovo, v ktorom nie je dostatok ohľadu, rozlúči niekedy priateľov, ktorí sa zdali nerozlučnými. Príčina? Ich srdcia neboli dostatočne zakotvené v Bohu! Len tí, ktorí pretekajú vo svojom srdci láskou k Pánu Ježišovi, sú schopní dávať z toho prebytku svojim priateľom trvalo! Každé priateľstvo, ktoré nie je založené na Bohu, je prechodné, nemôže mať trvania.
            Hoci je Boh taký velebný a veľký, skláňa sa rád k milujúcej duši a zamestnáva sa až do najmenších podrobností všetkým, čo sa jej dotýka.
            V našej duši sú veci vnútorného rázu, ktorým rozumie len Boh a ktoré môžeme zveriť len Jemu. Boh pripúšťa, aby niektoré duše v sebe skrývali plnosť nežnej lásky, zatiaľ čo iné nie sú tak jemne založené. Toto je všetko podľa Jeho najsvätejších úmyslov! Srdce plné nežnej lásky dal tým, od ktorých žiada, aby všetku svoju lásku vlievali do Jeho klaňania hodného Srdca! On môže Svoje milosti rozdeľovať, ako sám chce.
Niektoré duše miluje zvláštnou láskou!
Telesné a duševné bolesti na zemi sú údelom priateľov Ježišových. Čím viac niektorú dušu miluje, tým väčší je jej podiel na bolestiach, ktoré z lásky k nám vytrpel.
Šťastlivé duše, ktoré prežívajú tieto prednosti!!! Je to najkrajšia cesta do neba.
Nebojte sa teda utrpenia, milujte ho, pretože Vás privádza bližšie k Tomu, ktorému patrí Vaše srdce! Nepovedala som Vám už raz, že Vám láska premení na sladkosť všetko, čo sa Vám zdá dnes ešte horké, pretože Vaša láska je dosiaľ slabá?
Neomylný prostriedok, ako rýchlo dospieť k vrúcnemu spojeniu s Pánom Ježišom, je láska, ale láska spojená s utrpením.
Keby ste vedeli, aké cenné sú pre duše utrpenia! Rovnajú sa nežným bozkom, ktoré Božský Milovník pripravuje duši, ktorú si chce najvnútornejšie zasnúbiť!!!
Posiela na takú dušu utrpenie za utrpením, bolesť za bolesťou, aby si ju celkom získal pre Seba! Potom s ňou môže rozprávať od srdca k Srdcu!!!“
 
Mária z Kríža:
            „Aké sú tieto božské rozhovory?“
 
Gertrúda:
            „Poznali by ste ich, keby ste len chceli. Pán Ježiš by pripravil milosti, ktorými by zaplavil Vašu dušu, len keby ju našiel otvorenú, ako si praje.
            Boh chce zachrániť veľký počet duší Vaším prostredníctvom, Vaším vedením a príkladom Vášho života. Keby bol Váš život tejto úlohe na prekážku, niesli by ste zodpovednosť za všetky duše, ktoré ste mohli zachrániť a nezachárnili ste.
            Najlepšia modlitba, okrem svätej omše, je     K r í ž o v á     c e s t a .
            Aby ste zotrvali v prítomnosti Božej, modlite sa, rozjímajte denne 14 zastavení Krížovej cesty! Pán Ježiš vidí rád, keď pamätáme na utrpenie, ktoré pre nás na Seba vzal. Na sviatky si vezmite na rozjímanie niektoré zo slávnych tajomstiev: zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie…
            Odporúčam ľuďom, aby sa v týchto ťažkých časoch modlili ruženec.
            V š e t k o     rýchlo pominie!
            Nepremárňujte toľko námahy na veci, ktoré jedného dňa pominú. Obráťte sa výlučne k veciam, ktoré nikdy nepominú. Keď svoje skutky konáte v Ježišovi, s Ním ozdobujete v nebi svoj trón, približujete sa o niekoľko stupienkov k Nemu, k Tomu, ktorého budete smieť pozorovať po celú večnosť, na Neho hľadieť a Jeho milovať. To by malo byť na tejto zemi Vaším hlavným zamestnaním!
            Stále sa ešte dostatočne     n e n a m á h a t e ,      aby ste bdeli nad svojím vnútrom a zostávali vedome v prítomnosti Božej. Skúšajte to! Pán Ježiš žiada len dobrú vôľu, ostatné obstará Sám.
            Povedzte si každý deň:
            Čím som napriek všetkým milostiam, ktorí mi Pán Ježiš udeľuje? Čím by som mala byť? Čím by som bola, keby som na ne bola vždy odpovedala?
            V ď a č n o s ť !
            Pán Boh udeľuje milosti bez toho, že by ich niekomu dlhoval. Udeľuje ich komu chce a nikto nemá právo niečo proti tomu namietať. Kto môže Pánu Bohu niečo predpisovať? Prijímajte preto pokorne milosti, ktoré dostávate, ďakujte za ne a nepátrajte po príčine vyznamenia a nezabudnite: Najmenšia nevernosť z Vašej strany, napríklad ľahostajnosť voči Ježišovi, pripravuje v Jeho láskyplnom Srdci väčšiu bolesť, než hrubá urážka zo strany Jeho nepriateľov.
            Rozširujte svoje srdce, otvorte ho dokorán, Pán Ježiš tam chce vojsť predovšetkým láskou. Ježiš tam chce nájsť predovšetkým lásku. Aké milosti by ste dostali – dosiahli, keby ste boli verná! Milosti, o akých by sa Vám ani v najsmelších snoch nesnívalo!     S v ä t á     E u c h a r i s t i a     musí byť pre Vás magnetom, ktorý Vás stále viac priťahuje. Musí byť stredom Vášho života. Klaňajte sa vo svojom srdci a zvyknite si na časté sväté prijímanie     d u c h o v n é !!!
            Týmto cvičením získate najbohatšie a najspasiteľnejšie ovocie. Pripravte sa na každé sväté prijímanie čo najlepšie. Pán Ježiš si chce vo Vašom srdci vybudovať svätyňu. Myslite na to večer pred usnutím a ráno pri prebudení!
            Dospejte k takému vnútornému životu, že nikdy nestratíte prítomnosť Ježišovu, ani pri najrozptyľujúcejších prácach. Dospieť – pravda – k tomu znamená - bdieť nad svojím vnútorným životom.
            Využite šťastlivé a sväté okamihy po svätom prijímaní, keď ste celkom jedno s Ním, aby ste uchvátili nebo. Práve vtedy môžete dosiahnuť všetko! Taká nepochopiteľná je láska Božia. Znižuje sa k úbohému tvorovi a stýka sa s ním takto ako Priateľ s priateľom! Je to okamih, kedy sa Mu máme klaňať, ďakovať, prednášať svoje prosby a uzmierovať Ho za všetky urážky, ktoré Mu pripravuje tento neblahý svet v dnešnej dobe.     J e     t a k      ť a ž k o     z r a ň o v a n ý !!!
            Pamätajte často na skrytý život Ježišov vo svätostánku, kde vidíte predovšetkým Jeho lásku. Pozorujte, ako je Sám a opustený vo väčšine svätostánkov sveta.
            Sotva jeden z tisícov Ho miluje tak, ako si praje byť milovaný.
            V tomto okamihu by tu malo byť predsa viac ľudí, ale oni chodia okolo ešte s väčšou ľahostajnosťou, ako okolo verejného pomníka. Keby bolo aspoň viac dobrej vôle! Ak vstúpi niekto na toto sväté miesto, je     s v i a t o s t n ý     Z a j a t e c      znovu urážaný: zlým konaním, rýchlo odbavenou modlitbou, náhlením a nepatrnou zbožnosťou.
            To dostáva namiesto vďačných slov, slov priateľských, ktoré by mali vychádzať z milujúceho srdca. Koľko ľahostajnosti sa nájde aj u rehoľných osôb a kňazov. Márne čaká, že niektorá príde a povie Mu: „Milujem Ťa!“
            Navštevujte Ho Vy tak často, ako len môžete. Milujte Ho za tie vlažné duše, odškodňujte Ho za toľko pohŕdania. Pán je taký, ľudsky povedané:     c i t l i v ý !     Myšlienka na Jeho svätú prítomnosť, malý vzlet k Nemu, nepatrná pobožnosť, to všetko Mu už pôsobí radosť!
            To, že Vás smiem pri Vašich návštevách Najsvätejšej Sviatosti sprevádzať, mi umožňuje, že som milému Bohu bližšie, pôsobí mi a dáva uľahčenie!
            Je pravda, že Boh dostáva v nebi nekonečnú poklonu, ale pretože je na zemi urážaný, má dostať tiež na zemi zmier a Vy ste vyvolená na to, aby ste svojou láskou podávala zmier.
            Vaša možnosť a úctivá dôvernosť, akú Vám Pán Ježiš dovoľuje, majú Ho odškodniť za     o p u s t e n o s ť ,     ktorá je na zemi Jeho údelom!!!

---

Probuďte se, spáči, proste Boha za duše v očistci ! Sv. Jan Maria Vianney, farář arský (1786-1859)
Duše v očistci musí tolik trpět kvůli své nedbalosti, kvůli pohodlné zbožnosti, kvůli nedostatku horlivosti pro Boha a spásu bližních. Jak se jim dá pomoci, když ne zadostiučiňující láskou, která za ně obětuje ty činy ctností, které ony samy v životě zvláště zanedbávaly ?
Kdyby lidé věděli, jakou moc mají tyto dobré duše v očistci nad Bo­žím Srdcem, a kdyby věděli, jakých milostí je možné dosáhnout na jejich přímluvu, jistě by nebyly tak opuštěné; musíme se za ně hodně modlit, aby se ony hodně modlily za nás.
 V jednom posolstve nám Panna Mária hovorí: "...Dnes vás chcem pozvať, aby ste sa denne modlili za duše v očistci. Každá duša potrebuje modlitbu a milosť, aby prišla k Bohu a k Božej láske. A tým aj vy, drahé deti, získate nových orodovníkov, ktorí vám pomôžu v živote pochopiť, že všetky pozemské veci nie sú pre vás dôležité, že jedine po nebi má človek túžiť..." 
Svätosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána, je niečo, o čo máme zápasiť už na tomto a v tomto svete. Nemyslite si, že keď denne žijete hriechu a plníte tak vôľu diabla, že v hodine smrti sa vaše sklony zmenia akoby úderom kúzelnej paličky. Aj v duchovnom živote platí zákon zotrvačnosti. Pekne to vyjadruje jedno príslovie: „Strom padá na tú stranu, kam sa celý život nakláňa!“ Zápas s hriechom nie je luxus, ktorý si môžu dovoliť len svätí, ale je to psia povinnosť každého kresťana. Ježiš nikomu z nás nesľubuje, že keď budeme chodiť pravidelne do kostola, budeme spasení. Chodiť do kostola je nutné, ale to nestačí. Máme robiť pokánie a to spočíva v odvrátení od hriechu a príklone k Bohu. ..Viac tu .
Jeden- deň -v-očistci
Pozývame vás k modlitbe novény od 1. do 8. novembra za duše v očistci.
 1. Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána (Otče náš) a Vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci.
  Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: 
sv. spoveď (krátko predtým alebo potom)
 sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) 
 modlitba na úmysel Svätého Otca (stačí Otče náš, Zdravas' a Sláva). 
Okrem toho je potrebné vo všeobecnosti vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, a to aj všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa. 
2. Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ostatné podmienky. 


