Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete
Kňaz : Jozef Maretta
Páter Gabriel Amorth, oficiálny rímsky exorcista, povedal veľmi závažný názor, že ak biskup nevykonáva exorcizmy alebo nepoverí kňaza, aby ích vykonával, dopúšťa sa ťažkého hriechu.
Mená zlých duchov poznané zo skúsenosti exorcistov
Podľa niektorých autorov je potrebné rozlišovať Satana, zlých duchov, nečistých duchov, diabla a Zlého. Aj v súčasnosti sa väčšina exorcistov počas exorcizmu pýta Zlého na jeho meno. Táto prax sa odporúča v rôznych trebníkoch, či už v rímskom rituáli latinskej cirkvi z r. 1614 a jeho neskoršom vydaní, tak aj trebníkoch východných katolíckych i nekatolíckych cirkví (Mohylov a i.) a je veľmi potrebná, o čom svedčí aj dvojtisícročná skúsenosť.
Že je tomu tak, svedčí aj prax tridsiatich exorcistov z piatich krajín, pre ktorých je poznanie mena dôležitým bodom exorcizmu.
Mená, ktoré sú nám známe z ich skúseností, by sme mohli rozdeliť do viacerých kategórií: 1.Biblické: Satan, Lucifer, Belzebul, Asmodej, Aštarot, Baal, Beliar, Ammon a pod.
2. V čase cirkevných Otcov, ktorí žili ako pustovníci, sa pripisujú démonom mená pochádzajúce z hriechov, ktoré spôsobuje konkrétny démon. Sú to najčastejšie mená zo siedmich hlavných hriechov, teda démon pýchy, lakomstva, opilstva a obžerstva, hnevu a démon lenivosti, smilstva, závisti.
Cirkevní Otcovia (Evagrius Ponticus, Kassián, Klimak, Maxim Vyznávač a iní) ich rozdeľujú na osem nerestí. Démoni sa od seba líšia, napríklad, svojou technikou, akou útočia. Každý z nich pôsobí na človeku napr. iným druhom myšlienok. Niektorí sú slabší a prepadnú človeka náhle (démon smilstva) a iní sú zase mocnejší (démon lenivosti) a ubíjajú svoj objekt väčšmi. Evagrius delí týchto démonov podľa platónskej iiichotómie či podľa trojakého delenia duše na: démonov obžerstva, Smilstva a lakomstva, ktorí útočia na žiadostivú časť duše (epythimia), démonov smútku, hnevu a lenivosti, ktorí útočia na emocionálnu časť duše (thymos), a poslední dvaja démoni, túžby po sláve a pýchy útočia im duchovnú časť duše (nous).128
Okrem týchto démonov sem priradzujú niektorí exorcisti aj démonov narkománie, teda závislosti od narkotík, okultizmu, homosexuality atď.
3. Iní exorcisti preberajú mená démonov z ich vlastností či skutkov, Kloré sú pre nich charakteristické: démon, ktorý ničí; démon, ktorý utláča, ubíja a pod.
4. Ďalší preberajú mená pohanských bohov, spoj ených s antickou dobou: Jupiter, Ares, Diana.130 Istý exorcista z Ázie mal viacero prípadov, keď sa mu Zlý predstavil menom hinduistických bohov. Až v tretine prípadov Uviedli démoni mená, aké majú hinduistickí bohovia a bohyne.
Pri jednej prí iležitosti sa duch v istej žene, ktorú priviedli pred kríž, identifikoval ako Krišna, čo je jedno z troch hlavných božstiev v hinduistickom náboženstve.
Ako diabol útočí na človeka?
Prirovnajme diabla k nebezpečnému psovi, ktorý je držaný reťazou! Nie je schopný nikomu ublížiť dovtedy, kým sa k nemu niekto sám nepriblíži a nedostane sa tak do jeho dosahu. Potom je už málo pravdepodobné, že sa Človek zachráni bez problémov. Podobne o tom hovorí aj sv. Augustín:
Diabol môže štekať, ale nemôže nás pohrýsť, ak sa z vlastnej vôle nepriblížime k nemu.
„ Diabol môže štekať, ale nemôže nás pohrýzť, ak sa z vlastnej vôle nepriblížime k nemu a nedovolíme mu aby nás pohrýzol!" Spôsobov, akými sa môže človek dostať do dosahu diabla, je mnoho. Je jasné, Ä' diabol je veľký taktik a dobre vie, na akom mieste má človeka zasiahnuť kde je jeho slabina a ako ho zničiť.
Myslíme si, že by sme mohli rozdelil' spôsoby či techniky, ktorými diabol útočí na človeka a zároveň v nich nájsť aj určitú hierarchiu, založenú na tom, akou silou útočí. Podľa názorov viacerých známych exorcistov (E. Vella, G. Amorth či R. Salvucci), ktoré sa od seba v niektorých bodoch trochu líšia, môžeme rozdeliť diablove útoky podľa ich intenzity na pokušenie, útlak (sužovanie), zviazanosť a posadnutie.
Pokušenie
Jeden z najvýznamnejších mníšskych spisovateľov východu Evagrius (+399) poukazuje na dve základné techniky, ktorými démon bojuje prolí človeku.
Je to boj prostredníctvom vecí a situácií vonkajšieho sveta a boj prostredníctvom myšlienok a neskutočných obrazov. Evagrius poukazuje na to, že je omnoho ťažšie bojovať proti myšlienkam ako proti veciam, lebo rozum je ľahko pohyblivý a pri hriešnych myšlienkach ťažko ovládateľný.
Aj prepodobný Siluan Atosský zastáva nepriamo tento názor, keď hovorí: „ Pád je v myšlienke ", čo znamená, že ak človek prijme hriešne myšlienky, pomaly sa blíži k svojmu pádu, ktorým je hriech, čo znamená odlúčenie od Boha.
Nemôžme však ostať len pri tvrdení, že diabol pokúša človeka, lebo aj pokušenie má svoju druhú stránku, teda že človeka pokúša aj vlastná žiadostivosť, povaha, temperament, prostredie, vzdelanie, priatelia, rozličné situácie, ako to hovorí aj sv. apoštol Jakub: „Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuj a zvádza.
Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a keď je hriech dokonaný, splodí smrť" (Jak 1, 14). Aj keď v mnohých prípadoch diabol nie je priamym tvorcom pokušenia, využije každé pokušenie, aby nás dostal pod svoj vplyv.
Nie je ľahké zistiť, či pokušenie pochádza od diabla, alebo z nás samých. No nie je dôležité poznať pôvod pokušenia, ak s ním nezačneme spolupracovať ! 33
Môžeme teda povedať, že každé pokušenie sa začína myšlienkou a ak ju človek prijíma, pokušenie narastá prechádza z myšlienok do konkrétnych skutkov. Sú rôzne pokušenia, napríklad proti láske, túžba po moci, rozptýlenie, nechuť do modlitby a pod.
Ich cieľom je odlákať nás od dobra a priviesť ku zlu. Ako však môžeme vidieť na živote spravodlivého Jóba, Pán dopúšťa pokušenia mi človeka - či už pochádzajú od diabla, alebo si ich človek spôsobuje sám - lebo pomocou nich sa môžu stať kresťania silnými.
Záleží však na lom, ako sa k nim postavia.
Človek má na výber. Oprie sa o Pánovho ducha, alebo sa nechá zlákať volaním diabla?
Ak chce žiť plnohodnotný a slobodný život, musí sa dať do rúk Ježiša a prosiť ho o silu odolať pokušeniu, lebo Ježiš sám dobre vie, čo znamená byť pokúšaný, keďže aj sám bol diablom pokúšaný na púšti a v Getsemanskej záhrade.
Útlak - sužovanie diabla
Diablove útoky sú veľmi rafinované a omnoho ťažším druhom týchto úokov, s ktorými sa človek môže stretnúť, je práve akýsi útlak, či isté sužovanie diablom.
Zlý sa snaží čo najviac znepríjemniť život a používa na to rôzne prostriedky. Známy exorcista, páter E. Vella tento druh útokov označuje ako infestácia (značí : Zamorenie = Zamorenie značí : skrze hriech, cez zlích ľudí a zlú spoločnosť. Kde človek môže byť náchylní na zlo. Ale človek viery a morálnych zásad, sa vyhýba všetkému, čo sa nepáči Bohu a na takých zamorených miestach s pravidla chodiť nebude !)
Kameň hriechu ktorí treba odvaliť
( Lieky na dušu = častá sv. spoveď, pokánie, modlitba, časté sv. príjmanie tela Ježišovho. )
česť a dobré meno blížneho
Definícia hriechu - čo je hriech ?
Jozef Maretta pokračuje: Infestácia ako to už vyplýva z prekladu samotného slova, znamená „ / zmorenie", teda akési zamorenie diablom. Môže ísť o lokálnu alebo personálnu infestáciu.
Pri lokálnom zamorení diabol útočí na majetok človeka, jeho zvieratá, dom, polia a tým ho vyrušuje. Páter Vella odporúča, aby pri takýchto problémoch hľadal postihnutý človek pomoc ( aj u parapsychológa alebo (kresťanského ) psychiatra, keďže podľa neho diabol nie je( vždy ) príčinou všetkých takýchto problémov.
…...........................................................................................................................................................................................................................................................................................................................
porov. VELLA, E.: Zlí duchovia a exorcizmus. Bratislava : Per Immaculatam, 2003, s. 26. I M ľorov. VELLA, E.: Zlí duchovia a exorcizmus. Bratislava : Per Immaculatam, 2003, s. 25. I ľ> ľorov. VELLA, E.: Zlí duchovia a exorcizmus. Bratislava : Per Immaculatam, 2003, s. 27.
