O poslušnosti Panny Márie
Najkrajším vzorom cnosti poslušnosti po Pánovi Ježišovi je najblahoslavenejšia Panna Mária.
Prvé čo Boh vnuká je poslušnosť ♥ mimo toho je všetko podozrivé. Svätý Ján z Kríža.
Svätý Alfons Mária z Liguori hovorí o tom, že poslušnosť je jediný múr cez ktorý ďiabol nemôže prejsť.
Svätá Faustína hovorí: Satan sa môže skrývať aj pod plášťom pokory, ale plášť poslušnosti si na seba nedokáže natiahnuť a tu vyjde najavo celá jeho práca.
Nábožný spisovateľ Silveira sa pýta: „Prečo anjel, dávajúc rozkazy k týmto namáhavým cestám, na ktorých Panna Mária toľko vytrpela, sa nezjavil jej, ale sv. Jozefovi?“ A odpovedá takto: „Aby Panna Mária mala príležitosť k úkonom poslušnosti, ktoré tak milovala.“ Poslušnosť Panny Márie vynikla aj pri poslušnosti Božej vôle.
Svätý Tomáš z Villanovy hovorí, že „najblahoslavenejšia Panna Mária ani myšlienkou, ani žiadnym skutkom sa neprotivila Bohu, ale sa snažila vo všetkom vyplniť jeho svätú vôľu.“ Svätý Augustín zasa učí, že „ako Eva svojou neposlušnosťou uviedla ľudské pokolenie do skazy, tak Panna Mária sa poslušnosťou stala príčinou našej spásy.“ A akým spôsobom? Pán Boh posiela k nej archanjela Gabriela, ktorý jej oznamuje, že sa má stať matkou Spasiteľa. Čo na to Mária odpovedá? „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“(Lk 1,38)
Aká to poslušnosť! Pán Boh od nej žiada, aby svojho Jednorodeného Syna, ktorého milovala tisíckrát viac ako svoj vlastný život, obetovala zo spásu sveta.
Biblia: Veď on Ježiš „sa stal poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“ (Flp 2,8). „Ježiš svojou „Ježiš, „hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti“ (Hebr. 5,8).
Sv. Faustína: Neposlušná duša nedosiahne žiadne víťazstvo, hoci by ju aj sám Ježiš spovedal. Najskúsenejší spovedník nijako nepomôže takejto duši.
Neposlušná duša sa vystavuje veľkému nešťastiu a nijako nepostúpi v dokonalosti a neporadí si v duchovnom živote. Boh dušu hojne obsypáva milosťami, ale len poslušnú dušu. Pochopila som, že žiadne úsilie, nech by bolo aké veľké, ak nemá pečať poslušnosti, nie je Bohu milé. Ó, Bože, ako ľahko je poznať Tvoju vôľu v reholi. My, Bohu zasvätené duše, máme od rána do noci jasne vytýčenú Božiu vôľu a v neistých chvíľach máme predstavených, cez ktorých Boh hovorí.
Ale keď som vošla do kaplnky, začula som v duši slová: Túžim, aby si bola voči môjmu zástupcovi taká úprimná a jednoduchá akodieťa, ako si voči mne. Inak ťa opustím a nebudem s tebou prebývať.
Napriek tomu, že vo svojom vnútri jasne poznám Tvoju najsv. vôľu, vo všetkom sa podrobujem vôli predstavených a spovedníka. Splním ju natoľko, nakoľko mi ju dovolíš splniť cez svojho zástupcu. Ó, môj Ježišu, nič sa nedá robiť, ale dávam prednosť hlasu Cirkvi nad hlasom, ktorým ku mne hovoríš.
Duša, ktorá by nepodrobila tieto vnuknutia prísnej kontrole Cirkvi, čiže poradcovi (spovedník), takto dáva poznať, že ju vedie zlý duch. Duša musí jeho mienke ( spovedník) dávať prednosť pred mienkou samého Boha, lebo vtedy bude v bezpečí od klamov a odchýliek. Poradca musí byť veľmi opatrný, čo sa tohto týka, a musí skúšať dušu v poslušnosti.
