Panna Mári v Medžugori povedala
Na tejto zemi neexistuje nikto, kto by sa nepotreboval vyspovedať aspoň raz za mesiac !
Keď ste v stave hriechu nemôžete si pomocť sami, pomoc musí prísť od Boha ! ( svätá spoveď )
Priveďte ich ku mne a veďte ich ruku ! Tak sa ma budú môcť dotknúť ! Splnili želanie Panny Márie . Najprv obyvatelom dediny vysvetlili, aký veľký dar im Panna Mária ponúka, a potom jednému po druhom pomáhali priblížiť sa k nej.
Ľudia, vedení vizionármi, sa s údivom a dojatím dotýkali pliec Panny Marie, jej hlavy, závoja či rúk.
Každý z nich cítil jej skutočnú prítomnost' bez toho, aby ju videli alebo počuli. Všade vládlo silné a nezabudnuteľné dojatie!
Panna Mári v Medžugori povedala
Na tejto zemi neexistuje nikto, kto by sa nepotreboval vyspovedať aspoň raz za mesiac !
Keď ste v stave hriechu nemôžete si pomocť sami, pomoc musí prísť od Boha ! ( svätá spoveď )
Priveďte ich ku mne a veďte ich ruku ! Tak sa ma budú môcť dotknúť ! Splnili želanie Panny Márie . Najprv obyvatelom dediny vysvetlili, aký veľký dar im Panna Mária ponúka, a potom jednému po druhom pomáhali priblížiť sa k nej.
Ľudia, vedení vizionármi, sa s údivom a dojatím dotýkali pliec Panny Marie, jej hlavy, závoja či rúk.
Každý z nich cítil jej skutočnú prítomnost' bez toho, aby ju videli alebo počuli. Všade vládlo silné a nezabudnuteľné dojatie!
Počas tohto obdivu diania si vizionári všimli, že dotyky ľudí zanechávajú na šatách Panny Márie škvrny, ktoré sa stále zväčšovali.
Na tvári Panny Márie sa zračil hlboký smútok. Vizionári boli zmatení: Panna Mária, tvoje šaty sa velmi zašpinili !
To sú hriechy tých, ktorí sa ma dotýkajú," odpovedala Panna Maria pokorné.
Prestaňte sa jej dotýkať, zvolali vizionári na obyvateľov dediny „Prestaňte ! " Vtedy začala Panna Maria velmi vážné rozprávať o spovedi a o nutnosti mesačnej sv. spovede pre každého človeka.
Vysvetlila im
Na tejto zemi neexistuje nikto, kto by sa nepotreboval aspoň raz za mesiac vyspovedať !
V tom jeden muž zvolal: Poďme sa všetci vyspovedať, aby sme boli opať čistí !
V ten večer musel P. Jozo zvolat' svojich spolubratov z okolitých dedín.
V ten večer musel P. Jozo zvolat' svojich spolubratov z okolitých dedín. keď bol biskup Dr. Georg Eder zo Salzburgu v decembri 1998 v Medžugorí, povedal pátrovi Slávkovi Barbaričovi v jednom interview:
Sú tri veci, ktoré sme postupné stratili, ktoré sú však v Medžugorí dóležité: sv. spoveď, obrátenie a nové povolania.
Sv. spoveďu nás prakticky vymiera. Už sa takmer nikde nepraktizuje, s výnimkou pútnických miest alebo kláštorných kostolov.
Počet povolaní tak velmi klesol, že si robíme starosti, či dokážeme udržať naše semináre. Ale tu v Medžugorí sa to všetko udržalo: sv. spoveď, obrátenia a povolania! Medžugorie nám dáva presne to, čo nám chýba !
I keď Královna pokoja sľubuje, že: „Mesačná sv. spoveď bude liekom na uzdravenie západného sveta,"
Tak to nie je len preto, že pre milióny kajúcnikov z celého sveta je ich zmierenie s Bohom prostredníctvom sv. spovede zvláštnou milosťou, často po rokoch či desaťročiach.
No aj nespočetné ….. množstvo kňazov hovorí o tom, že sa po dlhých desaťročiach, hodinách spovedania cítili vo svojom kňazstve celkom obnovení a šťastní - ako ešte nikdy predtým – práve preto, že sú kňazmi.
Vizionárka Marija Pavlovič-Lunetti má tiež velmi poučnú skúsenosť, týkajúcu sa sv. spovede: (6.8.1982)
Raz, počas modlitby pred sv. spoveďou som vo svojom vnútri videla kvet
Najprv bol nádherný, svieži, celkom rozkvitnutý, krásné sfarbený. Mala som z neho radosť. Potom som videla, ako sa kvet zavrel, zvádol a stratil svoju krásu i farbu.
Bola som preto smutná. Nakoniec som videla kvapku rosy, ako padla na zavretý a zvadnutý kvet.Ten sa opať otvoril a videla som ho znova svieži a krásny ako predtým. Tento obraz som v sebe nosila niekolko dní a snažila som sa pochopit', čo by mohol pre mňa znamenat'.
Kvapka, ktorá naň kvapla a osviežila ho, predstavuje účinok sv. spovede
Ale nechápala som to. Tak som sa rozhodla opýtať sa na zmysel tohto videnia Panny Marie počas jedného zjavenia čo znamená obraz, ktorý som videla počas modlitby?
Čo znamená ten kvet ?
Panna Maria sa usmiala a vysvetlila mi: Vaše srdce je ako kvet, každé srdce je krásné. Ale keď hrešíte, zvädne ako tento kvet a stratí svoju krásu.
Kvapka, ktorá naň kvapla a osviežila ho, predstavuje účinok sv. spovede.
Na tejto zemi neexistuje nikto, kto by sa nepotreboval vyspovedať aspoň raz za mesiac !
Keď ste v stave hriechu, nemôžete si pomoct' sami - pomoc musí príst od Boha. ( Sv. spoveď, sv. príjmanie, modlitba ruženca)
.................................................
Rady pre spovedníkov a kajúcnikov sv. Alfonz de Liguori
Ako sa spovedať
Spytovanie-svedomia
.................................................
Proč jdou lidi do pekla?
Jak tedy může člověk vysvětlit katolíkům, že většina dospělých katolíků jde do pekla? Obvykle nejjednodušší vysvětlení nebo metoda je často tou správnou.
P. Garrigou-Lagrange učí, že Bůh dává některým víc milosti, protože je víc miluje. Proto dal Náš Pán milost spásy lotrovi po Své pravici, protože ho miloval víc než lotra na levici. Tento dar milosti je zcela dobrovolný.
Toto vídáme od počátku dějin od stvoření andělů, kteří se v jisté chvíli rozhodli, zda budou nebo nebudou následovat Boha. P. Garrigou-Lagrange vysvětluje měřítko, dle nějž se rozhodli:
„Nejprve obdrželi jasnější informaci o Božím bytí, jedné podstaty ve třech osobách, a bylo jim přikázáno vroucně Jej milovat a zbožně Jej uctívat jako svého Stvořitele a nejvyššího Pána, nekonečného ve Své podstatě a atributech.
Všichni se podvolili tomuto příkazu a byli jej poslušní, ale s jistým rozdílem: dobří andělé byli poslušní z lásky a z toho důvodu, že to bylo spravedlivé. Nabídli svou lásku a dobrou vůli a svobodně uznali a uvěřili tomu, co bylo nad jejich chápání, a byli poslušní s radostí. Na druhou stranu Lucifer se podvolil, protože opak se mu zdál nemožný. Neučinil tak s dokonalou láskou, protože byl, tak to bylo, rozpolcený ve své vůli mezi sebou a neomylnou pravdou Pána.“
Výsledek známe.
Uvažujme tedy o tématu, že většina dospělých katolíků půjde do pekla. Jak sv. Leonard řekl ve svém kázání, téma „je velmi vážné, dokonce rozechvělo pilíře Církve, největší světce naplnilo hrůzou a osídlilo pouště poustevníky.“
Většina lidí však věnuje malou pozornost varováním světců nebo zázrakům, které nám Bůh dává.
Mezi těmi lidmi jsou samozřejmě i katolíci, jak nám odhaluje všudypřítomná hereze progresivismu. To, co bychom měli dělat, abychom se vyvarovali pekla, je napodobování dobrých andělů v jejich úsilí. To znamená, že bychom měli milovat Boha s nepodjatostí a měli bychom nabídnout vše, co máme, k Jeho slávě.
Nic pro ten cíl nemůže být účinnějšího, než odporučit se do péče Naší Paní. Ona je brána do nebe – Porta coeli.
Poté, co tak učiníme, obraťme své myšlenky k činům. Statečně bojujme za slávu Boží a slávu Naší Paní a bojujme vytrvale, abychom Církev zbavili progresivismu, který ji zamořuje.
Poznámky:
Leonard z Port Maurizio, „The Little Number of Those Who Are Saved“, The Fatima Crusader, 17000 State Route 30, Constable, NY, květen 2009.
Randolph B. Campbell, Gone to Texas – A History of the Lone Star State, University of North Texas, Oxford University Press, NY, 2003, strana 38.
..........................
Prečo Boh stvoril dušu, o ktorej vie, že bude zatratená?
V Katechizme katolíckej Cirkvi nachádzame takúto pasáž: „Boh nikoho nepredurčuje na to, aby šiel do pekla; to predpokladá dobrovoľné odvrátenie sa od Boha (smrteľný hriech) a zotrvanie v tomto odvrátení až do konca. Cirkev v eucharistickej liturgii a v každodenných modlitbách svojich veriacich úpenlivo prosí o milosrdenstvo Boha, ktorý nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“ (2 Pt 2, 9 & KKC 1037).
Je medzi Vami, drahí čitatelia, niekto, kto očakáva na predloženú otázku jednoduchú a jednoznačnú odpoveď? Vari chcete počuť, ako si to mysleli niektorí teológovia v stredoveku, že jedny duše sú stvorené, aby sa na nich vyjavilo Božie milosrdenstvo, a potom sú iné duše, na ktorých sa má zjaviť Božia spravodlivosť?
Ale toto učenie Cirkev napokon neprijala, o čom svedčí aj citovaný text z Katechizmu. Preto musíme ísť trochu hlbšie do problematiky a potrápiť si myseľ dôkladnejšie.
-
Rozdelil som celý výklad svojho názoru na štyri časti, ktoré sú však navzájom silne previazané.
-
BOŽÍ PLÁN SO STVORENOU DUŠOU
Tuná stačí krátko, pretože väčšina z čitateľov christneťáckeho blogoviska sú kresťania, takže mnohí dobre poznáte, že Boh stvoril dušu resp. človeka, aby mu dal účasť na Svojom blaženom živote, a skrze obetu Svojho Syna Ježiša Krista ho pozval k adoptívnemu synovstvu, a tak spravil človeka dedičom nebeskej slávy, blaženosti, plnosti šťastia a plnosti večného života. Boží plán s dušou je jednak konkrétny, jednak generálny.
Konkrétnym plánom sú čiastkové zámery realizované tu v pozemskom živote, ktoré s nami Boh zamýšľa, ku ktorým nás vedie a na ktoré nám dal primerané vlohy, ako i časnú, hojnú pomáhajúcu milosť. Generálnym plánom je konečné zavŕšenie nášho života v Bohu, v ktorom ako jedinom môže nájsť naše srdce plné uspokojenie a pokoj. Znameniami budúceho absolútneho šťastia sú čiastkové šťastia už tu na svete, ktoré zažívame vo väčšej či menšej miere občas všetci.
Treba povedať už v tomto odseku, že – ako som citoval z Katechizmu v úvode – Boh nikoho nepredurčuje na peklo, hoci svojou prozreteľnosťou vie, ako to s tou či onou dušou dopadne
Dá sa povedať, že Boh, hoci vediac, že duša bude zatratená, stále „riskuje“ a stále „investuje“ lásku do danej duše – poskytuje tejto duši, idúcej do záhuby, hojnosť pomáhajúcich milostí a snaží sa ju priviesť na cestu pokánia Jemu vlastnými spôsobmi.
Nikdy by jej neposkytol priestor, aby sa duša mohla vyhovárať, že jej dostatočne nevenoval pozornosť, keďže vedel, že Ho aj tak odmietne.
Takto to nefunguje. Prečo? Boh sa do posledného okamihu ľudského života správa ako Milosrdenstvo. Stále je otvorený a chce pritiahnuť do Svojho náručia všetky stvorené duše.
Preto nikdy, ale naozaj nikdy nepristúpi, vyplývajúc zo Svojej podstaty ako Lásky, k duši ako vopred zatratenej, ale vždy ju prijíma a takpovediac trpezlivo „vyčkáva“ na jej obrátenie, na ktorom sa usiluje sám spolupracovať.
Je to, akoby sa Boh nechcel „do poslednej chvíle“ ľudského života vzdať, akoby sa nechcel – ľudskou terminológiou – zmieriť s rozhodnutím človeka nemilovať Ho. A tak bojuje, pracuje, omilosťuje. Boh sa nezastavi pred nicim aby ta zachranil.
-
NESMRTEĽNOSŤ DUŠE A OTÁZKA JEJ NEZRUŠITEĽNOSTI
Otázka sa teraz presúva do trošku inej roviny. Už vieme, že Boh nechce, aby nejaká duša bola zatratená, avšak ak sa tak už stane, prečo po odpykaní pekelných trestov Boh dušu nezničí, neznivočí, neanihiluje?
To, že peklo nie je prázdne a naozaj je tam veľa duší, vieme zo zážitkov rôznych svätých, ktorí „tam“ boli – z modernej doby poznáme hlavne príklad sv. Faustíny Kowalskej, apoštolky Božieho milosrdenstva, ktorá peklo popísala vo svojom denníčku dosť detailne.
Takže – vo svetle viery naisto – jestvujú zatratené duše.
Boh nás stvoril ako jednotu duše a tela. Telo sa síce po hriechu navráti v prach zeme, čakajúc na svoje vzkriesenie na konci vekov. To sú známe veci, netreba o nich rozprávať. Čo si však treba obzvlášť všimnúť, je, že Boh nestvoril človeka pre smrť.
A Jeho láska sa ani nezmierila (odpustite tú hroznú antropickú aplikáciu ľudských výrazových prostriedkov na Boha) s tým, že by mal po hriechu človek zhynúť.
Namiesto toho už v knihe Genezis sľubuje Mesiáša (Gn 3, 15). Takže ponecháva ľudskej duši atribút nesmrteľnosti a radšej obetuje vlastného Syna, než by mal zrušiť ľudskú nesmrteľnosť.