Parapsychológia sa ako veda snaží pomocou výskumov a štatistických analýz dokázať existenciu tzv. extrasenzorických javov a mimoriadnych procesov i obsahu myslenia, ktoré doposiaľ akademická psychológia nedokázala vysvetliť bežným spôsobom. Aj keď je diskutabilné, či ju môžeme hodnotiť ako vedu, lebo z pohľadu mnohých odborníkov z psychológie sa považuje len za pseudovedu. Otec E. Vella samozrejme nechce, aby sme takéto problémy riešili pomocou metód parapsychológie, ale môžeme sa pokúsiť pomocou tejto vedy hľadať ich pôvod. Pôvod com týchto problémov nemusí byť jednoznačne diabol, aj keď je pravda, že sa určite bude snažiť vyťažiť z každej takejto situácie. Ale príčinou týchto problémov môžu byť jednoducho javy, ktorií zatiaľ človek neprebádal a nevysvetlil. Prepis nahrávky relácie z rádia Lumen, s E. Vellom z dňu 22.10.2006.
…..........................................................................................................
Pri takýchto problémoch je potrebné, aby sa kňaz modlil príslušné modlitby z trebníka za oslobodenie miesta, vecí a zvierat od pôsobenia Zlého tak, ako to predpisujú rubriky. Ak by bolo prítomné pôsobenie Zlého, eliminovalo by sa modlitbami a požehnaním kňaza. Tomuto problému sa viacej venujeme v kapitole Exorcizmy domov, miest a zvierat. Pri personálnej infestácii diabol pôsobí priamo na človeka, aby ho zastrašil a odradil od činnosti, ktorej sa venuje. Tento útok diabla nezasahuje rozumovú schopnosť človeka, ani neobmedzuje celkom jeho slobodnú vôľu či rozum a obeť nieje mentálne zasiahnutá, aj keď tak v menšej miere môže byť.
Personálnou infestáciou sú postihnuté často obete mágie a okultných praktík.
Táto personálna infestácia sa prejavuje napríklad fyzickým týraním, ako sú údery, škrabance, postihnutí cítia odporný smrad, počujú silný hluk, rúhavé slová, sú vyrušovaní zo spánku, pri modlitbe a pod. Takto postihnutý človek preto nemôže nájsť potrebný pokoj pre oddych, čo v ňom vyvoláva psychické napätie a vedie často k veľkému trápeniu a depresívnym stavom.1 Keď problém nie je riešený, môže niekedy dôjsť aj ku duševným poruchám.
Pre riešenie týchto problémov je veľmi potrebná a nevyhnutná modlitba pristupovanie ku sviatostiam. V prípadoch, ked je človek podrobený útlaku diabla kvôli tomu, že u neho chýbala dostatočná obrana modlitbou, |e potrebné, aby boli nad týmto trpiacim človekom vykonané modlitby oslobodenia a exorcizmu. Veď tieto modlitby exorcizmu nie sú vyhradené len pre ten najvyšší stupeň pôsobenia diabla na človeka, ktorým je priame posadnutie, ale aj pre útlak a zviazanosť, skrze ktoré diabol človeka ničí.
O tom hovorí aj Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov, alebo oslobodiť od diabolského vplyvu. " (porov. KXC 1673).
Napokon v samotných modlitbách sa kňaz modlí: „Boh nech ho (alebo ju) vyslobodí od každého útoku a nešťastia, násilia a mučenia :zlého diabla, nech od neho (alebo od nej) odoženie klamlivé satanské obrazy, vidiny a strach a všetku jeho trápiacu moc, ktorá ho (alebo ju) opantáva. Nech mu (alebo jej) rýchlo daruje vo svojej milosti duševné i telesné zdravie...
Okrem tejto modlitby je v poriadku exorcizmu aj mnoho iných, ktorých samotný obsah hovorí, že sú prednášané kňazom za oslobodenie človeka od trápenia, ktoré mu spôsobuje diabol sužovaním a obsesiou: „Pane Bože náš, prosíme tvoju lásku k človeku a úprimne žiadame, blahodárne od nás prijmi pokorne ti prinášaný dar a modlitbu i duchovnú službu za tvojho služobníka povie meno. Milosrdne ho vytrhni z násilia zlého nepriateľa, klamstva a každého trápenia, mučenia a vlády; urob ho slobodným.
Zviazanosť - obsesia
Diablovo pokúšanie sa prejavuje aj formou zviazanosti (obsesiou). Ak pri útlaku či sužovaní pôsobí Zlý na človeka akoby zvonku, pri zviazanosti útočí naňho predovšetkým zvnútra. Obsesia znamená nutkavú, až chorobne sa vnucujúcu predstavu.
Takto postihnutý jedinec je náchylný na konkrétny druh hriechu, do ktorého veľmi ľahko upadá. Aj keď sa snaží žiť dobrým kresťanským životom, nad týmto hriechom, alebo oblasťou svojho života akoby ani nemal moc. Diabol odhalil jeho slabé miesto a on mu hriechom dovolil zmocniť sa ho.
Takto Zlý zameral celé svoje úsilie na túto slabosť človeka, skrze ktorú ho spútava, ničí a zotročuje. Takýmto miestom môže byť sexualita, žiarlivosť, závisť, pýcha, hnev, náklonnosť k alkoholizmu, či napríklad ku gemblérstvu a pod.
Niektorí exorcisti, ako napr. R. Salvucci, nazývajú tento stav obsesie aj stavom „diabolského ovládania človeka". Je v ňom zasiahnutá predovšetkým myseľ a fantázia, čo sa prejavuje aj v jeho negatívnom správaní. Trpiaci človek má až patologické myšlienky, ktorých sa nemôže zbaviť, a tie v ňom spôsobujú úzkostlivé stavy, náhle prejavy násilia a agresie bez oprávnenej príčiny, zmätenosť, ba dokonca môžu viesť až ku samovražde.
Podľa mňa má každý z nás takéto miesto, či oblasť, ktorá je veľmi náchylná na hriech a zväzuje človeka. Je dobré, ak človek takéto svoje slabé miesta pozná a dáva ich Bohu, aby ich on posilňoval, lebo ak s nimi nezačne pracovať Boh, vezme si ich a zneužije diabol. V tomto probléme pomáhajú postihnutému človeku sviatosti, ich časté a úprimné prijímanie, pri ktorom sa človek môže aj sám zriekať tých oblastí svojho života, ktoré ho zotročujú (najmä pri prijatí svätého príjimania ).
…......................................................................................................................................................................................................................................................
Porov. VELLA, E.: Zlých duchov vyháňajte - Zo skúsenosti exorcistu. Zvolen : Jas, 1997, s. 11.
Porov. SALVUCCI, R.: Zkušenostiexorcisty. Kostelní Vydri: Karmelitánske nakladatelství, 1999, s. 140.
…....................................................................................................................................................................................................................................................
V mnohých prípadoch je potrebné aj duchovné poradenstvo a pomoc psychológa či psychiatra. No neodmysliteľnou pomocou v takýchto problémoch sú aj konkrétne modlitby kňaza za oslobodenie trpiaceho človeka od zviazanosti1 a ako kic to už uviedli pri riešení problému útlaku a sužovania, aj tuje potrebná modlitba exorcizmu.
Posadnutosť
Posadnutosť je pravdepodobne najvyšším viditeľným prejavom satanovej moci nad človekom. O posadnutosti hovoríme vtedy, keď sa diabol snaží ovládnuť celého človeka. Diabol tak môže ovládnuť telo, myseľ, slobodnú vôľu jedinca a jeho city.
Keďže Zlý niekedy preberá kontrolu nad intelektom človeka a jeho Vôľou, nemožno vtedy postihnutú osobu považovať za priamo morálne Zodpovednú za svoje konanie, aj keď jej činy sú morálne zlé.
Táto skuločnosť požaduje od exorcistu neobyčajné nasadenie. Je samozrejmé, Je nie všetci ľudia, ktorí si o sebe myslia, že sú posadnutí, alebo o ktorých m to myslia druhí, nimi aj skutočne sú.
Veď sú prípady sužovania a zviazanosti diabla, ktoré sú omnoho častejšie a pravdepodobnejšie ako samotné posadnutie. Diabol môže na takýchto ľudí útočiť, môže ich znepokojovať či pokúšať, no neznamená to, že sú priamo posadnutí. Skutočné posadnutie je potrebné skúmať a rozlíšiť, ale zároveň je potrebné uvedomiť si, že stav človeka, ktorý zotrváva v smrteľnom hriechu, je oveľa vážnejší ako stav posadnutého.
( Prístupové cesty diabla : Z toho je pochopitelné, že diabla najviac zaujíma aby človeka zviedol na ťažký hriech a ostal v ňom bez nápraví. pokračovanie )
Lebo aj keď sa človek vykonaním smrteľného hriechu otvorí diablovi, neznamená to, že diabol chce hneď chce ovládnuť posadnutím. Takýto hriešnik už v moci diabla je a stáva sa jeho otrokom, lebo hriechom rastie u človeka jeho spojenie s ním a diabol si tak u neho nachádza vhodný príbytok.
….................................................................................................................................................................................................................