Ďalej hovorí: Vtom som začula hlas: ,Áno, požehnávam ťa pre poslušnosť predstavenej a spovedníkovi. Predstavenú mám poslúchať ako samého Boha. A na druhej strane mi Boh dáva sám bezprostredne poznať svoju vôľu ( predstavení, spovedník ) Kto poslúcha spovedníka nikdy sa nemôže pomýliť. )
Satan sa môže skrývať aj pod plášťom pokory, ale plášť poslušnosti si na seba nedokáže natiahnuť a tu vyjde najavo celá jeho práca.
Viac tu: http://boziemilosrdenstvo.weebly.com/
Pozri video o poslušnosti: Svätý Ignác z Loyoly a Sv. Filip Neri o poslušnosti - https://gloria.tv/media/z8616CGqGR9
Čo je poslušnosť? Je to cnosť, ktorá nás robí pripravenými vyplniť vôľu toho, ktorý má právo nám rozkazovať, či už je to svetská alebo cirkevná autorita. Prečo práve táto cnosť býva pre človeka taká ťažká?
Sv. Anzelm odpovedá: „Následkom našej porušenej prirodzenosti stačí obyčajná okolnosť, že niečo je prikázané alebo zakázané, aby sme boli pokúšaní neposlúchnuť.
Nič divnejšieho, nič nerozumnejšieho, a predsa nič pravdivejšieho.“ Opakom poslušnosti Bohu je neposlušnosť. Písmo Sväté nás rázne varuje pred týmto ťažkým hriechom: „Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov! Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva.“(1 Sam 15, 22-23)
Keď sa Boží Syn, Ježiš Kristus, stal človekom, tak sa pre nás ako náš Učiteľ stal aj vzorom úplnej poslušnosti – v Nazarete bol dobrovoľne poddaný rodičom a po celý život je bezvýhradne podrobený vôli Nebeského Otca. „Lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“(Jn 6,38)
Najkrajším vzorom cnosti poslušnosti po Pánovi Ježišovi je najblahoslavenejšia Panna Mária.
Vidieť to napr. na jej manželskom vzťahu k svätému Jozefovi, aj keď ho nekonečne prevyšovala zásluhami a svätosťou. Jozefa, svojho čistého ženícha, pokladala za hlavu rodiny, a preto sa snažila vo všetkom vyplniť jeho vôľu. Svätý Jozef napr. chce, aby išli do Betlehema a Mária ide; chce, aby išli do Egypta a Mária sa podrobuje; chce, aby sa vrátili z Egypta späť do Izraela a Mária sa vracia.
Nábožný spisovateľ Silveira sa pýta: „Prečo anjel, dávajúc rozkazy k týmto namáhavým cestám, na ktorých Mária toľko vytrpela, sa nezjavil jej, ale sv. Jozefovi?“ A odpovedá takto: „Aby Panna Mária mala príležitosť k úkonom poslušnosti, ktoré tak milovala.“ Máriina poslušnosť vynikla aj pri poslušnosti Božej vôle.
Svätý Tomáš z Villanovy hovorí, že „najblahoslavenejšia Panna Mária ani myšlienkou, ani žiadnym skutkom sa neprotivila Bohu, ale sa snažila vo všetkom vyplniť jeho svätú vôľu.“ Svätý Augustín zasa učí, že „ako Eva svojou neposlušnosťou uviedla ľudské pokolenie do skazy, tak Mária sa poslušnosťou stala príčinou našej spásy.“ A akým spôsobom? Pán Boh posiela k nej archanjela Gabriela, ktorý jej oznamuje, že sa má stať matkou Spasiteľa. Čo na to Mária odpovedá? „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“(Lk 1,38)
Aká to poslušnosť! Pán Boh od nej žiada, aby svojho Jednorodeného Syna, ktorého milovala tisíckrát viac ako svoj vlastný život, obetovala zo spásu sveta.