Ako môžeme dušiam v očistci pomáhať? Hlavne svätou omšou , ktorú nemôže nič nahradiť. 2. november je sviatkom všetkých verných zosnulých. Vtedy je kňazom dovolené slúžiť tri sv. omše za zomrelých. (Už Tertulián v 2. storočí spomínal aj výročné spomienkové bohoslužby.)
Zmiernym utrpením . Každé utrpenie, či telesné alebo duševné, ktoré obetujeme za duše v očistci, im prináša veľkú úľavu.
Ruženec je po svätej omši najúčinnejším prostriedkom, ako môžeme dušiam v očistci pomáhať (úmysel – aj za obrátenie hriešnikov). Modlitbou ruženca (aj k Božiemu milosrdenstvu) sa denne vyslobodzuje mnoho duší, ktoré by inak museli ešte dlho trpieť. Obracajme sa v modlitbách tiež ku svätcom a ku anjelom. Okrem sv. archanjela Michala je ochrancom duší v  očistci sv. Odilo – chudobný opát. (Vynikal dobrotou, miloval trpiacu Cirkev, pričinil sa o vznik sviatku Dušičiek.)
Tiež krížová cesta prináša veľkú úľavu.
Duše v očistci hovoria, že odpustky (úplné, čiastočné – známe podmienky) majú pre ne veľký význam. Prostredníctvom odpustkov je im privlastnené zadosťučinenie, ktoré nebeskému Otcovi ponúkol Ježiš Kristus. Ten, kto počas svojho života často získaval odpustky pre duše v očistci, dostane v hodine svojej smrti milosti, prameniace z odpustkov, ale dokonalejším spôsobom. Je to hrozná vec: nevyužívať (zanedbávať) tieto poklady Cirkvi pre duše v očistci.
Almužny a dary na dobré účely, hlavne na misie. (Je možné, že túto peknú povinnosť zanedbávali. Mnohé duše majú čo vyrovnávať buď kvôli nezaplateným dlhom alebo kvôli nespravodlivej záveti či inej nespravodlivosti.)
Tiež zapaľovanie sviec dušiam v očistci pomáha. Najprv preto, že je to úkon pozornosti a lásky, potom preto, že sviece sú posvätené a svietia do tmy duši v očistci. (Prosíme, aby bol Ježiš pre nich svetlom, aby bol pre nich odmenou za to, čo dobré urobili – za ich pekné myšlienky, slová, záslužné skutky.)
Kropenie svätenou vodou mierni bolesti.
Duše v očistci si prajú očistec, pretože majú jasnú predstavu o Bohu, ktorý sa im ukázal v žiarivej kráse a čistote. Nechcú pred neho predstúpiť ani s najmenšou škvrnou (s ľahkými hriechmi, s dočasnými trestami za smrteľné hriechy), túžia po dokonalosti. Je to osobný súd. Tieto tresty ako dôsledky vyplývajú z podstaty hriechov. „Pretože Boh je svätý, nemôže byť nesvätá duša v nebi blažená.“ (J.H.Newman) Potom však budú pociťovať šťastie. Nebudú ich trápiť výčitky. V očistci musia tiež pochopiť ohavnosť hriechov, ktorých sa dopustili voči nebeskému Otcovi, voči svojmu Spasiteľovi. (Je možné, že je to iba okamih, ktorý však vyjadrujeme v dňoch a rokoch, a tak kvalitu nahradzujeme kvantitou.) Túto premenu k dobrému bolo možné uskutočniť už počas pozemského života, ale teraz už nie je nebezpečenstvo, že danú možnosť nevyužijú. Iba málo ľudí upúšťa tento svet v stave čistoty a milosti, ktorý zaručuje ich okamžitý vstup do neba. Keď duše zomrelých prejdú hneď do stavu večne nezmeniteľného, potom sú zbytočné naše modlitby (tiež iné skutky, relikvie). Očistec bude trvať až do posledného súdu. Potom už bude iba raj a zatratenie (peklo).
Sami si pomáhať nemôžu, ale nám môžu pomáhať, keď ich o pomoc prosíme. Ak pomôžeme my im, oni pomôžu nám. Oni sa starajú o nás a o Božie kráľovstvo. My nemáme nariekať nad dnešnými časmi, nad tým, čo sa stalo, čo nás postihlo. „Vo svojich modlitbách myslíte na nás, ktorí sme vás predišli“(posledné slová umierajúcich). Ak sa modlíš za svojho brata na zemi, tak môžeš tak urobiť aj vtedy, keď prekročil prah večnosti. Veď smrť necháva dušu neporušenou. A duša ďalej žije, spomína a miluje. Duša je oživujúci princíp. Ona sa pričiní o nový začiatok, o nové, oslávené telo (bytie). Boh nie je koniec, on je začiatok. S ním je život plnší, intenzívnejší. V jeho rukách je zomrelému lepšie ako „v našich rukách“, hoci si niekedy nahovárame, že pri nás mu bolo dobre. A tak aj ty svoju lásku nedokazuj neplodnými slzami, ale účinným prostriedkom modlitby. Nemôžeme šíriť beznádej, nepokoj. (Dotykom svojich rúk ani svojimi očami zosnulého blízkeho neobsiahneme, ale naša láska a modlitba sa vždy k nemu dostane. Je to samozrejmé, že máme vzťah aj ku tomu, koho nevidíme.) „Prebuďte sa, spáči, proste za duše v očistci!“ Je to konkrétna, účinná a radostná pomoc, ktorej je schopný ľudský duch. A potom aj my, hriešnici, môžeme dúfať, že na tomto mieste očisťovania nájdeme „nežné putá“, ktoré nás spájali s blízkymi a s priateľmi na zemi. Zdanlivé rozdelenie tých, ktorí sa majú radi, prináša možnosť rozmnoženia vzťahov a  rast lásky. „Žijeme z majetku našich zomrelých prarodičov a rodičov. Ľahko však zabúdame na to, čo sme im dlžní, ako túžia po našej vďačnosti a ako potrebujú našu pomoc. Volajú: Znášaj, trp, modli sa, posti sa, dávaj almužny za nás!“ (A. K. Emmerichová ) Bohu sa páči, keď sa príbuzní o zomierajúcich starajú. Buďme pri zomierajúcom príbuznom a pričiňme sa o to, aby mohol prijať potrebné sviatosti (viatikum – tri sviatosti).
Zvláštna hlboká mystika niektorých ľudí inšpiruje, aby sa obetovali za duše v očistci. Zmierenie sa musí konať. Oni sú šťastní – modlia sa za duše a s dušami očistci. Tieto prostriedky nepomáhajú dušiam v očistci rovnakým spôsobom. Napríklad keď si niekto v tomto živote vážil svätú omšu, potom mu sv. omša pomáha aj v očistci. Kto mal „otvorené srdce“, dostáva veľa pomoci. Tiež musia veľa trpieť tí, ktorí utŕhali na cti. (V Ríme sa nachádza „múzeum duší v očistci“, kde je vidieť aj ohnivé stopy na rôznych predmetoch.) Je správne každý večer sa poďakovať Bohu za vykonané dobrá a oľutovať všetko zlé vo svojom konaní, pretože každý spánok sa podobá „večnému spánku“.
Ak sa naučíme s dôverou vzývať Ducha Svätého, spoznáme, ako nám pomáha. Na druhej strane však ak niekto tvrdošijne zotrváva v hriechoch proti Duchu Svätému, tieto hriechy sa mu neodpúšťajú.
Dušiam v očistci je Panna Mária matkou milosrdenstva. Keď tam zaznie jej meno, je to pre duše veľká radosť. Veď ona, ktorá bola vzatá do neba, vyprosuje vyslobodenie pre duše v očistci. Ona vie, kto to najviac potrebuje.
Aj deti sa môžu dostať do očistca. Nehrozí im však dlhý ani ťažký očistec. Pre nepokrstené deti je tiež nebo. Sú šťastné, ale nevidia Boha. Veria, že majú to najlepšie, čo môže byť. Lenže mali by sme všetko urobiť pre to, že ak sme tu na tomto svete niekoľko desiatok rokov spolu ako rodina, aby sme mohli byť spolu aj vo večnosti. Myslime tiež na deti, ktorým nebolo dopriate narodiť sa.
Za tých, ktorí si vzali život, zväčša nesú zodpovednosť iní.
Tiež inoverci môžu prísť do očistca. Ich utrpenie nie je veľké, pretože nemali k dispozícii toľko milostí, avšak nemajú potom ani rovnakú blaženosť.
Ježiš myslel na druhých aj po smrti. Zostúpil k zosnulým do predpeklia, ktorí čakali na narodenie Záchrancu. Túto skutočnosť vyjadrujeme aj v modlitbe Verím v Boha. Evanjelista Matúš opisuje (Mt 27, 52-54), ako sa po Kristovom zmŕtvychvstaní mnohým ľuďom zjavili duše zomrelých. Sú známe zjavenia duší z očistca niektorým svätcom: sv. Margite Márii Alacoque, sv. Jánovi Boscovi, Gertrúde Veľkej, Kristíne Belgickej, sv. Brigite, Jozefovi z Leonisy, Veronike Juliani, Márii Agáte Simmaovej – autorka knihy). Očistec je na mnohých miestach. Duše neprichádzajú z očistca, ale s očistcom.
Boh chce dať dušiam zvláštnu milosť. Aj veľký hriešnik sa môže stať svätým (sv. Augustín, sv. Pavol). Chráňme sa hriechov proti láske, osočovania, ohovárania, hádok (zo zištných dôvodov alebo závisti), znamenajú vo večnosti veľkú ťarchu. Neodsudzujme ani sa nevysmievajme druhým, veľmi to škodí našej duši. Menej hovorme, viac konajme. Nebuďme druhým na pohoršenie. Odpúšťajme aj za hrob. Nehovorme zbytočne zle o zomrelých. Ježiš nás žiada, aby sme si z nepriateľa vytvorili priateľa. Sebe tým môžeme ušetriť veľkú časť očistca. Duša je potrestaná tým, čím hrešila. „Oheň vyskúša, aké je dielo človeka. Ak jeho dielo vydrží, za spravodlivé skutky získa odmenu.“ (sv. Pavol Korinťanom)
Láska nás obklopuje. Nebo je stav. Boh je všade. Boh nie je nikdy sám. Tam, kde je on, tam sú aj „nebešťania“. Očistec je ohňom radosti, peklo je ohňom trápenia. „Boh, ku ktorému prídeme, je nebom; Boh, ktorého stratíme, je peklom; Boh, ktorý nás očisťuje, je očistcom“. (H.U.von Balthasar).
Buďme pokorní, pretože pokorný človek do pekla nepríde. Je potrebné viesť k tomu aj deti. (M. Kuffa a iní)
Nepripútavajme sa ku veciam pozemským (nie iba starostlivosť o telo), pretože z pominuteľných vecí si so sebou nič nevezmeme. Vziať si so sebou môžeme iba dobré skutky. Ide o skutky telesného a duchovného milosrdenstva. Tieto skutky lásky budú najviac odmenené. Večný život predsa bude trvať večne.
(Spracované najmä podľa Márie Simmaovej: Duše v očistci.)


 
ČO JE OČISTEC ?
 
Prvá časť dialógu sestry Márie z Kríža so zosnulou sestrou Gertrúdou odkrýva realitu očistca. Svedectvo je svetovo známe a preložené do mnohých jazykov.
 
Gertrúda:
„Keby ľudia vedeli, čo je to očistec a hlavne tá zožierajúca myšlienka, že sa tam dostali vlastnou vinou!!! Som tu už 8 rokov, zdá sa mi to však ako 10.000 rokov! Ó, môj Bože, povedzte to Vášmu duchovnému vodcovi! Nech sa mojim prostredníctvom dozvie, akým utrpením je toto miesto, aby to ešte v budúcnosti kládol dušiam na srdce!
 
Mária z Kríža:
„Ako je to s plnomocnými odpustkami?“
 
Gertrúda:
„O tom Vám môžem povedať, že je málo, veľmi málo duší schopných získať tieto (plnomocné) odpustky! To vyžaduje zvláštne uzobranie srdca a vôle a to je taká vzácna vec, vzácnejšia, než by si kto myslel. Takže možno veľmi neľahko dosiahnuť úplného odpustenia (trestu) hriechov.
V očistci prijímame odpustky, ktoré sa nám venujú, podľa vôle Božej. Nie sme už závislí na hriechu, ale podliehame Spravodlivosti, nie Milosrdenstvu Božiemu.
 
Duša vo svojom živote odpustky často podceňovala, alebo na ne nedbala. Nadovšetko spravodlivý Boh im podľa toho odpláca. Podľa Jeho dobrozdania môžu z nich dostať časť, ale sotva kedy celé.
Pokiaľ človek žije na zemi, nemôže pochopiť, čo žiada Boh od duše, ktorá má pykať v očistci za svoje chyby. Vy si myslíte, že rad dobre vykonaných modlitieb môže duši ihneď pomôcť do neba? Tak tomu nie je! Kto pozná súdy Božie? Kto môže pochopiť čistotu, akú žiada od duše skôr, ako vojde do večnej blaženosti?
Keby ľudia vedeli, keby chceli do toho na zemi vniknúť, aký život by potom viedli! Uvážte hlboko, koľkých všedných hriechov sa denne dopustí ľahostajná osoba, ktorá na svoju večnú spásu nemyslí, ktorá je celkom oddaná svetu!
Koľko minút venuje denne dobrému Bohu? A pomyslite, rok má 365 dní a ak sú všetky takto prežité? A keď sa takto prežije rad rokov, potom táto osoba umiera s dušou obťaženou množstvom hriechov, ktoré neboli odčinené, nakoľko na to vôbec nemyslela. V duši, ktorá je takto ponorená do sveta, sotva možno nájsť ešte malý lúč lásky, keď má skladať účet zo svojho života Tomu, ktorý to od nej žiada.
Takýto život sa rovná nule! Život bez lásky k Bohu, bez čistoty úmyslu, musí byť znova začatý a to cestou zmieru.
Duša mala žiť pre Boha, ale nežila pre Neho. Preto musí svoj život začať znova a to v neslýchaných bolestiach. Ona si Božie Milosrdenstvo na zemi neprivlastňovala. Bola otrokyňou svojho tela a teraz, keď je na mieste očisty, musí zaplatiť do posledného haliera, aby opäť nadobudla pôvodný lesk. Tak sa vedie dušiam, ktoré boli k Bohu a k večnej spáse ľahostajné.
Milujte preto Boha tak veľmi, aby ste sem nemuseli prísť a získavať si utrpením bez zásluh Jeho lásku. Nenechajte si ujsť tu (na zemi) žiadne utrpenie, bolesti. Majú svoje zásluhy. Predovšetkým veďte život lásky! Ona je to, ktorá zmýva mnoho chýb a zabraňuje im, nakoľko nechceme uraziť Toho, koho milujeme. Preto duša, ktorá miluje Pána Ježiša skutočne, zostáva stále na stráži a vyhýba sa všetkému, čo sa Mu nepáči.“
 
......................................................
Prekvapujúce tajomstvo duší v očistci:
Mária SimmaSestra Emmanuela : Aká je úloha oľutovania či kajúcnosti v hodine smrti ? 
Mária Simma : Oľutovanie je veľmi dôležité ! Hriechy sa odpustia, ale zostávajú ešte dôsledky hriechu. Ak chceme získať plnomocné odpustky v momente smrti, čo značí ísť priamo do neba, musí byť duša úplne oslobodená od akejkoľvek náklonnosti k hriechu. 
Sestra Emmanuela : V momente smrti, skôr ako vojde duša do večnosti, má ešte možnosť obrátiť sa k Bohu, hoci aj viedla hriešny život ? Je určitý časový úsek medzi zdanlivou a skutočnou smrťou ? 
Mária Simma : Áno, Pán dáva každému niekoľko minút na oľutovanie svojich hriechov a na rozhodnutie : Prijímam, či neprijímam možnosť ísť k Bohu. Vtedy človek vidí film svojho života. Poznám jedného muža, ktorý veril v cirkevné prikázania, ale neveril v život večný. Jedného dňa vážne ochorel a upadol do kómy. Videl sa v jednej izbe s tabuľou, na ktorej boli napísané všetky jeho dobré a zlé skutky. Potom tabuľa zmizla, aj múry izby a bolo tam nekonečne krásne. Keď sa prebral z kómy, rozhodol sa zmeniť celkom svoj život. 
Sestra Emmanuela : Mária, v momente smrti sa Pán zjaví všetkým dušiam rovnako mocne ? 
Mária Simma : Každému je daná možnosť vidieť svoj prežitý život ako aj utrpenie, ktoré príde v očistci. Nie je to však rovnaké pre každého. Intenzita odhalenia závisí od života každého človeka. 
Sestra Emmanuela : Mária, má diabol dovolené napadnúť nás v momente smrti? 
Mária Simma : Áno, ale každý človek má aj milosť odporovať mu. Keď ho človek odmietne, démon nemôže nič urobiť. 
 