Až tak veľmi nás Pán miluje, bratia a sestry, až do takéhoto extrému zachádza. „Veď Boh tak (tak strašne moc) miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v Neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16)
-
DIMENZIA ČASU PO TELESNEJ SMRTI A ZATRATENIE
Nuž, iste ste si všimli, že som ale neodpovedal na otázku, prečo Boh neanihiluje dušu po odpykaní pekelných trestov.
Vraveli sme, ako veľmi nás Boh miluje, tak prečo, keď už je duša zatratená, radšej dušu nezničí, než aby ju „vnímal“ ako večne sa trápiacu?
Mnohí v tom vidia veľký problém, ba až rozpor s princípom totalitnej Božej lásky.
Aby sme lepšie pochopili túto vec, musíme si všimnúť a dobre pochopiť aspoň v rámci našich možností realitu pekla.
Učenie Cirkvi hovorí: „Náš život sa meria časom, v priebehu ktorého sa meníme, starneme a smrť, ako u všetkých živých tvorov, sa javí ako normálny koniec života.
Táto stránka smrti dáva nášmu životu určitú naliehavosť, lebo myšlienka, že sme smrteľní, slúži aj na to, aby nám pripomínala, že na zrealizovanie nášho života máme vymedzený čas.“ (KKC 1007).
A tiež učí: „Smrť je koniec pozemského putovania človeka, času milosti a milosrdenstva, ktorý mu Boh dáva, aby žil svoj pozemský život podľa Božieho plánu a rozhodol o svojom konečnom osude.“ (KKC 1013)
Už sv. Ján Damascénsky vravel, že po smrti nejestvuje také rozvrhnutie času lineárnym spôsobom, ako je tomu tuná na zemi. Čas je len rozmer časopriestorového kontinua, je to charakteristická a relatívna vlastnosť materiálneho sveta.
Preto po smrti človeka končí pre neho čas určený na rozhodovanie medzi Bohom a „nebohom“ – je možné povedať, že sa zakonzervuje postoj hriešnej duše a ona už nikdy nezmení z dôvodu absencie časovej línie svoje rozhodnutie nemilovať Boha.
Jej rozhodnutie je po smrti definitívne. Napriek tomu si nemyslím, že večnosť nezahŕňa časovú dimenziu vo všeobecnosti, pretože učenie Cirkvi predsa hovorí, že padlí anjeli zhrešili v nebi.
To znamená mimo nami chápaného časopriestoru. „Zhrešili“ je dokonavé sloveso, ktoré svojim vidom predpokladá, že jeden čas anjel bol dobrý, iný čas zas došlo k zmene a anjel zhrešil.
V bode 393 Katechizmus vraví: „Anjelom nemôže byť ich hriech odpustený pre neodvolateľnú povahu ich voľby, a nie pre nedostatok nekonečného Božieho milosrdenstva.“
Podobne aj voľba nesmrteľnej duše odpútanej od tela už nemá priestor pre pokánie, čas rozhodovania sa skončil a ona sama už nedokáže ľutovať. Nechce ľutovať.
Tu by bolo dobré pochopiť presne, ako funguje časový rozmer pre duše mimo materiálneho sveta, ale o tom učenie Cirkvi veľa nehovorí. Z kresťansko-filozofického hľadiska môžeme iba povedať, že každopádne je v pekle čas inak rozvrhnutý a napĺňa inú funkciu, než sťaby priestor pre úmyselné činy, rozhodnutia či ľútosti.
-
DODATOK
Otázkou však zostáva: „Pane, ale prečo navždy sa trápiť?“ Ľudia (ako aj ja) často aplikujú na Boha antropické výrazové prostriedky – hovoria o Ňom, že je smutný, že zápasí, že sa hnevá, že trpí a podobne.
Niekedy je to vhodné, lebo veď nedokážeme vyjsť zo svojho jazyka a zo svojej lingvistickej obmedzenosti. Avšak s podobným problémom sa stretávame aj pri uvažovaní o živote po smrti – hovoríme, že tam budeme robiť to a ono, že čo ak v pekle oľutujem svoje činy a podobne.
Večnosť si však vyžaduje úplne iné myslenie, a síce z už spomínaného dôvodu absencie lineárnej časovej dimenzie. Ak toto neuvážime, potom nás zamyslenie privedie k takým hlúpostiam ako napríklad, že v nebi bude nuda, alebo že v pekle budem navždy trpieť. Slovko „navždy“ je časového charakteru a je výrazom nikde sa nekončiacej časovej línie. Ale ako môžeme navždy trpieť, keď žiadna časová línia nebude?
Chcem tým povedať jednoduchú myšlienku, že zatratená duša si vlastne nikdy dostatočne neodtrpí svoje pekelné tresty, pretože nebudú rozvrhnuté v časovom slede.
Oheň Božieho hnevu bude prenikať dušu akosi večne, ale nie v zmysle lineárnom, ale v zmysle zakonzervovanom.
Treba tiež dodať, že zatratená duša je extrémna záležitosť. Pán Ježiš síce hovorí, že je mnoho tých, ktorí idú širokou bránou do záhuby (porov. Mt 7, 13), ale i tak je zatratená duša extrémny prípad, pretože Boh, ako som už písal, vrchovate nechce, aby niekto „zahynul“, obzvlášť ak Ho tá duša má rada a verí v Neho (... aby nezahynul nik, kto v Neho verí... Jn 3, 16)
Boh skúma ľudské srdce (porov. Rim 8, 27) a vidí všetko tak, ako to je. Vidí do hĺbky našej osobnosti a pozná všetky motívy, hriechy, dobré skutky i hĺbku a úprimnosť našej lásky.
Len On jediný je skutočne svätý (porov. Lk 18, 19), a preto len Jemu patrí právo súdiť ľudské srdcia.
A Cirkev učí: „Zomrieť v smrteľnom hriechu, ak sme ho neoľutovali a ak sme nedosiahli Božiu milosrdnú lásku, znamená zostať navždy odlúčenými od Boha vinou našej slobodnej voľby.“ (KKC 1033).
To znamená, že aj človek v smrteľnom hriechu, oľutujúc svoje činy, môže dokonca aj v krajnom prípade bez sviatosti zmierenia prejsť úzkou bránou do nebeskej blaženosti.
Preto môžeme byť optimistami, keďže kľúčovou nie je sviatosť zmierenia, ale uprimna ľútosť.
( sv. Jan Bosco; vela dusi ide do lebo sa )
Tá zachraňuje duše aj takých ľudí, o ktorých by sme nikdy nepovedali, že by mohli byť v nebi.
Skutočne. Boh je extrémista, extrémne milosrdný... :-)
Ak napriek tomu človek do poslednej chvíle odmieta oľutovať, je to jej vlastné iracionálne a tragické rozhodnutie. Boh takúto nesmrteľnú dušu neznivočí, lebo radšej Syna obetoval, než aby obetoval ľudskú nesmrteľnosť.
Ale vytrhne dušu z lineárneho času a bude rešpektovať jej rozhodnutie „nespojiť sa“ s Ním.
Dôsledky sú tragickejšie vari ešte väčšmi pre Boha, než pre zatratenú dušu. ( vtedy ma uz nik nepotesi )
Vyjadrené ľudskou rečou – Boha to ešte viac trápi a bolí, že krv Jeho Syna sa za danú dušu vyliala zbytočne, než trápi zatratenú dušu absencia Boha a nespokojnosť jej srdca v pekle.
Znivočiť túto dušu by sa však rovnalo popretiu celého mesiánskeho pôsobenia Boha v dejinách. Prečo?
Opakujem sa – Boh radšej obetoval Svojho Syna, než aby zrušil nesmrteľnosť ľudskej duše.
To len svedčí o Jeho neuveriteľnej láske voči nám ľuďom.
Takže trpí duša v pekle vlastne kvôli Božej láske?
Paradoxne áno, ale iba v tom zmysle, že ju nechce z lásky znivočiť. O to je tragickejšie, že tento človek povie takémuto láskavému a milosrdnému Bohu „nie“ – tam je skutočný dôvod jeho utrpenia, vlastné neoľutované hriechy.
Svätá Terezia z Avily
Náramné mé poděsilo videní, jež jsem měla na jistém místě a, o níž jsem se pozdéji do- vedela. že žila dlouhý čas velmi špatné. Poslední dvé léta by la nemocná a zdalo se. že se v určitých vécech polepšila.
Zemŕela bez sväté zpovédi. Nicméné se mi zdalo, že by nemusela príjít do véčného zatracení.
Avšak béhem príprav k pohřbu jsem viděla množství dáblú, kteŕí brali to télo, jako by si s ním chtéli hrát.
Týrali je. házeli jím sem a tam velkými vidlemi. Naplnila mé hrúza, když jsem vidéla, jak ho nesou ke hrobu s obvyklými poctami a obrady.
Myslela jsem na Boží dobrotu, jež zabránila, aby byl potupen, tím. že skryla stav oné duše.Ta podívaná mé zdrtila.
Během obradu jsem neviděla žádného ďábla, avšak když by la mŕtvola spušténa do hrobu, videla jsem nesčetně těch, kteŕí tam na neho čekali.
Byla jsem téměŕ bez sebe a méla jsem zapotŕebí hodné odvahy, abych nedala na sobé nic poznat. Medzitím jsem myslela na to. co asi udelali s duší, když už tolik * týrali télo.
Kéž by se líbilo Bohu. aby duše. žijící v téžkém hŕíchu. spatšily údésnou scénu, kterou jsem videla já! Myslím, že by se hned obrátily k lepšímu životu. Z toho jsem se dúkladnéji poučila, kolik dlužím Bohu a z jakého zla mé osvobodil.
Ten strach zustal ve mné až do té doby, dokud jsem o nehovorila se zpovédníkem. domnívajíc se že to byl ďábelsky klam, pokoušející mi zhanobit tu duši. pŕestože nebyla nŕj.tl príliš dobrá. Ať to byl klam nebo ne, zúslává faktem, že se chveji strachem, když si na to vzpomenu.
Svätá Terezia z Avily
Sv. Leonard z Porto Maurizio - Tak potom, hovorím k vám, ktorí ste si zvykli žiť v smrteľnom hriechu, v závisti a nenávisti, v bahne nerestí nečistoty, a ktorí sa dostávate každým dňom bližšie do pekla. Zastavte sa a poobzerajte sa dookola. Pán Ježiš vás volá a svojimi sv. ranami, ako mnoho výrečným hlasom, kričí na vás: „Môj synu, ak si zatratený, môžeš za to viniť len sám seba: ´Tvoje zatratenie pochádza od teba´. Pozdvihni svoj zrak a uvidíš všetky milosti, ktorými som ťa obohatil, aby som ti zabezpečil večnú spásu a pokojný život na zemi.
Pokračovanie - Sv. Leonard z Porto Maurizio - z najväčších misionárov v dejinách Cirkvi x
ZNEUŽÍVANIE BOŽIEHO MILOSRDENSTVA
Je potrebné pochopiť, že Boh čaká a znáša nás: ale nebude čakať a znášať urážky navždy.
Svätý Gregor rozprával , že istý pätročný chlapček bol poslaný do pekla, keď zaklial.
Panna Mária zjavila Božej služobnici Benedikte z Florencie , že isté dvanásťročné dievča bolo odsúsené po spáchaní prvého hriechu.
Iný osemročný chlapček , zomrel, po prvom hriechu a jeho duša bola zatratená. V Evanjeliu svätého Matúša ( kapitola 21) je napísané , keď Pán našiel figovník bez ovocia preklial ho : Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie „ a strom vyschol.
A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorily sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov. Zjavenie Jána 20,12
Svata Faustína hovorí- Videla som, ako vychádzali z nejakej priepasti plnej blata duše malých detí i starších , asi deväťročných
Pokračovanie
Mirjana said in a recent interview that there is not a person on earth who doesn't need Confession at least once a month.
Our Lady is asking us to go to Confession at least once a month. She said that there is not one man in the world that doesn't need Holy Confession at least once a month.
Go for a Confession because only a pure heart can be in grace, can know how to receive and accept grace. Don't think of it as an obligation.
Dear children! In the great love of God, I come to you today to lead you on the way of humility and meekness. The first station on that way, my children, is confession. Reject your arrogance and kneel down before my Son. Comprehend, my children, that you have nothing and you can do nothing. The only thing that you have and that you possess is sin. Be cleansed and accept meekness and humility. My Son could have won with strength, but He chose meekness, humility and love. Follow my Son and give me your hands so that, together, we may climb the mountain* and win. Thank you."
Our Lady also wants us to have the Bible in a visible place in our homes. Our Lady wants us to read the Bible every day.
Our Lady said: that there is not one man in the world that doesn't need Holy Confession at least once a month.
La Madonna ha detto: Non c'è uomo su questa terra che non abbia bisogno di confessarsi ogni mese.
Божа Матір сказала: що не одна людина в світі, який не потрібно Святого Сповідь принаймні, один раз на місяць.
Notre Dame dit : De la Confession une fois par mois: Il n'y a pas un seul homme sur la terre - nous a-t-Elle dit - qui n'ait besoin de se confesser une fois par mois.
Nuestra Señora dijo: que no hay un solo hombre en el mundo que no necesita Santa Confesión al menos una vez al mes.
Đức Mẹ nói: rằng không có một người đàn ông trên thế giới mà không cần Thánh Confession ít nhất một lần một tháng.
NEVYHNUTNOSŤ SV. SPOVEDE
NEVYHNUTNOSŤ SV. SPOVEDE
(podľa svätých Otcov)
V nedeľu, deň Pána, zhromažďujte sa, prinášajte Obeť a zúčastňujte sa na Prijímaní, keď sa predtým vyspovedáte zo svojich pokleskov, aby vaša liturgia bola čistá...
(Učenie dvanástich apoštolov XIV)
Spoveď je dobrovoľné ústne odhalenie zlých skutkov, slov a myšlienok, uskutočnené s dojatím, rozhod¬ne, priamo, bez hanby, odvážne pred zákonným du- chovníkom.
(Svätý Nikodém Svätohorský,
Exomologitárion)
NEVYHNUTNOSŤ SV. SPOVEDE
podľa svätého Gregora Palamu Slovo učenia, ktoré pomáha pri spáse našej duše, sa podobá semenu. Ako roľníci najprv poorú pôdu pluhom a až potom zasejú semená, rovnako aj my musíme najprv kultivovať a pripraviť seba, aby sme následne prijali do svojho vnútra nebeské semeno, teda slovo duchovnej stavby.
Ale my nie sme bezdušé a bezcitné polia, aby sme od iných prijímali obrábanie a siatbu. My sme živá a rozumná zem a sami sa musíme pripravovať cez pokánie.