Panna Mária vedela, ako ukrutnou smrťou má zomrieť jej Syn, vedela, že jej dušu vtedy prenikne meč bolesti; avšak necúva pred obetou, ale opakuje: „Hľa, služobnica Pána“.
Kornélius a Lapide píše, že „Mária, rovnako ako Pán Ježiš, sa stala poslušnou až na smrť, až na smrť na kríži.“
I my, kresťania, uvažujme nad tým, či plníme to, čo Boh od nás požaduje a modlime sa k Matke Božej, prosiac ju o ducha poslušnosti Bohu a hovorme pritom so sv. Alfonzom: „Ó, milá Kráľovná moja a Matka môjho Boha, oroduj za nás u Ježiša Krista a vypros nám svojou poslušnosťou milosť, aby sme verne plnili Božiu vôľu a vôľu svojich duchovných predstavených (pozn. dnes pravoverných).“
(Preložené a doplnené zo spisu Měsíc Máj, 31 promluva k úcte Panny Márie s příklady od F. Šebestíka z roku 1930 v Prahe)
http://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/o-poslusnosti-panny-marie.html
Kto nie je z pápežom nie je v pravde !
Nikdy nepadnú tí, ktorí sú stále s pápežom. Jednota so svätým otcom pápežom ! Žijeme v ťažkých časoch pre Cirkvi. Uskutočnuje sa to, čo Panna Mária predpovedala vo Fatime.
http://jezismaria.weebly.com/papez-jezisov-nastupca.html
POSLUŠNOSŤ
Poslušnosť pomáha nadobudnúť i zachovať si všetky ostatné čnosti. (don Bosco)
Keď sa pokorne poddáme vôli druhého, v srdci prekonávame seba samého. (sv.Gregor Veľký)
Otrok hovorí: ja by som aj niečo dokázal, len keby mi to niekto prikázal. (Čapek)
Kto sa chce vymknúť z poslušnosti, sám sa vymyká aj z milosti. A kto hľadá len svoje vlastné, stráca, čo je spoločné. (Kempenský)
xxxxxxx
Len ten dobre rozkazuje, kto sa naučil dobre poslúchať. (Kempenský)
Autoritu má ten, kto nemusí vyžadovať poslušnosť. teda kríza poslušnosti je najskôr kríza autority. (sv.Augustín)
Keď predstavený nariaďuje niečo nemožné, treba sa o to pokúsiť. (sv.Benedikt)
Nemožno milovať rozkaz, ak nie je milovaný ten, kto ho vydal. (sv.Fr.Saleský)
xxxxxxx
Svätý Pavol píše: “Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku.” (Rim 13, 1)
Svätý Bazil hovorí o trojakej poslušnosti:
1.) zo strachu z trestu – poslušnosť otrokov;
2.) z túžby po odmene – obchodnícky postoj;
3.) z lásky – synovský postoj, postoj dieťaťa.
Pre porovnanie svätý Pavol vo svojich listoch uvádza tiež rôzne poslušnosti: poslušnosť viere (Rim 1; 5; 16; 26), učeniu (Rim 6, 17), evanjeliu (Rim 10, 16; Sol 1, 8), pravde (Gal 5, 7), Kristovi (2 Kor 10, 5).
POSLUŠNOSŤ ČLOVEKU
Od detstva sme rodičmi vedení k tomu, aby sme boli poslušní. Kto sa nenaučil tejto základnej poslušnosti má v živote vážne problémy. Je mu ťažko poslúchať kohokoľvek, dokonca i Boha. Väčšinou ten, kto prežil detstvo vo vzbure, je vo vzbure i voči Bohu.
Poslúchať učiteľa prináša schopnosť učiť sa. Neposlúchať učiteľa znamená ostať hlúpym a nepoužiteľným. Mnohým sa to v živote pritrafilo.
Poslúchať svojho vedúceho v spoločenstve prináša pokoj a rast.
Poslúchať dobré rady múdrejších uchráni od mnohých ťažkostí.
Poslúchať príkazy nadriadeného, aj keď nie sú príjemné, prináša ocenenie a postup.