Sestra Emmanuela : Mohli by ste nám povedať, aká je úloha Panny Márie pre duše v očistci ? 
Mária Simma : Často ich prichádza potešiť a hovorí im, že urobili veľa dobrých vecí na zemi a povzbudzuje ich.. 
Sestra Emmanuela : Existujú zvláštne dni, kedy ich vyslobodzuje? 
Mária Simma : Áno, stáva sa to hlavne na Vianoce, na Všetkých svätých, na Veľký piatok, v deň Nanebovystúpenia Pána a v deň Nanebovzatia Panny Márie 
Sestra Emmanuela : Ktoré z hriechov najčastejšie spôsobujú to, že nás dostanú do očistca ? 
Mária Simma : Sú to hriechy proti láske k blížnemu, zmilovaniu sa nad niekým, tvrdosť srdca, nepriateľstvo, ohováranie... Ohováranie, klebety, krivé obvinenia sú najhoršie pošpinenia, ktoré vyžadujú dlhé očisťovanie.  
Sestra Emmanuela : Môžete nám povedať, ktorí ľudia majú najväčšiu príležitosť ísť priamo do neba ? 
Mária Simma : Tí, čo majú dobré srdce ku všetkým, pretože láska k blížnemu ospravedlní mnoho hriechov ( sv. Pavol
Pokračovanie - https://www.boziemilosrdenstvo.sk/ocistec/rozhovor_maria_simma.html
 
 Sestra  Márie z Kríža 
 Ako môžeme pomáhať dušiam v očistci ?
 Moc-svatej-omše
 

 Očistec podľa učenia Cirkvi a teológie (Na porovnanie: Druhý život od autora Bautza )
 Svätý Bonaventúra hovorí o očistci v tom istom zmysle ako Cirkev: „Keďže duša poslúchala namiesto Boha podriadené stvorenie, vyžaduje Božia spravodlivosť, aby duch. ktorý hrešil spolu s telom, bol spojený v utrpení aj s materiálnym ohňom“ (Sv. Bonaventúra, časť Vil. Brevilo- quii).
Podobne hovorí o bolesti očistcového ohňa aj svätý Augustín: „Pocit bolesti zodpovedá tu neprávosti, ktorú spáchal človek z lásky k veciam sveta, lebo Čím viac na nich srdce visí, tým je ťažšie ju číriť a z každej škvr­ny očistiť.
Tá nezriadená láska bola dobrovoľná. V očistci však už niet slobody duše. Hoci tie bolesti rada znáša, nie je vstave zbierať zásluhy. Tento nedo­statok musí teda nahradiť ostrosť bolesti.
V zjaveniach svätej Františky z Pampelony čítame, že najväčší počet dušičiek, ktoré videla v očistci, mali tam zostať tridsať, štyridsať, ba aj 60 rokov. Jeden sveták tam musel stráviť päťdesiatdeväť rokov, lebo bol odda­ný márnivostiam sveta. Iný tam musel trpieť šesťdesiatpäť rokov, lebo sa v živote príliš oddával hrám.
Ruženec je po svätej omši najúčinnejším prostriedkom, ako môžeme pomáhať dušiam v očistci. Modlitbou ruženca sa denne vyslobodzuje veľa duší, ktoré by inak ešte dlho museli trpieť.
Svätý Cyprián tvrdí, že niektoré dušičky zostanú v ohni až do konca sveta, lebo hriechy zaslúžia dlhý trest, nie menej pre urazený Majestát Boží, než pre ľahkomyseľnosť, s ktorou sa konali a pre zanedbávanie poká­nia. Trest musí byť dlhší, ináč by ľudia mohli myslieť, že hriech nie je žiad­ne veľké zlo. 
Svätá Františka z Pampelony rozpráva, že jeden kňaz musel zostať v očistci štyridsať rokov, pretože pre svoju nedbalosť nechal zomrieť jednu osobu bez prijatia svätých sviatostí. Iný bol odsúdený na štyridsaťpäť rokov, lebo vykonával funkcie svojho ministéria s istou ľahkomyseľnosťou. Jeden biskup musel stráviť v očistci päť rokov, lebo bažil ctižiadostivo po svojej hodnosti. Iný štyridsať a tretí päťdesiatdeväť rokov, pre nepatrnú chybu vo svojom úrade.


Podľa svedectva kardinála Bellarmina bolo zjavené svätej Luitgarde, že pápež Innocent III,  napriek svojmu úsiliu o reľormu Cirkvi, bol odsúdený do plameňa očistca až do konca sveta.
V rôznych zjaveniach okrem toho vidno kňazov, ktorí sú dlho zdržia­vaní v očistci, lebo pre rôzne príčiny zanedbávali z ľahostajnosti prinášať obetu svätej omše. Tak aj rehoľníci, ktorí musia v očistci mesiace a roky odpykávať chyby proti láske k blížnym, poslušnosti, umŕtvovaniu, dobro­voľnej roztržitosti počas bohoslužieb alebo počas rozjímania.

 Svätá Brigita podáva vo svojich Zjaveniach správu, žc jeden vojak, ktorý mal zostať v očistci až do súdneho dňa, bol vyslobodený almužnami a vrúcnymi modlitbami, ktoré jeho žena za neho obetovala.
Sestra svätého Vincenta Ferrerského sa mu zjavila niekoľko dní po svo­jej smrti, celkom zahalená do plameňov a v strašných bolestiach: „Som odsúdená k tomuto utrpeniu až do súdneho dňa, ale môže mi byť uľahčené, ba možno budem aj vyslobodená, keď za mňa necháš odslúžiť tých tridsať svätých omší svätého Gregora.“ Svätý sa ponáhľal vyhovieť tomuto žela­niu a na tridsiaty deň sa mu jeho sestra zase zjavila ako obkľúčená anjelmi spela do neba (Život .yu Vincenta Ferrerského. Kapitola VIII.
Aký dlhý čas a koľko rokov musia zostať v očistci tie duše, ktoré síce nepáchali žiadne smrteľné hriechy, ale zo dňa na deň dopúšťali sa veľkého počtu všedných hriechov, zanedbávali si ich odpykať získavaním odpustustkov.  19
Ruženec je po svätej omši najúčinnejším prostriedkom, ako môžeme pomáhať dušiam v očistci. Modlitbou ruženca sa denne vyslobodzuje veľa duší, ktoré by inak ešte dlho museli trpieť. Viac tu






Kto z vás si myslí, že určite pôjde do očistca?


Začnete žiť Boží život neba tu na zemi. Ak sa mi odovzdáte, nezbadáte ani prechod z tohto života na ten druhý - nebo.


**==***==**
Medzugorie
Posolstvo z Medzugoria - 25. decembra 1990


„Drahé deti! Dnes vás osobitným spôsobom pozývam, aby ste modlili za pokoj. Drahé deti, bez pokoja nemôžete prežiť narodenie malého Ježiška ani dnes, ani vo svojom každodennom živote.
Preto proste Boha pokoja, aby vás chránil svojím plášťom a aby vám pomohol pre veľkosť a závažnosť pokoja vo vašich srdciach.Takto budete môcť vo svojich srdca šíriť do celého sveta. Som s vami a prihováram sa ti Boha.
Modlite sa, pretože satan chce zničiť moje plány pokoja. Modlite sa a napomôžte svojím dobrým životom, aby na celom svete zavládol pokoj. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie!"




Výsledok je katastrofálny


Nič ste nepochopili z posolstiev Panny Márie, musíte tu ešte zostať tri dni navyše ! Lebo vo vašom živote nebola láska.

Keď sprevádzam skupiny, odovzdávam im posolstvá a zvlášť milosť, ktorú Gospa dáva v Medžugorí - často a rada im kladiem túto otázku: Kto z vás si myslí, že určite pôjde do očistca?

Výsledok je katastrofálny. Skoro všetci zdvihnú ruku! Stáva sa to na i púte a neváham povedať im, čo si o tom myslím, ale, samozrejme, s úsmevom:

Ste úbohí, naozaj úbohí ! Nič ste nepochopili z posolstiev Panny Márie, musíte tu ešte zostať tri dni navyše ! Vo vašom živote nebola láska.
Vtedy použijem Vickine svedectvo; oni sa trochu uvoľnia a dobrovoľne opúšťajú staré schémy preniknuté fatalitou. Na konci prednášky, posledný test ukazuje, že už nikto nemá v úmysle ísť do očistca. - Ach! - vzdychnem si.
sestra Entmanuela


Ale vráťme sa znovu k Vickinmu svedectvu:
Po raji nás Gospa priviedla do očistca. Je to veľmi temné miesto a nemohli sme takmer nič vidieť, lebo tam bol akoby akýsi hustý, sivý dym ako popol. Cítili sme, že tam bolo veľa ľudí, ale do tvárí sme im nevideli kvôli tomu dymu( hriechy) . Počuli sme však ich stonanie a výkriky. Je ich veľmi veľa a veľmi trpia.

Počuli sme aj akési nárazy, akoby ľudia do seba udierali. ( udierajú sa najmä s tými s ktorími hrešili )

Panna Mária ( Gospa ) nám povedala: „Vidíte, ako títo ľudia trpia! Čakajú na vaše modlitby, aby mohli ísť do neba."
Potom nám ešte veľa rozprávala o očistci. Čo ma najviac prekvapilo je to, že tam bolo veľa ľudí zasvätených Bohu: rehoľné sestry, ba dokonca aj kňazi.
Spytovala som sa Gospy ako je to možné, že zasvätené osoby sú v očistci. Odpovedala mi: „Áno, tieto osoby sa zasvätili Bohu.

Ak v ich živote nebola láska ! Preto sa dostali do očistca

Avšak v ich živote nebola láska ! Preto sa dostali do očistca.
" Skôr ako sme odišli z očistca nám Gospa veľmi odporúčala, „aby sme sa denne modlili za tieto duše".
Znovu som sa spýtala Vicky:
Vicka, cítila si v sebe bolesť týchto ľudí tak, ako si cítila i blaženosť vyvolených v nebi?
Panna Mária ( Gospa ) nám v tom čase dala zvláštnu silu a milosť, aby sme to tam mohli vydržať. Bez tejto sily by sme to neboli vydržali, pretože jedna vec je myslieť na očistec a druhá vec je vidieť ho.
Ešte dnes cítim velký smútok, ked myslím na tie trpiace duše a modlím sa za ne, pretože by som, prirodzene, chcela, aby všetci išli do neba. Avšak v tom momente sme cítli tú zvláštnu silu, ktorá nieje pozemského rázu. Bola to jedinečná okolnosť.
Takto asi možno zhrnúť niekolkými slovami celú podstatu návštevy očistca.
Neskôr Panna Mária ( Gospa ) pripomínala túto skutočnosť v štyroch posolstvách ktoré potvrdzujú učenie Cirkvi, ale aj svedectvá niektorých mystikov vy hlásených za svätých, ktorí zažili podobnú skúsenosť ako Vicka a Ja.
Medzi rokmi 1981 a 1984, keď sa vizionári spytovali Panny Márie ( Gospy ) na toho či onoho zomrelého, niekedy im povedala: „ Je so mnou " alebo „ Teba sa zaňho modliť."
Tak sa Jakov 5. septembra 1983 - presne v deň matknej smrti - dozvedel, že jeho matka Jaka je už v nebi. A bol veľmi šťastný.
Vicka, podľa teba, čo bolo v živote Jaky také dobré, že išla tak rýchlo do neba? - spýtala som sa. Medžugorský zázrak - Víťazstvo srdca
Ach, to je veľmi jednoduché! Ona všetky malé veci robila s láskou a celého srdca. Boh zveril každému nejakú úlohu.
Ty píšeš knihu a ja hovorím s pútnikmi... Všetko treba robiť so srdcom, v tom je tá veľkosť. Boh nevída, aby sme prenášali hory z jedného miesta na druhé. Drobné a každodenné veci vykonávané s láskou predstavujú pre Boha veľa. Veľa ľudí si komplikuje život... Nie, Jaka neurobila nič osobité. Ale Boh videl jej velké srdce!
Na výslovnú žiadosť Gospy sa v roku 1984 „čas osobitných súkromných otázok" skončil. A predsa som počas poslednej vojny pochopila prostredníctvom odpovedí na niektoré otázky pri rozhovore s Vickou, že Gospa dávala správy o tom či onom chorvátskom vojakovi z jej oblasti, či už umrel na fronte alebo bol vyhlásený za nezvestného.
V tom čase bolo málo Jiulnikov a Vicka strávila mnoho času potešovaním rodín, ktorých sa vojna ranila.
Jeden večer mi povedala: Viacero našich mužov je nezvestných. Počas zjavenia „sme" o tom hovorili a teraz musím ísť rýchle navštíviť ich rodiny... Pochop, že ča- ilji'i vo velkom strachu.
Pre nás, ktorí sme ešte na zemi, nie je najdôležitejšie vedieť, či niekto z našich najbližších je ešte v očistci alebo už v nebi... Najdôležitejšie je pochopiť, aký poklad nám Panna Mária (Gospa ) ponúka svojou školou lásky v Medžugorí. Ten, kto vstúpi do jej školy, nepôjde do očistca! Určite nie!
Naše rozhodnutie stať sa svätým dokonale zodpovedá Božiemu plánu li.išom živote; to nie je z pýchy, ako som často počula. (Či azda svätá Terezia Ježiškova, blahoslavená Faustína či sv. Farár z Arsu boli pyšní ?


Začnete žiť život neba tu na zemi

„Ak sa mi odovzdáte, nezbadáte ani prechod z tohto života na ten druhý. Začnete žiť život neba tu na zemi."

Keď sprevádzam skupiny, odovzdávam im posolstvá a zvlášť milosť, ktorú Gospa dáva v Medžugorí - často a rada im kladiem túto otázku:

Kto z vás si myslí, že určite pôjde do očistca?
Výsledok je katastrofálny... Skoro všetci zdvihnú ruku! Stáva sa to na i púte a neváham povedať im, čo si o tom myslím, ale, samozrejme, s úsmevom:
Gospa naplnila svoje posolstvá mnohými presnými návodmi ako sa isť rovno do neba.
A ten, kto ich prežíva, neraz v sebe cíti nebeskú radosť. Nie iba radosť vychádzajúcu z ľudského uspokojenia, keď je niekto poriadku, ale aj Božskú radosť, ktorá zostáva aj v čase skúšok.
Rada citujem (Gospine slová, ktoré povedala Jelene Vasilij v roku 1986:
„Ak sa mi odovzdáte, nezbadáte ani prechod z tohto života na ten druhý. Začnete žiť život neba tu na zemi."
V januárovom posolstve v roku 1983 Gospa spomína rôzne úrovne očistca; niektorí sú bližšie peklu, niektorí bližšie k raju.
Svojimi modlitbám za tieto duše získavame orodovníkov, ktorí nám pomôžu v živote. Svätá Katarína, blažená Miriam z Betlehema, Farár sv. Ján Vianney z Arsu, Mária Anna od Ježiša, svätá Margita-Mária Alacoque, svätá Faustína atd. ...
Je veľmi málo takých farností, v ktorých učia veriacich základné pravdy o tom, čo sa deje po smrti.
Mnohí ľudia sa preto nestarajú o svojit h mŕtvych, ba čo viac nechávajú sa zviesť falošnými doktrínami, akože po smrti nie je nič" alebo doktrínou o reinkarnácii. Táto nevedomosť často plodí strach.