Tradícia východných kresťanských cirkví obsahuje veľa modlitieb za oslobodenie od konkrétnych problémov, ako sú modlitba za oslobodenie od alkoholizmu a pod. Porov. Huh MOJteÔHuit uud xeopu MU. Nepublikovaný text Univskej Lavry. Archív autora. 14 s.
…...................................................
Stav posadnutosti nie je hriechom
43 Stav posadnutosti totiž nie je hriechom. Pre takto postihnutého človeka je to skôr fyzické a morálne trápenie, ktoré dopúšťa Boh a to predovšetkým kvôli trom hlavným dôvodom:
Aby sa Boh oslávil
Aby sa človek duchovne pozdvihol a upevnil vo viere v Boha
Na zahanbenie diabla a ukázanie diablovej obmedzenej moci nad človekom.
Z Božieho dopustenia posadnutá Arabka Mirjam
( Pán Ježiš povedal svojim učeníkom: Nado mnou nemá nijakú moc „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta.Nado mnou nemá nijakú moc .... Evanjelium podľa Jána − Jn 14, 27-31. )
Prejavy posadnutého človeka sú rôzne a keďže diabol ovláda v tomto stave telo, intelekt a vôľu človeka, môže sa prejaviť aj navonok v jeho správaní. Neznamená to však, že posadnutý človek sa nedokáže ovládať a stále sa správa agresívne, ako je to mnohokrát mylne chápané a podávané napríklad vo filmoch.
Posadnutý človek môže vykonávať svoju obvyklú činnosť, ako trebárs chodiť do školy či do práce. No Zlý účinkuje a znenazdania sa môže dostaviť jeho pôsobenie istou formou krízy, ktorú niektorí exorcisti volajú krízový moment.
Táto kríza má niekedy povahu hypnotického stavu, v ktorom akoby bol človek vypnutý podobne ako v hypnóze, takže už nemôže slobodne disponovať svojou vôľou a rozumom. Tak sa stáva istým médiom, skrze ktoré Zlý koná.
Ako príklad prejavov posadnutého človeka chceme uviesť príbeh jednej mladej ženy, ktorej oslobodzovanie spod pút Zlého bolo veľmi ťažké a trvalo osemnásť mesiacov. Táto žena prejavovala nadprirodzenú schopnosť rozumieť cudzím rečiam.
Hovorila démonickými jazykmi (sú veľmi podobné daru jazykov, ale vyznačujú sa nepokojom a nutkavým prejavom - človek sa v nich musí modliť, nemá slobodu prestať), keď bola v tranze, rozprávala po španielsky a po rusky, alebo mala obrovskú silu, zdvihla auto do výšky dvadsať centimetrov.
Pohybovala sa po zemi ako had veľkou rýchlosťou a keď sa nakoniec pokúsila prepichnúť nožnicami, tak sa rozhodli, že sa budú modliť za jej oslobodenie. Keď sa nad ňou modlili a žehnali jej sviatosťou, vymrštilo sa jej telo do výšky a vyšiel z nej démon hnevu, ktorým bola poviazaná, pomstychtivosť, neláska, žiarlivosť. Hlavný duch odišiel, aj tí ďalší, ktorí boli naň naviazaní, a ona prežívala naplnenie Svätým Duchom.
…......................................................................................................................................................................................................................................................
porov. VELLA, E.: Zlí duchovia a exorcizmus. Bratislava : Per Immaculatam, 2003, s. 30.
Porov. RODEWYK, A.: Berme ďábla vážne, Olomouc : Matice cyrilometodéjská s.r.o., 2005, s. 32.
…......................................................................................................................................................................................................................................................
Spravanie sa Zlého má teda veľa prejavov.
Posadnutý človek môže rozumieť takým jazykom, ktoré sa nikdy neučil a môže často rozumieť akémukoľvek jazyku. Stáva sa, že posadnutý človek aj sám rozpráva takým jazykom.
Ďalším prejavom, či znakom, že človek je ovládaný zlým je, ak je schopný poznať veľmi podrobne veci a udalosti, ktoré by prirodzeným spôsobom poznať nemohol, lebo sú preňho neznáme skryté.
Môže ísť o veci či udalosti z minulosti, súčasnosti alebo budúcnosti. Človek teda zjavne disponuje vešteckými schopnosťami, ktoré sú nad rámec jeho intelektuálnych schopností.
Maltský exorcista Vella spomína na prípad, kedy sa modlil za oslobodenie trinásťročného dievčaťa a veľakrát spolu diskutovali o teologických otázkach, ktoré ďaleko presahovali jej úroveň. Práve toto bolo preňho znamením, že je v nej prítomný nejaký duch.
Medzi ďalšie znaky patrí, že posadnutý disponuje nadmernou silou, čiže silou presahujúcou jeho fyzický stav v aj vzhľadom k jeho veku a pohlaviu. Dokazuje to aj samotný príklad z Nového zákona o posadnutom z Gerazského kraja, ktorého nikto nemohol zviazať ani reťazami, lebo aj keď ho spútali okovami a reťazami, mi ich roztrhal a okovy rozlámal a nik ho nemohol skrotiť (porov. Mk 5, 5).
Medzi trochu iný druh prejavu moci Zlého nad človekom patrí aj stav náhlej nemoty, hluchoty, slepoty, alebo napríklad ťažké stavy ochrnutia.
Takýto prípad je opísaný aj v Novom zákone: „ Vtedy k nemu priviedli posadnutého zlým duchom, ktorý bol slepý a nemý. On ho uzdravil a nemý rozprával a videl, "(porov. Mt 12, 22).
Známym znakom posadnutého človeka je aj veľký odpor k posvätným veciam, napríklad ku krížu, svätenej vode, Bohorodičke a svätým, pozostatkom svätých a pod. Posadnutý tak často nedokáže v modlitbe vysloviť napríklad meno Ježiš či osloviť Ježiša, aj keď o ňom môže diskutovať.Čím viac je týchto vecí - znakov, tým je zjavnejšie, že daná osoba je posadnutá.
…......................................................................................................................................................................................................................................................
Porov. http://www.martindom.sk/prednasky.php?sub=43&akcia=citaj&idp=155 (19.12.2007).
Ak posadnutý človek niekedy vie predvídať a pozná veci z budúcnosti, alebo lepšie povedané, ak diabol ústami človeka predvída a pozná veci z budúcnosti, neznamená to, že by Zlý mal schopnosť poznať tieto veci a zjavovať ich prostredníctvom človeka. Diabol budúcnosť nepozná, ale svojím intelektom, ďaleko prevyšujúcim človeka, ju dokáže niekedy dobre predvídať. K. tomu zároveň využíva to, že je duch a môže sa omnoho rýchlejšie premiestňovať a vidieť veci, ktoré sa už dejú, ale človek o nich ešte nemá žiadnu vedomosť. Môže tak byť napríklad aj s chorobou človeka. Diabol ju dokáže predvídať, lebo on už vidí, že táto choroba sa vytvára v tele človeka, alebo že človek štýlom svojho života k nej s veľkou pravdepodobnosťou dospeje.
Porov. VELLA, E:. Zlých duchov vyháňajte - Zo skúsenosti exorcistu. Zvolen : Jas, 1997, s. 12.
Porov. RODEWYK, A.: Berme ďábla vážne, Olomouc : Matice cyrilometodéjská s.r.o., 2005, s. 34.
…....................................................
Nie sú to však len tieto znaky, ktoré nasvedčujú, že je človek posadnutý. Môžu sa vyskytovať prudké bolesti hlavy alebo napríklad žalúdka, ktoré sa nedajú odstrániť liekmi. Náhle neúspechy v škole alebo v práci, ktoré vedú človeka ku psychickým problémom a pod.
Takýchto príznakov je veľa, ale exorcista ich musí vedieť odlíšiť od bežnej choroby a jej prejavov a to aj pomocou lekárskych a psychologických či psychiatrických vyšetrení. Lebo je samozrejmé, že nie za každým problémom či chorobou je diabol a väčšina z nich je somatického prípadne psychického pôvodu.
Ale je pravdou aj to, že diabol sa bude snažiť využiť každú chorobu a problém, aby mohol ovládnuť a zničiť človeka.
Nie je vôbec ľahké rozpoznať, či za problémami človeka stojí diabol a či daná osoba je skutočne posadnutá alebo trpí len nejakou chorobou prirodzeného pôvodu. Mnohí exorcisti tvrdia, že až pri modlitbe exorcizmu sa môžeme presvedčiť, či ide o skutočný vplyv diabla alebo nie.
Najčastejšie vstupné brány pre Zlého
Hranice medzi okultizmom a náboženstvom sú dnes veľmi nejasné. Jedným z cieľom tejto knihy je snaha dať čitateľom k dispozícii základný metodologický prístup či nástroj na rozlišovanie.
Objektívne rozlíšenie medzi náboženstvom a okultizmom (mágiou) musíme hľadať v antropologicko-kultúrnej rovine. Rozlíšenie vychádza z toho, aký pomer majú obidve skúsenosti k nadprirodzenému: náboženstvo znamená priamy vzťah k Bohu a k jeho pôsobeniu; bez tohto vzťahu nemôže existovať náboženská skúsenosť; 2. okultizmus (mágia) vychádza z pohľadu na svet, ktorý verí v existenciu takých tajných síl ovplyvňujúcich život človeka, ktoré môže ich vykonávateľ ovplyvňovať pomocou obradov automaticky vyvolávajúcich žiadané účinky. Ten v podstate nad sebou nepripúšťa akúkoľvek vyššiu moc. Tvrdí, že môže prinútiť duchov (alebo démonov), aby sa ukázali a splnili, čo požaduje. Závisí od systému, ktorý sa vytvára, či nejakým spôsobom okultisti pripúšťajú existenciu a vplyv osobného Boha, jeho prozreteľnosť i jeho vládu nad svetom, alebo skôr vyznávajú ako synonymum Boha tajné neosobné sily, energie, nadľudské a nadsvetové, ovládajúce život kozmu a človeka.