Ak manželka poslúcha manžela a podriaďuje sa mu v láske, je uchránená od zbytočného psychického tlaku.
Poslúchať Boha prináša milosť a moc do života veriaceho.
Poslúchať Boha je cestou do Božieho kráľovstva.
ale
Ťažko budeme poslúchať Boha, ak nie sme vytrénovaní v poslušnosti ľuďom.
Ako sa Ježiš podriadil Otcovej vôli
Veď som nezostúpil z neba preto, aby som konal svoju vôľu, ale vôľu Toho, ktorý ma poslal! (Jn 6,38)
Ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec. (Jn 14,31)
Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. (Jn 4,34)
Otče, ak chceš, vezmi tento kalich odo mňa! Avšak nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane! (Lk 22,42)
Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno. (Flp 2,8-9)
Ako rozoznať a plniť Božiu vôľu pre môj život?
1. Ochota konať podľa Božej vôle
Náš život by nemali ovládať naše pocity, dojmy, vnuknutia, ale používanie našej vôle. Nemôžeme správne žiť, pokiaľ to nechceme. Ježiš nám predkladá výzvu: chci konať podľa Božej vôle! Musíme sa rozhodnúť: Budem konať podľa Božej vôle!
Je dôležité pochopiť: Najprv musíme chcieť a potom nasleduje to, že pochopíme čo máme robiť!
Ježišovou hlavnou motiváciou, ktorá mu pomohla na kríži všetko pretrpieť, bol postoj: "Tu som, aby som konal tvoju vôľu." Tento postoj by sa mal stať aj naším životným postojom. Kým sme zamestnaní svojimi vlastnými plánmi a cieľmi, nemôžeme sa stať Božími nástrojmi.
Kto si chce zachrániť život, stratí ho. (Lk 9,24)
Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. (Jn 12,24)(= právomoc rozhodovať o všetkých svojich záležitostiach odovzdám Bohu)
2. Odovzdanie svojho tela Bohu
Vyvrcholením Ježišovej poslušnosti Božej vôli je smrť jeho tela na kríži. Od nás Boh žiada pre naše dobro, aby sme naše telo obetovali živé: „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu.“ (Rim 12,1)(= na svoje telo si prestaneš robiť nároky. Už nerozhoduješ sám a netrváš na tom, kam pôjdeš, čo budeš robiť... Právo na všetky tieto rozhodnutia dávaš Bohu).
3. Obnova mysle
A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé. (Rim 12,2) S obnovenou mysľou nájdeš cestu, ktorú má Boh pre tvoj život.
Obnovená myseľ sa sústreďuje na Boha. Napr.: Oslávi to, čo robím Boha? Je toto Boží zámer pre môj život?
Toto je určite Božia vôľa pre tebA
Sväté písmo zjavuje Božiu vôľu pre každého. Napr.:
To je Božia vôľa – vaše posvätenie. (1Sol 4,3)
Môj Otec je tým oslávený, keď prinášate bohaté ovocie... (Jn 15,8) Ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie, a vaše ovocie aby bolo trvalé. (Jn 15,16)
Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. (Jn 17,23)
Podobne vy, mladší, podriaďujte sa starším. Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. (1Pt 5,5)
Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každodenne svoj kríž a nasleduje ma. (Lk 9,23)
a mnohé iné, (pozorne čítaj Písmo!)
POSLUŠNOSŤ A MILOSŤ
Boh ťa úžasne miluje a dáva ti svoju milosť. Milosť to je prejav milovania, milosť je prejav lásky. Boh ti ju dáva. Prichádza k tebe, hovorí ti: “Milujem ťa, chcem ti dať iba dobré veci. Chcem u teba bývať”.
Na milosti je zvláštne to, že potrebuje spoluprácu. Milosť potrebuje reakciu. Keď nedáš odpoveď, keď nespolupracuješ, tak milosť nemôže byť účinná. Pretože láska sa nedá nanútiť. V 1Pt 1,2 je napísané, že „Duch Svätý nás posväcuje, aby sme boli poslušní“. To je práca Ducha, práca milosti. Keď spolupracuješ s Božou milosťou, stávaš sa poslušným. Keď nie si poslušný, Božia milosť v tebe nezostáva.