Počiatkom pokánia a našej duševnej kultivovanosti je to, čo dobrovoľne konali tí, ktorí prichádzali k Jánovi, aby sa dali pokrstiť; teda to, čo hovorí Evanjelium, že „Prichádzali k nemu... I krstil ich v Jordáne, zatiaľ čo oni vyznávali svoje hriechy" .
To znamená, že vyznanie našich hriechov je počiatkom kultivovanosti našej duše, počiatkom pokánia a našej prí¬pravy, aby sme prijali spasiteľné semeno Božieho slova.
Roľníci vyorávajú zo zeme divé korene a pripravujú ju na prijatie semien a rastlín.
Presne toto spôsobuje aj spoveď v rozumnej pôde, v našom srdci: rozkope ho, z jeho hĺbin vyťahuje zlé vášne, ktoré tam boli ukryté a robí ho vhodným na prijatie svätých semien, aby sa kultivovali cnosti a prinášali plody. Lebo ako zem po páde Adama, teraz už od prirodzenosti, rodí tŕnie a ďalšiu neužitočnú burinu, rovnako aj naše srdce ne¬prestáva rodiť myšlienky a hanebné vášne zlomyseľnosti, ako aj hriechy, ktoré z nich pochádzajú.
Z toho dôvodu, bratia moji, je nevyhnutné, aby každý z vás mal svojho duchovného otca; aby k nemu prichádzal s vierou, aby sa pred ním pokoril a spovedal sa mu zo všet¬kého zlého, čo má vo svojom srdci. Je dôležité, aby ste z duše vykorenili tŕnie a burinu hriechu, ktorú každý z vás pestoval vo svojom vnútri vášnivým a nepozorným živo¬tom.
Keď budete mať svoje uši pripravené počúvať slová Svätého Ducha, je nutné, aby ste uverili tomu, čo vám ra¬díme a navrhujeme my, vaši duchovní otcovia, pre úžitok všetkých; a cez naše duchovenské odpustenie a požehnanie sa musíte zmieriť s Tým, ktorý pre svoju nekonečnú ľudo¬milnosť zatvoril nebesá a zostúpil na zem, aby zasial slová života a semeno spásy do srdca tých, ktorí Ho počúvajú
Nikto z vás nech nezostane ďaleko od tajomstva spovede, ktorá je počiatkom pokánia. Lebo ako môže niekto ísť ďalej, ako môže napredovať k lepšiemu, keď sa nedotkne ani počiatku cností?
* * *
Ak nevykonáš spoveď a pokánie, nie si hodný prijať ani sväté slovo. Ako prijmeš Telo a Krv Christovu, keď sa najprv neočistíš spoveďou a pokáním, primerane svojim pokleskom?
Preto veľký apoštol Pavol vytrvalo protestuje a hovorí nasledujúce slová: „Každý človek nech sa najprv preskúma a pripraví a potom nech je z čestného chleba a pije zo svätého kalicha. Lebo kto nehodne je a pije, je a pije si na odsúdenie, nakoľko nerozoznáva Telo a Krv Pánovu" , teda nechápe, že toto Telo, ktoré je úplne mimo hriechu, nepri¬jme, aby sa usídlilo v človeku, ktorý je ovládnutý hriechom.
Skutočne! Keď ani svoje ruky nemôžeš zodvihnúť k Pánovi a pomodliť sa, ak ich nemáš čisté od hriechu a ak nemáme odvahu obrátiť sa k Bohu, pretože nám chýba sve-domie, ktoré neodsudzuje , ako prijmeme samotného Pána! Ako sa Jeho telo zjednotí s našim, ak sa najprv neomyjeme zo svojich hriechov cez spoveď! Ak milosrdenstvom, mravnou čistotou a zdržanlivosťou, modlitbou, skrúšenos- ťou a ďalšími skutkami pokánia neočistíme najprv nečisto¬tu, ktorú život v hriechu vytvoril v našej duši!
Pán neprijíma tvoj dar, ak nie si čistý . Ako potom On svoj dar, Jeho Telo, dá tebe, ak sa predtým neočistíš cez spoveď a pokánie? Čo hovoríš? Boh nechce, aby sme ani Jeho prikázania vyslovovali s nečistými ústami! Lebo je napísané: „Povedal Boh hriešnikovi: Akým právom hovoríš o mojich prikázaniach a berieš do úst môj zákon?" Boh ti nedovoľuje uchopiť Jeho zákon nečistými ústami! A svoje Telo dá do takýchto úst?
Preto, bratia moji, očisťme sa najprv v tele, ústach a mysli. S pokojným a čistým svedomím pristúpme k svätému Prijímaniu!
Mediari, kováči a zlatníci, keď meď obalia zlatom, striebrom alebo akýmkoľvek iným kovom a potom vylešte- ním jej chcú dať konečnú peknú farbu, predtým dobre oškrabú nádobu, aby ju očistili od každej nečistoty. My, ktorí cez sväté Prijímanie neporovnateľne vyšším spôsobom budeme pozlátení, alebo lepšie povedané zbožštení, o koľko viac sa musíme najprv očistiť od každej telesnej a duševnej nečistoty? My však nežiarime len zvonku, ako pozlátená meď, ale až do hĺbin nášho bytia. Ak chceme pristúpiť k Prijímaniu, musíme omyť dokonca aj špinu, ktorá sa nachádza v hĺbke našej duše. Lebo len tak prijímame pre našu spásu!
Ale ak pristupujeme k Prijímaniu s ľstivosťou v duši bez spovede, bez toho, aby sme prijali odpustenie hriechov od duchovníka, ktorému bola Bohom daná moc „zväzovať a rozväzovať" naše hriechy, skôr, ako sa vrátime k Bohu, skôr, ako sa napravíme spôsobom, ktorý vyžaduje zbož¬nosť, vtedy určite prijímame na odsúdenie našej duše, aby sme získali večné utrpenie. Tak sa vzďaľujeme od Božieho zľutovania a Jeho zhovievavosti voči nám, pretože apoštol Pavol hovorí: „Zneuctil si Božieho Syna, čestnú krv Nové¬ho Zákona si považoval za obyčajnú a potupil si Ducha blahodati" .
Ukážme sa hodní prijať najsvätejšie Dary s pokáním. Cez skutky pokánia sa odovzdajme Tomu, ktorý má moc urobiť nás z nehodných hodnými. Tak pristupujme k svätému Prijímaniu s neochvejnou nádejou a vierou, dá¬vajme pozor nielen na to, čo vidíme, ale aj na to, čo nevidíme. Lebo čestný Chlieb je závesom, ktorý zakrýva Bož¬stvo. Toto má na mysli apoštol Pavol, keď píše, že Pán Isus „nám otvoril novú a živú cestu cez záves, teda cez svoje telo" .
Bratia moji, k Prijímaniu „pristupujme s úprimným srdcom, pevnou vierou a čistou dušou, vyslobodení od každej výčitky svedomia za všetky naše zlé skutky" .
ZVÍŤAZNAD HANBOU...
podľa svätého Jána Zlatoústeho
Si hriešny? Poď do Cirkvi. Pokľakni, zaplač. Vy- znaj sa pred Božím kňazom zo svojich hriechov.
Povedz ich tu, aby si tam nebol odsúdený a zahanbený pred tisíckami anjelov. Povedz mi, čo je prednejšie: tu v chráme a len pred tvojím duchovným otcom, alebo tam pred toľkými tisícmi?
Naozaj, hanbíš sa a červenáš sa preto, že sa máš vy-spovedať zo svojich hriechov? Aj keby si bol dokonca pri-nútený vyznať sa zo svojich hriechov verejne a ponížiť sa pred všetkými prítomnými, ani vtedy by si sa nemal hanbiť. Hanba nech ti bráni konať hriech a nie sa z neho vyspove¬dať.
Váhaš, ustupuješ? Viem, že naše svedomie neznáša spomienku na hriechy. Na ich pripomínanie si reaguje naša duša tak, že sa vzpiera ako neskrotné a nepoddajné žriebä. Ty sa však nepoddávaj, ale skroť svoju dušu, upokoj ju a presvedč, že ak sa nevyspovedá teraz, všetko vyzná tam, kde bude väčší trest, kde bude väčšia potupa. Tam bude všetko naše zlo odhalené pred zrakom celého sveta, ak ho tu nestihne vymazať.
Nie je hanba, keď odsúdiš svoje hriechy, je to spravodlivosť a cnosť. Ak by to nebolo cnosťou, Boh by za to ne¬dával odmenu.
Akú odmenu má spoveď? Počúvaj, čo hovorí prorok Izaiáš: „Najprv ty vyznaj svoje hriechy, aby si bol osprave-dlnený" . Ó, aká veľká je ľudomilnosť Pána! Nepovedal: „Aby si nebol potrestaný", ale zdôrazňuje: „Aby si bol ospravedlnený". Nebolo by postačujúce pre spovedajúceho sa, Pane, že ho nepotrestáš? Urobíš ho aj spravodlivým? Isteže, urobím ho spravodlivým!
A kde to ukázal? Na príklade zbojníka! Na jedinej vete, ktorú vyslovil zbojník svojmu spoluodsúdencovi: „Nebojíš sa Boha?... My sme spravodlivo odsúdení, lebo pykáme za to, čo sme vykonali..." Spasiteľ mu povedal: „Dnes budeš so mnou v raji" . Nepovedal mu: „Vyslobodím ťa od tres¬tu", ale privádza ho do raja ako spravodlivého!
Kto by sa hanbil vykonať to, čím sa stáva spravodlivý? Kto by váhal vyznať svoje hriechy, keď z nich bude vyslobodený?
Či snáď Boh nepozná tvoje hriechy, ak ich ty neodha¬líš? Teda, čo získaš, keď ich nevyznáš? Ale ak sa z nich ty vyspovedáš, On na nich zabudne. Počúvaj opäť, čo nám hovorí: „Ja som Boh, svojou láskou vymažem tvoje hriechy a nebudem na nich pamätať; ale ty na nich pamätaj a potom prídeš, aby som ťa súdil. Najprv ty hovor svoje hriechy, aby si sa stal spravodlivým" .
... Keď padneš do hriechu, nečakaj, že ťa bude kontro¬lovať niekto iný, ale skôr, ako budeš odsúdený, ty odsúď sám seba za svoje skutky... Spoveď nie je to, že odsúdime seba samého po kontrole iného, ale najprv my odsúďme seba samého a nečakajme, aby nás iní kontrolovali...
VYMAŽ VŠETKY MOJE NEPRÁVOSTI"
podľa svätého Jána Zlatoústeho
Keď sa spovedáme, nestačí povedať: „Som hriešny", ale musíme si spomenúť na každý hriech samostatne. Ako oheň, keď zasiahne tŕnie, presne tak aj myšlienka, keď si neustále pripomína naše poklesky, ľahko ich zničí...
... Neuspokoj sa s tým, že sa vyspovedáš len zo smil¬stva a iných hriechov, ktoré sú evidentné alebo sa stávajú poznateľné aj pre iných, ale musíš zhromaždiť a vyspovedať sa aj zo svojich zlých myšlienok, ohovárania, odsudzovania, samoľúbosti, nevraživosti a všetkých podobných hriechov, pretože oni spôsobia veľké odsúdenie!
Lebo aj klebetník bude uvrhnutý do pekla a pijan nemá žiaden vzťah s Nebeským kráľovstvom! Ten, kto nemiluje svojho blížneho, stavia sa proti Bohu do takej miery, že aj keby sa stal mučeníkom, mučeníctvo mu neprinesie žiaden úžitok! Ten, kto zanedbáva svoju rodinu, zaprel vieru; ale aj ten, kto sa nezaujíma o chudobných, bude hodený do pekelného ohňa.
V mnohom sme vinní. Kto je napríklad čistý od cham-tivosti? Nesústreďuj sa len na množstvo, pretože aj za naj-menšie množstvo budeme rovnako potrestaní. Túto pravdu maj na mysli a kajaj sa.
Kto je oslobodený od vyslovovania nadávok? Ale toto nás vedie do pekelného ohňa . Kto tajne nezlorečil svojmu blížnemu? Kto nezažil pýchu? Ten je najnečistejší zo všet- kých! Kto niekedy nepozrel na ženu so smilnými očami? Ten je dokonalý smilník! Kto sa neprávom nenazlostil na svojho blížneho? Ten je natoľko vinný, že bude odsúdený v deň súdu . Kto neprisahal? Ten patrí diablovi! Kto nieke¬dy neporušil svoju prísahu? Ten ešte viac patrí diablovi! Kto neslúžil mamone? Ten padol z miesta pravého Chris- tovho služobníka!
Obráťme svoju pozornosť na dušu a vykonajme s ňou dialóg za naše slová, skutky a myšlienky. Preskúmajme, ktoré slovo sme zle vyslovili na ohováranie, hanobenie alebo nadávku; aká myšlienka podnietila oko k zhýralosti; ktorá myšlienka sa stala skutkom a spôsobila nám škodu cez ruky, jazyk alebo dokonca oči.
Ešte viac by som mohol menovať. Ale toto postačuje a má schopnosť priviesť k dojatiu toho, kto sa ešte nestal kameňom a nie je celkom bezcitný.
Nemysli si, že tieto tvoje hriechy sú malé a bezvýznamné. Všetky zhromaždi a napíš ich akoby do knihy. Keď ich tak napíšeš a vyspovedáš sa z nich, Boh ich vyma¬že. Keď ich ty nenapíšeš, Boh ich zapíše a bude žiadať od teba zodpovednosť. Je preto omnoho lepšie, aby sme ich my zapísali a Boh nám ich odpustí, ako keby sme na nich my zabudli a pripomenul by nám ich Boh v deň súdu...
„AK INÝM ODPUSTÍTE HRIECHY, AJ VÁM BUDE ODPUSTENÉ..."
podľa svätého Jána Zlatoústeho
Loď nášho života je často zmietaná, bratia. Ponáhľajme sa preto zachrániť ju skôr, ako sa potopí. Lebo ako na mori, keď prichádza búrka a vlny sa dvíhajú zo všetkých strán, loď sa potápa, rovnako aj naša duša... Rýchlo sa potápa, ak nemá niekoho, kto by jej dal pomocnú ruku!
Boh nenechal zostúpiť anjelov z nebies, aby z nich urobil učiteľov ľudí, pretože oni by nás nemilosrdne napo¬mínali, lebo sú podľa prirodzenosti vyšší a nepoznajú ľudské slabosti... Boh nám dal smrteľných ľudí za kňazov a učiteľov, aby chápali naše slabosti.