…......................................................................................................................................................................................................................................................
12. Porov. VELLA, E.: Zlých duchov vyháňajte - Zo skúsenosti exorcistu. Zvolen : Jas, 1997, s. 12, -72-
…......................................................................................................................................................................................................................................................
Náboženstvo a okultizmus predstavujú objektívne dva odlišné javy, ale subjektívne môžu byť niekedy z niektorého hľadiska súbežné. (íkultné (magické) myslenie sa vyznačuje dvojakým postojom: túžbou človeka, aby získal niečo, čo nemá, alebo tiež strachom, ktorý ho vedie k domnienke, že si môže podrobiť tajné mocnosti, aby mu slúžili. Vzhľadom na svoju základnú štruktúru okultizmus nemá sám osebe žiadnu spojitosť s morálnymi voľbami osoby a jej povinnosťami.
Človek sa môže správať ničomne alebo žiť v stave hriechu, sebectva, nenávisti, ale nič z toho, aspoň v zásade, nemôže byť prekážkou, aby magický rituál, presne dodržaný či neúnavne opakovaný, nevyvolal účinky, ktoré sa mu pripisujú.Preto chceme predstaviť najčastejšie vstupné brány Zlého.
Špiritizmus
Slovo špiritizmus má latinský pôvod v slove „spiritus", čo znamen í duch.
„Špiritizmus je umenie vyvolávať mimoriadne javy vďaka duchom, alebo odlúčeným dušiam, alebo tajomným prirodzeným silám, alebo vďak u podvodom či ilúziám (napr. rôznym javom davovej psychológie)."
Iná definícia poukazuje na súvislosť špiritizmu s veštením. „Špiritizmu* je snaha vyvolať duchov zosnulých ľudí pre poznanie tajomných vecí a vytvorenie podivných efektov."
„Najhorší a najzávažnejší prejav veštenia je nekromancia alebo špriritizmus, človek sa tu utieka k duchom zomrelých, aby s nimi nadviazal styk a odhalil budúcnosť, alebo niektorú jej podrobnosť."
Avšak špiritizmus nie je len vešteckou praktikou. „Špiritizmus predstavuje duchovné hnutie, ( sekta) ktoré sa zaklad na presvedčení, že sa ľudia dostávajú do kontaktu so zomrelými prostredníctvom zjavovania sa mŕtvych, pohybov stola, pohárov, klopaniu, prostredníctvom píšucich a hovoriacich médií, ktoré sa nachádzaj u v stave tranzu, alebo spánku.
…......................................................................................................................................................................................................................................................
MADRE, Ph.: Ale zbav nás od zlého. Kostelní Vydri : Karmelitánske nakladatelstvi, IW\ s. 102.
TONDRA, F.: Morálna teológia. Spišská Kapitula : Kňazský seminár b. J. VojtaÄäiHh 1996, s. 28.
PASTÝFSKY LISTTOSKÁNSKYCH B1SKUPÚ: Mágie, zlý duchové, satanské obrady. Kostolní Vydri : Karmelitlánske nakladatelstvi, 1996, s. 14.
…......................................................................................................................................................................................................................................................
V tejto definícii sú spomenuté jednotlivé špiritistické javy, ktorým sa budeme venovať neskôr. Najprv si vymedzíme základné pojmy, ktoré sa tejto problematiky týkajú.
ŠPIRITISTA - človek, ktorý sa usiluje nadviazať spojenie s mŕtvymi
ŠPIRITISTA - človek, ktorý praktizuje špiritizmus a zároveň sa ku kresťanskej viere a vyhlasuje o sebe, že verí v Bibliu.
TRANZ - stav, v ktorom špiritistické médium stráca údajne vedomie a nachádza sa pod vplyvom nejakej vonkajšej sily za účelom prenosu spojenia z mŕtvymi. ( zlý duchovia si berú na podobu mrtvých)
MEDIUM - osoba obdarená nezvyčajnými psychickými schopnosťami, ktoré pravdepodobne umožňujú nadväzovať spojenie so svetom zlých duchov , nazýva sa aj nekromant.
SEANSA- stretnutie, počas ktorého skupina špiritistov nadväzuje spojenie so duchmi mŕtvych. ( zlými duchmi )
Z knihy : Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete – J. Maretta
doc.
..................................................................................................
Diabol nie je hviezda, ale reálne zlo
Vdp. Ivan Barus je kaplánom na najväčšom slovenskom sídlisku, v bratislavskej Petržalke. Počas služby v nemocnici sa venuje chorým na tele, v spovednici a počas modlitieb za oslobodenie zas tým, ktorí trpia na duši.
Počet ľudí, ktorí sa zapletú do duchovných problémov cez ezoteriku a okultizmus podľa neho v tejto dobe prudko rastie. V rozhovore pre Postoj hovorí aj o tom, ako s týmito problémami bojovať a ako sa im vyhnúť.
Presne rok ste kaplánom na najväčšom bratislavskom sídlisku – vo farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke. Vaším predchádzajúcim pôsobiskom bola bratislavská Dúbravka. Akí sú z vášho pohľadu veriaci na najväčších slovenských sídliskách?
Je to veľmi rôznorodé. Žije tu veľa pôvodných obyvateľov, ale je tu aj veľká fluktuácia ľudí. Vnímam tu veľa mladých ľudí, ktorí bývajú v podnájmoch. Hoci tu veľa ľudí býva len pár rokov, dôležité je urobiť maximum, čo môžeme.
Čo považujete za maximum?
Kvalitnú svätú spoveď a dobrú prípravu na kázne, kvalitné kázne. Pomôcť ľuďom skutočne nájsť Boha. Práve v spovednici sa konajú najväčšie zázraky. Tam sa človek približuje k Bohu, zbavuje sa rôznych duchovných balvanov, zviazaností, závislostí, tam sa mení život. Pre mňa je veľmi dôležité, aby sme my kňazi dobre spovedali a nevybavili to „narýchlo“.
Ako sa snažíte dosiahnuť kvalitné spovede?
Veľmi prosím Ducha Svätého o milosť múdrosti a rozlišovania. Snažím sa ľuďom hovoriť, aby sa pred spoveďou modlili, aby im Duch Svätý cez kňaza povedal to, čo potrebujú. Najväčšou milosťou je mať niekoho, kto vám povie skutočnú pravdu v Božom svetle a pritom vás aj podrží a povzbudí veci zmeniť. Veľmi dôležité je tiež byť informovaný a dopĺňať si informácie z hľadiska problémov, ktoré sa vyskytujú, aby som mal prehľad. O súčasných problémoch ľudí, ale tiež z hľadiska pôsobenia duchovného života, hlavne nadprirodzeného života, života duše.
Kde sa dá získať taký prehľad?
Čítam veľa spisov svätých, mystikov. Snažím sa čerpať zo skúsenosti fundovaných a skúsených kňazov. Mal som možnosť byť v kontakte s kňazmi exorcistami a kňazmi, ktorí sa zaoberajú službou oslobodenia v Taliansku, a môžem povedať, že to bola škola života. Celkovo existuje v Taliansku veľa kníh a centier, kde môžete nájsť spoľahlivé a užitočné informácie.
Vo farnosti robíte sväté omše spojené s modlitbami za oslobodenie a uzdravenie duše a tela, o ktoré je veľký záujem. Môžete priblížiť, o čo ide?
Ako kňaz robím to, čo môže urobiť každý diecézny kňaz. Veľký exorcizmus je určený len biskupovi a kňazovi, ktorého tým biskup osobitne a výslovne poveril. Ja ako diecézny kňaz vo farnosti robím obnovu krstných sľubov. Dôležité je, aby sa človek nielen ústami, ale rozhodnutím slobodnej vôle zo srdca zriekol zlého ducha, jeho pôsobenia, jeho pokušení a hriechu a prešiel na stranu Božiu. Obnovu krstných sľubov môžete rozšíriť na jednotlivé oblasti, niekto má problém s pýchou, niekto s nečistotou, hnevom, pripútanosťou na hmotné veci.
To je však len začiatok. Potom treba ľudí sprevádzať vo vytrvalosti a trpezlivosti k čnostiam a to je skutočne to najdôležitejšie – vytrvalosť. Vždy na týchto stretnutiach vyberám osobitnú tému z duchovného života, aby som informoval, ako sa z problémov dostať a približovať k Bohu.
Ďalšiu vec, ktorú vnímam ako veľmi dôležitú, je, aby sme ako kňazi žehnali. Nie je to len teoretické. Boh a Matka Božia ma veľakrát presvedčili, akú úžasnú silu má kňazské požehnanie. Pre oslobodenie to veľmi odporúčali aj toskánski biskupi vo svojom pastierskom liste. Mnoho ľudí mi vydáva svedectvo, akú mali po požehnaní silu nepadnúť do hriechu, s ktorým mali problém.
Dôležité je nielen chcieť od Pána oslobodenie alebo uzdravenie, ale tiež chcieť ho nasledovať a milovať. Keď človek len dostane a ide preč, problémy sa vrátia. Vidím, že Pán dnes dopúšťa duchovne ťažkú dobu, práve preto, že z toho môže vzísť aj veľké dobro. Cez mnohé problémy ľudia nachádzajú Boha, ku ktorému by sa inak neutiekali.