Aká je odpoveď na milosť? Poslušnosť. Modlíš sa: Bože, vidíš, že vo svojom živote mám toto a toto a chápem, že to nie je dobré, ale nemám silu na to, aby som s tým prestal. A tak ťa prosím, pomôž.“
Jeho milosť spôsobí, že sa tie veci môžu zmeniť. Zmena nastane skrze poslušnosť.
A až keď do tvojho života vstupuje poslušnosť, začína do tvojho života vstupovať aj moc Božia.
Ak ti Boh povie: “Chcem, aby z tvojho života zmizlo toto.” A ty povieš: “Vieš, ale ja nechcem, aby to z môjho života zmizlo”. Potom nedostaneš milosť na to, aby to mohlo zmiznúť. Iba cez poslušnosť k Bohu prichádza moc ku zmene do tvojho života.
Poslušnosť je pre Boha oveľa vzácnejšia ako obeta (v 1Sam 15).
Moc Božia totiž kráča iba ruka v ruke s poslušnosťou. Poslúchaš Boha, a On ti dáva moc. Čím viac ho poslúchaš, tým viac ťa používa a viac moci ti dáva. Keď poslúchaš Boha, do tvojho života prichádza zvláštna moc. Moc urobiť to, čo ti Boh povie.
PRISĽÚBENIA PRE POSLUŠNÝCH
A vieme, že Boh hriešnikov nevyslyší, ale vyslyší toho, kto je bohabojný a koná Jeho vôľu. (Jn 9,31)
Máme dôveru k Bohu a dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči. (1Jn 3,21-22)
Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce. (Ž 37,4)
http://www.grkatsp.estranky.sk/clanky/duchovny-zivot/poslusnost.html
Znakom dnešnej doby je pokles úcty k autorite. Stalo sa módou kritizovaťpríkazy a nariadenia predstavených. Môže patriť do Cirkvi niekto, kto odmieta poslušnosť voči tým, ktorých si Boh vyvolil za svojich zástupcov?
http://www.vincentini.sk/data_web/editor_data/file/Cnosti_13.pdf
Svätý Ignác Loyolský
o Svätej zemi by bol najradšej ostal. Viackrát navštívil sväté miesta. Potom mu však provinciál františkánov v mene poslušnosti kázal odísť a rád poslúchol.
Svätý Jozef bol vyhlásený za vzor zasväteného života. Základom zasväteného života je pre Jozefa Božia láska a odpoveď na ňu. Svätec označuje ako tri základné úlohy pre rehoľníka: milovať Boha celým srdcom, velebiť ho a pre druhých byť príkladom v konaní dobrých skutkov. Veľmi si vážil sľub poslušnosti, a takto dosvedčujú aj jeho slová: „Radšej zomriem, než by som bol neposlušný. Poslušnosť je voz, ktorým sa ide do raja. Pre zachovanie sľubu poslušnosti by som vstúpil do rozpálenej pece a verím, že by som z nej vyšiel nedotknutý pre zásluhy mojej podriadenosti.“
Keď slúžil sv. omšu, jeho telo sa vznášalo medzi nebom a zemou, zvlášť pri pozdvihovaní sa aj on sám vznášal nad oltárom.
http://www.minoriti.sk/sv-jozef-kupertinsky
sv. Tomáše Akvinského je pod heslem „Poslušnost“: „Poslušnost je trojí, to je nerozvážná, která poslouchá také v nedovolených; nedokonalá, ale dostačující ke spáse, která totiž poslouchá v tom, k čemu je zavázána a dokonalá, která poslouchá ve všem dovoleném. K druhé je vázán každý, ale k první a třetí není nikdo vázán.“
http://tradice.net/189-tema-poslusnost-a-neposlusnost
3. Mnohí sa podrobujú poslušnosti viac z nútenosti ako z lásky; tí ju pokladajú za pokutu a hneď na ňu repcú, ale nedosiahnu slobodu ducha, ak sa z lásky k Bohu nepodrobia celým srdcom.
http://bdelost.sk/diela/kempensky_nasledovanie_krista.html
Dominik bol poslušný tak, ako bol poslušný Pán Ježi
š. O tom, že Ježiš bol poslušný sa
spomína v 2 úryvkoch svätého Písma.