O očistci


Sv. Jan Maria Vianney, farář arský (1786-1859) Probuďte se, spáči, proste Boha za duše v očistci !
Duše v očistci musí tolik trpět kvůli své nedbalosti, kvůli pohodlné zbožnosti, kvůli nedostatku horlivosti pro Boha a spásu bližních. Jak se jim dá pomoci, když ne zadostiučiňující láskou, která za ně obětuje ty činy ctností, které ony samy v životě zvláště zanedbávaly ?
Kdyby lidé věděli, jakou moc mají tyto dobré duše v očistci nad Bo­žím Srdcem, a kdyby věděli, jakých milostí je možné dosáhnout na jejich přímluvu, jistě by nebyly tak opuštěné; musíme se za ně hodně modlit, aby se ony hodně modlily za nás.
 
Sv. Jan Maria Vianney, farář arský (1786-1859) Probuďte se, spáči, proste Boha za duše v očistci !
 Duše v očistci musí tolik trpět kvůli své nedbalosti, kvůli pohodlné zbožnosti, kvůli nedostatku horlivosti pro Boha a spásu bližních. Jak se jim dá pomoci, když ne zadostiučiňující láskou, která za ně obětuje ty činy ctností, které ony samy v životě zvláště zanedbávaly ?
Kdyby lidé věděli, jakou moc mají tyto dobré duše v očistci nad Bo­žím Srdcem, a kdyby věděli, jakých milostí je možné dosáhnout na jejich přímluvu, jistě by nebyly tak opuštěné; musíme se za ně hodně modlit, aby se ony hodně modlily za nás.

Sv. Jan Maria Vianney, farář arský (1786-1859)
Probuďte se, spáči, proste Boha za duše v očistci !
pokračovanie

Posolstvo z Medzugoria - 25. januára 1991

 Žena odsúdená s v očistci za hriechy svetských márnosťi
Flammin a mnoho iných autorov uvádza, že jedna slečna z dobrého prostredia, menom Alexandra, ktorú svätý Dominik zázračne obrátil a zapísal do bratstva ruženca, sa mu po svojej smrti zjavila. I povedala mu, že bola odsúdená byť sedemsto rokov v očistci za hriechy, ktorých sa dopustila a priviedla k ním viacerých svojimi svetskými márnosťami.
( Napr. neslušné obliekánie, nemravnosť, posmešné a dvojzmyselné reči, zlé piesne, atď. )


FATIMA - Prvé zjavenie 13. Mája 1917
Títo traja vizionári sa opäť hrali pri údolí Iria, keď zrazu spozorovali v dvojitom zablesknutí sa svetelný zjav a nato uvideli nad dubom Božiu Matku. Mala podobu „belostne oblečenej Pani, ktorá žiarila viac než slnko a šírila svetlo, ktoré bolo jasnejšie a silnejšie než krištáľový pohár, plný krištáľovo jasnej vody, ktorou prenikajú najjasnejšie slnečné lúče”, ako ju popísala Lucia. Jej neopísateľne krásna tvár „nebola ani smutná ani veselá, skôr vážna“ s výrazom jemnej výčitky.
Ruky zopnuté k modlitbe sa opierali o hruď a smerovali smerom hore. Na pravej ruke visel ruženec. Šaty sa zdali len ako utkané zo svetla. Vrchné rúcho bolo biele a biely bol aj plášť so zlatým lemom. Pokrýval hlavu Najsvätejšej Panny a splýval až k nohám. Vlasy a uši nebolo vidieť. Črty tváre nedokázala Lucia nikdy popísať, pretože nemohla na nebesky oslnivú tvár vôbec pozrieť. Vizionári sa nachádzali  tak blízko pri Božej Matke, že stáli asi len poldruha metra od nej vo svetelnom kruhu, ktorý ju obklopoval a ktorý vyžarovala.

FATIMA
Rozhovor prebiehal nasledovne
Panna Mária: „Nebojte sa, ja vám nič neurobím.”
Lucia:  „Odkiaľ prichádzate?”
Panna Mária: „Prichádzam z neba!“ (a Matka Božia pozdvihla ruku a ukázala k nebu).
Lucia: „A čo chcete odo mňa?”
Panna Mária: „Prišla som vás poprosiť, aby ste po šesť mesiacov, vždy trinásteho prišli v túto hodinu sem. Neskôr vám poviem, kto som a čo chcem. Potom sa vrátim ešte po siedme.”
LUCIA: „A prídem aj ja tiež do neba?”
PANNA MÁRIA: „Áno, ty prídeš.”
LUCIA: „A Hyacinta?”
PANNA MÁRIA: „Ona tiež.”

LUCIA: „A František ?”
PANNA MÁRIA: „On tiež, ale musí sa pomodliť veľa ružencov.”
LUCIA: „Je Maria das Neves už v nebi?”
PANNA MÁRIA:  „O, áno!”
LUCIA: „ A Amália ?”
PANNA MÁRIA: „Ona zostane v očistci až do konca sveta. 
Chcete sa obetovať Bohu a znášať všetko utrpenie, ktoré vám chce poslať, ako úkon zmierenia za hriechy, ktoré ho urážajú a ako prosbu za obrátenie hriešnikov ?”
LUCIA: „Áno, to chceme.”
Modlite sa každý deň ruženec


PANNA MÁRIA: „Budete teda veľa trpieť, ale milosť Božia vám bude útechou.”

„Keď povedala posledné slová (milosť Božia …atď), roztiahla po prvý krát ruky a poslala nám - to je sestra Lucia, ktorá toto píše - tak silné svetlo, tak silný odlesk svetla, ktoré z neho prúdilo, že nám prenikalo do hrude a až do vnútra duše, takže sme sa sami videli v Bohu. Bolo to svetlo jasnejšie, než keby sme sa sami videli v najlepšom zrkadle. Potom sme pocítili najvnútornejšiu potrebu padnúť na kolená a najvrúcnejšie opakovať: ‘Najsvätejšia Trojica, klaniam sa Ti, Bože, môj Bože, milujem Ťa v Najsvätejšej sviatosti!’

Po nejakej chvíľke naša nebeská Matka ešte dodala:„Modlite sa každý deň ruženec, aby ste vyprosili mier pre svet a ukončenie vojny.”

Boh vybral pátra Pia z Pietrelciny, aby v našej ľahostajnej dobe pripomenul nadprirodzeno. Jeho vnútorný život sa stal viditeľným cez jeho nesmierne utrpenie a známe stigmy. Keďže začíname november a modlíme sa za úbohé duše v očistci, nezaškodí dozvedieť sa o pár stretnutiach pátra Pia s dušami z očistca. Jeden zážitok opísal v svedectve biskupovi z Melfi, monsignorovi Albertovi Costovi, a tiež predstavenému svojho kláštora, otcovi Lorenzovi zo San Marco. Nasleduje záznam jeho slov v tretej osobe: „V jeden zimný večer, akurát po silnej snehovej nádielke, bol v kláštornej izbe pre hostí a sediac pri krbe sa modlil. Zrazu sa vedľa neho posadil starec, ktorý mal na sebe starodávny plášť, aký sa v tom čase ešte stále nosil na vidieku na juhu Talianska. Páter Pio o ňom povedal: „Nevedel som si predstaviť, ako sa v tomto nočnom čase dostal do kláštora, nakoľko všetky dvere boli zamknuté. Spýtal som sa ho, kto je a čo chce.“ Starec mu odvetil: „Páter Pio, som Pietro Di Mauro, syn Nicolu, prezývaného Precoco. Zahynul som pri požiari 18. septembra 1908 v tomto kláštore, keď to bol útulok pre starých ľudí, v cele číslo štyri. Zadusil som sa v plameňoch, ako som zaspal na slamníku, ktorý zapálila moja cigara. Prichádzam z očistca. Boh mi dovolil prísť sem, aby som ťa poprosil odslúžiť za mňa omšu. 

Vďaka nej budem môcť vojsť do raja.“ Páter Pio mu prisľúbil, že v nasledujúce ráno odslúži omšu za jeho vyslobodenie. Potom ho chcel odprevadiť k bráne konventu. Neuvedomil si, že dvere boli zavreté a zamknuté. Takto si na to spomínal: „Otvoril som ich a rozlúčil som sa s ním. Mesiac osvetľoval nádvorie, zasypané snehom. Až keď mi zmizol spred očí, prenikol ma strach, zavrel som dvere, vrátil sa do hosťovskej izby a tam mi prišlo mdlo.“ Keď o tom rozpovedal gvardiánovi konventu, otcovi Paolinovi di Casacalenda, ten si chcel údaje overiť. Zašli teda na matriku obecného úradu, kde im dovolili nahliadnuť do zoznamu zomrelých v roku 1908. V ňom sa uvádzalo, že istý Pietro Di Mauro skutočne zahynul na udusenie a popáleniny 18. septembra 1908 počas požiaru v konvente, vtedy používanom ako útulok, v cele číslo štyri.“ Približne v tom istom čase mal páter Pio aj iné zjavenie duše z očistca. Rozprával o ňom týmito slovami: „Raz večer som bol sám na chóre kostolíka a ako som sa modlil, zrazu ma vyrušil zvuk krokov a zvuky, čo som pokladal za posúvanie sviec a váz na hlavnom oltári. Myslel som si teda, že tam niekto musí byť, a zavolal som: „Kto je to?“ Keď nikto neodpovedal, vrátil som sa k modlitbe. Opäť ma však vyrušili tie isté zvuky a dokonca som mal dojem, že jedna svieca spred sochy Panny Márie spadla. Chcel som vidieť, čo sa deje, a tak som sa postavil, podišiel k mriežke a v slabom svetle pri bohostánku zazrel mladého rehoľníka, ako upratuje. Na otázku, prečo je tam potme a kto vlastne je, odpovedal, že je jedným zo spolubratov, ktorý tam bol kedysi v noviciáte. Pokračoval, že za to, že zanedbával poklonu Ježišovi, keď prechádzal popred oltár, a neprejavil primeranú úctu Najsvätejšej Sviatosti uchovávanej vo svätostánku, je ešte stále v očistci. „No Boh vo svojej nesmiernej dobrotivosti ma sem poslal, aby si mohol urýchliť čas, keď sa budem môcť tešiť v raji. Pros za mňa!“ V domnení, že budem svojimi slovami veľkodušný, som odpovedal: „Budeš v raji zajtra ráno, keď budem sláviť svätú omšu.“ Nato tá duša zvolala: „To je kruté!“ a s plačom zmizla. Ten nárek zanechal v mojom srdci takú ranu, že ju budem cítiť celý život. Mohol som totiž tú dušu poslať do raja hneď, no odsúdil som ju ostať ešte ďalšiu noc v ohni očistca.“ Je zaujímavé, že páter Pio sa neskôr takto vyjadril: „Po ceste k nášmu konventu prichádza toľko duší zomrelých, koľko ich prichádza živých.“ Niet pochýb, že pátra Pia navštívilo množstvo duší z očistca, ktoré túžili po jeho modlitbách, obetách a výkupnom utrpení, aby odtiaľ mohli byť vyslobodené.   Modlime sa teda za duše zosnulých každodenne, zvlášť v tejto „dušičkovej“ oktáve

Viac na: Zdroj: https://taylormarshall.com/2012/11/padre-pios-mysterious-encounters-with.html, https://www.padrepio.catholicwebservices.com/ENGLISH/App.htm 


Drahí priatelia!
V jednom posolstve nám Panna Mária hovorí: "...Dnes vás chcem pozvať, aby ste sa denne modlili za duše v očistci. Každá duša potrebuje modlitbu a milosť, aby prišla k Bohu a k Božej láske. A tým aj vy, drahé deti, získate nových orodovníkov, ktorí vám pomôžu v živote pochopiť, že všetky pozemské veci nie sú pre vás dôležité, že jedine po nebi má človek túžiť..." 
 
Pozývame vás k modlitbe novény od 1. do 8. novembra za duše v očistci.
 1. Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána (Otče náš) a Vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci.
              Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: 
· sv. spoveď (krátko predtým alebo potom)
· sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) 
· modlitba na úmysel Svätého Otca (stačí Otče náš, Zdravas' a Sláva). 
Okrem toho je potrebné vo všeobecnosti vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, a to aj všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa. 
2. Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ostatné podmienky. 
Ďakujeme Vám!
V modlitbe s vami, Svetlo Máriino