A tak kňazi, hoci ešte bývajú a pôsobia na zemi, majú vo svojich rukách riadenie našich nebeských záležitostí a takú moc, ktorá nebola daná ani nebeským mocnostiam. Lebo Boh nikdy nepovedal anjelom: „Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi."
Skutočne! Všetku moc súdiť nás odovzdal Otec Syno¬vi . Ale vidím, že Syn ju zveril kňazom.
„Na katedru Christa" teda zasadli kňazi, pretože prijali službu pokračovať v Jeho učení. Preto apoštol Pavol hovorí: „Sme Christovi vyslanci a akoby vám Boh dával prikázania cez nás" . To znamená, že to, čo tu konajú kňazi, tam potvrdzuje Boh a prijíma rozhodnutia svojich služobníkov! Je bláznovstvo, ak niekto pohŕda duchovnou mocou kňazov, bez ktorej nie je možné dosiahnuť spásu, ani blahá, ktoré nám Boh prisľúbil.
Nevidíte, že pozemským panovníkom sa podriaďujú všetci, dokonca aj tí, ktorí sú napríklad súdení, sú vyšší ako sudcovia, pokiaľ ide o pôvod, spôsob života a rozvahu? Avšak kvôli kráľovi, ktorý ich ustanovil, nerozmýšľajú o ničom z toho. Vážia si rozhodnutie vyššieho panovníka, akýkoľvek je to človek, ktorý dostal moc vládnuť.
Keď smrteľný človek ustanoví niekoho iného, máme strach pred tou osobou, ale keď Boh prijíma a chirotonizuje niekoho, pohŕdame chirotonizovaným, nadávame mu a spôsobujeme mu nekonečné zlo! A hoci nám bolo zakázané odsudzovať svojich bratov, brúsime svoj jazyk proti duchovníkom! Nevieš, že privolávaš na seba najstrašnejší Boží súd, keď takto odsudzuješ.
Hovorím to nie preto, aby som súhlasil s tými, ktorí nehodne vykonávajú duchovenskú službu; ba naopak, veľmi ich ľutujem a plačem nad nimi. Ale nemôžem povedať, že je správne, aby pastierov súdili veriaci, a už vôbec nie tí, ktorí tomu nerozumejú a sú mimo cirkevného diania.
Aj keď kňazi sú dokonca veľmi zvrhlí, Svätý Duch bu¬de pôsobiť vo všetkom, v čom chce a pošle svoje dary. Lebo ani čistý počas vykonávania svätých tajín nepriťahuje blahodať Svätého Ducha pre svoju čistotu. Božia blahodať je tá, ktorá spôsobuje všetko... Ani anjel, ani archanjel nemôže dosiahnuť to, čo sa dáva od Boha. Všetko uskutočňu¬je Otec, Syn a Svätý Duch. Kňaz len požičiava svoj jazyk a dáva svoju ruku! Lebo by nebolo spravodlivé, aby pre zlo jedného bolo uškodené tým, ktorí s vierou pristupujú k tajinám našej spásy...
ŠTYRI LIEKY DUŠE" - podľa svätého Kozmasa Etolského
Kresťania! Ak chcete uzdraviť svoju dušu, sú vám potrebné štyri veci.
Uzavrieme dohodu? Od chvíle, kedy ste sa narodili, až doteraz, všetky hriechy, ktoré ste vykonali, vezmem na svoj krk a vaša urodzenosť nech si nechá štyri vlasy. A čo uro¬bím s vašimi hriechmi? Mám jeden kanál a budem ich hádzať dnu. Čo je to za kanál? Je to milosrdenstvo nášho Christa!
Prvý vlas je, keď sa chcete spovedať, hlavným základom je odpúšťať nepriateľom. Robíte tak? - Robíme, Boží svätý. - Dostali ste prvý vlas.
Druhý vlas je nájsť si duchovníka dobrého, vzdelaného, cnostného, aby ste sa pred ním spovedali a hovorili mu všetky svoje hriechy. Keď máš 100 hriechov a duchovníko¬vi povieš 99, hoci len jeden neodhalíš, všetky zostávajú neodpustené.
Preto, kresťania moji, keď sa spovedáte, hovorte všetky svoje hriechy jasne a úprimne. Najprv povedz svojmu du-chovníkovi: Otče môj, pôjdem do pekla, pretože nemilujem Boha a svojich bratov. A potom povedz všetko, čo trápi tvoje svedomie. Hľa, dostal si druhý vlas.
Tretí vlas je, keď sa spovedáš a duchovník sa ťa opýta: „Dieťa moje, prečo konáš tieto hriechy?" - ty dávaj pozor, aby si neodsudzoval iného, ale seba samého a povedal: Toto som vykonal so zlým úmyslom. Ťažké je odsúdiť seba sa¬mého? Nie. - Dostal si tretí vlas.
Máme aj štvrtý. Keď ti duchovník povolí odísť, rozhodni sa s pevným presvedčením a rozhodnutím radšejpreliať svoju krv, ako zhrešiť. Robíš tak? - Samozrejme. Dostal si aj štvrtý vlas. Tieto štyri veci sú tvoje lieky: odpúšťať svojim nepria-teľom, úprimne sa spovedať, odsudzovať seba samého a rozhodnúť sa viac nehrešiť...
Ten, kto umiestni do svojho srdca tieto štyri veci, ktoré sme povedali, zveční túto hodinu, je zachránený. Ale bez nich aj keby si vykonal tisíce dobrých skutkov, vedie to do pekla...
O svätej spovedi
(podľa svätých Otcov
V nedeľu, deň Pána, zhromažďujte sa, prinášajte Obeť a zúčastňujte sa na Prijímaní, keď sa predtým vyspovedáte zo svojich pokleskov, aby vaša liturgia bola čistá.
Učenie dvanástich apoštolov
Spoveď je dobrovoľné ústne odhalenie zlých skutkov, slov a myšlienok, uskutočnené s dojatím, rozhodne, priamo, bez hanby, odvážne pred zákonným du- chovníkom.
Svätý Nikodém Svätohorský
Ako sa spovedať
O zlej spovedi
O zadosťučinení
O zadosťučinení
Na tejto zemi neexistuje nikto, kto by sa nepotreboval vyspovedať aspoň raz za mesiac !
NEVYHNUTNOSŤ SPOVEDE
Exomologitárion
podľa svätého Gregora Palamu
Slovo učenia, ktoré pomáha pri spáse našej duše, sa podobá semenu. Ako roľníci najprv poorú pôdu pluhom a až potom zasejú semená, rovnako aj my musíme najprv kultivovať a pripraviť seba, aby sme následne prijali do svojho vnútra nebeské semeno, teda slovo duchovnej stavby.
Ale my nie sme bezdušé a bezcitné polia, aby sme od iných prijímali obrábanie a siatbu. My sme živá a rozumná zem a sami sa musíme pripravovať cez pokánie.
Počiatkom pokánia a našej duševnej kultivovanosti je to, čo dobrovoľne konali tí, ktorí prichádzali k Jánovi, aby sa dali pokrstiť; teda to, čo hovorí Evanjelium, že „Prichádzali k nemu... I krstil ich v Jordáne, zatiaľ čo oni vyznávali svoje hriechy".
To znamená, že vyznanie našich hriechov je počiatkom kultivovanosti našej duše, počiatkom pokánia a našej prípravy, aby sme prijali spasiteľné semeno Božieho slova.
Roľníci vyorávajú zo zeme divé korene a pripravujú ju na prijatie semien a rastlín
Presne toto spôsobuje aj spoveď v rozumnej pôde, v našom srdci: rozkope ho, z jeho hĺbin vyťahuje zlé vášne, ktoré tam boli ukryté a robí ho vhodným na prijatie svätých semien, aby sa kultivovali cnosti a prinášali plody. Lebo ako zem po páde Adama, teraz už od prirodzenosti, rodí tŕnie a ďalšiu neužitočnú burinu, rovnako aj naše srdce neprestáva rodiť myšlienky a hanebné vášne zlomyseľnosti, ako aj hriechy, ktoré z nich pochádzajú.
Z toho dôvodu, bratia moji, je nevyhnutné, aby každý z vás mal svojho duchovného otca; aby k nemu prichádzal s vierou, aby sa pred ním pokoril a spovedal sa mu zo všetkého zlého, čo má vo svojom srdci. Je dôležité, aby ste z duše vykorenili tŕnie a burinu hriechu, ktorú každý z vás pestoval vo svojom vnútri vášnivým a nepozorným životom.
Keď budete mať svoje uši pripravené počúvať slová Svätého Ducha, je nutné, aby ste uverili tomu, čo vám radíme a navrhujeme my, vaši duchovní otcovia, pre úžitok všetkých; a cez naše duchovenské odpustenie a požehnanie sa musíte zmieriť s Tým, ktorý pre svoju nekonečnú ľudomilnosť zatvoril nebesá a zostúpil na zem, aby zasial slová života a semeno spásy do srdca tých, ktorí Ho počúvajú.
Nikto z vás nech nezostane ďaleko od tajomstva spovede, ktorá je počiatkom pokánia. Lebo ako môže niekto ísť ďalej, ako môže napredovať k lepšiemu, keď sa nedotkne ani počiatku cností?
Ak nevykonáš spoveď a pokánie, nie si hodný prijať ani sväté slovo
Ako prijmeš Telo a Krv Christovu, keď sa najprv neočistíš spoveďou a pokáním, primerane svojim pokleskom?
Preto veľký apoštol Pavol vytrvalo protestuje a hovorí nasledujúce slová: „Každý človek nech sa najprv preskúma a pripraví a potom nech je z čestného chleba a pije zo svätého kalicha. Lebo kto nehodne je a pije, je a pije si na odsúdenie, nakoľko nerozoznáva Telo a Krv Pánovu", teda nechápe, že toto Telo, ktoré je úplne mimo hriechu, neprijme, aby sa usídlilo v človeku, ktorý je ovládnutý hriechom.
Skutočne! Keď ani svoje ruky nemôžeš zodvihnúť k Pánovi a pomodliť sa, ak ich nemáš čisté od hriechu a ak nemáme odvahu obrátiť sa k Bohu, pretože nám chýba svedomie, ktoré neodsudzuje, ako prijmeme samotného Pána!
Ako sa Jeho telo zjednotí s našim, ak sa najprv neomyjeme zo svojich hriechov cez spoveď! Ak milosrdenstvom, mravnou čistotou a zdržanlivosťou, modlitbou, skrúšenos- ťou a ďalšími skutkami pokánia neočistíme najprv nečistotu, ktorú život v hriechu vytvoril v našej duši!
Pán neprijíma tvoj dar, ak nie si čistý. Ako potom On svoj dar, Jeho Telo, dá tebe, ak sa predtým neočistíš cez spoveď a pokánie? Čo hovoríš? Boh nechce, aby sme ani Jeho prikázania vyslovovali s nečistými ústami! Lebo je napísané: „Povedal Boh hriešnikovi: Akým právom hovoríš o mojich prikázaniach a berieš do úst môj zákon?" Boh ti nedovoľuje uchopiť Jeho zákon nečistými ústami! A svoje Telo dá do takýchto úst?
Preto, bratia moji, očisťme sa najprv v tele, ústach a mysli. S pokojným a čistým svedomím pristúpme k svätému Prijímaniu!
Mediari, kováči a zlatníci, keď meď obalia zlatom, striebrom alebo akýmkoľvek iným kovom a potom vylešte- ním jej chcú dať konečnú peknú farbu, predtým dobre oškrabú nádobu, aby ju očistili od každej nečistoty.
My, ktorí cez sväté Prijímanie neporovnateľne vyšším spôsobom budeme pozlátení, alebo lepšie povedané zbožštení, o koľko viac sa musíme najprv očistiť od každej telesnej a duševnej nečistoty?
My však nežiarime len zvonku, ako pozlátená meď, ale až do hĺbin nášho bytia. Ak chceme pristúpiť k Prijímaniu, musíme omyť dokonca aj špinu, ktorá sa nachádza v hĺbke našej duše. Lebo len tak prijímame pre našu spásu!
Ale ak pristupujeme k Prijímaniu s ľstivosťou v duši bez spovede, bez toho, aby sme prijali odpustenie hriechov od duchovníka, ktorému bola Bohom daná moc „zväzovať a rozväzovať" naše hriechy, skôr, ako sa vrátime k Bohu, skôr, ako sa napravíme spôsobom, ktorý vyžaduje zbožnosť, vtedy určite prijímame na odsúdenie našej duše, aby sme získali večné utrpenie. Tak sa vzďaľujeme od Božieho zľutovania a Jeho zhovievavosti voči nám, pretože apoštol Pavol hovorí: „Zneuctil si Božieho Syna, čestnú krv Nového Zákona si považoval za obyčajnú a potupil si Ducha blahodati".
Ukážme sa hodní prijať najsvätejšie Dary s pokáním. Cez skutky pokánia sa odovzdajme Tomu, ktorý má moc urobiť nás z nehodných hodnými. Tak pristupujme k svätému Prijímaniu s neochvejnou nádejou a vierou, dávajme pozor nielen na to, čo vidíme, ale aj na to, čo nevidíme. Lebo čestný Chlieb je závesom, ktorý zakrýva Božstvo. Toto má na mysli apoštol Pavol, keď píše, že Pán Isus „nám otvoril novú a živú cestu cez záves, teda cez svoje telo".
Bratia moji, k Prijímaniu „pristupujme s úprimným srdcom, pevnou vierou a čistou dušou, vyslobodení od každej výčitky svedomia za všetky naše zlé skutky.
ZVÍŤAZ NAD HANBOU
podľa svätého Jána Zlatoústeho
hriešny? Poď do Cirkvi. Pokľakni, zaplač. Vyznaj sa pred Božím kňazom zo svojich hriechov.
Povedz ich tu, aby si tam nebol odsúdený a zahanbený pred tisíckami anjelov. Povedz mi, čo je prednejšie: tu v chráme a len pred tvojím duchovným otcom, alebo tam pred toľkými tisícmi?
Naozaj, hanbíš sa a červenáš sa preto, že sa máš vyspovedať zo svojich hriechov? Aj keby si bol dokonca prinútený vyznať sa zo svojich hriechov verejne a ponížiť sa pred všetkými prítomnými, ani vtedy by si sa nemal hanbiť. Hanba nech ti bráni konať hriech a nie sa z neho vyspovedať.
Váhaš, ustupuješ? Viem, že naše svedomie neznáša spomienku na hriechy. Na ich pripomínanie si reaguje naša duša tak, že sa vzpiera ako neskrotné a nepoddajné žriebä. Ty sa však nepoddávaj, ale skroť svoju dušu, upokoj ju a presvedč, že ak sa nevyspovedá teraz, všetko vyzná tam, kde bude väčší trest, kde bude väčšia potupa. Tam bude všetko naše zlo odhalené pred zrakom celého sveta, ak ho tu nestihne vymazať.