Svätý Anton, vzor poslušnosti, Svätý Norbert zakladateľ premonštrátského rádu, ktorého jednou vetvou je aj naša Kongregácia, sa zvlášť vyznačoval neochvejnou vierou, pokorou, pokáním a vytrvalosťou. Bol oddaný Cirkvi, poslušný hlasu nástupcu svätého Petra, že pápež Inocent II. mu napísal: „Apoštolská Stolica si z celého srdca blahoželá, že má v tebe takého oddaného syna“.
http://www.premonstratky.sk/index.php/sk/o-nas/premonstratsky-rad/svaty-norbert
http://www.vincentini.sk/data_web/editor_data/file/Cnosti_13.pdf
Svätý Ignác Loyolský
o Svätej zemi by bol najradšej ostal. Viackrát navštívil sväté miesta. Potom mu však provinciál františkánov v mene poslušnosti kázal odísť a rád poslúchol.
Svätý Jozef bol vyhlásený za vzor zasväteného života. Základom zasväteného života je pre Jozefa Božia láska a odpoveď na ňu. Svätec označuje ako tri základné úlohy pre rehoľníka: milovať Boha celým srdcom, velebiť ho a pre druhých byť príkladom v konaní dobrých skutkov. Veľmi si vážil sľub poslušnosti, a takto dosvedčujú aj jeho slová: „Radšej zomriem, než by som bol neposlušný. Poslušnosť je voz, ktorým sa ide do raja. Pre zachovanie sľubu poslušnosti by som vstúpil do rozpálenej pece a verím, že by som z nej vyšiel nedotknutý pre zásluhy mojej podriadenosti.“
Keď slúžil sv. omšu, jeho telo sa vznášalo medzi nebom a zemou, zvlášť pri pozdvihovaní sa aj on sám vznášal nad oltárom.
http://www.minoriti.sk/sv-jozef-kupertinsky
sv. Tomáše Akvinského je pod heslem „Poslušnost“: „Poslušnost je trojí, to je nerozvážná, která poslouchá také v nedovolených; nedokonalá, ale dostačující ke spáse, která totiž poslouchá v tom, k čemu je zavázána a dokonalá, která poslouchá ve všem dovoleném. K druhé je vázán každý, ale k první a třetí není nikdo vázán.“
http://tradice.net/189-tema-poslusnost-a-neposlusnost
3. Mnohí sa podrobujú poslušnosti viac z nútenosti ako z lásky; tí ju pokladajú za pokutu a hneď na ňu repcú, ale nedosiahnu slobodu ducha, ak sa z lásky k Bohu nepodrobia celým srdcom.
http://bdelost.sk/diela/kempensky_nasledovanie_krista.html
Dominik bol poslušný tak, ako bol poslušný Pán Ježi
š. O tom, že Ježiš bol poslušný sa
spomína v 2 úryvkoch svätého Písma.
Svätý Anton, vzor poslušnosti, Svätý Norbert zakladateľ premonštrátského rádu, ktorého jednou vetvou je aj naša Kongregácia, sa zvlášť vyznačoval neochvejnou vierou, pokorou, pokáním a vytrvalosťou. Bol oddaný Cirkvi, poslušný hlasu nástupcu svätého Petra, že pápež Inocent II. mu napísal: „Apoštolská Stolica si z celého srdca blahoželá, že má v tebe takého oddaného syna“.