Inzercia
Ako ste sa k tejto službe dostali?
Všetko to prišlo ako odpoveď na aktuálne duchovné potreby. Nikdy som si nemyslel, že sa k tomu dostanem. Pán a Matka Božia ma k tomu priviedli cez potreby konkrétnych ľudí. Bolo to postupné, od prvej farnosti v Skalici. Nikoho som nevolal, ľudia začali chodiť a prosiť, či by sme sa mohli porozprávať, niektorí chceli prísť na generálnu svätú spoveď.
Potom som videl, akú silu má požehnanie a obnova krstných sľubov, duchovné sprevádzanie a pravidelné sväté spovede. Keď sme začali robiť modlitby, videl som, že je o to veľmi veľký záujem a boli tam naozaj silné svedectvá, ako Božia milosť pôsobí. Podľa ovocia som zistil, že si to Duch Svätý praje.
Všetko to, o čom hovoríte, svätá spoveď, kňazské požehnanie, obnova krstných sľubov, to sú všetko veci, ktoré Cirkev ponúka 2000 rokov...
Vôbec netreba vymýšľať nič nové, len aplikovať bohatstvo, ktoré máme, na súčasné podmienky. Zistil som, že sa týmito vecami zaoberali mnísi a pustovníci na kresťanskom Východe. Zaoberal sa tým svätý páter Pio, svätý Leopold Mandič, svätý Alfonz z Liguori a mnohí ďalší. Svätci boli vynikajúci v tom, že sa nechali riadiť Duchom Svätým, aby využívali prostriedky, ktoré mali, spôsobom, ktorý bol blízky ľuďom v danej dobe.
Myslím, že je najdôležitejšie, aby sme hľadali práve toto. My môžeme vymýšľať rôzne pastoračné aktivity, akcie, lenže, keby to zostalo len na spoločenskej úrovni, že sa stretneme, porozprávame, ale nešlo by to hlbšie, keby tam nebola nadprirodzená milosť, nebolo by to ono. Najdôležitejšie je pýtať sa Ducha Svätého, akú si on praje pastoračnú metódu, a tým smerom ísť. A vtedy začínajú byť plné kostoly.
Najdôležitejšie je umožniť Bohu, aby mohol konať. Snažím sa len skutočne veriť, že Pán Ježiš je skutočne živý vo Sviatosti oltárnej a sviatosti kňazstva. A keď je ten istý ako pred 2000 rokmi a vtedy mal moc uzdraviť a oslobodiť, je možné, žeby ju dnes nemal?
Moc Boha neslabne. Môžem povedať, že som veľmi šťastný kňaz, lebo zažívam, že ako nehodný hriešnik môžem živého Pána Ježiša Krista sprostredkovať ľuďom. Stále máte živého Pána Ježiša Krista v kňazstve na sebe. To je niečo nádherné.
Mnoho ľudí dnes hľadá duchovno cez východné filozofie alebo cez rôzne techniky, prostredníctvom ktorých sa môžu zapliesť do duchovných problémov. Prečo ich to podľa vás láka a nenachádzajú duchovné bohatstvo v Cirkvi?
Pre mňa je aj to výzva, aby sme ponúkali vieru živo. Mám skúsenosť, že keď ľudia zažijú, že Pán Boh je živý, nebudú hľadať v iných filozofiách. Pán Ježiš hlásal a dopĺňal svoje kázanie Božou mocou. Nemôžeme Boha prinútiť, aby sa prejavil mimoriadne, i keď to pre Neho nie je vôbec žiaden problém, ale môžeme ho prosiť, aby sa dal ľuďom spoznať, aby im dal zažiť svoj dotyk a konverziu srdca.
Veľmi nebezpečná je tiež zvedavosť. Niektorí ľudia sa preto obrátia napríklad k vešticiam, niektorí chcú zdravie za každú cenu a idú k liečiteľom, z ktorých mnohí spolupracujú so zlými silami.Raz za mnou prišla mladá žena, ktorá mala veľa skúseností s okultizmom a ezoterikou, a povedala, že mala v sebe také hrozné pnutia, že chcela vyskočiť z okna. Prosila ma o požehnanie. Modlil som sa chvíľočku k Pánu Ježišovi na príhovor Panny Márie a s vierou som jej udelil požehnanie.
Sama nechápala, čo sa stalo, povedala, že od nej ustúpil tlak a pocítila akýsi dotyk, pokoj. Povedal som jej: ´Pán Ježiš je živý! Veď teraz vám to ukázal cez požehnanie, vo sviatosti kňazstva je živý.´ To bol moment, keď sa rozhodla, že začne bojovať a nepoddá sa pokušeniu ukončiť život.
Aj tento prípad je dôkazom, že sa neoplatí zahrávať s ezoterikou...
Najčastejšie sa stretávam s tým, že sa tieto veci veľmi podceňujú. Mnohí neveria, že skutočne môže ísť o otvorenie sa pôsobeniu silám temného sveta démonov. Veľmi nebezpečná je tiež zvedavosť. Niektorí ľudia sa preto obrátia napríklad k vešticiam, niektorí chcú zdravie za každú cenu a idú k liečiteľom, z ktorých mnohí spolupracujú so zlými silami.
Napríklad liečiteľský systém reiki, keď človek slúži iba ako médium a necháva do seba vstupovať údajne liečivú energiu, kde doňho môže vstupovať aj temná, okultná sila démona. Táto potom pôsobí na neho aj na toho, ktorého údajne lieči. Veľký trik je v tom, že na chvíľu sa človeku môže polepšiť, ale neskôr sa problémy prihlásia ešte viac alebo iným spôsobom a vždy prichádza k negatívnemu duchovnému vplyvu.
Americkí biskupi museli v tomto ohľade vydať inštrukciu o nezlučiteľnosti reiki a katolíckej viery. Bola preložená aj do slovenčiny a možno ju nájsť aj na internetovej stránke KBS. Veľmi sa mi páčilo svedectvo kulturistu Štefana Halása, ktorý hovoril, do akých hrozných stavov sa cez reiki dostal.
Problémy sa teda nemusia prejaviť hneď, keď sa človek začne venovať takýmto veciam?
Keď sa niekto venuje nejakej ezoterickej alebo okultnej praktike, postupne, nebadane sa to čoraz hlbšie zakoreňuje a tým väčšie sú potom dôsledky. Najprefíkanejšie je to nebadané pôsobenie v tichosti, až je to neskôr silnejšie, až to raz praskne. Najznámejší exorcista z Ríma páter Gabriele Amorth uvádza pravidlo – čím dlhšie sa niečo zakoreňovalo, tým dlhšie trvá oslobodenie.
Ani exorcizmus vraj často nie je jednorazový proces, ale posadnutý človek musí dlho bojovať...
Páter Amorth hovorí, že veľká časť prípadov potrebuje desiatky a desiatky exorcizmov, niekedy sú to roky práce. Keby bolo takýmto ľuďom dobre hneď, mnoho z nich by sa zrejme vrátilo k predchádzajúcemu spôsobu života. Spomeňme si na evanjelium, keď desiati malomocní boli uzdravení a poďakovať sa prišiel iba jeden. Ale keď človek musí bojovať, je prinútený modliť sa, dôverovať, zriekať sa hriechu, pristupovať k spovedi, postupne je Božou láskou vychovávaný k tomu, aby mal s Pánom vzťah. A ľudia, ktorí si prešli veľmi ťažkými vecami, väčšinou Bohu zostávajú aj veľmi verní.
Ako sa človek dostane až do stavu posadnutia?
Talianska biskupská konferencia v predhovore k rituálu pre exorcistov hovorí, že je niekoľko stupňov pôsobenia Zlého. Bežné pôsobenie je pokušenie, ktorému sme vystavení všetci. Potom existuje tzv. mimoriadne pôsobenie Zlého, tam sa radí útlak, silnejšia forma útlaku môže byť obsesia, až posledné štádium je posadnutosť.
V 95 percentách prípadoch je možné ľuďom pomôcťprostredníctvom modlitby za uzdravenie a oslobodenie, to znamená, že nejde o stav ťažkej posadnutosti, ale o nižšie stupne pôsobenia zlého ducha.Aj v rámci týchto skupín môže ísť o rôznu intenzitu a oblasti, ktoré sú zasiahnuté. Ale v tých najťažších prípadoch zvykne ísť o to, že sa niekto vyslovene zasvätí. Napríklad priamym úkonom slobodnej vôle – vzývaním zlého ducha alebo zmluvou s ním. Potom sú ťažké prípady zlorobenia, malefícia.
O čo ide v týchto prípadoch?
Keď sa napríklad rodina rozháda kvôli majetku a niekto ide k mágovi „objednať“ si porobenie svojho príbuzného. Nebezpečné sú aj prípady milostnej mágie v snahe zabezpečiť, aby sa do mňa druhý človek zaľúbil alebo prípady pomstenia nevery alebo rozbitia vzťahu cez mágiu, ktorá využíva démonické sily. Čoraz častejšie sa vyskytujú tieto veci urobené cez voodoo bábiky aj na Slovensku.
Samozrejme, vstupných brán je viac. Ale z mojej skúsenosti v 95 percentách prípadoch je možné ľuďom pomôcť prostredníctvom modlitby za uzdravenie a oslobodenie, to znamená, že nejde o stav ťažkej posadnutosti, ale o nižšie stupne pôsobenia zlého ducha. Treba ešte rozlíšiť, či ide o psychickú chorobu alebo démonické pôsobenie, alebo zmiešané.