Nie je hanba, keď odsúdiš svoje hriechy, je to spravodlivosť a cnosť. Ak by to nebolo cnosťou, Boh by za to nedával odmenu.
Akú odmenu má spoveď? Počúvaj, čo hovorí prorok Izaiáš: „Najprv ty vyznaj svoje hriechy, aby si bol ospravedlnený". Ó, aká veľká je ľudomilnosť Pána! Nepovedal: „Aby si nebol potrestaný", ale zdôrazňuje: „Aby si bol ospravedlnený". Nebolo by postačujúce pre spovedajúceho sa, Pane, že ho nepotrestáš? Urobíš ho aj spravodlivým? Isteže, urobím ho spravodlivým!
A kde to ukázal? Na príklade zbojníka! Na jedinej vete, ktorú vyslovil zbojník svojmu spoluodsúdencovi: „Nebojíš sa Boha?... My sme spravodlivo odsúdení, lebo pykáme za to, čo sme vykonali..." Spasiteľ mu povedal: „Dnes budeš
so mnou v raji". Nepovedal mu: „Vyslobodím ťa od trestu", ale privádza ho do raja ako spravodlivého!
Kto by sa hanbil vykonať to, čím sa stáva spravodlivý? Kto by váhal vyznať svoje hriechy, keď z nich bude vyslobodený?
Či snáď Boh nepozná tvoje hriechy, ak ich ty neodhalíš? Teda, čo získaš, keď ich nevyznáš? Ale ak sa z nich ty vyspovedáš, On na nich zabudne. Počúvaj opäť, čo nám hovorí: „Ja som Boh, svojou láskou vymažem tvoje hriechy a nebudem na nich pamätať; ale ty na nich pamätaj a potom prídeš, aby som ťa súdil. Najprv ty hovor svoje hriechy, aby si sa stal spravodlivým".
... Keď padneš do hriechu, nečakaj, že ťa bude kontrolovať niekto iný, ale skôr, ako budeš odsúdený, ty odsúď sám seba za svoje skutky... Spoveď nie je to, že odsúdime seba samého po kontrole iného, ale najprv my odsúďme seba samého a nečakajme, aby nás iní kontrolovali...
h
VYMAŽ VŠETKY MOJE NEPRÁVOSTI"
podľa svätého Jána Zlatoústeho
Keď sa spovedáme, nestačí povedať: „Som hriešny", ale musíme si spomenúť na každý hriech samostatne. Ako oheň, keď zasiahne tŕnie, presne tak aj myšlienka, keď si neustále pripomína naše poklesky, ľahko ich zničí...
... Neuspokoj sa s tým, že sa vyspovedáš len zo smilstva a iných hriechov, ktoré sú evidentné alebo sa stávajú poznateľné aj pre iných, ale musíš zhromaždiť a vyspovedať sa aj zo svojich zlých myšlienok, ohovárania, odsudzovania, samoľúbosti, nevraživosti a všetkých podobných hriechov, pretože oni spôsobia veľké odsúdenie!
Lebo aj klebetník bude uvrhnutý do pekla a pijan nemá žiaden vzťah s Nebeským kráľovstvom! Ten, kto nemiluje svojho blížneho, stavia sa proti Bohu do takej miery, že aj keby sa stal mučeníkom, mučeníctvo mu neprinesie žiaden úžitok! Ten, kto zanedbáva svoju rodinu, zaprel vieru; ale aj ten, kto sa nezaujíma o chudobných, bude hodený do pekelného ohňa.
V mnohom sme vinní. Kto je napríklad čistý od chamtivosti? Nesústreďuj sa len na množstvo, pretože aj za najmenšie množstvo budeme rovnako potrestaní. Túto pravdu maj na mysli a kajaj sa.
Kto je oslobodený od vyslovovania nadávok? Ale toto nás vedie do pekelného ohňa. Kto tajne nezlorečil svojmu blížnemu? Kto nezažil pýchu? Ten je najnečistejší zo všet- kých! Kto niekedy nepozrel na ženu so smilnými očami? Ten je dokonalý smilník! Kto sa neprávom nenazlostil na svojho blížneho? Ten je natoľko vinný, že bude odsúdený v deň súdu. Kto neprisahal? Ten patrí diablovi! Kto niekedy neporušil svoju prísahu?
Ten ešte viac patrí diablovi! Kto neslúžil mamone? Ten padol z miesta pravého Chris- tovho služobníka!
Obráťme svoju pozornosť na dušu a vykonajme s ňou dialóg za naše slová, skutky a myšlienky. Preskúmajme, ktoré slovo sme zle vyslovili na ohováranie, hanobenie alebo nadávku; aká myšlienka podnietila oko k zhýralosti; ktorá myšlienka sa stala skutkom a spôsobila nám škodu cez ruky, jazyk alebo dokonca oči.
Ešte viac by som mohol menovať. Ale toto postačuje a má schopnosť priviesť k dojatiu toho, kto sa ešte nestal kameňom a nie je celkom bezcitný.
Nemysli si, že tieto tvoje hriechy sú malé a bezvýznamné. Všetky zhromaždi a napíš ich akoby do knihy. Keď ich tak napíšeš a vyspovedáš sa z nich, Boh ich vymaže. Keď ich ty nenapíšeš, Boh ich zapíše a bude žiadať od teba zodpovednosť. Je preto omnoho lepšie, aby sme ich my zapísali a Boh nám ich odpustí, ako keby sme na nich my zabudli a pripomenul by nám ich Boh v deň súdu...
AK INÝM ODPUSTÍTE HRIECHY, AJ VÁM BUDE ODPUSTENÉ
podľa svätého Jána Zlatoústeho
Loď nášho života je často zmietaná, bratia. Ponáhľajme sa preto zachrániť ju skôr, ako sa potopí. Lebo ako na mori, keď prichádza búrka a vlny sa dvíhajú zo všetkých strán, loď sa potápa, rovnako aj naša duša... Rýchlo sa potápa, ak nemá niekoho, kto by jej dal pomocnú ruku!
Boh nenechal zostúpiť anjelov z nebies, aby z nich urobil učiteľov ľudí, pretože oni by nás nemilosrdne napomínali, lebo sú podľa prirodzenosti vyšší a nepoznajú ľudské slabosti... Boh nám dal smrteľných ľudí za kňazov a učiteľov, aby chápali naše slabosti.
A tak kňazi, hoci ešte bývajú a pôsobia na zemi, majú vo svojich rukách riadenie našich nebeských záležitostí a takú moc, ktorá nebola daná ani nebeským mocnostiam. Lebo Boh nikdy nepovedal anjelom: „Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi."
Skutočne! Všetku moc súdiť nás odovzdal Otec Synovi. Ale vidím, že Syn ju zveril kňazom.
„Na katedru Christa" teda zasadli kňazi, pretože prijali službu pokračovať v Jeho učení. Preto apoštol Pavol hovorí: „Sme Christovi vyslanci a akoby vám Boh dával prikázania cez nás". To znamená, že to, čo tu konajú kňazi, tam potvrdzuje Boh a prijíma rozhodnutia svojich služobníkov! Je bláznovstvo, ak niekto pohŕda duchovnou mocou kňazov, bez ktorej nie je možné dosiahnuť spásu, ani blahá, ktoré nám Boh prisľúbil.
Nevidíte, že pozemským panovníkom sa podriaďujú všetci, dokonca aj tí, ktorí sú napríklad súdení, sú vyšší ako sudcovia, pokiaľ ide o pôvod, spôsob života a rozvahu? Avšak kvôli kráľovi, ktorý ich ustanovil, nerozmýšľajú o ničom z toho. Vážia si rozhodnutie vyššieho panovníka, akýkoľvek je to človek, ktorý dostal moc vládnuť.
Keď smrteľný človek ustanoví niekoho iného, máme strach pred tou osobou, ale keď Boh prijíma a chirotonizuje niekoho, pohŕdame chirotonizovaným, nadávame mu a spôsobujeme mu nekonečné zlo! A hoci nám bolo zakázané odsudzovať svojich bratov, brúsime svoj jazyk proti du- chovníkom! Nevieš, že privolávaš na seba najstrašnejší Boží súd, keď takto odsudzuješ?
Hovorím to nie preto, aby som súhlasil s tými, ktorí nehodne vykonávajú duchovenskú službu; ba naopak, veľmi ich ľutujem a plačem nad nimi. Ale nemôžem povedať, že je správne, aby pastierov súdili veriaci, a už vôbec nie tí, ktorí tomu nerozumejú a sú mimo cirkevného diania.
Aj keď kňazi sú dokonca veľmi zvrhlí, Svätý Duch bude pôsobiť vo všetkom, v čom chce a pošle svoje dary. Lebo ani čistý počas vykonávania svätých tajín nepriťahuje blahodať Svätého Ducha pre svoju čistotu. Božia blahodať je tá, ktorá spôsobuje všetko... Ani anjel, ani archanjel nemôže dosiahnuť to, čo sa dáva od Boha. Všetko uskutočňuje Otec, Syn a Svätý Duch. Kňaz len požičiava svoj jazyk a dáva svoju ruku! Lebo by nebolo spravodlivé, aby pre zlo jedného bolo uškodené tým, ktorí s vierou pristupujú k tajinám našej spásy...
ŠTYRI LIEKY DUŠE
podľa svätého Kozmasa Etolského
Kresťania! Ak chcete uzdraviť svoju dušu, sú vám potrebné štyri veci.
Uzavrieme dohodu? Od chvíle, kedy ste sa narodili, až doteraz, všetky hriechy, ktoré ste vykonali, vezmem na svoj krk a vaša urodzenosť nech si nechá štyri vlasy. A čo urobím s vašimi hriechmi? Mám jeden kanál a budem ich hádzať dnu. Čo je to za kanál? Je to milosrdenstvo nášho Christa!
Prvý vlas je, keď sa chcete spovedať, hlavným základom je odpúšťať nepriateľom. Robíte tak? - Robíme, Boží svätý. - Dostali ste prvý vlas.
Druhý vlas je nájsť si duchovníka dobrého, vzdelaného, cnostného, aby ste sa pred ním spovedali a hovorili mu všetky svoje hriechy.
Keď máš 100 hriechov a duchovníkovi povieš 99, hoci len jeden neodhalíš, všetky zostávajú neodpustené.
Preto, kresťania moji, keď sa spovedáte, hovorte všetky svoje hriechy jasne a úprimne. Najprv povedz svojmu duchovníkovi: Otče môj, pôjdem do pekla, pretože nemilujem Boha a svojich bratov. A potom povedz všetko, čo trápi tvoje svedomie. Hľa, dostal si druhý vlas.
Tretí vlas je, keď sa spovedáš a duchovník sa ťa opýta: „Dieťa moje, prečo konáš tieto hriechy?" - ty dávaj pozor, aby si neodsudzoval iného, ale seba samého a povedal: Toto som vykonal so zlým úmyslom. Ťažké je odsúdiť seba samého? Nie. - Dostal si tretí vlas.
Máme aj štvrtý. Keď ti duchovník povolí odísť, rozhodni sa s pevným presvedčením a rozhodnutím radšej
67
preliať svoju krv, ako zhrešiť. Robíš tak? - Samozrejme. - Dostal si aj štvrtý vlas.
Tieto štyri veci sú tvoje lieky: odpúšťať svojim nepriateľom, úprimne sa spovedať, odsudzovať seba samého a rozhodnúť sa viac nehrešiť...
Ten, kto umiestni do svojho srdca tieto štyri veci, ktoré sme povedali, zveční túto hodinu, je zachránený. Ale bez nich aj keby si vykonal tisíce dobrých skutkov, vedie to do pekla...
HORE NA ZAČIATOK
Pochopil jsem tehdy, že Panna Márie neodhání zlé duchy, že oni utíkají sami !
Utíkají, protože nemohou snést čistotu a krásu její přítomnosti. Ona je ponižuje, neodhání je. Ona prostě miluje, ale oni to nemohou snést.
A tehdy nastává proměna duchů ve mně! Duch satana, který ničí, zmizel se svojí depresí, se svým strachem. On prostě zmizel a na to místo sestoupil Duch Panny Marie. Slyšel jsem v srdci hlas: Neboj se, já jsem tvoje Matka! Já jsem pro tebe záruka, že ty nebudeš zavržený!' Všechno se proměnilo!
Ten zážitek přítomnosti Přečisté Panny Marie se stal pro moje povolání, pro moje kněžství a můj řeholní život, pro moji službu, zázrakem lásky, která mne zachraňuje! Cítím Mariinu přítomnost při každém exorcizmu, který provádím. Jen jeden malý příklad, protože jich mám mnoho.
pokračovanie
Ako útoči satan na človeka ?
Ako Pekné dievča skončila v pekle
Ako Pekné dievča pre hriech smilstva - skončila v pekle - sv. Ján Vianney
..........................................................................................................................................................................................................................................
Ospravedlňujete sa hriechom a podľa hriechu žijete
Ó, ako dlho už trpím za vás! Pri pohľade na vás mi srdce zviera bolesťou: Kam kráčate ? Vari sa už neviete zastaviť ?
Panna Mária v La Salette
rozlišovanie duchov
exorcizmus
mágia a okultizmus v hudbe a filme
Vyslobodení -Neal Lozano
Svátý František z Paoly vyháňa démonov
Z Božieho dopustenia 40 dní posadnutá malá Blahoslavená Mirjam z Ibelinu
Božie milosrdenstvoBožie milosrdenstvoBožie milosrdenstvostiahni v doc.Božie milosrdenstvoBol som beznádejní prípad - neuveriteľné svedectvo obrátenia
NEVYHNUTNOSŤ SV. SPOVEDE
(podľa svätých Otcov)
V nedeľu, deň Pána, zhromažďujte sa, prinášajte Obeť a zúčastňujte sa na Prijímaní, keď sa predtým vyspovedáte zo svojich pokleskov, aby vaša liturgia bola čistá...
(Učenie dvanástich apoštolov XIV)
Spoveď je dobrovoľné ústne odhalenie zlých skutkov, slov a myšlienok, uskutočnené s dojatím, rozhod¬ne, priamo, bez hanby, odvážne pred zákonným du- chovníkom.