http://www.premonstratky.sk/index.php/sk/o-nas/premonstratsky-rad/svaty-norbert
Svätý Irenej o poslušnosti
PoslušnosťSvätý Pavol píše: “Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku.” (Rim 13, 1) Svätý Irenej o poslušnosti hovorí: “Poslušnosť je obnoviť veci v ich počiatkoch a voviesť ich do jednoty.” Človek je na svete preto, aby poslúchal. Ak chce byť dokonalejší, musí sám chcieť poslúchať. V prvom rade je to poslušnosť nášmu nebeskému Otcovi. Boha máme neustále poslúchať. Všetci kresťania v Cirkvi majú poslúchať Ježišovho nástupcu tu na zemi – svätého otca, pápeža, rímskeho biskupa.Od mala nás vychovávali a ešte aj vychovávajú naši drahí rodičia. Ich máme poslúchať a neustále si ich ctiť. V škole sme poslúchali našich učiteľov a i teraz ich poslúchame. I do seminára sme prišli na to, aby sme poslúchali svojich predstavených na čele s otcom arcibiskupom a tým sa formovali. Keď sme doma vo farnosti, poslúchame svojho principála. V duchovnom živote sa máme riadiť radami nášho duchovného vodcu – teda spovedníka. Máme ho poslúchať, ak chceme rásť v duchovnej dokonalosti. Teda celý život človeka je o poslušnosti. Samozrejme, že poslušnosť nesmie byť slepá, ale rozumná, zdravá. Nemôžeme a nesmieme poslúchať svojich nadriadených, ak nás nútia robiť zlo. Aká môže byť vlastne poslušnosť? Svätý Bazil hovorí o trojakej poslušnosti: 1.) zo strachu z trestu – poslušnosť otrokov; 2.) z túžby po odmene – obchodnícky postoj; 3.) z lásky – synovský postoj, postoj dieťaťa. Pre porovnanie svätý Pavol vo svojich listoch uvádza tiež rôzne poslušnosti: poslušnosť viere (Rim 1; 5; 16; 26), učeniu (Rim 6, 17), evanjeliu (Rim 10, 16; Sol 1, 8), pravde (Gal 5, 7), Kristovi (2 Kor 10, 5).
Poslušnosť je vlastne druh viery, ktorý je nevyhnutný, ak zjavené slovo obsahuje nielen pravdu o Bohu, v ktorú treba veriť, ale hlavne Božiu vôľu, ktorú treba plniť. Spása pre človeka prichádza za plnenie Božej vôle, nie svojej. V poslušnosti sa už určitým spôsobom uskutočňuje návrat stvorení k Bohu. Vzorom poslušnosti pre nás je samotný Boží Syn – Ježiš Kristus. On, ktorý “sa stal poslušným až na smrť” (Porov. Flp 2, 8), ktorý “z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti, a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú” (Porov. Hebr 5, 8 – 9). A na inom mieste zase svätý Pavol píše: “Lebo ako sa neposlušnosťom jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.” (Rim 5, 19) Adam je praotec všetkých neposlušných.
Kristus je zase praotec všetkých poslušných. Poslušnosť sprevádza celý Ježišov život. Je to predovšetkým poslušnosť svojmu nebeskému Otcovi. Ježiš povedal: “Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo.” (Jn 4, 34) Poslúchal svojich pozemských rodičov: Máriu i pestúna Jozefa. On teda tridsať rokov poslúchal nás ľudí, aby nás potom tri roky vyučoval a následne, aby tri hodiny poslušne visel na kríži za naše hriechy, na ktorom nás vykúpil. Poslušnosť je krstná milosť. V krste nastala zmena pána, úplný prechod od hriechu k spravodlivosti, od neposlušnosti k poslušnosti, od Adama ku Kristovi. Poslušnosť je teda pre kresťanský život čosi základné. Je to skutočný obrat, nevyhnutný pre uznanie Kristovej vlády. Nemôže skutočne existovať Kristova vláda, ak nebude zo strany človeka poslušnosť. Je to Pán, ktorého vláda je v podstate