Veľmi často ide okrem psychických porúch aj o hlbšie duchovné nezrovnalosti, ktoré sa týkajú duše a určité spôsoby, ktoré Zlý používa prostredníctvom pokušení, útlakov a obsesií na daného človeka. Treba ich odhaľovať a informovať, ako sa proti nim brániť.
Východní mnísi a pustovníci mali v tejto oblasti obrovské poznatky. Z istej časti ich priblížil kardinál Tomáš Špidlík. A keď je kňaz dobre informovaný a má v tejto oblasti skúsenosti, dokáže účinne pomôcť. Spolupracujem aj so psychológmi a niekedy si navzájom pošleme ľudí, ktorí potrebujú pomoc.
Skutočne posadnutých ľudí je iba maličké percento. Ale potom sú aj ľudia, ktorí si domýšľajú, že boli prekliati alebo sú posadnutí, pretože ak ide o skutočné prekliatie a posadnutie, dá sa to postupne cez modlitbu a určité dané príznaky rozlíšiť. Ak si teda niekto posadnutie domýšľa, treba ho upokojiť a naučiť bojovať proti domýšľavosti.
Väčšina ľudí má však problémy s útlakmi, obsesiami, závislosťami, neresťami a riešením najrôznejších životných situácií. Takých ľudí treba potom duchovne sprevádzať cez účinné rady, ktoré treba dať do života, inak sa duchovne nepohnú, ani keby sa za nich modlili aj desiati exorcisti. Preto vidím, ako to hovorí aj sv. Tomáš Akvinský, že najväčší dar Ducha Svätého spojený s láskou je dar múdrosti.
Máte veľa ľudí, ktorých takto sprevádzate?
Je ich veľmi veľa. Rád by som pomohol každému, ale musím to obmedzovať, lebo mám duchovné aj fyzické hranice. Pozorujem, že v súčasnosti počet takých prípadov veľmi stúpa. Je to obrovský nárast.
Čím to podľa vás je?
Ako hovorí páter Amorth, tam, kde klesne viera v Boha, tam sa rozmnoží povera, ezoterika, okultizmus a ľudia sa dostanú do týchto problémov. Pretože človek automaticky hľadá nadprirodzeno, len záleží, či si vyberie svetlo alebo temnotu. Svetlom je Boh a jeho anjeli. Temnotou je satan a jeho démoni. Dôvodom je aj rozmnoženie hriechu. Lebo aj opakované hriechy a závislosti otvárajú túto prístupovú cestu pre pôsobenie Zlého.
Väčšina ľudí má problémy s útlakmi, obsesiami, závislosťami... Takých ľudí treba duchovne sprevádzať cez účinné rady, ktoré treba dať do života, inak sa duchovne nepohnú, ani keby sa za nich modlili aj desiati exorcisti.Veľmi veľa ľudí má predstavu, že kňaz sa niečo pomodlí a problém je preč. Modlitba za oslobodenie alebo uzdravenie je len pomocná barlička, len 20 percent, ale ťažisko duchovnej práce je na človeku. Musí si dať do svojho dňa modlitbový program, dôverovať, pravidelne sa začať spovedať. Boh chce srdce človeka a vzťah s ním, on nechce bezduché vykonávanie praktík. Hlavne v tom sa odlišuje viera v Boha od mágie a povery.
Často zažívam, ako Pán čaká, kým sa daný človek skutočne a z hĺbky srdca rozhodne zrieknuť Zlého a hriechu a naozaj začne milovať a dôverovať. Boha nemožno nijako oklamať. On chce celé srdce a chce skutočnosť, a nie iba slová. A potom dáva človeku veľkú pomoc, veci sa začnú hýbať.
Ako sa čo najlepšie chrániť útokom zlého ducha?
Blahoslavený pápež Pavol VI. uvádza zásadu – všetko, čo nás chráni pred hriechom, nás chráni aj pred útokmi zlého ducha. V pokušení vždy rozhoduje slobodná vôľa. Diabol môže pokúšať, ale nemôže donútiť k hriechu. Totiž aj pôsobenie Zlého je podriadené Bohu. Môže urobiť iba toľko, koľko mu Boh dovolí. A potom naša slobodná vôľa, ktorá mu dá buď stopku, alebo zelenú. Hlavné je tiež, aby sme boli dobre informovaní.
Dnes je pretlak informácií, ľudia ich prijímajú z každej strany a často nevedia rozlíšiť, čo je správne. Čo sú podľa vás najdôveryhodnejšie zdroje?
Informácie musia byť hlavne v súlade s náukou Cirkvi. Cirkev má dvetisícročnú históriu. Keď čerpáte napríklad zo spisov mystikov, svätcov, vidíte, aké sú spôsoby pokušiteľa. Pri autoroch, ktorých cirkev vyhlásila za svätých, máte istotu, že ich náuka je správna.
Treba si tiež naštudovať, ktoré praktiky otvárajú cestu zlému a s takými netreba koketovať a treba sa toho zrieknuť. V tomto môžeme veľa získať z Talianska, napríklad z centra GRIS alebo Medzinárodnej asociácie exorcistov alebo Centra proti sektám, ktoré vedie don Aldo Buonaiuto.
Musíme si hlavne priznať, že sa potrebujeme veľa učiť. Niekedy poviem ľuďom: ´Vieš, aký znak máš na tričku, že je to ozajstný okultný symbol?´ Je to ako znak firmy, vlajka, pod ktorú sa dávate. Najhoršie je, keď o tom viete a aj tak to nosíte. Dávate tým svoj súhlas na možnosť väčšieho pôsobenia temnoty na vás.
Ľudia často pre zlú skúsenosť s klasickou medicínou vyhľadávajú alternatívnu. Otvára napríklad homeopatia, akupunktúra, ľudové liečiteľstvo bránu pôsobeniu zlého ducha?
Homeopatia a akupunktúra sa uvádzajú aj v dokumente Ježiš Kristus – Prameň živej vody, ktorý je kresťanskou úvahou o hnutí new age, ako postupy súvisiace s týmto hnutím. Mnohí kňazi, ktorí sa venujú službe oslobodenia, sa stretávajú s tým, že tieto postupy nie sú iba vecou skúmania z pohľadu medicíny, ale zasahujú aj do duchovnej roviny.
Americkí biskupi v dokumente Katolíci a reiki uvádzajú zásadu – všade, kde sa hovorí o istých energiách, ktoré nie sú vedecky overené, ale naopak, chcú byť viac v rovine duchovnej, a nie sú poznané teologicky ako pôsobenie Ducha Svätého, je aj riziko vstúpenia temnej sily démona. A ak sa či už priamo alebo nepriamo použije aj vzývanie týchto síl prostredníctvom liečiteľskej mágie, je pôsobenie o to silnejšie.
Pekné vysvetlenie v tomto zmysle uvádza aj bývalý okultista a teraz kňaz – otec Pavol Hucík. Konkrétne prípady konkrétnych ľudí, aj verejne dostupné dosvedčujú, že prichádza aj k duchovným zviazanostiam.
Ako zistiť, či je liečiteľ duchovne „bezpečný“?
Keď ide o charizmu uzdravovania, musí sa proces uzdravenia konať v mene Pána Ježiša Krista. Svätý Peter hovorí vo Svätom Písme chromému pri chrámovej bráne: ´Čo mám, to ti dám, v mene Pána Ježiša Krista vstaň a choď.´ Po druhé, liečiteľ nesmie používať strunky, kyvadlá a predmety, ktoré sa používajú v mágii alebo opaľovať si ruky nad sviečkou, striasať si z nich údajné negatívne energie a podobne. A to aj keby mal v miestnosti sošky svätých a ich obrazy, čo sa často stáva.
A hlavne, keby mal liečiteľ dar uzdravovať od Ducha Svätého, nikdy vám nebude hovoriť proti sviatosti kňazstva, proti Cirkvi. Alebo som počul povedať: ´Ja mám dar uzdravovať, ale do kostola nechodím, lebo tam cítim negatívnu energiu.´ To je v absolútnom protiklade. Nemôžem operovať údajne liečivou energiou a prídem do kostola, kde je prítomný Pán Ježiš v Najsvätejšej oltárnej sviatosti a cítim sa tam zle.
A čo bylinkári?
Ak ide čisto o bylinky, tie sú Božím darom. Nesmú sa k nim však pridávať rituály liečiteľskej mágie alebo bylinkár sa nesmie týmito rituálmi zaoberať. Po tretie, ten, kto má Boží dar, nikdy netvrdí, že uzdravuje on, ale Boh, musí byť prítomná skutočná a dlhodobá pokora. Mnohí liečitelia často tvrdia opak – ja mám silu, mám energiu, ktorá uzdravuje.
Okrem toho, Boží človek s Božím darom nikdy nesúhlasí s hriechom, teda povzbudzuje najskôr k uzdraveniu duše a potom tela. Pán hovorí v evanjeliu, zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Ale mnohí liečitelia si pýtajú za svoje výkony veľké finančné obnosy. Ľudia niekedy povedia: ´Ale mne to pomohlo.´ Videl som svedectvo bývalej liečiteľky Oľgy Staňovej, ktorá hovorila, že cez okultné sily zmizli aj nádory.