(Svätý Nikodém Svätohorský,
Exomologitárion)
NEVYHNUTNOSŤ SV. SPOVEDE
podľa svätého Gregora Palamu Slovo učenia, ktoré pomáha pri spáse našej duše, sa podobá semenu. Ako roľníci najprv poorú pôdu pluhom a až potom zasejú semená, rovnako aj my musíme najprv kultivovať a pripraviť seba, aby sme následne prijali do svojho vnútra nebeské semeno, teda slovo duchovnej stavby.
Ale my nie sme bezdušé a bezcitné polia, aby sme od iných prijímali obrábanie a siatbu. My sme živá a rozumná zem a sami sa musíme pripravovať cez pokánie.
Počiatkom pokánia a našej duševnej kultivovanosti je to, čo dobrovoľne konali tí, ktorí prichádzali k Jánovi, aby sa dali pokrstiť; teda to, čo hovorí Evanjelium, že „Prichádzali k nemu... I krstil ich v Jordáne, zatiaľ čo oni vyznávali svoje hriechy" .
To znamená, že vyznanie našich hriechov je počiatkom kultivovanosti našej duše, počiatkom pokánia a našej prí¬pravy, aby sme prijali spasiteľné semeno Božieho slova.
Roľníci vyorávajú zo zeme divé korene a pripravujú ju na prijatie semien a rastlín.
Presne toto spôsobuje aj spoveď v rozumnej pôde, v našom srdci: rozkope ho, z jeho hĺbin vyťahuje zlé vášne, ktoré tam boli ukryté a robí ho vhodným na prijatie svätých semien, aby sa kultivovali cnosti a prinášali plody. Lebo ako zem po páde Adama, teraz už od prirodzenosti, rodí tŕnie a ďalšiu neužitočnú burinu, rovnako aj naše srdce ne¬prestáva rodiť myšlienky a hanebné vášne zlomyseľnosti, ako aj hriechy, ktoré z nich pochádzajú.
Z toho dôvodu, bratia moji, je nevyhnutné, aby každý z vás mal svojho duchovného otca; aby k nemu prichádzal s vierou, aby sa pred ním pokoril a spovedal sa mu zo všet¬kého zlého, čo má vo svojom srdci. Je dôležité, aby ste z duše vykorenili tŕnie a burinu hriechu, ktorú každý z vás pestoval vo svojom vnútri vášnivým a nepozorným živo¬tom.
Keď budete mať svoje uši pripravené počúvať slová Svätého Ducha, je nutné, aby ste uverili tomu, čo vám ra¬díme a navrhujeme my, vaši duchovní otcovia, pre úžitok všetkých; a cez naše duchovenské odpustenie a požehnanie sa musíte zmieriť s Tým, ktorý pre svoju nekonečnú ľudo¬milnosť zatvoril nebesá a zostúpil na zem, aby zasial slová života a semeno spásy do srdca tých, ktorí Ho počúvajú
Nikto z vás nech nezostane ďaleko od tajomstva spovede, ktorá je počiatkom pokánia. Lebo ako môže niekto ísť ďalej, ako môže napredovať k lepšiemu, keď sa nedotkne ani počiatku cností?
* * *
Ak nevykonáš spoveď a pokánie, nie si hodný prijať ani sväté slovo. Ako prijmeš Telo a Krv Christovu, keď sa najprv neočistíš spoveďou a pokáním, primerane svojim pokleskom?
Preto veľký apoštol Pavol vytrvalo protestuje a hovorí nasledujúce slová: „Každý človek nech sa najprv preskúma a pripraví a potom nech je z čestného chleba a pije zo svätého kalicha. Lebo kto nehodne je a pije, je a pije si na odsúdenie, nakoľko nerozoznáva Telo a Krv Pánovu" , teda nechápe, že toto Telo, ktoré je úplne mimo hriechu, nepri¬jme, aby sa usídlilo v človeku, ktorý je ovládnutý hriechom.
Skutočne! Keď ani svoje ruky nemôžeš zodvihnúť k Pánovi a pomodliť sa, ak ich nemáš čisté od hriechu a ak nemáme odvahu obrátiť sa k Bohu, pretože nám chýba sve-domie, ktoré neodsudzuje , ako prijmeme samotného Pána! Ako sa Jeho telo zjednotí s našim, ak sa najprv neomyjeme zo svojich hriechov cez spoveď! Ak milosrdenstvom, mravnou čistotou a zdržanlivosťou, modlitbou, skrúšenos- ťou a ďalšími skutkami pokánia neočistíme najprv nečisto¬tu, ktorú život v hriechu vytvoril v našej duši!
Pán neprijíma tvoj dar, ak nie si čistý . Ako potom On svoj dar, Jeho Telo, dá tebe, ak sa predtým neočistíš cez spoveď a pokánie? Čo hovoríš? Boh nechce, aby sme ani Jeho prikázania vyslovovali s nečistými ústami! Lebo je napísané: „Povedal Boh hriešnikovi: Akým právom hovoríš o mojich prikázaniach a berieš do úst môj zákon?" Boh ti nedovoľuje uchopiť Jeho zákon nečistými ústami! A svoje Telo dá do takýchto úst?
Preto, bratia moji, očisťme sa najprv v tele, ústach a mysli. S pokojným a čistým svedomím pristúpme k svätému Prijímaniu!
Mediari, kováči a zlatníci, keď meď obalia zlatom, striebrom alebo akýmkoľvek iným kovom a potom vylešte- ním jej chcú dať konečnú peknú farbu, predtým dobre oškrabú nádobu, aby ju očistili od každej nečistoty. My, ktorí cez sväté Prijímanie neporovnateľne vyšším spôsobom budeme pozlátení, alebo lepšie povedané zbožštení, o koľko viac sa musíme najprv očistiť od každej telesnej a duševnej nečistoty? My však nežiarime len zvonku, ako pozlátená meď, ale až do hĺbin nášho bytia. Ak chceme pristúpiť k Prijímaniu, musíme omyť dokonca aj špinu, ktorá sa nachádza v hĺbke našej duše. Lebo len tak prijímame pre našu spásu!
Ale ak pristupujeme k Prijímaniu s ľstivosťou v duši bez spovede, bez toho, aby sme prijali odpustenie hriechov od duchovníka, ktorému bola Bohom daná moc „zväzovať a rozväzovať" naše hriechy, skôr, ako sa vrátime k Bohu, skôr, ako sa napravíme spôsobom, ktorý vyžaduje zbož¬nosť, vtedy určite prijímame na odsúdenie našej duše, aby sme získali večné utrpenie. Tak sa vzďaľujeme od Božieho zľutovania a Jeho zhovievavosti voči nám, pretože apoštol Pavol hovorí: „Zneuctil si Božieho Syna, čestnú krv Nové¬ho Zákona si považoval za obyčajnú a potupil si Ducha blahodati" .
Ukážme sa hodní prijať najsvätejšie Dary s pokáním. Cez skutky pokánia sa odovzdajme Tomu, ktorý má moc urobiť nás z nehodných hodnými. Tak pristupujme k svätému Prijímaniu s neochvejnou nádejou a vierou, dá¬vajme pozor nielen na to, čo vidíme, ale aj na to, čo nevidíme. Lebo čestný Chlieb je závesom, ktorý zakrýva Bož¬stvo. Toto má na mysli apoštol Pavol, keď píše, že Pán Isus „nám otvoril novú a živú cestu cez záves, teda cez svoje telo" .
Bratia moji, k Prijímaniu „pristupujme s úprimným srdcom, pevnou vierou a čistou dušou, vyslobodení od každej výčitky svedomia za všetky naše zlé skutky" .
ZVÍŤAZNAD HANBOU...
podľa svätého Jána Zlatoústeho
Si hriešny? Poď do Cirkvi. Pokľakni, zaplač. Vy- znaj sa pred Božím kňazom zo svojich hriechov.
Povedz ich tu, aby si tam nebol odsúdený a zahanbený pred tisíckami anjelov. Povedz mi, čo je prednejšie: tu v chráme a len pred tvojím duchovným otcom, alebo tam pred toľkými tisícmi?
Naozaj, hanbíš sa a červenáš sa preto, že sa máš vy-spovedať zo svojich hriechov? Aj keby si bol dokonca pri-nútený vyznať sa zo svojich hriechov verejne a ponížiť sa pred všetkými prítomnými, ani vtedy by si sa nemal hanbiť. Hanba nech ti bráni konať hriech a nie sa z neho vyspove¬dať.
Váhaš, ustupuješ? Viem, že naše svedomie neznáša spomienku na hriechy. Na ich pripomínanie si reaguje naša duša tak, že sa vzpiera ako neskrotné a nepoddajné žriebä. Ty sa však nepoddávaj, ale skroť svoju dušu, upokoj ju a presvedč, že ak sa nevyspovedá teraz, všetko vyzná tam, kde bude väčší trest, kde bude väčšia potupa. Tam bude všetko naše zlo odhalené pred zrakom celého sveta, ak ho tu nestihne vymazať.
Nie je hanba, keď odsúdiš svoje hriechy, je to spravodlivosť a cnosť. Ak by to nebolo cnosťou, Boh by za to ne¬dával odmenu.
Akú odmenu má spoveď? Počúvaj, čo hovorí prorok Izaiáš: „Najprv ty vyznaj svoje hriechy, aby si bol osprave-dlnený" . Ó, aká veľká je ľudomilnosť Pána! Nepovedal: „Aby si nebol potrestaný", ale zdôrazňuje: „Aby si bol ospravedlnený". Nebolo by postačujúce pre spovedajúceho sa, Pane, že ho nepotrestáš? Urobíš ho aj spravodlivým? Isteže, urobím ho spravodlivým!
A kde to ukázal? Na príklade zbojníka! Na jedinej vete, ktorú vyslovil zbojník svojmu spoluodsúdencovi: „Nebojíš sa Boha?... My sme spravodlivo odsúdení, lebo pykáme za to, čo sme vykonali..." Spasiteľ mu povedal: „Dnes budeš so mnou v raji" . Nepovedal mu: „Vyslobodím ťa od tres¬tu", ale privádza ho do raja ako spravodlivého!
Kto by sa hanbil vykonať to, čím sa stáva spravodlivý? Kto by váhal vyznať svoje hriechy, keď z nich bude vyslobodený?
Či snáď Boh nepozná tvoje hriechy, ak ich ty neodha¬líš? Teda, čo získaš, keď ich nevyznáš? Ale ak sa z nich ty vyspovedáš, On na nich zabudne. Počúvaj opäť, čo nám hovorí: „Ja som Boh, svojou láskou vymažem tvoje hriechy a nebudem na nich pamätať; ale ty na nich pamätaj a potom prídeš, aby som ťa súdil. Najprv ty hovor svoje hriechy, aby si sa stal spravodlivým" .
... Keď padneš do hriechu, nečakaj, že ťa bude kontro¬lovať niekto iný, ale skôr, ako budeš odsúdený, ty odsúď sám seba za svoje skutky... Spoveď nie je to, že odsúdime seba samého po kontrole iného, ale najprv my odsúďme seba samého a nečakajme, aby nás iní kontrolovali...
VYMAŽ VŠETKY MOJE NEPRÁVOSTI"
podľa svätého Jána Zlatoústeho
Keď sa spovedáme, nestačí povedať: „Som hriešny", ale musíme si spomenúť na každý hriech samostatne. Ako oheň, keď zasiahne tŕnie, presne tak aj myšlienka, keď si neustále pripomína naše poklesky, ľahko ich zničí...
... Neuspokoj sa s tým, že sa vyspovedáš len zo smil¬stva a iných hriechov, ktoré sú evidentné alebo sa stávajú poznateľné aj pre iných, ale musíš zhromaždiť a vyspovedať sa aj zo svojich zlých myšlienok, ohovárania, odsudzovania, samoľúbosti, nevraživosti a všetkých podobných hriechov, pretože oni spôsobia veľké odsúdenie!
Lebo aj klebetník bude uvrhnutý do pekla a pijan nemá žiaden vzťah s Nebeským kráľovstvom! Ten, kto nemiluje svojho blížneho, stavia sa proti Bohu do takej miery, že aj keby sa stal mučeníkom, mučeníctvo mu neprinesie žiaden úžitok! Ten, kto zanedbáva svoju rodinu, zaprel vieru; ale aj ten, kto sa nezaujíma o chudobných, bude hodený do pekelného ohňa.
V mnohom sme vinní. Kto je napríklad čistý od cham-tivosti? Nesústreďuj sa len na množstvo, pretože aj za naj-menšie množstvo budeme rovnako potrestaní. Túto pravdu maj na mysli a kajaj sa.
Kto je oslobodený od vyslovovania nadávok? Ale toto nás vedie do pekelného ohňa . Kto tajne nezlorečil svojmu blížnemu? Kto nezažil pýchu? Ten je najnečistejší zo všet- kých! Kto niekedy nepozrel na ženu so smilnými očami? Ten je dokonalý smilník! Kto sa neprávom nenazlostil na svojho blížneho? Ten je natoľko vinný, že bude odsúdený v deň súdu . Kto neprisahal? Ten patrí diablovi! Kto nieke¬dy neporušil svoju prísahu? Ten ešte viac patrí diablovi! Kto neslúžil mamone? Ten padol z miesta pravého Chris- tovho služobníka!
Obráťme svoju pozornosť na dušu a vykonajme s ňou dialóg za naše slová, skutky a myšlienky. Preskúmajme, ktoré slovo sme zle vyslovili na ohováranie, hanobenie alebo nadávku; aká myšlienka podnietila oko k zhýralosti; ktorá myšlienka sa stala skutkom a spôsobila nám škodu cez ruky, jazyk alebo dokonca oči.
Ešte viac by som mohol menovať. Ale toto postačuje a má schopnosť priviesť k dojatiu toho, kto sa ešte nestal kameňom a nie je celkom bezcitný.
Nemysli si, že tieto tvoje hriechy sú malé a bezvýznamné. Všetky zhromaždi a napíš ich akoby do knihy. Keď ich tak napíšeš a vyspovedáš sa z nich, Boh ich vyma¬že. Keď ich ty nenapíšeš, Boh ich zapíše a bude žiadať od teba zodpovednosť. Je preto omnoho lepšie, aby sme ich my zapísali a Boh nám ich odpustí, ako keby sme na nich my zabudli a pripomenul by nám ich Boh v deň súdu...
„AK INÝM ODPUSTÍTE HRIECHY, AJ VÁM BUDE ODPUSTENÉ..."
podľa svätého Jána Zlatoústeho
Loď nášho života je často zmietaná, bratia. Ponáhľajme sa preto zachrániť ju skôr, ako sa potopí. Lebo ako na mori, keď prichádza búrka a vlny sa dvíhajú zo všetkých strán, loď sa potápa, rovnako aj naša duša... Rýchlo sa potápa, ak nemá niekoho, kto by jej dal pomocnú ruku!