O očistci II
    Dnes sa náš pohľad zaostruje na očistec. Aké sú naše predstavy o ňom? Mnohí si ho predstavujú ako akúsi mučiareň pod priamym Božím vedením, kde sa dôsledne vyžaduje spravodlivosť a tresty za naše hriechy, snáď jediný rozdiel medzi peklom a očistcom spočíva v tom, že očistec sa raz skončí. Myslím, že vhodnejšie je hovoriť o Božej psychiatrickej klinike, o Božom operačnom sále pre duše. Veľkosť bolesti je priamo úmerná veľkosti sebalásky, v ktorej človek žil a umrel. Potreba očistenia človeka vyplýva z jeho predurčenia. Boh nás určil k tomu, aby sme sa stali jeho obrazom. Toto svoje poslanie dokážeme naplniť len vtedy, keď sa naše bytosti stanú príbytkom Boha, teda miestom Vtelenia a Zjavenia Lásky. Človek je pozvaný k bezprostrednému vzťahu s Bohom, k tomu, aby v tomto tele tlmočil Boha – Lásku, oslávil Boha. Ak my teraz oslávime Boha – Lásku vo svojom tele, aj Boh nás v Sebe Samom Oslávi. Ak človek nežije Božiu Lásku, ktorá spočíva v poslušnosti Božím príkazom, tak v tomto svojom poslaní zlyháva. A myslím si, že toto zlyhanie sa týka nás všetkých. Preto potrebujeme očistcu a očistec. 
    Veriaci človek môže začať prežívať svoj očistec už na tomto svete, ak vo svetle poznania Božej Lásky začne zápasiť o Lásku k Bohu a o slobodu od hriechu, lebo každý hriech je opakom Zjavenia a Vtelenia Lásky. Každý hriech spočíva v seba-láske až po pohrdnutie Bohom. Každý hriech spôsobuje, že sa človek stáva miestom prejavenia a prebývania zlého ducha v nás. Preto skôr ako sa človek stane tým, čím má z Božieho určenia byť, potrebuje zvíťaziť nad hriechom. A toto je očistec, ktorý v Kristovej milosti môže a má začať už na zemi. Svätí prešli očistcom už na zemi. 
    Včera sme počuli výrok z Prvého listu svätého Jána: „Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý.“ Svätosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána, je niečo, o čo máme zápasiť už na tomto a v tomto svete. Nemyslite si, že keď denne žijete hriechu a plníte tak vôľu diabla, že v hodine smrti sa vaše sklony zmenia akoby úderom kúzelnej paličky. Aj v duchovnom živote platí zákon zotrvačnosti. Pekne to vyjadruje jedno príslovie: „Strom padá na tú stranu, kam sa celý život nakláňa!“ Zápas s hriechom nie je luxus, ktorý si môžu dovoliť len svätí, ale je to psia povinnosť každého kresťana. Ježiš nikomu z nás nesľubuje, že keď budeme chodiť pravidelne do kostola, budeme spasení. Chodiť do kostola je nutné, ale to nestačí. Máme robiť pokánie a to spočíva v odvrátení od hriechu a príklone k Bohu. 
    Niekedy seba samých hodnotíme podľa svojich vonkajších skutkov a vychádza nám, že sme na tom celkom dobre. Ale hriech je čosi viac. Každý hriech sa týka kvality ľudského bytia. Keď dobrovoľne hreším, stávam sa príbytkom zlého a to sa prejaví v mojom vnútornom prežívaní. Keď sa nejaký „kresťan“ dokáže baviť a smiať na zvrhlosti, ktorú vidí v televízii, je to znak prítomnosti zlého ducha v ňom. Podobne, keď je človek plný agresivity. Alebo keď zisťujeme, že nás zlo priťahuje. Keby sme boli skutočne dobrý, hriech by nevládol v našich údoch. Toto vnútorné zlo mizne, keď sa oddávame Kristovi. Miznú zlé myšlienky, predstavy, túžby a človek zažíva slobodu od hriechu. Keď takto postupujeme, nemusíme sa báť očistca po smrti. Kto verne nasleduje Krista, kto sa už teraz necháva súdiť a naprávať Božiemu Slovu, tomu súd po smrti už nehrozí.
    Sv. Katarína Janovská píše o svojom obrátení, ako raz pri svätej spovedi „pocítila veľkú bolesť v srdci kvôli nesmiernej Božej láske“. S jasným vedomím si svojej biedy a svojich chýb a zároveň aj veľkej Božej dobroty takmer odpadla. Bola zasiahnutá hlboko v duši týmto poznaním samej seba, svojho prázdneho života a zároveň Božej dobroty. Z tohto jej zážitku sa zrodilo rozhodnutie, ktoré ďalej orientovalo celý jej život. Vyjadrené slovami: „Už žiaden svet, už žiaden hriech“ (Vita mirabile, 3rv) Sv. Katarína neopisuje očistec ako nejaké miesto, či krajinu kdesi v útrobách zeme. Podľa nej je to - nie vonkajší - ale vnútorný oheň. Toto je očistec: vnútorný oheň. Svätica hovorí o ceste očisťovania duše, nasmerovanej k plnému spoločenstvu s Bohom, vychádzajúc z vlastnej skúsenosti hlbokej bolesti kvôli spáchaným hriechom, v porovnaní s nekonečnou láskou Boha. 
    Iná mystička opisuje očistec takto: „Je to geniálny vynález Boha. Predstavme si: jedného dňa sa dvere otvoria a objaví sa v nich bytosť neopísateľne krásna. Tak krásna, akú ste ešte v živote nikdy na zemi nevideli. Ste očarený touto bytosťou, vyžarujúcou krásu o to viac, že táto bytosť vám naznačuje, že je do vás bláznivo zamilovaná. Predtým ste si nevedeli ani predstaviť, že by vás mohol niekto tak milovať. Vycítite tiež, že má veľkú túžbu pritiahnuť vás k sebe, objať vás a oheň lásky, ktorý už vo vašom srdci horí vás poháňa, aby ste sa vrhli do jej náručia. V tom momente si uvedomíte, že ste sa už celé mesiace neumývali a že odporne smrdíte, že vám tečie z nosa, vaše vlasy sú mastné a zlepené, na šatách máte veľmi veľké škvrny a pod.. Uvedomujete si, že sa v takom stave nemôžete predstaviť, že sa najprv musíte ísť umyť, osprchovať a až potom znovu prísť a predstúpiť pred túto bytosť.
    Avšak láska, ktorá sa zrodila vo vašom srdci je tak silná, že tento odklad na neskôr, spôsobený tým, že sa idete osprchovať, je úplne neznesiteľný! Bolesť z neprítomnosti, hoci iba dočasnej,.. je hroznou popáleninou v srdci a závisí od intenzity prežívanej lásky. To je očistec! Je to oneskorenie spôsobené vašou nečistotou, akoby „čakacia doba“ pred Božím objatím - popálenina Lásky, ktorá vám spôsobuje hrozné utrpenie, je to akoby nostalgia po Láske. A presne táto nostalgia nás očisťuje z toho, čo je ešte v nás nečisté. Očistec je miestom túžby, šialenej túžby po Bohu, po tom Bohu, ktorého už duša pozná, lebo ho videla, ale s ktorým ešte nie je zjednotená. Očistec je ako veľká kríza, spôsobená nedostatkom Božej prítomnosti.
    A predsa by sa žiadna duša nechcela vrátiť z očistca na zem, pretože má poznanie, ktoré nás nekonečne presahuje, a nemohla by sa už nikdy vrátiť do temnoty zeme. Hľa, v tom spočíva rozdiel medzi očistcom a utrpením, ktoré poznáme tu na zemi. V očistci majú duše napriek hroznej bolesti istotu, že budú môcť navždy žiť s Bohom. Táto absolútna istota im spôsobuje to, že radosť je väčšia ako bolesť. Neexistuje na zemi nič, čo by v nich vyvolávalo túžbu znovu tu žiť, lebo na zemi si nie sme nikdy ničím istí. Duša sa sama rozhoduje ísť do očistca, aby bola čistá, keď pôjde do neba. V očistci duša úplne plní Božiu vôľu. Teší sa napríklad z dobra a želá si naše dobro. Veľmi miluje Boha, aj ľudí na zemi. Je dokonale spojená so Svetlom Božím v Duchu Svätom. 
https://www.frantiskani.sk/kazatel/pr/ocistec%20I.htm

Viac tu: https://jezismaria1.webnode.sk/ocistec/

O-ocistci-i-sv.-gertruda
Ako môžeme dušiam v očistci pomáhať ?
Teologička očistca - Svätá Katarína Janovská
Tajomné stretnutia pátra Pia s dušami z očistca 

---

​

​"I'm a mystery to myself."


"My true mission will begin after my death."


"When I am in heaven I will be able to do more".




"I pray constantly"




"I'm only a poor friar who prays"




"I belong entirely to everyone."




"Everyone can say: Padre Pio is mine."




"I offer myself as a victim for everyone."




"The Mass is the complete union between Jesus and me."




"I will never tire of praying to Jesus."




"I want to Save souls by continuous prayer."




"I am all aflame although there is no fire."




"A thousands flames consume me."




"I feel I am constantly dying, yet I'm still alive."




"The thought of revenge has never crossed my mind."




"The devil is trying to snatch me from the arms of Jesus".




"The devil wants me for himself at all costs".




"My sufferings are pleasing."




'I suffer only when I don't suffer."




"I want to suffer, but in secret."




"I desire nothing else than to love and suffer"




"Jesus, let me suffer, and let me die from suffering."




"I suffer because I cannot win all my brothers to God."




"I suffer everything that Jesus suffered in the Passion."




"I suffer as much as anyone who has the whole of humanity on his back."




"My suffering gives glory to God, saves my brothers in exile, frees the souls from Purgatory."




"Like St. Christopher carried the child Jesus on his shoulders across a river, on my shoulders is the whole world."




"My past, O Lord, to your mercy; my present, to your love; my future, to your providence!"






Padre Pio's own words about God


Father, I don't believe in God. "Why you telling me? Tell Him!"
Father, I don't believe in God. "But God, my son, believes in you."


"God loves man with an infinite love"
"God tolerates us, even when we offend him."
"God enriches a humble heart with his gifts."


"God goes in search of obstinate souls."
"God is terrible justice and infinite mercy."
"God will always give us more than we deserve."


"Time spent for the glory of God is never wasted."
"Life without the love of God is worse than death."
"Always remember that God sees everything."


"My past, O Lord, to your mercy; my present, to your love; my future, to your providence!"
"If God would take back what he gave us, we would be left with our rags."
"God is always fixed in my mind and imprinted in my heart."


"As long as one has God as a foundation everything else falls into place."
 "When God punishes He does so with reverence, almost fearing to hurt."
"Confidence and fear of God go together like two sister."


"Let's look beyond the hand of men, to find the hand of God."
"Honor and praise the Creator and not the creature."
"Endure tribulation, sickness and pain for the love of God."


"One day the slightest transgression of God's law will be considered."
"Before going to sleep examine your conscience and turn your thoughts to God."
"The Lord allows us  to discover who we are a little at a time."


'Don't wait for Tabor to see God: you already see Him on the Sinai and on the Calvary."
"The sinner who is ashamed of his bad deeds is closer to God than the just ashamed of acting well."




God's fear  Timor di Dio
"Implore the Lord to increase two things in us: love and fear."
"As long as you are afraid to fall, you will not sin.
You should be afraid when you are not afraid anymore."


On Ash Wednesday Padre Pio received the Ashes with great devotion


  
Padre Pio on Ash Wednesday






Jesus
Padre Pio reached the highest possible fusion for a human being with the God Man Jesus, from the Garden to the Cross.


No other human being, besides Padre Pio, has had such complete uncompromising unwavering
unconditional unrestricted unlimited unselfishness from the cradle to the grave.


     
Padre Pio carrying the ciborium containing consecrated Hosts for the adoration of the Blessed Sacrament on Good Maundy Thursday


"Without Jesus you can do nothing."
"I live for Jesus Christ, I live for his glory, I live to serve him, I live to love him."
 "In Jesus everything has an answer. Without him - only a big void."




Monstrance


         
Padre Pio carrying the monstrance displaying the consecrated Eucharistic Host




Padre Pio immersed in contemplation of the Eucharist.




Way of the Cross
"If He asks us to carry the Cross, the Lord will help and give strength."
"Jesus doesn't ask you to carry the heavy Cross with Him; just a small piece."
"Bearing physical and spiritual ailments is the worthiest gift we can offer to Jesus."




The Crucifix that gave the wound to Padre Pio


Calvary
"Life is a Calvary, but we must climb it cheerfully."
"From the Calvary we go to the Tabor."
"On the Calvary Jesus redeemed us, and salvation must be accomplished there." 






Cross
"The foot of the Cross is the gate to Heaven." 
"Everybody has his own Cross. We must be like the good thief and not like the bad one."
"As the body needs nourishment, the soul needs the Cross to purify and detach."


On Good Friday's celebration, wearing the alb and a black stole, he used to venerate and carry the Cross, and kiss the Crucifix.




Padre Pio and Jesus Crucified




Padre Pio on Good Friday




Padre Pio holding the Cross on Good Friday.




Padre Pio holding the Cross


  
Padre Pio with Padre Agostino reading prayers from the liturgy of Good Friday.


        
Padre Pio kissing the Crucifix on Good Friday.


     
Receiving a blessing after Mass. Liturgy color white. Missal folded to the end.




Baby Jesus
"In the end, the gamble of our life is all in this Child."
On Christmas night celebration, at the end of the Mass, Padre Pio used to carry a little Baby Jesus statue, and put it in the Nativity scene.
   
Padre Pio holding a pillow with Baby Jesus
       


         
Padre Pio has special emotions in celebrating Christmas night.






Padre Pio carrying  in procession Baby Jesus.


        
Padre Pio showing Baby Jesus.




     
Padre Pio about to depose Baby Jesus in the manger.
       




Padre Pio blessing the faithful with Baby Jesus.


   
Padre Pio holding a statue of little Baby Jesus.




Padre Pio visiting the Presepio (Nativity scene with houses, people, lights, animations).




       
Padre Pio, helped by Fra' Giovanni, carrying the Baby Jesus.






Communion
"How could I live failing even for a single morning to receive Jesus in the Communion?"


Tabernacle
"When I am no longer here, go before the tabernacle. In Jesus you will find me, also".




Holy Spirit
"Let's pray the Paraclete Spirit that he enlightens us about three thing:
understanding the importance of being Christians,
understanding the immensity of the eternal heritage to which we are destined,
understanding the extreme greatness of the miracle of 'justification'.


Padre Pio favored blessing anything from a meal to a new car, a building, new crops, religious objects,
often using holy water, and praying
in the name of the Father, the Son, and the holy Spirit.








Suffering
"Suffering is expiation."
"Suffering is necessary for our souls."
"In suffering we give something to God, witch we cannot do in Paradise."
"He who begins to love must be ready to suffer."
"Suffering is a most powerful lever to raise man up again."
"Glory will be ours on condition that we endure suffering."
"The Angels are jealous of us because they can't suffer."
"Bearing physical and spiritual ailments is the worthiest gift we can offer to Jesus."
"Suffering is a sure sign that God loves us."
"Accepting the sufferings we will perfect and sanctify us."






Church
"I want to live and die in the (Roman Catholic) Church."
"The Church is always a mother even when it strikes."
"The Church is our most tender mother."
"Thank God for being a child of the Church."
"Only the Catholic Church possesses Jesus in the Blessed Sacrament."
"The first person I remember in prayer is the Pope, Christ's Vicar."
   
Padre Pio with visiting bishops at the time of the Ecumenical Council in 1964




Padre Pio smiling with two roman catholic bishops




+
+
+
+
+







++
+
+
+
+
+
+
+

++    

Padre Pio and his spiritual children. His words on meditation and prayer. The Prayer Groups.


Spiritual children


  
Padre Pio had many spiritual children. he would get all of their messages, written or sent to him by other means, and he would find a way to answer to all of them.


    
Padre Pio holding letters from, and writing to spiritual children


      
Padre Pio reading a message.


    
"I have made a pact with the Lord: I will take my place at the gate to paradise,
but I shall not enter until I have seen the last of my spiritual children enter."




Padre Pio smiling.


 "When the Lord entrusts a soul to me, I place it on my shoulder and never let it go."
"I accept you as spiritual child; and don't make  me lose face." 
"I see all my children who come to the altar, as if in a mirror."
"I love my Spiritual Children as much as my own soul and even more."
"Once I take a soul on, I also take on their entire family as my spiritual children."


"I tell Mary: Here are the children of your Son."
"Woe to those who lay a hand on my spiritual children."
"To my Spiritual Children: my prayers for you will never be lacking"
"If one of my spiritual children ever goes astray, I shall leave my flock and seek him out."




Vittorina Ventrella had a vision one night of a dazzling Padre Pio in heaven, with innumerable rays of light emanating from him.
The rays were formed by myriads of white and red roses. The morning after she went to Padre Pio for an explanation.
"Oh! you came to ask me about what you saw last night. The rays are the prayer groups;
the white roses are the souls who live in grace;
the red roses are the souls who carry the cross with me."
This statement has been interpreted  as if after his death, all those who entered the prayer groups would become his spiritual children.