Potom spoznala, s akými silami temna vlastne spolupracovala a zriekla sa ich. U jej klientov sa síce diali aj takéto mimoriadne veci, ale prichádzalo k duchovnému vplyvu temnoty a choroba sa neskôr často prihlásila aj iným spôsobom, nehovoriac už o duchovných následkoch.
Temné démonické sily môžu konať aj mimoriadne veci, domnelé chvíľkové uzdravenia a divy, ale v konečnom dôsledku si vypýtajú daň na tele, ale hlavne na duši.
Prečo dnes ľudí tak láka literatúra, filmy, hry o diablovi, exorcizme?
Možno je to tým, že mnoho ľudí má s tou oblasťou veľké problémy a mnohí hľadajú pomoc. Ale myslím, že netreba tejto oblasti dávať zbytočne nesprávnu popularitu alebo byť zlom fascinovaný, alebo byť zvedavý na kontakt s ním, alebo ho povyšovať na miesto Boha, pretože on veľmi chce byť uctievaný.
Diabol nie je hviezda, ale reálna skutočnosť zla, je to duch preniknutý skrz naskrz temnotou, ktorý nenávidí Boha i človeka, pretože sme Božie deti. Iba zdanlivo sa tvári, že dá ľuďom pomoc, moc, peniaze, pôžitky, ale berie si za to ich duše a to robí najradšej nebadane a veľmi prefíkane.
Záujmom zlého ducha je, aby sa v neho neverilo, nehovorilo sa o ňom pravdivo, aby sa to len nejako zahmlilo. Aby sa o tom neinformovali ani kňazi.Poznal som mnohých, ktorí ho priamo vzývali. Veľa z nich nakoniec skončilo ako duchovne, psychicky a aj fyzicky narušení ľudia, mnohí aj na psychiatrii a v hlbokých depresiách, nehovoriac o riskovaní najväčšej prehry, totiž večného života. Treba o ňom rozprávať správnym spôsobom, aby sa človek aj cez to mohol dostať k Bohu a hlavne, aby nepodceňoval jeho pôsobenie.
Čiže informovať sa, aby som vedel rozpoznať spôsoby a praktiky Zlého a bojovať proti nim. Záujmom zlého ducha je, aby sa v neho neverilo, nehovorilo sa o ňom pravdivo, aby sa to len nejako zahmlilo. Aby sa o tom neinformovali ani kňazi.
Máte pocit, že kňazi majú v tejto oblasti málo informácií?
Treba brať do úvahy, že sa o oblasti pôsobenia Zlého dlho takmer nehovorilo a nevyučovalo sa o tom, lebo nebola tak rozšírená mágia, okultizmus a ezoterika. Lenže po roku 1989, keď sa otvorili hranice a začali tieto veci vplývať omnoho silnejšie, sme nútení študovať si o tom a mať skúsenosti. Keď som bol vysvätený za kňaza, či som chcel, alebo nie, chodili za mnou ľudia s mnohými problémami a musel som sa o tom učiť.
Ešte počas štúdia v seminári som poprosil otca arcibiskupa, či by som sa mohol ísť cez leto učiť taliančinu do Perugie. Keď som sa prišiel ubytovať do miestneho kláštora, zistil som, že bývam u exorcistu. Mnohokrát sme sedeli a diskutovali, preberali mnohé veci. Tam som sa naučil, že viera nie je len teoretická. Zažil som, aká účinná je svätá spoveď a aké dôležité je, či vyznávame hriechy alebo nie.
Niektorým posadnutým temná sila blokuje ústa, aby nemohli vyznať hriech. Odvtedy povzbudzujem ľudí, aby vyznávali úplne všetko, hlavne to, čo zo strachu zamlčali. Pán Ježiš vidí do nášho srdca.
Zažili ste strach v kontakte so zlým duchom a jeho pôsobením?
Nie je to príjemné, byť v prítomnosti Zlého. Cítite zlobu, tlak, najrôznejšie zvuky a prejavy... Exorcisti hovoria, že netreba pozerať posadnutým do očí, lebo zistíte, že sa na vás pozerá niekto iný a ten pohľad je plný absolútnej nenávisti. Svätý Augustín povedal, že keby Boh dovolil Zlému, aby viac pôsobil, o chvíľu by sme boli všetci zlikvidovaní. Vďaka tomu som pochopil, aký dobrý je Pán a ako nás chráni a aké strašné je zlo.
To je najlepšia lekcia, ako skutočne uveriť, ako sa chrániť hriechu. Od tej chvíle beriem hriech a existenciu pekla veľmi vážne. Keď už samotná prítomnosť Zlého tu je taká nepríjemná, aká musí byť prítomnosť toľkých démonov v pekle. To ma neustále povzbudzuje k veľkej láske a vernosti Bohu.
Keď sa ma pýtate na strach, mám na to jeden recept, ktorý mi dal páter Amorth, a to ustavične byť pod ochranou Panny Márie. Diabol ohromne nenávidí Pannu Máriu. Ona ako stvorenie mu jediná nepodľahla, a tak sa jeho pýcha vzdúva v odpore voči nej. Ako jemnocitná žena ho porazila a nikdy mu neprivolila. Najviac ste chránení vtedy, keď ste stále ako dieťa v rukách Nebeskej Matky. Musíte byť ako dieťa.
Odporúčate aj veriacim dávať sa pod ochranu Panny Márie?
Veľmi to odporúčam. Každé ráno treba odovzdávať všetko, naše rodiny, manželstvá, miesta, prácu, a to opakovane: ´Panna Mária, skry mňa, moje manželstvo, moju rodinu pod svoj materinský ochranný plášť.´ A úplne tomu veriť.
Exorcisti hovoria, že netreba pozerať posadnutým do očí, lebo zistíte, že sa na vás pozerá niekto iný a ten pohľad je plný absolútnej nenávisti.Okrem práce vo farnosti máte na starosti aj službu nemocničného kaplána vo veľkej bratislavskej Nemocnici sv. Cyrila a Metoda na Antolskej. Ako po roku hodnotíte službu nemocničného kaplána?
Moja prvá farnosť po vysvätení za novokňaza bola Skalica, v rámci ktorej som tiež chodieval do nemocnice. Navyše už počas pastoračnej praxe som chodil do nemocnice v Lehniciach. Takže som bol s týmto prostredím stále v kontakte. Ale môžem povedať, že tento rok vo farnosti Sedembolestnej Panny Márie bol pre mňa najintenzívnejší. Nemocnica je veľký Boží dar pre pacientov, ale aj pre mňa ako kňaza.
Ako to myslíte?
Stretol som sa s tým, že utrpenie je veľký Boží dar, lebo mnohí ľudia cez utrpenie prichádzajú k obráteniu srdca. Zažil som veľa spovedí po mnohých rokoch, veľa z nich bolo na smrteľnej posteli. Keď je človek chorý, začne zmýšľať úplne inak a prehodnocovať celý svoj život.
Reálne si začne uvedomovať, že ide do večnosti, že sa to tu končí a všetko, čo mal dovtedy, je pominuteľné. Z tejto perspektívy všetko prehodnotí. Myslím, že toto sú najcennejšie okamihy.
Menia slabosť a blízkosť smrti pohľad človeka na život?
Absolútne. Pri práci v nemocnici som lepšie pochopil heslo Memento mori – Pamätaj na smrť. Mnohí svätci si neustále pripomínali, že žijeme pre večný život. Ako povedal Pán Ježiš: ´Ste v tomto svete, ale nie ste z tohto sveta.´
V dnešnej dobe, keď je ideálom zdravý úspešný človek, znejú slová, že utrpenie je Boží dar ako z iného sveta. Stretla som sa dokonca s názorom, že choroba je od diabla, že Pán Boh ju pre nás nechce. Dopúšťa Boh chorobu práve preto, že, ako ste povedali, je to dobrá páka, ako zmeniť naše zmýšľanie?
Choroba nie je Božím dielom. Ona je dôsledkom prvotného hriechu. Ale Pán je Majster, že aj z nej vyťaží veľké dobro. Skrze utrpenie som pochopil Boha omnoho viac ako predtým. Niekedy ho Boh musí dopustiť, keď sa človek zo svojej slobodnej vôle nechce zmeniť. A tak mu Boh chce dať ešte šancu.
Keď som pri ľuďoch, ktorí sú blízko smrti, hovorím im na rovinu: ´Ste blízko večného života, Pán Ježiš vás už môže zobrať na druhú stranu, najdôležitejšie by teraz bolo, aby ste si očistili dušu. Kedy ste boli naposledy na svätej spovedi?´ Niekto povie 10, 20 rokov alebo veľmi dávno. Väčšina ľudí privolí a chce sa pred smrťou očistiť z hriechov. No sú aj takí, ktorí nechcú, a to sú najsmutnejšie prípady. Títo ľudia nevedia, čo a koho odmietajú.
Chodíte za chorými aj iniciatívne alebo čakáte, kým vás zavolajú príbuzní?
Máme nemocničné telefónne číslo, na ktoré sa dá volať kedykoľvek aj počas noci. Chcel by som veľmi povzbudiť rodinných príslušníkov, aby volali kňaza k svojim chorým čím skôr a modlili sa pre nich za milosť obrátenia. Stáva sa, že rodina vyčkáva do poslednej chvíle.
Je rozšírené také klišé, že nevolajme kňaza, aby sa príbuzný nezľakol, že zomiera. Čakať do poslednej chvíle je však zlý postup. Práveže zažívam, že keď sa človek vyspovedá, je posilnený a snažím sa ho povzbudzovať: ´Nebojte sa, odovzdajte sa do Božích rúk, ľutujte svoje hriechy.´ Duša sa uvoľní a človek zostane omnoho pokojnejší. Preto určite odporúčam volať kňaza.