Boh nenechal zostúpiť anjelov z nebies, aby z nich urobil učiteľov ľudí, pretože oni by nás nemilosrdne napo¬mínali, lebo sú podľa prirodzenosti vyšší a nepoznajú ľudské slabosti... Boh nám dal smrteľných ľudí za kňazov a učiteľov, aby chápali naše slabosti.
A tak kňazi, hoci ešte bývajú a pôsobia na zemi, majú vo svojich rukách riadenie našich nebeských záležitostí a takú moc, ktorá nebola daná ani nebeským mocnostiam. Lebo Boh nikdy nepovedal anjelom: „Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi."
Skutočne! Všetku moc súdiť nás odovzdal Otec Syno¬vi . Ale vidím, že Syn ju zveril kňazom.
„Na katedru Christa" teda zasadli kňazi, pretože prijali službu pokračovať v Jeho učení. Preto apoštol Pavol hovorí: „Sme Christovi vyslanci a akoby vám Boh dával prikázania cez nás" . To znamená, že to, čo tu konajú kňazi, tam potvrdzuje Boh a prijíma rozhodnutia svojich služobníkov! Je bláznovstvo, ak niekto pohŕda duchovnou mocou kňazov, bez ktorej nie je možné dosiahnuť spásu, ani blahá, ktoré nám Boh prisľúbil.
Nevidíte, že pozemským panovníkom sa podriaďujú všetci, dokonca aj tí, ktorí sú napríklad súdení, sú vyšší ako sudcovia, pokiaľ ide o pôvod, spôsob života a rozvahu? Avšak kvôli kráľovi, ktorý ich ustanovil, nerozmýšľajú o ničom z toho. Vážia si rozhodnutie vyššieho panovníka, akýkoľvek je to človek, ktorý dostal moc vládnuť.
Keď smrteľný človek ustanoví niekoho iného, máme strach pred tou osobou, ale keď Boh prijíma a chirotonizuje niekoho, pohŕdame chirotonizovaným, nadávame mu a spôsobujeme mu nekonečné zlo! A hoci nám bolo zakázané odsudzovať svojich bratov, brúsime svoj jazyk proti duchovníkom! Nevieš, že privolávaš na seba najstrašnejší Boží súd, keď takto odsudzuješ.
Hovorím to nie preto, aby som súhlasil s tými, ktorí nehodne vykonávajú duchovenskú službu; ba naopak, veľmi ich ľutujem a plačem nad nimi. Ale nemôžem povedať, že je správne, aby pastierov súdili veriaci, a už vôbec nie tí, ktorí tomu nerozumejú a sú mimo cirkevného diania.
Aj keď kňazi sú dokonca veľmi zvrhlí, Svätý Duch bu¬de pôsobiť vo všetkom, v čom chce a pošle svoje dary. Lebo ani čistý počas vykonávania svätých tajín nepriťahuje blahodať Svätého Ducha pre svoju čistotu. Božia blahodať je tá, ktorá spôsobuje všetko... Ani anjel, ani archanjel nemôže dosiahnuť to, čo sa dáva od Boha. Všetko uskutočňu¬je Otec, Syn a Svätý Duch. Kňaz len požičiava svoj jazyk a dáva svoju ruku! Lebo by nebolo spravodlivé, aby pre zlo jedného bolo uškodené tým, ktorí s vierou pristupujú k tajinám našej spásy...
ŠTYRI LIEKY DUŠE" - podľa svätého Kozmasa Etolského
Kresťania! Ak chcete uzdraviť svoju dušu, sú vám potrebné štyri veci.
Uzavrieme dohodu? Od chvíle, kedy ste sa narodili, až doteraz, všetky hriechy, ktoré ste vykonali, vezmem na svoj krk a vaša urodzenosť nech si nechá štyri vlasy. A čo uro¬bím s vašimi hriechmi? Mám jeden kanál a budem ich hádzať dnu. Čo je to za kanál? Je to milosrdenstvo nášho Christa!
Prvý vlas je, keď sa chcete spovedať, hlavným základom je odpúšťať nepriateľom. Robíte tak? - Robíme, Boží svätý. - Dostali ste prvý vlas.
Druhý vlas je nájsť si duchovníka dobrého, vzdelaného, cnostného, aby ste sa pred ním spovedali a hovorili mu všetky svoje hriechy. Keď máš 100 hriechov a duchovníko¬vi povieš 99, hoci len jeden neodhalíš, všetky zostávajú neodpustené.
Preto, kresťania moji, keď sa spovedáte, hovorte všetky svoje hriechy jasne a úprimne. Najprv povedz svojmu du-chovníkovi: Otče môj, pôjdem do pekla, pretože nemilujem Boha a svojich bratov. A potom povedz všetko, čo trápi tvoje svedomie. Hľa, dostal si druhý vlas.
Tretí vlas je, keď sa spovedáš a duchovník sa ťa opýta: „Dieťa moje, prečo konáš tieto hriechy?" - ty dávaj pozor, aby si neodsudzoval iného, ale seba samého a povedal: Toto som vykonal so zlým úmyslom. Ťažké je odsúdiť seba sa¬mého? Nie. - Dostal si tretí vlas.
Máme aj štvrtý. Keď ti duchovník povolí odísť, rozhodni sa s pevným presvedčením a rozhodnutím radšejpreliať svoju krv, ako zhrešiť. Robíš tak? - Samozrejme. Dostal si aj štvrtý vlas. Tieto štyri veci sú tvoje lieky: odpúšťať svojim nepria-teľom, úprimne sa spovedať, odsudzovať seba samého a rozhodnúť sa viac nehrešiť...
Ten, kto umiestni do svojho srdca tieto štyri veci, ktoré sme povedali, zveční túto hodinu, je zachránený. Ale bez nich aj keby si vykonal tisíce dobrých skutkov, vedie to do pekla...
O svätej spovedi
(podľa svätých Otcov
V nedeľu, deň Pána, zhromažďujte sa, prinášajte Obeť a zúčastňujte sa na Prijímaní, keď sa predtým vyspovedáte zo svojich pokleskov, aby vaša liturgia bola čistá.
Učenie dvanástich apoštolov
Spoveď je dobrovoľné ústne odhalenie zlých skutkov, slov a myšlienok, uskutočnené s dojatím, rozhodne, priamo, bez hanby, odvážne pred zákonným du- chovníkom.
Svätý Nikodém Svätohorský
Ako sa spovedať
O zlej spovedi
O zadosťučinení
O zadosťučinení
Na tejto zemi neexistuje nikto, kto by sa nepotreboval vyspovedať aspoň raz za mesiac !
NEVYHNUTNOSŤ SPOVEDE
Exomologitárion
podľa svätého Gregora Palamu
Slovo učenia, ktoré pomáha pri spáse našej duše, sa podobá semenu. Ako roľníci najprv poorú pôdu pluhom a až potom zasejú semená, rovnako aj my musíme najprv kultivovať a pripraviť seba, aby sme následne prijali do svojho vnútra nebeské semeno, teda slovo duchovnej stavby.
Ale my nie sme bezdušé a bezcitné polia, aby sme od iných prijímali obrábanie a siatbu. My sme živá a rozumná zem a sami sa musíme pripravovať cez pokánie.
Počiatkom pokánia a našej duševnej kultivovanosti je to, čo dobrovoľne konali tí, ktorí prichádzali k Jánovi, aby sa dali pokrstiť; teda to, čo hovorí Evanjelium, že „Prichádzali k nemu... I krstil ich v Jordáne, zatiaľ čo oni vyznávali svoje hriechy".
To znamená, že vyznanie našich hriechov je počiatkom kultivovanosti našej duše, počiatkom pokánia a našej prípravy, aby sme prijali spasiteľné semeno Božieho slova.
Roľníci vyorávajú zo zeme divé korene a pripravujú ju na prijatie semien a rastlín
Presne toto spôsobuje aj spoveď v rozumnej pôde, v našom srdci: rozkope ho, z jeho hĺbin vyťahuje zlé vášne, ktoré tam boli ukryté a robí ho vhodným na prijatie svätých semien, aby sa kultivovali cnosti a prinášali plody. Lebo ako zem po páde Adama, teraz už od prirodzenosti, rodí tŕnie a ďalšiu neužitočnú burinu, rovnako aj naše srdce neprestáva rodiť myšlienky a hanebné vášne zlomyseľnosti, ako aj hriechy, ktoré z nich pochádzajú.
Z toho dôvodu, bratia moji, je nevyhnutné, aby každý z vás mal svojho duchovného otca; aby k nemu prichádzal s vierou, aby sa pred ním pokoril a spovedal sa mu zo všetkého zlého, čo má vo svojom srdci. Je dôležité, aby ste z duše vykorenili tŕnie a burinu hriechu, ktorú každý z vás pestoval vo svojom vnútri vášnivým a nepozorným životom.
Keď budete mať svoje uši pripravené počúvať slová Svätého Ducha, je nutné, aby ste uverili tomu, čo vám radíme a navrhujeme my, vaši duchovní otcovia, pre úžitok všetkých; a cez naše duchovenské odpustenie a požehnanie sa musíte zmieriť s Tým, ktorý pre svoju nekonečnú ľudomilnosť zatvoril nebesá a zostúpil na zem, aby zasial slová života a semeno spásy do srdca tých, ktorí Ho počúvajú.
Nikto z vás nech nezostane ďaleko od tajomstva spovede, ktorá je počiatkom pokánia. Lebo ako môže niekto ísť ďalej, ako môže napredovať k lepšiemu, keď sa nedotkne ani počiatku cností?
Ak nevykonáš spoveď a pokánie, nie si hodný prijať ani sväté slovo
Ako prijmeš Telo a Krv Christovu, keď sa najprv neočistíš spoveďou a pokáním, primerane svojim pokleskom?
Preto veľký apoštol Pavol vytrvalo protestuje a hovorí nasledujúce slová: „Každý človek nech sa najprv preskúma a pripraví a potom nech je z čestného chleba a pije zo svätého kalicha. Lebo kto nehodne je a pije, je a pije si na odsúdenie, nakoľko nerozoznáva Telo a Krv Pánovu", teda nechápe, že toto Telo, ktoré je úplne mimo hriechu, neprijme, aby sa usídlilo v človeku, ktorý je ovládnutý hriechom.
Skutočne! Keď ani svoje ruky nemôžeš zodvihnúť k Pánovi a pomodliť sa, ak ich nemáš čisté od hriechu a ak nemáme odvahu obrátiť sa k Bohu, pretože nám chýba svedomie, ktoré neodsudzuje, ako prijmeme samotného Pána!
Ako sa Jeho telo zjednotí s našim, ak sa najprv neomyjeme zo svojich hriechov cez spoveď! Ak milosrdenstvom, mravnou čistotou a zdržanlivosťou, modlitbou, skrúšenos- ťou a ďalšími skutkami pokánia neočistíme najprv nečistotu, ktorú život v hriechu vytvoril v našej duši!
Pán neprijíma tvoj dar, ak nie si čistý. Ako potom On svoj dar, Jeho Telo, dá tebe, ak sa predtým neočistíš cez spoveď a pokánie? Čo hovoríš? Boh nechce, aby sme ani Jeho prikázania vyslovovali s nečistými ústami! Lebo je napísané: „Povedal Boh hriešnikovi: Akým právom hovoríš o mojich prikázaniach a berieš do úst môj zákon?" Boh ti nedovoľuje uchopiť Jeho zákon nečistými ústami! A svoje Telo dá do takýchto úst?
Preto, bratia moji, očisťme sa najprv v tele, ústach a mysli. S pokojným a čistým svedomím pristúpme k svätému Prijímaniu!
Mediari, kováči a zlatníci, keď meď obalia zlatom, striebrom alebo akýmkoľvek iným kovom a potom vylešte- ním jej chcú dať konečnú peknú farbu, predtým dobre oškrabú nádobu, aby ju očistili od každej nečistoty.
My, ktorí cez sväté Prijímanie neporovnateľne vyšším spôsobom budeme pozlátení, alebo lepšie povedané zbožštení, o koľko viac sa musíme najprv očistiť od každej telesnej a duševnej nečistoty?
My však nežiarime len zvonku, ako pozlátená meď, ale až do hĺbin nášho bytia. Ak chceme pristúpiť k Prijímaniu, musíme omyť dokonca aj špinu, ktorá sa nachádza v hĺbke našej duše. Lebo len tak prijímame pre našu spásu!
Ale ak pristupujeme k Prijímaniu s ľstivosťou v duši bez spovede, bez toho, aby sme prijali odpustenie hriechov od duchovníka, ktorému bola Bohom daná moc „zväzovať a rozväzovať" naše hriechy, skôr, ako sa vrátime k Bohu, skôr, ako sa napravíme spôsobom, ktorý vyžaduje zbožnosť, vtedy určite prijímame na odsúdenie našej duše, aby sme získali večné utrpenie. Tak sa vzďaľujeme od Božieho zľutovania a Jeho zhovievavosti voči nám, pretože apoštol Pavol hovorí: „Zneuctil si Božieho Syna, čestnú krv Nového Zákona si považoval za obyčajnú a potupil si Ducha blahodati".
Ukážme sa hodní prijať najsvätejšie Dary s pokáním. Cez skutky pokánia sa odovzdajme Tomu, ktorý má moc urobiť nás z nehodných hodnými. Tak pristupujme k svätému Prijímaniu s neochvejnou nádejou a vierou, dávajme pozor nielen na to, čo vidíme, ale aj na to, čo nevidíme. Lebo čestný Chlieb je závesom, ktorý zakrýva Božstvo. Toto má na mysli apoštol Pavol, keď píše, že Pán Isus „nám otvoril novú a živú cestu cez záves, teda cez svoje telo".
Bratia moji, k Prijímaniu „pristupujme s úprimným srdcom, pevnou vierou a čistou dušou, vyslobodení od každej výčitky svedomia za všetky naše zlé skutky.
ZVÍŤAZ NAD HANBOU
podľa svätého Jána Zlatoústeho
hriešny? Poď do Cirkvi. Pokľakni, zaplač. Vyznaj sa pred Božím kňazom zo svojich hriechov.
Povedz ich tu, aby si tam nebol odsúdený a zahanbený pred tisíckami anjelov. Povedz mi, čo je prednejšie: tu v chráme a len pred tvojím duchovným otcom, alebo tam pred toľkými tisícmi?