poslušnosť. V tomto zmysle poslušnosť nie je poddanstvom, ale skôr pripodobnením. Poslúhať takého Pána znamená pripodobniť sa mu, pretože aj on poslúchal. Kresťania boli teda vyvolení a posvätení, aby poslúchali, kresťanské povolanie je povolaním k poslušnosti! Kresťania sú vlastne deti poslušnosti, pretože sa narodili z Kristovej poslušnosti a z vlastného rozhodnutia poslúchať Krista. Keď prijímame telo a krv Krista, živíme sa jeho poslušnosťou. Zisťujeme, že poslušnosť je viac darom ako čnosťou, viac milosťou ako zákonom. Zákon nám káže, čo máme robiť, a milosť nám pomáha to robiť. Inými slovami, my nemáme iba povinnosť poslúchať, ale máme aj milovať poslúchať! Kresťanská poslušnosť teda pramení v krste. Lebo všetci pokrstení sú povolaní k svätosti a tým aj k poslušnosti. Poslušnosť Bohu môžeme vidieť a pozorovať v kresťanskom živote. Božia vôľa je, aby sme poslúchali jeho Syna! Lebo Otcova vôľa je aj Ježišova vôľa. Poslúchať Krista v našich kresťanských životoch znamená poslúchať samotného Boha. Mierou a kritériom poslušnosti Bohu môže byť utrpenie. Aby sme poslúchali Boha a prisvojili si jeho myšlienky i vôľu, musíme zakaždým trochu sebe zomrieť. Poslúchať znamená sebe zomierať a žiť naplno pre Boha. Poslúchať však môžeme aj ľudí. Je to pomerne ľahšie ako poslúchať Boha, pretože ľudia sú ľuďmi, žiadajú len ľudské požiadavky a záležitosti, ktoré sú dostupné im a ich rozumu. No Boh môže žiadať nadľudské veci, koré so sebou prinášajú aj smrť rozumu. Tak tomu bolo i pri poslušnosti Abraháma a Mojžiša.
Poslúchať sa oplatí, lebo ak Boh nájde dušu rozhodnutú poslúchať, zoberie do rúk jej život, ako sa chytí kormidlo lode a ako sa vezmú do rúk opraty na koči. A najkrajším záverom života v poslušnosti by bolo zomrieť v poslušnosti, teda zomrieť, pretože Boh povie svojmu služobníkovi: “Poď!” a on ide.
Aj Mária, Ježišova matka, je pre nás určitým symbolom poslušnosti. Podobne ako jej syn Kristus, nový Adam, aj Panna Mária, nová Eva, je poslušná Bohu, keď hovorí: “Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” (Lk 1, 38) Mária svojou poslušnosťou sa pričinila o spásu pre seba a pre všetkých ľudí. Tým očistila Evinu neposlušnosť, ktorá zapríčinila smrť sebe aj celému ľudskému pokoleniu. Mária svojim “fiat” ponúkla seba samú Bohu ako čistý biely list, na ktorý On môže napísať všetko, čo len chce.
Možno sa nám zdá, že dnes je akási kríza poslušnosti či autority v Cirkvi. Na prekonanie tejto súčasnej krízy je potrebné zamilovať si poslušnosť, pretože kto si ju zamiluje, ľahko nájde spôsob, ako ju aj uskutočňovať vo svojom každodennom živote. Nevieme, čo Boh pripraví v budúcnosti každému z nás. Avšak je krásne vykročiť tomu v ústrety so slovami žalmistu na perách: “Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu!”.
Dcéra, idem ti dať teraz posolstvo. Svätému Otcovi, Všetci veriaci mojej Cirkvi sú dlžní NAJVYŠŠIU POSLUŠNOSŤ môjmu reprezentantovi, Svätému Otcovi, keď hovorí v záležitostiach viery, dogiem a mravov. Bohu sa páči POSLUŠNOSŤ, pretože poslušnosť je pokora. A moji veriaci sú povinní poslušnosťou mojim biskupom, ak títo biskupi sú v spojení so Svätým Otcom, to znamená, ak pracujú a riadia mojich veriacich v súlade s nariadeniami dávanými Svätým Otcom, pravým pápežom. http://www.magnificat.sk/old/mrosa/0804/posolstvo.htm