V prípade, ak by to chorý odmietol, treba sa za neho modliť a potom sa opýtať druhý či tretíkrát. Ide o večný život naveky, ide o všetko. Mám veľmi rád svedectvá, kde ľudia zažili smrť a vrátili sa naspäť do života – svedčia, ako veľmi je potrebné zmieriť sa s Pánom a z hĺbky srdca poprosiť o odpustenie, preto volajte k zomierajúcemu kňaza.
Je to asi veľmi ťažká služba, keďže musíte byť k dispozícii prakticky nonstop. K chorému vás môžu zavolať aj v noci o tretej...
Mal som aj také prípady a tie boli najkrajšie. Pamätám sa na jeden prípad, ktorý sa odohral v noci pred sviatkom narodenia Panny Márie. Bolo 23.45, rodina mi povedala, že ich blízky asi neprežije do rána. Išiel som tam.
Žena mala na tvári kyslíkovú masku, veľmi ťažko dýchala, lekárky nás chvíľu nechali samých, urobili sme svätú spoveď z celého života. Pomáhal som jej otázkami. Kým lekárky podávali lieky, dal som jej pomazanie pre chorých a kúsok svätého prijímania. Keď som dvíhal svätú hostiu, povedal som: Nech vás chráni od všetkého zla, nech vám dá spásu duše všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý, tá osoba sa vystrela v kŕči, nastal veľký výdych a vtom som videl na prístroji, ako srdce prestáva pracovať 70, 60, 50...
Keď to lekárky videli, len spustili posteľ a ja som poprosil, či by som tam ešte mohol chvíľu zostať, domodlil som sa ešte Korunku Božieho milosrdenstva. Keď som sa domodlil, na monitore už išla len rovná čiara.
Myslíte, že niekedy duša vyslovene čaká, a keď dostane, čo potrebovala, cíti, že môže odísť?
Keď som odchádzal, pozrel som sa na hodinky, bolo po polnoci – narodeniny Panny Márie. Vnímal som, že to bol darček od Panny Márie, že sa to stalo na jej príhovor. Úplne zvláštna milosť. Zažil som to veľakrát, že sa duša očistila a odišla a ja som v tom pokoji, ktorý zavládol, cítil, že to bol Boží zázrak. Pre mňa sú toto najväčšie zázraky.
Zažil som veľa nadprirodzených zázrakov, keď Pán Boh uzdravil, oslobodil od zlého ducha, ale najväčšie zázraky sú pre mňa tie, keď sa duša očistí od hriechov. Najväčšiu radosť mám, keď sa vyspovedá veľký hriešnik po mnohých rokoch. Aj tu v kostole počas kázní vyzývam tých, ktorí majú strach vyznať nejaký hriech, nech prídu. A naozaj ich prichádza mnoho.
Môže človek dostať takú milosť vďaka tomu, že sa za neho dlhodobo niekto modlil?
Áno, napríklad manželka za manžela alebo opačne. Odkedy som zažil také prípady, snažím sa pri požehnaní Sviatosťou Oltárnou alebo pri kňazskom požehnaní žehnať ľudí, ktorí odídu zo sveta v tento deň alebo v túto noc a pravidelne sa modliť za zomierajúcich. Verím, že to má obrovskú účinnosť. Vieme to aj na základe spisov mystikov, napríklad sv. Faustínky, že Pán Boh dáva hriešnikovi aj v poslednej minúte možnosť, aby oľutoval hriechy a priblížil sa k nemu.
Z ľudského pohľadu to môže byť nespravodlivé, že niekto nerieši svoj duchovný život, spovede celý život a na smrteľnej posteli vyzná všetky hriechy a zachráni sa, pričom niekto sa snaží celý život...
Snažím sa pýtať, ako na to hľadí Boh. Vžite sa do cítenia Pána Ježiša, Božieho Syna. On na kríži prelial svoju drahocennú krv za všetkých. Boh chce každému ponúknuť svoju milosť. Najviac ma dojíma prípad kajúcneho lotra, ktorý dostal od Pána Ježiša odpustenie v poslednej hodine. Satanovi treba duše vytrhávať aj v poslednej stotine sekundy.
Ako vás vníma personál v nemocnici? Ako sa tam cítite?
Snažím sa vždy chodiť v kňazskom koláriku. Keď sa snažíte byť nástrojom v Božích rukách, žiť s Bohom, veriaci aj neveriaci pociťujú blízkosť Boha. Mnohokrát sa stretávam s tým, že aj tí, ktorí nemajú blízko k Bohu, sledujú kňaza pri zaopatrovaní.
Stretol som sa s veľmi peknými reakciami od ošetrovateľov, zdravotných sestier. Keď človek ide niekam s láskavosťou a so skutočným svedectvom, nie hraným, Boh sám pôsobí, a to aj bez toho, aby ste sa snažili.
Presvedčil som sa, že omnoho viac je najskôr žiť s Bohom a až potom hovoriť, lebo všetko z nás cítiť. Všetko, čo je v nás, sa skôr či neskôr prejaví. A to vidím aj na kňazskej službe. Niekedy nemusíte ani hovoriť, vysvetľovať, keď ľudia cítia Božiu prítomnosť, prídu.
https://svetkrestanstva.postoj.sk/15571/diabol-nie-je-hviezda-ale-realne-zlo
Rodové /generačné/ hriechy
Otec Pavel Florenskij písal: „Rod je jeden celý organizmus, a má jeden celistvý obraz“.
V tomto ucelenom rodovom organizme z pokolenia na pokolenie sa môže nazhromaždiť blahodať Svätého Ducha, ktorá posilňuje každého člena v tom rode v prenášaní chorôb a rôznych životných situácií.
Ale môže sa aj bezvýsledne premárniť, čo sa jednoznačne odrazí na nasledujúcich pokoleniach v znášaní obrovských nešťastí, ba privádza k zoslabeniu a zániku toho rodu. Blahodať sa zhromažďuje cez modlitbu, Sviatosťami a dobrými, nezištnými skutkami.
Istá mladá žena, ktorá po prvýkrát prišla do chrámu, posťažovala sa na spovedi množstvo nešťastia, ktoré ju zastihlo: dva roky nazad, muž umrel v autohavárii. Syn havaroval na motorke, no prežil to. O rok neskôr, utopila sa v jazere jej 12 ročná dcéra. Príčina sa našla v starej mame: ukázalo sa, že veľmi rada brala cudzie veci, ba dokonca kradla aj u rodiny, ktorá sa starala o invalidné dieťa. Hriechy krádeže, vraždy, bludu a manželskej nevery, strašným prekliatím zaľahnú na potomkov až do štvrtého pokolenia.
Jedna žena prišla do monastiera s celým nákladom nešťastia, smútku a zmätku:
- „Moja mama zomrela na rakovinu maternice a ja nechcem kráčať po jej ceste“. Povedali jej, že dievčatá ponesú problémy otca a jeho rodu, chlapci zasa mamine a jej rodu.
- „Vy ste nositeľom otcových problémov, preto rakovinu maternice nebudete mať. A máte brata?“.
Žena sa začudovala.
- „Mala som dvoch bratov. Ja som stredná. Starší brat pracoval v banke, bol zabitý vrahom, deti nemal. Mladší brat bol zastrelený. Nakoľko bol ešte maloletý, preto za ním tiež nezostali deti a tak pokračovanie rodu sa skončilo. Mama, pochovajúc dvoch synov, v dôsledku stresov padla do onkologického ochorenia a umierala veľmi ťažko. Tým náš rod po tejto vetve sa zakončil.
- A ešte sa spýtali: „Kto bol váš dedo?“
- Môj dedo bol šéfom NKVD“.
Je jasné, že bol vinný v zastrelení ľudí a možno aj kňazov.
Na uzdravenie z dedičných chorôb existuje obrad čítania Psaltyra /Kniha žalmov/ podľa metropolitu Petra /Mohilu/. Keď zomrel, ako každý, aj on bol dušou v pekle a videl, ako sa tam trápia duše. Tak ho to silno potriaslo čo videl, že začal prosiť Hospodina, aby ho hoci len na krátky čas, vzkriesil. Na štyridsiaty deň po smrti sa zjavil otcom Kyjevo-pečerskej lavry. Otcovia lavry dostali požehnanie a ho vybrali z hrobu. Metropolita Peter zanechal písomné smernice o tom, ako je potrebné vymodliť náš rod, našich príbuzných po tele.
Čítajúc Psaltyr, na všetkých troch „Slávach“ sa treba modliť za upokoj, podľa možnosti spomínať čo najviac mien našich zomrelých predkov a celý Psaltyr prečítať dvadsaťkrát.
Po dvadsať rázovom prečítaní, ako hovoril metropolita Peter, Hospodin Svojou milosťou odpúšťa hriechy predkov. No najhlavnejšie je, že keď sa tieto hriechy odpustia, vtedy sa vyrieši aj mnoho našich problémov. V prvom rade fyzických, fyziologických problémov spojené s chorobami. Pritom často tieto choroby prestanú nie postupne, ale stáva sa, že človek ráno sa prebudí dokonale zdravým.
Hľa, aké je veľmi vážne modliť sa za náš rod. Nakoľko je to tesne spojené s naším fyzickým zdravím.
Vysvetlenie: Psaltyr = Žaltár = Žalm