When you leave us what are we going to do without you?
"I will be here in your midst, more than before. Come visit my tomb. Before, in order to speak to me, you had to wait.
Then, it is I who will be waiting there. Come to my tomb and you will receive more than you did before!".


How do you remember everybody? 
"I remember them and I call them one by one, and count their hairs, and then some."


  






Some spiritual daughters of Padre Pio before he went to San Giovanni Rotondo:
            
    
Raffaelina Cerase, now Servant of God
Raffaelina Cerase from Foggia. In 1914 started exchange of numerous letters with Padre Pio for spiritual direction.
In 1915 she became gravely ill and asked if Padre Pio could come to Foggia to confess her. At that time Padre Pio was at home in Pietrelcina in convalescent leave.
He was solicited to come to Foggia by father Agostino and father Benedetto. He was in Foggia on February 17, 1916 and stayed at the capuchin convent of St. Ann.
Raffaelina Cerase was visited daily by Padre Pio from February 17, 1916, until the day of her death on March 25, 1916.




Giuseppina Morgera, now Servant of God
Giuseppina Morgera, from Casamicciola (Naples), met Padre Pio in 1915  while he was in Naples for the military service.
Exchanged numerous letters with Padre Pio. "She doesn't walk, but flies on the road of divine love."




Antonietta Vona
Antonietta Vona was introduced to Padre Pio by Giuseppina Morgera in 1917 while he was in Naples for military service.
Exchanges several letters with him for spiritual guidance (cf. Epist. III, 817-906).




1916: First group of spiritual daughters in San Giovanni Rotondo:
The group used to meet in the guest area of the convent every Thursday and Sunday.


      
Rachelina Russo
Rachelina Russo and her niece Rachelina Gisolfi who had met him earlier in the year 1916 in Foggia,
asked Padre Pio to meet with some devout souls of the town of San Giovanni Rotondo. At first he rejected the idea, than after much insistence, he agreed.


Nina Campanile
Nina Campanile in her diary  'Memories of Padre Pio' (Memorie sul Padre Pio) described: In 1916 'The first group of souls around Padre Pio from the first moment he came to the
convent were: Rachelina Russo and her nieces,  the sisters Vittorina, Elena, and  Filomena Ventrella, the sisters Giovanna Lucia Fiorentino, Maria Ricciardi, sister of father Ambrogio,
Maddalena Cascavilla. 'On October 5, 1916, after Padre Pio had returned definitely in September, the group was joined by me Nina Campanile
and my sister Lucietta. Few month later joined the sisters Maria Antonietta Pompilio and Filomena Fini.'


Nina Campanile in her diary: ' He explained that the principal means of Christian perfection are: the choice of a saint and learned director,
frequentation of sacraments, meditation, spiritual readings.' 'He used to say: 'the sacred argumentations need always to be
sustained by sacred examples.' 'He wanted that we meditate twice a day, morning and evening.'


'He insisted a lot on daily meditation "Even with the face on the ground, like Jesus did in Gethsemane."
"It is important to meditate, even if there is no emotion involved."








Lucia Fiorentino
Lucia was part of the first group of spiritual daughters in 1916.
She wrote a Diary about her experience.
Exchanged several letter with Padre Pio. She burned them as a 'sacrifice to Jesus'. Only 6 have survived. They are included in the third volume of the Epistolary.




  
Filomena Fini


Filomena Fini  in 1913 married Cristoforo Fiorentino, brother of Lucia Fiorentino, also spiritual child of Padre Pio. Widow at age 28. Went daily to Padre Pio’s Mass. 
Wrote a diary  “News on Padre Pio”. “To follow Padre Pio it takes a lot of suffering.”






  
Assunta di Tomaso
Assunta Di Tomaso from Casacalenda (Campobasso), Became spiritual child of Padre Pio on September 24,1916, and received several
letters from Padre Pio for spiritual direction. After the death of her parents she moved to San Giovanni Rotondo.


        
 Margherita Tresca
Margherita Tresca started spiritual direction with Padre Pio on December 20, 1917. Received letters for 4 years (cf. Epist. III, 161-224).






Cleonice Morcaldi, now Servant of God


                   
Cleonice Morcaldi near Padre Pio


      
Cleonice Morcaldi and another spiritual daughter talking to Padre Pio


Cleonice Morcaldi. Met Padre Pio in 1920. She got revealing answers through verbal contacts and exchanges of short notes
about the supernatural mystical aspect of Padre Pio. She has written: Testimonianze su Padre Pio, and a Diary.






Angela Serritelli
From San Giovanni Rotondo. Met Padre Pio on January 23, 1917. Was part of the original group founding the Casa Sollievo della sofferenza.
Wrote a manuscript: Notizie di Padre Pio.


      
Maria Gargani, now Servant of God


Servant of God Maria Gargani, older sister of Erminia, founded “Apostole del Sacro Cuore”.
Met Padre Pio in 1915 when he passed by the convent of San Marco La Catola, and became spiritual daughter.
In the Epistolary there are 67 letters written to her by Padre Pio, starting in 1916.






Erminia Gargani
Donna Erminia Gargani, elementary school teacher for 60 years in several locations.    
Received from Padre Pio 69 letters from December 6, 1916 to May 31 1923, in the 3rd volume.


Erminia Gargani received a Gold Medal from Italian president Einaudi for special merits teaching in elementary schools.




Maria Pompilio


Maria Pompilio receiving the Communion from Padre Pio


The first page of the memories of Padre Pio written by Maria Pompilio


           
Maria Pompilio walking with Padre Pio ad another friar


Antonietta Pompilio
In 1916  Antonietta Pompilo asked Padre Pio how to meditate. He started talking about the agony in the Gethsemane, an than he went in ecstasy.
For about an hour he stayed with the eyes closed, without moving. Than he returned normal and said: "God be blessed. Let's continue."












Padre Pio smiling






              
Padre Pio meeting with spiritual daughters






A meeting of spiritual daughters with Padre Pio








Some spiritual sons of Padre Pio
Pietro Cugino "Pietruccio"






Pietro Cugino, called "Pietruccio" suffered from an hereditary eye disorder called Retinitis Pigmentosa, and by the time he was thirteen he was totally blind, like his father.
He went to the convent daily and run every kind of errands for the friars. He transported daily on foot the mail from the friary to the post office, and back.
Padre Pio asked him several times if he wanted the sight back. His answer was always "If the Lord should restore my sight and this should be occasion of sin, I renounce it."
Padre Pio loved him for this generous offer of suffering. Pietruccio was at every Mass of Padre Pio, kneeling at the same spot on the right side of the altar.
He was allowed to stay with Padre Pio making him company, while they prayed.
He made good use of his access to Padre Pio by bringing to him written messages by the spiritual children, and returning to them a written Padre Pio's answer.


  
Pietruccio seen kneeling closest to the side of the altar during Padre Pio's Mass.


   
Detail of the blind Pietruccio kneeling closest to the side of the altar during Padre Pio's Mass.










Pietruccio is let in the friary, carrying a bag of mail from the post office.








Pietruccio Cugino






       
Communion to paralyzed Giacomo Gaglione, now Venerable
Giacomo Gaglione, now Venerable. Met Padre Pio in 1919. Paralyzed for more than fifty years.
Padre Pio said of him: "With Jesus on the Cross, with Jesus in Paradise."








Dr. Giorgio Festa. Investigated Padre Pio in 1919 and 1920. "This is an extraordinary phenomenon that science can't explain."












Emanuele Brunatto. 1920. Lived in the convent from 1920 to 1925. Defended Padre Pio in writing.




Young Padre Pio with Emanuele Brunatto






Attorney and journalist Cesare Festa. 1921. Padre Pio wrote in a letter to him: "Never blush of Christ and his doctrine".








Guglielmo Sanguinetti. 1936.    "You will work for me." He built the Casa Sollievo.








Carlo Campanini. 1939. Actor and comedian. Daily Mass and Rosary after meeting Padre Pio..


Padre Pio with Carlo Campanini












Enrico Medi, now Servant of God. 1941.  Scientist physicist. 'Padre Pio for 27 years has guided my life with infinite wisdom.'






Angelo Battisti. 1941. Administrator of Casa Sollievo. "Work, and I will take care of the rest."




Gerardo De Caro. 1943. Politician. "This is my Representative. You'd better keep your hands off him."


Beniamino Gigli.  1946. Tenor opera singer. "Young man. Change your shirt." And those words changed his life.


Tenor Beniamino Gigli sings "Mamma" for Padre Pio






Dr. Giuseppe Sala. 1955. Personal physician of Padre Pio, and medical chief of Casa Sollievo.






Francesco Morcaldi . Met Padre Pio in 1919. Mayor of San Giovanni Rotondo for many years.








Padre Pio's words on Meditation


Padre Pio meditating.




"To imitate Jesus we must meditate daily on our model."
"Meditation is like a mirror: it helps us discover and correct our defects."
"Meditation, like a tireless bee, transforms the pollen of flowers into nectar of life."
"Never let a day go by without meditating on the Passion of Christ."


In a letter to Annita Rodote, about meditation:
" Put yourself in the presence of God.
Remember that God is really present with the celestial court, inside you soul.
Than you start your prayers and meditations, holding the palm of the hand to the front, or both hands to the front.
All that must be done without affectation."


"Topics of you meditation should be the life, passion and death of Jesus. His, birth, life in Egypt
and Nazareth up to hid thirties.
The humility of the baptism by John, his public life, his extremely painful passion and death, the institution of
the Eucharist the night when men were preparing for him the most atrocious torments.
You can meditate Jesus in the garden, sweating blood seeing the torments that
men were preparing for him, and the ingratitude of men who would not take advantage of his merits,
Jesus dragged and beaten in the tribunals,  scourged and crowned with thorns, the trip to the Calvary carrying the cross, his crucifixion,
and finally his death on the cross in a sea of  anguishes at the sight of his sorrowful other."




Padre Pio absorbed in meditation.




In a letter to Maria Gargani, also about meditation:
"First prepare the topic of your meditation. You don't need a book for that.
Every truth in our religion can be topic for meditation.
Usually the life, passion and death of Jesus should be meditated.  Ask God for the grace to meditate well, so that it can be fruitful,
than recommend yourself to the Holy Virgin and all the celestial court that may help you
meditate well and keep away every distraction or temptation.
Done that, start the meditation going over the subject in every detail.


Padre at the hassock, meditating.


After that one needs to make resolutions. Consider defects that are the cause of many ore defects and sins.
Resolve to work on a virtue, and only stop when you have conquered it.
Finally ask God for the graces and helps that you feel the need for. Recommend to God all the human beings in general and in particular.
Pray for the reestablishment of the kingdom of God, the propagation of faith, the exaltation and triumph of our holy mother the Church.


Padre Pio in his room, meditating.


"Pray for the living an the dead, the infidels e the heretics, and for the conversion of sinners.
After all that offer your meditation and prayer, with the offering of all of yourself, and of all the persons you care for,
through the hands of the holy Mary, the Guardian Angel, St. Joseph, etc. "


Padre Pio meditating in the choir of the church.


"Lastly, examine briefly how you did your meditation, and ask for forgiveness if it has been defective.
Meditate at least twice a day. No less than half hour each time. Possibly in the morning, to prepare for the fight,
and at night to purify the soul from any earthly attachment that happened during the day."


Padre Pio meditates.








Padre Pio's thoughts on Prayer


Padre Pio praying


"I pray constantly".
"I'm only a poor friar who prays" 
"I want to Save souls by continuous prayer."  
"I will never tire of praying to Jesus."
"All that you ask in prayer with faith, you will receive."
"Prayer must be persistent. Persistence denotes faith."
"Prayers will never be wasted."
"The only way to gain salvation is through prayer."
 "Pray, pray a great deal. Always pray, without tiring."
"Prayes is the effusion of our heart in the heart of Go."
"Prayer is the key that opens the heart of God."
"Our Lord wishes that we ask, in order to obtain graces."
"Seek, ask, and knock, in order to find, receive, and to be opened to you."
"Even though the Lord is in us, He still wants us to ask for what we desire."
"Prayer is the best weapon we possess."
"In praying, our heart needs to stay open towards heaven, and wait for the heavenly dew to come."
"Just staying humbly in His presence is an excellent sign of perfection."
"When we are in the presence of God, let's just be happy to stay there, not being concerned about anything else."
"when it is done well, prayer moves the divine heart, and solicits answers more and more"
"Never grow weary of praying. This is essential.
Prayer penetrates the heart of God and obtains the graces needed…




Padre Pio in prayer




Padre pio praying the Breviary




Padre Pio holding a book of prayers






Padre Pio immersed in prayer




Padre Pio praying, with Fra Daniele also praying.














Gruppi di Preghiera. "Prayer Groups".
On March 13 1943 Pius XII said: In the fight between good and evil we suggest to form groups of faithful who will fully and openly live Christian lives.
Groups of people who pray together. No particular rules or new prayers; just a reunion at least once a month in a church,
with the approval of the local bishop and the assistance of a priest.
Padre Pio: "Let's roll up our sleeves and immediately answer this appeal sent out by the Roman Pontiff."
The first list of officially established Prayer Groups was drawn up in 1950.
Padre Pio formulated a precise and clear image of what the Prayer Groups were to be and how they were to fulfill their mission.
The Invitation to Prayer, from the August 1950 edition of the Casa Sollievo della Sofferenza states:
The Prayer Groups will live their Christian life fully and openly according to the wishes of His Holiness if they are first groups of the faithful who pray together.
At the Second International Congress of the Prayer Groups, gathered at the Casa Sollievo della Sofferenza on May 5, 1966,
Padre Pio spoke to the Congress and called attention to their growth and work:
"It is prayer, this united power of all good souls, that moves the world, that renews the consciences,
that supports the “Casa”, that comforts the suffering, that heals the sick, that sanctifies labor,
that elevates health care, that gives moral strength and Christian resignation to human suffering,
that spreads the smile and blessing of God on the fainthearted and the weak"


"Pray much, my children, pray always without ever growing tired…we entrust this work to God."
"Praying is the pouring of our heart into the heart of God"


The Prayer Groups are mentioned for the first time in the June 1950 issue of the "Bollettino della Casa Sollievo della Sofferenza"
(see a random issue below)




"Let us pray together"
"Community prayer is a powerful weapon in the hands of the Church and the faithful."
"If more souls unite together in prayer, they form a formidable power."


"In the Groups, when my children unite together in prayer, Jesus will be in the midst of them;
there will also be the Mother of Jesus;
I will also be present in spirit and united in prayer."


"Pray every evening with you family; recite the rosary; once a week or a month gather together
to recite the rosary, assist at Mass, listen to a sermon, receive the Communion,
 keep Jesus in the Blessed Sacrament company for an hour."