Naozaj, hanbíš sa a červenáš sa preto, že sa máš vyspovedať zo svojich hriechov? Aj keby si bol dokonca prinútený vyznať sa zo svojich hriechov verejne a ponížiť sa pred všetkými prítomnými, ani vtedy by si sa nemal hanbiť. Hanba nech ti bráni konať hriech a nie sa z neho vyspovedať.
Váhaš, ustupuješ? Viem, že naše svedomie neznáša spomienku na hriechy. Na ich pripomínanie si reaguje naša duša tak, že sa vzpiera ako neskrotné a nepoddajné žriebä. Ty sa však nepoddávaj, ale skroť svoju dušu, upokoj ju a presvedč, že ak sa nevyspovedá teraz, všetko vyzná tam, kde bude väčší trest, kde bude väčšia potupa. Tam bude všetko naše zlo odhalené pred zrakom celého sveta, ak ho tu nestihne vymazať.
Nie je hanba, keď odsúdiš svoje hriechy, je to spravodlivosť a cnosť. Ak by to nebolo cnosťou, Boh by za to nedával odmenu.
Akú odmenu má spoveď? Počúvaj, čo hovorí prorok Izaiáš: „Najprv ty vyznaj svoje hriechy, aby si bol ospravedlnený". Ó, aká veľká je ľudomilnosť Pána! Nepovedal: „Aby si nebol potrestaný", ale zdôrazňuje: „Aby si bol ospravedlnený". Nebolo by postačujúce pre spovedajúceho sa, Pane, že ho nepotrestáš? Urobíš ho aj spravodlivým? Isteže, urobím ho spravodlivým!
A kde to ukázal? Na príklade zbojníka! Na jedinej vete, ktorú vyslovil zbojník svojmu spoluodsúdencovi: „Nebojíš sa Boha?... My sme spravodlivo odsúdení, lebo pykáme za to, čo sme vykonali..." Spasiteľ mu povedal: „Dnes budeš
so mnou v raji". Nepovedal mu: „Vyslobodím ťa od trestu", ale privádza ho do raja ako spravodlivého!
Kto by sa hanbil vykonať to, čím sa stáva spravodlivý? Kto by váhal vyznať svoje hriechy, keď z nich bude vyslobodený?
Či snáď Boh nepozná tvoje hriechy, ak ich ty neodhalíš? Teda, čo získaš, keď ich nevyznáš? Ale ak sa z nich ty vyspovedáš, On na nich zabudne. Počúvaj opäť, čo nám hovorí: „Ja som Boh, svojou láskou vymažem tvoje hriechy a nebudem na nich pamätať; ale ty na nich pamätaj a potom prídeš, aby som ťa súdil. Najprv ty hovor svoje hriechy, aby si sa stal spravodlivým".
... Keď padneš do hriechu, nečakaj, že ťa bude kontrolovať niekto iný, ale skôr, ako budeš odsúdený, ty odsúď sám seba za svoje skutky... Spoveď nie je to, že odsúdime seba samého po kontrole iného, ale najprv my odsúďme seba samého a nečakajme, aby nás iní kontrolovali...
h
VYMAŽ VŠETKY MOJE NEPRÁVOSTI"
podľa svätého Jána Zlatoústeho
Keď sa spovedáme, nestačí povedať: „Som hriešny", ale musíme si spomenúť na každý hriech samostatne. Ako oheň, keď zasiahne tŕnie, presne tak aj myšlienka, keď si neustále pripomína naše poklesky, ľahko ich zničí...
... Neuspokoj sa s tým, že sa vyspovedáš len zo smilstva a iných hriechov, ktoré sú evidentné alebo sa stávajú poznateľné aj pre iných, ale musíš zhromaždiť a vyspovedať sa aj zo svojich zlých myšlienok, ohovárania, odsudzovania, samoľúbosti, nevraživosti a všetkých podobných hriechov, pretože oni spôsobia veľké odsúdenie!
Lebo aj klebetník bude uvrhnutý do pekla a pijan nemá žiaden vzťah s Nebeským kráľovstvom! Ten, kto nemiluje svojho blížneho, stavia sa proti Bohu do takej miery, že aj keby sa stal mučeníkom, mučeníctvo mu neprinesie žiaden úžitok! Ten, kto zanedbáva svoju rodinu, zaprel vieru; ale aj ten, kto sa nezaujíma o chudobných, bude hodený do pekelného ohňa.
V mnohom sme vinní. Kto je napríklad čistý od chamtivosti? Nesústreďuj sa len na množstvo, pretože aj za najmenšie množstvo budeme rovnako potrestaní. Túto pravdu maj na mysli a kajaj sa.
Kto je oslobodený od vyslovovania nadávok? Ale toto nás vedie do pekelného ohňa. Kto tajne nezlorečil svojmu blížnemu? Kto nezažil pýchu? Ten je najnečistejší zo všet- kých! Kto niekedy nepozrel na ženu so smilnými očami? Ten je dokonalý smilník! Kto sa neprávom nenazlostil na svojho blížneho? Ten je natoľko vinný, že bude odsúdený v deň súdu. Kto neprisahal? Ten patrí diablovi! Kto niekedy neporušil svoju prísahu?
Ten ešte viac patrí diablovi! Kto neslúžil mamone? Ten padol z miesta pravého Chris- tovho služobníka!
Obráťme svoju pozornosť na dušu a vykonajme s ňou dialóg za naše slová, skutky a myšlienky. Preskúmajme, ktoré slovo sme zle vyslovili na ohováranie, hanobenie alebo nadávku; aká myšlienka podnietila oko k zhýralosti; ktorá myšlienka sa stala skutkom a spôsobila nám škodu cez ruky, jazyk alebo dokonca oči.
Ešte viac by som mohol menovať. Ale toto postačuje a má schopnosť priviesť k dojatiu toho, kto sa ešte nestal kameňom a nie je celkom bezcitný.
Nemysli si, že tieto tvoje hriechy sú malé a bezvýznamné. Všetky zhromaždi a napíš ich akoby do knihy. Keď ich tak napíšeš a vyspovedáš sa z nich, Boh ich vymaže. Keď ich ty nenapíšeš, Boh ich zapíše a bude žiadať od teba zodpovednosť. Je preto omnoho lepšie, aby sme ich my zapísali a Boh nám ich odpustí, ako keby sme na nich my zabudli a pripomenul by nám ich Boh v deň súdu...
AK INÝM ODPUSTÍTE HRIECHY, AJ VÁM BUDE ODPUSTENÉ
podľa svätého Jána Zlatoústeho
Loď nášho života je často zmietaná, bratia. Ponáhľajme sa preto zachrániť ju skôr, ako sa potopí. Lebo ako na mori, keď prichádza búrka a vlny sa dvíhajú zo všetkých strán, loď sa potápa, rovnako aj naša duša... Rýchlo sa potápa, ak nemá niekoho, kto by jej dal pomocnú ruku!
Boh nenechal zostúpiť anjelov z nebies, aby z nich urobil učiteľov ľudí, pretože oni by nás nemilosrdne napomínali, lebo sú podľa prirodzenosti vyšší a nepoznajú ľudské slabosti... Boh nám dal smrteľných ľudí za kňazov a učiteľov, aby chápali naše slabosti.
A tak kňazi, hoci ešte bývajú a pôsobia na zemi, majú vo svojich rukách riadenie našich nebeských záležitostí a takú moc, ktorá nebola daná ani nebeským mocnostiam. Lebo Boh nikdy nepovedal anjelom: „Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi."
Skutočne! Všetku moc súdiť nás odovzdal Otec Synovi. Ale vidím, že Syn ju zveril kňazom.
„Na katedru Christa" teda zasadli kňazi, pretože prijali službu pokračovať v Jeho učení. Preto apoštol Pavol hovorí: „Sme Christovi vyslanci a akoby vám Boh dával prikázania cez nás". To znamená, že to, čo tu konajú kňazi, tam potvrdzuje Boh a prijíma rozhodnutia svojich služobníkov! Je bláznovstvo, ak niekto pohŕda duchovnou mocou kňazov, bez ktorej nie je možné dosiahnuť spásu, ani blahá, ktoré nám Boh prisľúbil.
Nevidíte, že pozemským panovníkom sa podriaďujú všetci, dokonca aj tí, ktorí sú napríklad súdení, sú vyšší ako sudcovia, pokiaľ ide o pôvod, spôsob života a rozvahu? Avšak kvôli kráľovi, ktorý ich ustanovil, nerozmýšľajú o ničom z toho. Vážia si rozhodnutie vyššieho panovníka, akýkoľvek je to človek, ktorý dostal moc vládnuť.
Keď smrteľný človek ustanoví niekoho iného, máme strach pred tou osobou, ale keď Boh prijíma a chirotonizuje niekoho, pohŕdame chirotonizovaným, nadávame mu a spôsobujeme mu nekonečné zlo! A hoci nám bolo zakázané odsudzovať svojich bratov, brúsime svoj jazyk proti du- chovníkom! Nevieš, že privolávaš na seba najstrašnejší Boží súd, keď takto odsudzuješ?
Hovorím to nie preto, aby som súhlasil s tými, ktorí nehodne vykonávajú duchovenskú službu; ba naopak, veľmi ich ľutujem a plačem nad nimi. Ale nemôžem povedať, že je správne, aby pastierov súdili veriaci, a už vôbec nie tí, ktorí tomu nerozumejú a sú mimo cirkevného diania.
Aj keď kňazi sú dokonca veľmi zvrhlí, Svätý Duch bude pôsobiť vo všetkom, v čom chce a pošle svoje dary. Lebo ani čistý počas vykonávania svätých tajín nepriťahuje blahodať Svätého Ducha pre svoju čistotu. Božia blahodať je tá, ktorá spôsobuje všetko... Ani anjel, ani archanjel nemôže dosiahnuť to, čo sa dáva od Boha. Všetko uskutočňuje Otec, Syn a Svätý Duch. Kňaz len požičiava svoj jazyk a dáva svoju ruku! Lebo by nebolo spravodlivé, aby pre zlo jedného bolo uškodené tým, ktorí s vierou pristupujú k tajinám našej spásy...
ŠTYRI LIEKY DUŠE
podľa svätého Kozmasa Etolského
Kresťania! Ak chcete uzdraviť svoju dušu, sú vám potrebné štyri veci.
Uzavrieme dohodu? Od chvíle, kedy ste sa narodili, až doteraz, všetky hriechy, ktoré ste vykonali, vezmem na svoj krk a vaša urodzenosť nech si nechá štyri vlasy. A čo urobím s vašimi hriechmi? Mám jeden kanál a budem ich hádzať dnu. Čo je to za kanál? Je to milosrdenstvo nášho Christa!
Prvý vlas je, keď sa chcete spovedať, hlavným základom je odpúšťať nepriateľom. Robíte tak? - Robíme, Boží svätý. - Dostali ste prvý vlas.
Druhý vlas je nájsť si duchovníka dobrého, vzdelaného, cnostného, aby ste sa pred ním spovedali a hovorili mu všetky svoje hriechy.
Keď máš 100 hriechov a duchovníkovi povieš 99, hoci len jeden neodhalíš, všetky zostávajú neodpustené.
Preto, kresťania moji, keď sa spovedáte, hovorte všetky svoje hriechy jasne a úprimne. Najprv povedz svojmu duchovníkovi: Otče môj, pôjdem do pekla, pretože nemilujem Boha a svojich bratov. A potom povedz všetko, čo trápi tvoje svedomie. Hľa, dostal si druhý vlas.
Tretí vlas je, keď sa spovedáš a duchovník sa ťa opýta: „Dieťa moje, prečo konáš tieto hriechy?" - ty dávaj pozor, aby si neodsudzoval iného, ale seba samého a povedal: Toto som vykonal so zlým úmyslom. Ťažké je odsúdiť seba samého? Nie. - Dostal si tretí vlas.
Máme aj štvrtý. Keď ti duchovník povolí odísť, rozhodni sa s pevným presvedčením a rozhodnutím radšej
67
preliať svoju krv, ako zhrešiť. Robíš tak? - Samozrejme. - Dostal si aj štvrtý vlas.
Tieto štyri veci sú tvoje lieky: odpúšťať svojim nepriateľom, úprimne sa spovedať, odsudzovať seba samého a rozhodnúť sa viac nehrešiť...
Ten, kto umiestni do svojho srdca tieto štyri veci, ktoré sme povedali, zveční túto hodinu, je zachránený. Ale bez nich aj keby si vykonal tisíce dobrých skutkov, vedie to do pekla...
HORE NA ZAČIATOK
Pochopil jsem tehdy, že Panna Márie neodhání zlé duchy, že oni utíkají sami !
Utíkají, protože nemohou snést čistotu a krásu její přítomnosti. Ona je ponižuje, neodhání je. Ona prostě miluje, ale oni to nemohou snést.
A tehdy nastává proměna duchů ve mně! Duch satana, který ničí, zmizel se svojí depresí, se svým strachem. On prostě zmizel a na to místo sestoupil Duch Panny Marie. Slyšel jsem v srdci hlas: Neboj se, já jsem tvoje Matka! Já jsem pro tebe záruka, že ty nebudeš zavržený!' Všechno se proměnilo!
Ten zážitek přítomnosti Přečisté Panny Marie se stal pro moje povolání, pro moje kněžství a můj řeholní život, pro moji službu, zázrakem lásky, která mne zachraňuje! Cítím Mariinu přítomnost při každém exorcizmu, který provádím. Jen jeden malý příklad, protože jich mám mnoho.
pokračovanie
Ako útoči satan na človeka ?
Ako Pekné dievča skončila v pekle
Ako Pekné dievča pre hriech smilstva - skončila v pekle - sv. Ján Vianney
..........................................................................................................................................................................................................................................
Ospravedlňujete sa hriechom a podľa hriechu žijete
Ó, ako dlho už trpím za vás! Pri pohľade na vás mi srdce zviera bolesťou: Kam kráčate ? Vari sa už neviete zastaviť ?
Panna Mária v La Salette
rozlišovanie duchov
exorcizmus
mágia a okultizmus v hudbe a filme
Vyslobodení -Neal Lozano
Svátý František z Paoly vyháňa démonov
Z Božieho dopustenia 40 dní posadnutá malá Blahoslavená Mirjam z Ibelinu
Božie milosrdenstvoBožie milosrdenstvoBožie milosrdenstvostiahni v doc.Božie milosrdenstvoBol som beznádejní prípad - neuveriteľné svedectvo obrátenia
- Chráň sa neúprimného priateľa!
- Klamstvo
- Lakomstvo
- Bol som beznádejní prípad - neuveriteľné svedectvo obrátenia
- home
- Svätý Antonius Baldinucci
- rozlišovanie duchov
- ohováranie
- Svätý Benedikt z Nursie