    


      
Diploma of Aggregation


   
Prayer Group of San Diego, CA




                            
Prayer Group of New York, NY


There are several hundred Prayer Groups of Padre Pio in the United States


  next: Padre Pio in Pietrelcina, child, novice, soldier, priest


back to front page 


Close Encounters of the Special Kind with PADRE PIO: hallways, backyard; around the world, ecstasies; Purgatory, Guardian Angel, devil; Americans; confessional, baptisms, first Communions, weddings;  Virgin Mary, Rosary; Wounds; Mass; himself, God, Jesus, Cross, Christmas, Church; spiritual children, meditation, prayer, Prayer Groups; child, novice, priest, soldier, fevers; first inquisition, Saint Mary of the Graces, Home for the Relief of Suffering (Casa Sollievo della Sofferenza); the most famous picture, children, blessings, at the ballots downtown, eating; second inquisition, last ten years, death; the Capuchin friars; entombed in first resting place, blessed, saint, exhumed, displayed, final resting place in golden crypt; mosaics of the life of Padre Pio, Jesus, Saint Francis of Assisi; fists class relics with certificates; original painting, original icon.


https://caccioppoli.com








 

Prekvapujúce tajomstvo duší v očistci:
Mária Simma
Sestra Emmanuela : O čo vás žiadajú duše z očistca ? 
Mária Simma : Poväčšine ma žiadajú, aby som za ne dala odslúžiť sväté omše a aby som na týchto omšiach bola prítomná. Ďalej ma žiadajú o modlitbu ruženca a krížovej cesty. 
Sestra Emmanuela : Čo presne očistec je ? 
Mária Simma : Je to geniálny vynález Boha. Predstavme si : jedného dňa sa dvere otvoria a objaví sa v nej bytosť neopísateľne krásna ... Taká krásna, akú ste ešte v živote nikdy na zemi nevideli. Ste očarený touto BYTOSŤOU, vyžarujúcu krásu o to viac, že táto bytosť vám naznačuje, že je do vás bláznivo zaľúbená. Predtým ste si nevedeli ani predstaviť, že by vás mohol niekto tak milovať. Vycítite tiež, že má veľkú túžbu pritiahnuť vás k sebe, objať vás a oheň lásky, ktorý už vo vašom srdci horí vás poháňa, aby ste sa vrhli do jej náručia ...V tom momente si uvedomíte, že ste sa už celé mesiace neumývali a že odporne smrdíte, že vám tečie z nosa, vaše vlasy sú mastné a zlepené,








na šatách máte veľmi veľké škvrny a pod. ... Uvedomujete si, že sa v takomto stave nemôžete predstaviť, že sa najprv musíte ísť umyť, osprchovať a až potom znovu prísť a predstúpiť pred túto bytosť.... 
Avšak láska, ktorá sa zrodila vo vašom srdci je tak silná, že tento odklad na neskôr spôsobený tým, že sa idete osprchovať, je úplne neznesiteľný ! Bolesť z neprítomnosti, hoci iba dočasnej, trvajúcej iba niekoľko minút je hroznou spáleninou v srdci a závisí od intenzity prejavovanej lásky. To je očistec ! Je to oneskorenie spôsobené vašou nečistotou, akoby „ čakacia doba “ pred Božím objatím – popálenina lásky, ktorá vám spôsobuje hrozné utrpenie, je to akoby nostalgia po láske. A presne táto nostalgia nás očisťuje z toho, čo je ešte v nás nečisté. Očistec je miesto túžby, šialenej žiadostivosti po Bohu, po tom Bohu, ktorého už duša pozná, lebo ho videla, ale s ktorým ešte nie je zjednotená. Očistec je ako veľká kríza, spôsobená nedostatkom Božej prítomnosti. 
Sestra Emmanuela : Mária, majú tieto duše v očistci predsa len nádej a radosť v ich utrpení ? 
Mária Simma : Áno. Žiadna duša by sa nechcela vrátiť z očistca na zem, pretože má poznanie, ktoré nás nekonečne presahuje, a nemohla by sa už nikdy vrátiť do temnoty zeme. Hľa, v tom spočíva rozdiel medzi očistcom a utrpením, ktoré poznáme tu na zemi. V očistci majú duše istotu, napriek hroznej bolesti, že budú môcť navždy žiť s Bohom. Táto absolútna istota im spôsobuje to, že radosť je väčšia ako bolesť. Neexistuje na zemi nič, čo by v nich vyvolávalo túžbu znovu tu žiť, lebo na zemi si nie sme nikdy ničím istí. 
Sestra Emmanuela : Môžete nám povedať, či dušu posiela do očistca Boh, alebo či sa duša sama rozhoduje tam ísť ? 
Mária Simma : Duša sa sama rozhoduje ísť do očistca, aby bola čistá, keď pôjde do neba. V očistci duša úplne plní Božiu vôľu. Teší sa napríklad z dobra a želá si naše dobro. Veľmi miluje Boha, aj ľudí na zemi. Je dokonale spojená so Svetlom Božím v Duchu Svätom. 
Sestra Emmanuela : V momente smrti vidno Boha v plnom svetle, alebo len neurčitým spôsobom ? 
Mária Simma : Ešte neurčitým spôsobom, ale s takým jasom, že to stačí na vyvolanie nostalgie. Oproti temnotám zeme je to oslepujúci jas, ale to ešte nie je nič oproti úplnému svetlu, ktoré spozná duša v nebi. 
Sestra Emmanuela : Mohli by ste nám povedať, aká je úloha Panny Márie pre duše v očistci ? 
Mária Simma : Často ich prichádza potešiť a hovorí im, že urobili veľa dobrých vecí na zemi a povzbudzuje ich.. 
Sestra Emmanuela : Existujú zvláštne dni, kedy ich vyslobodzuje? 
Mária Simma : Áno, stáva sa to hlavne na Vianoce, na Všetkých svätých, na Veľký piatok, v deň Nanebovystúpenia Pána a v deň Nanebovzatia Panny Márie 
Sestra Emmanuela : Ktoré z hriechov najčastejšie spôsobujú to, že nás dostanú do očistca ? 
Mária Simma : Sú to hriechy proti láske k blížnemu, zmilovaniu sa nad niekým, tvrdosť srdca, nepriateľstvo, ohováranie... Ohováranie, klebety, krivé obvinenia sú najhoršie pošpinenia, ktoré vyžadujú dlhé očisťovanie. 
Sestra Emmanuela : Môžete nám povedať, ktorí ľudia majú najväčšiu príležitosť ísť priamo do neba ? 
Mária Simma : Tí, čo majú dobré srdce ku všetkým, pretože láska k blížnemu ospravedlní mnoho hriechov ( sv. Pavol ). 
Sestra Emmanuela : Akými prostriedkami, ktoré máme na zemi k dispozícii, sa môžeme vyhnúť očistcu a ísť priamo do neba ? 
Mária Simma : Musíme urobiť veľa pre duše v očistci, pretože ony nám potom neskôr pomáhajú. Treba mať veľa skromnosti. Je to najväčšia zbraň proti Zlému. Skromnosť zaháňa Zlo. 
Sestra Emmanuela : Čo urobil lotor, keď mu Ježiš prisľúbil na kríži, že ešte dnes bude s ním v raji ? 
Mária Simma : Skromne prijal svoje utrpenie priznajúc, že je to spravodlivé a nabádal aj druhého lotra, aby tiež prijal svoj údel. Obával sa Boha, čo značí, že mal v sebe skromnosť. 
Sestra Emmanuela : Mária, môžete nám povedať, aké sú najúčinnejšie prostriedky na oslobodenie duší z očistca ? 
Mária Simma : Hlavne sv. omša, pretože sa počas nej sám Kristus obetuje z lásky k nám. Je to obeta Krista seba samého Bohu, čo je najkrajšia obeta. Kňaz je zástupca Boha, ale Boh sám sa ponúka a obetuje sa za nás. Účinok sv. omše za mŕtvych je o to väčší, čím väčšiu úctu k svätej omši mal nebožtík za svojho života, či sa počas nej modlil s úprimným srdcom, či na ňu chodil, ak mal voľno, aj počas týždňa. Títo ľudia majú ešte väčší úžitok zo sv. omší, ktoré sa za nich slúžia. Aj tu každý zožne to, čo zasial. 
Sestra Emmanuela : Mária, vy ste boli viac ráz vyzvaná trpieť za duše v očistci, aby boli vykúpené. Čo ste v tých chvíľach prežívali a cítili ? 
Mária Simma : Po prvý raz, keď sa ma duša spýtala, či chcem naozaj telesne trpieť za ňu počas troch hodín a potom znova budem môcť pracovať, som si povedala, že keď bude po troch hodinách po všetkom, môžem to azda prijať. Počas tých troch hodín som mala pocit, akoby to trvalo skôr tri dni, natoľko to bolo bolestivé. Avšak nakoniec, keď som sa pozrela na hodinky, videla som, že to naozaj trvalo len tri hodiny. Duša mi povedala, že tým, že som prijala toto utrpenie s láskou počas troch hodín, ušetrila som jej 20 rokov očistca. 


Sestra Emmanuela : Prečo tri hodiny utrpenia na zemi za 20 rokov utrpenia v očistci ? Prečo malo vaše utrpenie väčšiu cenu ? 
Mária Simma : Utrpenie na zemi nemá vždy tú istú cenu. Keď trpíme na zemi, môžeme ďalej rásť v láske, môžeme získať zásluhy, čo nie je prípad utrpenia v očistci, pretože tam slúži utrpenie iba na očistenie sa od hriechu. Na zemi máme všetky milosti a slobodu vybrať si. 
Toto môže dať mimoriadny význam nášmu utrpeniu. Keď tieto bolesti obetujeme a prijímame s trpezlivosťou a skromnosťou, tak aj celkom malé obety, čo ponúkame, môžu mať neslýchanú moc v pomoci dušiam. Najlepšie je spojiť naše utrpenie s utrpením Ježiša a zveriť ich do rúk Márie, lebo ona bude najlepšie vedieť, ako ich použiť, pretože my sami často nepoznáme súrne potreby tých, čo sú okolo nás. Toto všetko nám Mária vráti v hodine smrti a bolesti, čo sme jej obetovali, budú našim najcennejším pokladom na druhom svete. 
Sestra Emmanuela : Často nás jestvovanie utrpenia v našom živote poburuje a robí nám ťažkosti prijať ho a dobre ho prežívať. Ako teda prežívať utrpenie, aby mohlo prinášať ovocie ? 
Mária Simma : Utrpenie je najväčším dôkazom Božej lásky. Ak ho dobre obetujeme, môžeme získať veľa duší. 
Sestra Emmanuela : Čo treba robiť, aby sme prijali utrpenie ako dar, a nie ako bolesť, ako to často býva ? 
Mária Simma : Treba všetko odovzdať Panne Márii, lebo Ona najlepšie vie, kto potrebuje takú, či onakú obetu svojho utrpenia, aby bol zachránený. 
Sestra Emmanuela : Mária, jestvuje v očistci medzi dušami pobúrenie nad ich utrpením? 
Mária Simma : Nie, ony sami sa chcú očistiť. Chápu, že je to potrebné. 
Sestra Emmanuela : Mária, prečo duše v očistci nemôžu získať žiadne zásluhy, keď my na zemi ich ešte môžeme mať ? 
Mária Simma : Pretože v momente smrti je koniec možnosti získať zásluhy. Pokým žijeme na zemi, môžeme napraviť zlo, čo sme spôsobili. Aj anjeli ” žiarlia “na nás, lebo my máme možnosť rásť dovtedy, kým sme ešte na zemi. 
Sestra Emmanuela : Aká je úloha oľutovania či kajúcnosti v hodine smrti ? 
Mária Simma : Oľutovanie je veľmi dôležité ! Hriechy sa odpustia, ale zostávajú ešte dôsledky hriechu. Ak chceme získať plnomocné odpustky v momente smrti, čo značí ísť priamo do neba, musí byť duša úplne oslobodená od akejkoľvek náklonnosti k hriechu. 
Sestra Emmanuela : V momente smrti, skôr ako vojde duša do večnosti, má ešte možnosť obrátiť sa k Bohu, hoci aj viedla hriešny život ? Je určitý časový úsek medzi zdanlivou a skutočnou smrťou ? 
Mária Simma : Áno, Pán dáva každému niekoľko minút na oľutovanie svojich hriechov a na rozhodnutie : Prijímam, či neprijímam možnosť ísť k Bohu. Vtedy človek vidí film svojho života. Poznám jedného muža, ktorý veril v cirkevné prikázania, ale neveril v život večný. Jedného dňa vážne ochorel a upadol do kómy. Videl sa v jednej izbe s tabuľou, na ktorej boli napísané všetky jeho dobré a zlé skutky. Potom tabuľa zmizla, aj múry izby a bolo tam nekonečne krásne. Keď sa prebral z kómy, rozhodol sa zmeniť celkom svoj život. 
Sestra Emmanuela : Mária, v momente smrti sa Pán zjaví všetkým dušiam rovnako mocne ? 
Mária Simma : Každému je daná možnosť vidieť svoj prežitý život ako aj utrpenie, ktoré príde v očistci. Nie je to však rovnaké pre každého. Intenzita odhalenia závisí od života každého človeka. 
Sestra Emmanuela : Mária, má diabol dovolené napadnúť nás v momente smrti? 
Mária Simma : Áno, ale každý človek má aj milosť odporovať mu. Keď ho človek odmietne, démon nemôže nič urobiť.
Sestra Emmanuela : Keď niekto vie, že čoskoro zomrie, ako sa môže podľa vás najlepšie na to pripraviť ? 
Mária Simma : Úplne sa odovzdať Pánovi, obetovať mu všetko svoje utrpenie, byť šťastný s Bohom. 
Sestra Emmanuela : Aký postoj máme zaujať pred niekým, kto zomiera ? Čo najlepšie možno pre neho urobiť ? 
Mária Simma : Vždy sa treba veľa modliť a pripraviť osobu na smrť. Treba jej povedať pravdu. 
Sestra Emmanuela : Aké rady môžete dať tým, čo sa chcú stať svätými už na tejto zemi ? 
Mária Simma : Byť veľmi skromným. Nezaoberať sa sebou samým. Pýcha je najväčšou pascou, ktorú Zlý používa. 
Sestra Emmanuela : Možno žiadať Pána odpykať si svoj očistec na zemi, aby sme ho nemuseli prežívať po smrti ?Mária Simma : Áno, poznala som jedného kňaza a jedno mladé dievča, čo boli v nemocnici a obaja trpeli na tuberkulózu. 
Mladé dievča povedalo kňazovi, že žiada od Pána, aby mohla trpieť na zemi toľko, koľko treba aby sa dostalo priamo do neba. Kňaz jej odpovedal, že on sám si nedovolil Boha o to žiadať. Bola pri nich jedna rádová sestra, ktorá si vypočula ich rozhovor. Mladé dievča zomrelo prvé a kňaz zomrel neskôr. Tento kňaz sa zjavil rehoľnej sestre a povedal jej : Keby som bol mal dôveru toho mladého dievčaťa, aj ja by som sa bol dostal rovno do neba. 
Sestra Emmanuela : Mária, sú rozdiely v stupňoch očistca ? 
Mária Simma : Áno, je veľký rozdiel v stupni duchovného utrpenia. Každá duša má svoje vlastné utrpenie, ktoré zodpovedá jej samej. 
Sestra Emmanuela : Vedia duše v očistci, čo sa stane vo svete ? 
Mária Simma : Nevedia všetko, ale vedia veľa vecí. 
Sestra Emmanuela : Hovoria vám tieto duše čo sa stane ? 
Mária Simma : Povedia jednoducho len, že „ niečo je pred dverami “, ale nepovedia čo. Povedia iba toľko, koľko je potrebné na to, aby sa ľudia obrátili. 
Sestra Emmanuela : Utrpenie v očistci je bolestnejšie ako veľké utrpenie tu na zemi ? 
Mária Simma : Áno, ale iba symbolickým spôsobom. Spôsobuje to väčšie bolesti v duši. 
Sestra Emmanuela : Prichádza Ježiš osobne do očistca ? 
Mária Simma : Nikdy mi to žiadna duša nepovedala. Do očistca prichádza iba Božia Matka. Raz som sa spýtala jednej duše z očistca, či ona sama hľadala dušu, na ktorú som sa spytovala. 
Odpovedala mi : Nie, Matka milosrdenstva nám povedala, ako to je. Ani svätí neprichádzajú do očistca, ale anjeli tam sú. Je tu svätý Michal, a každý anjel strážny je pri svojej duši. 
Sestra Emmanuela : Čo robia anjeli strážcovia v čistci ? 
Mária Simma : Potešujú a pomáhajú im. Duše ich môžu dokonca aj vidieť. 
Sestra Emmanuela : Dnes mnohí ľudia veria v reinkarnáciu. Čo nám o tom duše hovoria ? 
Mária Simma : Duše hovoria, že Boh nám dáva iba jeden život. 
Sestra Emmanuela : Niektorí hovoria, že jeden celý život nestačí na poznanie Boha a na to, aby mal človek naozaj čas obrátiť sa, a že to nie je spravodlivé . Čo by ste im na to odpovedali ? 
Mária Simma : Všetci ľudia majú svoj vnútorný hlas. Aj tí, čo sú iba matrikoví katolíci, rozpoznajú inštinktívne Boha. Úplne neveriaci človek neexistuje. Každý človek má svedomie od Boha, vnútorne rozpozná dobro od zla, samozrejme na rôznych stupňoch, a vie to dobre rozlišovať. S týmto svedomím sa každý človek môže stať blaženým. 
Sestra Emmanuela : Čo sa stane s ľuďmi, čo spáchali samovraždu ? Navštívili vás už také osoby ? 
Mária Simma : Až doteraz som nikdy nestretla prípad samovraha, čo by bol stratený. To však samozrejme neznačí, že také prípady neexistujú, dosť často mi duše hovoria, že najviac sú zodpovední tí, čo s nimi žili, keď boli nedbanliví, alebo keď odpovedali na ohováranie. 
Sestra Emmanuela : Ľutujú tieto osoby, že spáchali samovraždu ? 
Mária Simma : Áno, ale samovražda je niekedy spôsobená duševnou chorobou. Keď potom vidia veci v Božom svetle, ľutujú to, lebo zrazu pochopia, koľko milostí bolo pre nich pripravených na obdobie, čo mali ešte žiť. Vidia tento čas, čo im zostal. Vidia taktiež všetky duše, ktorým mohli pomôcť, keby boli obetovali zvyšok svojho života Bohu. Čo ich najviac bolí, je to keď vidia, čo všetko mohli urobiť, a neurobili, lebo si skrátili život. Ak je príčinou samovraždy choroba, Pán to berie do úvahy. 
Sestra Emmanuela : Navštívili vás osoby, čo samy seba pomaly ničia, napríklad predávkovaním sa drogami ? 
Mária Simma : Áno, nie sú stratené. Závisí to od príčiny drogovania sa, ale musia trpieť v očistci 
Sestra Emmanuela : Ak vám napríklad poviem : Veľmi vo svojom tele trpím, aj vo svojom srdci, je to pre mňa veľmi ťažké, chcela by som zomrieť ! Čo robiť ? 
Mária Simma : Áno, je to dosť časté. Povedala by som : Bože môj, môžem obetovať tieto bolesti na záchranu duší ? Pán mi dá vieru a odvahu. Avšak dnes to už nik nepovie. Možno tiež povedať, že týmto činom získa duša veľký pocit blaženosti pre nebo, kde sú tisícky rôznych blažeností, ale tam každý prežíva svoju plnú blaženosť, všetky želania sa mu splnia. Každý vie, že si viac nezaslúži.
Sestra Emmanuela : Osoby iných náboženstiev vás tiež prišli navštíviť ? Napríklad Židia ? 
Mária Simma : Áno, sú šťastní. Ten, kto svoju vieru prežíva dobre, je šťastný. Avšak prostredníctvom katolíckej viery je možné získať najviac pre nebo.
Sestra Emmanuela : Sú aj náboženstvá, ktoré sú zlé pre dušu ? 
Mária Simma : Nám katolíkom sú najbližší ortodoxní a protestanti. Je veľa protestantov, čo sa modlia ruženec. Sekty sú veľmi zlé. Treba urobiť všetko preto, aby sme zo sekty odišli.
Sestra Emmanuela : Sú v očistci aj kňazi ? 
Mária Simma : Áno, je ich tam veľa... Nepomáhali rešpektovať sv. Eucharistiu, a tým trpí celá viera. Často sú v očistci preto, že zanedbávali modlitbu, čo zmenšilo ich vieru. Je však aj veľa tých, čo išli priamo do neba !
Sestra Emmanuela : Čo by ste povedali kňazovi, ktorý by chcel byť kňazom podľa Božieho srdca ? 
Mária Simma : Poradila by som mu, aby sa veľa modlil k Duchu Svätému a každý deň ruženec.
Sestra Emmanuela : Sú v očistci aj deti ? 
Mária Simma : Áno, ale v očistci nie sú tak dlho, a nie je to pre nich veľmi bolestné, lebo nevedia dobre rozlišovať.
Sestra Emmanuela : V akom veku bolo najmenšie dieťa, ktoré ste videli ? 
Mária Simma : Štyri roky. Bola v očistci preto, lebo na Vianoce dostala do daru od rodičov bábiku. Jej sestra, dvojička, tiež dostala bábiku. Toto štvorročné dievčatko si bábiku pokazilo. Ukradomky a vediac, že ju nikto nevidí, vymenila svoju pokazenú bábiku za sestrinu dobrú. Vedela veľmi dobre vo svojom malom srdiečku, že spôsobí sestre bolesť. Vedela tiež, že je to klamstvo a nespravodlivosť. Za toto všetko sa dievčatko dostalo do očistca. Deti majú často živšie svedomie ako dospelí. Treba u nich bojovať proti klamstvu, na ktoré sú veľmi citlivé.
Sestra Emmanuela : Ako môžu rodičia pomôcť pri formovaní svedomia svojich detí ? 
Mária Simma : Ponajprv dobrým príkladom, to je najdôležitejšie a potom modlitbou. Rodičia majú požehnávať svoje deti a poúčať ich o veciach Božích.
Sestra Emmanuela : Navštívili vás duše, ktoré na zemi robili perverzné veci, napríklad sexuálne ? 
Mária Simma : Áno, nie sú celkom stratené, ale musia veľa trpieť, aby sa očistili. Napríklad homosexualita pochádza skutočne od Zlého.
Sestra Emmanuela : Aké rady by ste mohli dať týmto homosexuálnym osobám ? 
Mária Simma : Aby sa veľa modlili a dostali silu sa od toho oslobodiť. Majú predovšetkým prosiť sv. Michala archanjela, pretože hlavne on bojuje proti Zlému.
Sestra Emmanuela : Aké postoje nášho srdca môžu definitívne zatratiť našu dušu a priviesť ju do pekla ? 
Mária Simma : Ak niekto nechce ísť k Bohu.
Sestra Emmanuela : Ako sa môže človek dostať až do takého štádia, že úplne povie nie Bohu v momente smrti, aj keď ho môže vidieť? 
Mária Simma : Jeden muž mi raz povedal, že nechce ísť do neba, pretože Boh dopúšťa nespravodlivosť. Odpovedala som mu, že nie Boh, ale ľudia. Povedal : Dúfam, že nestretnem Boha po mojej smrti, lebo ho zabijem sekerou.
Mal v sebe hlbokú nenávisť voči Bohu. Boh necháva človeku slobodnú vôľu, každý sa môže rozhodnúť podľa vlastného výberu. Boh dáva každému počas celého života na zemi a aj v hodine smrti dostatok milostí, aby sa obrátil, aj keď strávil celý svoj život v temnotách. Ak žiadame o odpustenie, samozrejme bez vypočítavosti, môžeme byť zachránení. 
Sestra Emmanuela : Ježiš hovorí, že je ťažké bohatému dostať sa do kráľovstva nebeského. Videli ste podobné prípady ? 
Mária Simma : Ak robia dobročinné diela a robia všetko s láskou, aj bohatí môžu prísť do neba, tak ako chudobní.
Sestra Emmanuela : V súčasnosti vás ešte stále navštevujú duše z očistca ? 
Mária Simma : Áno, dva-trikrát do týždňa.
Sestra Emmanuela : Čo si myslíte o špiritizme ? Napríklad, keď vyvolávajú duchov zomrelých, keď spôsobujú otáčanie stolov a pod... ? 
Mária Simma : Nie je to dobré. Je to vždy diabolské, tými stolmi hýbe démon.


Sestra Emmanuela : Aký je rozdiel medzi tým, čo prežívate vy s dušami a špiritizmom s jeho praktikami ? 
Mária Simma : Nemáme vyvolávať duše zomrelých. Ja sa neusilujem o ich príchod. Pri špiritizme duše provokujú a privolávajú ich. Tento rozdiel je celkom jasný a musíme to brať do úvahy s celou vážnosťou. Ak by mali ľudia veriť iba jednu, jedinú vec z toho, čo som povedala, bola by som rada, keby to bolo nasledovné : tí, čo vykonávajú špiritizmus ( točiace sa stoly či iné podobné praktiky ) si myslia, že vyvolávajú duše zomrelých. V skutočnosti ak dôjde k odpovedi na ich volanie, je to vždy Satan a jeho anjeli, čo odpovedajú. Tí, čo vykonávajú špiritizmus, robia tým čosi veľmi nebezpečné ( veštci, čarodejníci, bosoráci ) tak pre nich samých, ako aj pre tých, čo ich žiadajú o radu. Sú v klamstve až po krk. Je prísne zakázané vyvolávať duše mŕtvych. Pokiaľ ide o mňa, ja som ich nikdy nevyvolávala, nevolám ich ani nikdy nebudem vyvolávať. Iba sám Boh umožňuje to čo sa mne stáva. 
Samozrejme, že Satan môže napodobňovať všetko, čo prichádza od Boha a aj to robí. Môže napodobňovať hlasy mŕtvych, môže napodobňovať ich vzhľad. Ale nech je to akýkoľvek prejav, prichádza vždy od Zlého. Satan môže dokonca aj uzdraviť, ale jeho uzdravenia nikdy dlho netrvajú. 
Sestra Emmanuela : Aj vás osobne oklamali nepravé zjavenia ? Napríklad diabol sa zmenil na dušu z očistca, aby sa vám prihováral ? 
Mária Simma : Áno, raz prišla za mnou jedna duša a povedala mi : Neprijmi dušu čo príde po mne, lebo bude od teba žiadať veľké utrpenie a nebudeš môcť urobiť čo od teba bude žiadať !
Bola som zmätená, lebo som si spomenula, čo mi povedal môj kňaz, že mám prijať každú dušu s veľkodušnou štedrosťou. Bola to naozaj pre mňa skúška poslušnosti. Sama seba som sa spytovala, či to nebol skôr démon ako duša z očistca. Preto som tejto duši povedala : Ak si démon, odíď odo mňa ! V tom momente zreval a odišiel. Je jasné, že duša, čo prišla po ňom, naozaj potrebovala moju pomoc. 
Sestra Emmanuela : Keď sa zjaví diabol, pomôže svätená voda zahnať ho ? 
Mária Simma : Áno.
Sestra Emmanuela : Teraz ste veľmi známa, hlavne v Nemecku a v celej Európe. Spočiatku ste boli utiahnutá. Ako vás ľudia zo dňa na deň začali uznávať a veriť, že vaše nadprirodzené skúsenosti sú skutočne autentické ? 
Mária Simma : Stalo sa to tak, že ma duša požiadala, aby som upovedomila ich rodiny, že majú vrátiť nespravodlivo nadobudnutý majetok. Ľudia videli, že to, čo som im povedala bolo pravdivé.
Sestra Emmanuela : Uznáva Cirkev túto veľmi zvláštnu charizmu, ktorú vykonávate pre duše v očistci a pre tých, ktorých sa vás apoštolát týka ? 
Mária Simma : Môj biskup mi povedal, že pokiaľ nedošlo k teologickej chybe, mám pokračovať. Súhlasí s tým. Kňaz našej farnosti, ktorý je aj mojim duchovným vodcom, taktiež tieto veci odobruje.
Sestra Emmanuela : Toľko ste toho urobili pre duše v očistci, že dozaista, keď vy tiež zomriete, tisícky duší vás budú sprevádzať až do neba! Domnievam sa, že nebudete musieť prejsť cez očistec ! 
Mária Simma : Nemyslím si, že pôjdem rovno do neba, bez očistca, lebo som mala viac svetla, viac vedomosti ako iní, moje chyby sú preto vážnejšie. Avšak aj tak dúfam, že duše mi pomôžu vstúpiť do neba. 
Sestra Emmanuela : Ste rada, že máte túto charizmu, alebo je to pre vás príťažou, všetky tie neprestajné žiadosti zo strany duší ? 
Mária Simma : Nesťažujem sa na ťažkosti, lebo viem, že im môžem veľmi pomôcť ! Pomáhať mnohým dušiam – to robím rada. Som šťastná, že to môžem robiť.

Pozri tež: Hodnota svätej omše